Jana Hrdá

8

Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?

Založit si profil
O mně

Experimentálna fyzička cez deň, večer vášnivá čitateľka a niekde medzi tým si dám rada dobrú kávu.

Ó a ešte píšem o knihách na IG: jaina_pise_o_knihach

Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři

Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?

Založit si profil
O mně

Experimentálna fyzička cez deň, večer vášnivá čitateľka a niekde medzi tým si dám rada dobrú kávu.

Ó a ešte píšem o knihách na IG: jaina_pise_o_knihach

Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Zobrazit více

Moje srdcovky

Moje odznaky

Moje aktivity

8
8

Jana Hrdá napsala recenzi

13.07.2022 11:14

Rok 1918, Island prežíva búrlivé obdobie, najprv výbuch sopky Katla, potom epidémia španielskej chrípky a napokon sa krajina začne pripravovať na osamostatnenie od Dánska. Veľké udalosti sledované prostredníctvom šestnásťročného chlapca, ktorý nebol. Chaos a temnota dokonale zrkadlí Mániho vnútro, v ktorom sú na prvom mieste filmy a jeho galáni, vďaka ktorým si vie návštevy kina dovoliť.

Bravúrne napísaná kniha, nie len o hrozbe smrti, homosexualite a filmoch. Môžete tam čítať nespočetné množstvo cenných myšlienok, ku ktorým sa ešte raz určite vrátim. Musím inak podotknúť, že Sjón knihu napísal ešte pred pandémiou covid-19, ale v tomto období dostali niektoré jeho myšlienky úplne nový rozmer. Výjavy z centra chrípkou posadnutého Reykjavíku s ochromeným životom a všetkými tými mŕtvymi neboli tak ďaleko od toho čo sme si prežili za posledné dva roky. O to je pre mňa kniha cennejšia a silnejšia.

“A keby táto obrovská vlna nešťastia prispela k tomu, aby sa ľudia stali lepšími, aby boli k ostatným vľúdnejší a snažili sa preukazovať im viac lásky a prívetivosti, tak by sme mohli povedať, že nás nezaplavila márne.”

Číst víc

8
8

Jana Hrdá napsala recenzi

07.07.2022 08:25

Rok 2000: iba 15 ročná Vanessa sa po letných prázdninách vracia na prestížnu strednú školu, kde získala vďaka svojej šikovnosti štipendium. Keďže je z menšieho mesta, musí bývať na internáte. Vanessa pred letom prišla o jej jedinú kamarátku a jej matka má o ňu úplne zdravý strach, chce aby si našla normálnych kamarátov. Vanessa od začiatku trpí nedostatkom spoločenského kontaktu, až sa začne prehlbovať vzťah medzi ňou a jej 42-ročným učiteľom anglickej literatúry Jacobom Straneom. Vanessa píše vo voľnom čase básne a veľa číta, celkom pochopiteľne začne voči Stranovi pociťovať obdiv, skoro až lásku. Strane využije situáciu a s Vanessou sa zbližuje prostredníctvom kníh. Podsúva jej rôzne tituly a napokon jej podaruje aj Nabokovu Lolitu. Knihy sú zacielené úplne presne - majú v nej vytvoriť pocit, že on je jej osud a že boli stvorení pre seba.

Druhá dejová línia sa odohráva v roku 2017. Vanessa má 32 rokov. Vidíme jej dospelý život, ktorý bol do veľkej miery poznačený nezdravým vzťahom so starším mužom v detskom veku. V tomto roku na povrch vyplávajú aj rôzne skutočnosti a Strane musí čeliť vyšetrovaniu zo strany polície. Vanessa sa snaží utriediť si myšlienky a my si prostredníctvom jej očí vytvoríme názor na pomerne náročný morálny problém.

V jednej recenzií som čítala, že ústrednou témou knihy je pedofília. S tým sa nestotožňujem. Stranea nepovažujem za pedofila ale skôr za predátora. Predátori vo všeobecnosti chcú vyvolať pocit úplnej závislosti a ľútosti. Ich “obete” preto nemôžu byť úplne zrelí dospelí jedinci, ktorí majú vlastné kritické myslenie, takí sa nedajú zmanipulovať tak jednoducho ako 15-ročné dievča.

Táto kniha nezapadá do tých, ktoré bežne čítam. Takmer celý dej sa odohrával v stredoškolskom prostredí a miestami sa vyskytovali až infantilné dialógy. Napriek tomu si ma kniha získala a čítala sa mi skvele, v knižnici jej určite vyhradím čestné miesto a možno sa k nej ešte niekedy vrátim. Navyše si budem musieť znovu prečítať Lolitu, keďže ju autorka hádam stokrát citovala.

