"Teraz cítil dlh voči sebe, voči svojmu mladému ja. Zvláštne, že kým ste mladý, budúcnosti nič nedlžíte, no v starobe citíte dlh voči minulosti. Voči tomu jedinému, čo sa nedá zmeniť. "
Kniha je plná krásnych myšlienok a najmä jej prvá strana, bola pohladenie na duši. Ulahodil mi aj autorov zaujímavý štýl písania, ktorý som oceňovala od prvých riadkov.
Cením si knihy, ktoré vo mne vyvolajú emócie a príbeh lásky medzi mladým, citovo nevyzretým mužom a zrelou, citovo nevyzretou ženou ma nechal úplne chladnou. Ani za mak mi nezáležalo ako to s nimi dopadne. Kniha je o láske, ktorú autor naozaj krásne popisuje, ale samotný príbeh za týmito myšlienkami, pozorovaniami veľmi zaostáva.
Neviem no, možno je to nesprávna kniha pre mňa alebo som ju len, čitala nesprávnym spôsobom.