Číst víc

8
8

Jana Hrdá napsala recenzi

07.07.2022 07:48

Myriam, právnička a matka dvoch malých detí sa rozhodne vrátiť do práce v advokátskej kancelárii. Spolu s manželom Paulom ich čaká ťažká úloha, vybrať k deťom vhodnú pestúnku. Obaja sú v tomto ohľade veľmi dôslední a dbajú na papiere aj odporúčania od predošlých klientov. Nakoniec si výberu Louise, ktorá sa rýchlo spriatelí s deťmi a vďaka jej šikovnosti sa stáva neodmysliteľnou súčasťou rodiny. Louise je však ako časovaná bomba a nešťastie na seba nenechalo dlho čakať.

Rozprávanie sa začína retrospektívne, teda hneď na začiatku vieme ako to dopadne. Kniha je však napísaná veľmi pútavo a nútila ma pokračovať v príbehu, aby som sa dozvedela “ako” a hlavne “prečo”. Okrem toho, hoci to Leila Slimani nikde priamo nepíše, dáva nám odkaz na dnešnú uponáhľanú dobu. O tom ako ľudia odkladajú deti pestúnkam, v lepšom prípade starým rodičom a ponáhľajú sa do práce. Výchova je častokrát po dlhom dni v práci na obtiaž.
Nuž smutne rýchle časy žijeme.

Každopádne Leila Slimani si ma jej knihami omotáva okolo prsta a ja chcem čítať stále viac, aj napriek nepekným témam, ktorým sa venuje.

Číst víc

8
8

Jana Hrdá napsala recenzi

29.06.2022 08:25

Debut Barbory Hrínovej sa dostal do 10-tky Anasoft litera 2021. Ani sa netajím tým, že slovenských autorov veľmi nečítam a po tejto knihe som siahla najmä pre odporúčanie, že je taká “queer”. Moje júnové čítanie už tradične obsahuje jednu knihu zameranú na LGBTQ protagonistov. Po tejto stránke boli Jednorožce trochu sklamanie. Súbor ôsmich poviedok obsahoval aj tie queer ale z väčšiny som mala pocit, že sú len o ľuďoch, ktorí nevedia zapadnúť do spoločnosti a majú problém nadviazať bežné vzťahy - nie len milostné ale napríklad udržovať aj rodinné alebo priateľské. Čo je z času na čas celkom bežný problém väčšiny ľudí. Každopádne mi v týchto príbehoch chýbala hĺbka, ktorá sa pri témach medziľudských vzťahoch priam ponúka.

Poviedky sa mi celkom príjemne čítali a celú knižku som zvládla za jedno odpoludnie. Po štylistickej stránke ma však hnevalo, že v slovenskom texte sa nachádzalo na môj vkus veľa anglických slov. Na jednej strane chceme, aby nás pochopila staršia generácia, ale keby som túto knihu dala čítať napríklad mojej mame, ktorá vie po anglicky figu borovú, tak by mi ju vrátila s tým, že tomu absolútne nerozumie. Tak čo potom teda chceme? Nie sme aj my občas trošku neprispôsobiví? Jazyk a štýl písania by sme mali voliť samozrejme na základe cieľovej skupiny, ktorú ideme osloviť a ak autorka chcela osloviť jej rovesníkov, tak sa to podarilo. Veľmi pochybujem, že medzi staršou generáciou by táto kniha bodovala, čo je ale veľká škoda, pretože aj starší ľudia tieto témy neberú na ľahkú váhu.

Ako celok na mňa kniha pôsobila príjemne a musím podotknúť, že slovenskí autori sa mi tento rok celkom osvedčili a asi im budem prenechávať väčší priestor.

Číst víc

8
8

Jana Hrdá napsala recenzi

19.06.2022 18:36

Nora Seedová trpí depresiami, séria nešťastnejších udalostí v jej živote ju privedie k rozhodnutiu spáchať samovraždu, a tak sa ocitne na zvláštnom mieste, niekde medzi životom a smrťou. Pre Noru toto miesto predstavuje polnočná knižnica, s nekonečným množstvom políc zaťažených knihami, ktoré majú na chrbte vytlačený názov: “Môj život”. Rozdiely medzi knihami môžu byť veľmi jemné, ale aj diametrálne odlišné, záleží od toho ako sa na križovatkách vlastného bytia rozhodovala… Nora tak dostane príležitosť skúsiť si najrôznejšie verzie jej životov a veľa sa naučiť.

Námet na knihu mi príde pomerne atraktívny, ale to je tak všetko. Hlavná hrdinka Nora, ale aj iné menšie postavy vystupujúce v knihe ma nijako neoslovili. Neboli to charaktery, na ktorých by mi ktovieako záležalo, čo je celkom problém. V knihe sa nachádzalo ohromné množstvo dialógov, ktoré boli často krát úplne o ničom. Potom prišiel pre mňa asi najzásadnejší problém tejto knihy, a to filozofovanie v rovine kvantovej mechaniky. Toto z pozície človeka čo vyštudoval fyziku (a stále ničomu nerozumiem) v knihách absolútne “milujem”. Milujem, keď niekto má pocit, že na základe jednej, ale za to veľmi populárnej (Schrödingerovej) mačky pochopil celé fungovanie vesmíru, lebo presne tak sa tu Matt Haig tváril.
Veľká kopa myšlienok, ktoré nedávali hlavu a ani pätu. Neviem… v tejto knihe bolo doslova všetko čo teraz frčí- uhlíková stopa, roztápajúce sa ľadovce, kvantová mechanika a kopec balastu ohľadom nekonečných možností, filozofické myšlienky nesprávne umiestnené do viet a kontextu, sociálne siete a rocková hudba,… skrátka obrovská hitparáda populárnych vecí, škoda, že to na dobrú knihu nestačí. Navyše chcem povedať, že príbeh bol veľmi čitateľný, asi od prvej štvrtiny som vedela aký bude koniec.

Napriek tejto nie veľmi lichotivej recenzií chcem povedať, že sa kniha číta pomerne rýchlo a viem, že úspech, ktorý strhla je vďaka populárnym témam a veľmi citlivo podanej tématike depresii a samovrážd.

Číst víc

8
8

Jana Hrdá napsala recenzi

15.06.2022 19:35

Arrakis očarujuca, no desivá púštna planéta ukrývajúca zázračné korenie predlžujúce život. Prítomnosť tohto korenia z Arrakisu robí strategické miesto politickej aj ekonomickej moci. Nehostinnosť planéty a kvalita života jej obyvateľov ide bokom. Prvoradé boli zisky. Možno nie pre všetkých a našli sa aj ľudia s čistým srdcom, tí však neboli pri moci dostatočne dlho, aby čokoľvek významné stihli zmeniť.
Alegória z ktorej mrazí.

Päť hviezdičiek aj keď s ťažším rozbehom. Prvý krát som chytila knižku do rúk predtým ako vyšiel film. Nestáva sa mi to veľmi často, ale odložila som ju po pár stránkach s tým, že sa neviem dostať do deja. Nebolo by to ani tým, že som v žánri nováčik. Mala som za sebou už knižné série z fatasy/ sci-fi svetov. Jednoducho som nevedela výjsť zo štýlu písania (mám pocit, že sa to nestalo len mne).
Pozrela som si film, zrazu ten nesúrod z úvodu dostal jasné kontúry a ja som opäť mala chuť siahnúť po knihe a som veľmi šťastná, že som tak urobila. V Dune som objavila mnoho krásnych a hlbokých myšlienok, nie len z politiky a filozofie, ale najmä ekológie. A práve ekológia robí z Duny tak nadčasové dielo. Momentálne sa ako spoločnosť nachádzame na prahu klimatickej krízy a slová Franka Herberta by sa mali šíriť vo veľkom, napríklad by sa mohli dávať na billboardy, alebo krabice od mlieka, aby sa dostali k čo najväčšiemu počtu ľudí.

Číst víc

8
8

Jana Hrdá napsala recenzi

15.06.2022 19:23

Životný pribeh vyrozprávaný iba sedemročným hrdinom Sašenkom Savelievom vo vás vzbudí širokú paletu emócií od hnevu po úžas. Sašenka býva u babky a dedka v Moskve, tam ho totiž odložila jeho mama, ktorá sa spustila s upírom-trpaslíkom… takto nejako znie úvod k tejto pozoruhodnej tragikomickej knihe.

Saša to nemá ľahké, je chorľavý a aby toho nebolo málo, tak jeho neurotická babka-vychovávateľka vyvreskuje košaté nadávky. Vyrastá v prostredí bez radosti, hier, zdravej lásky a navyše v strachu o to, že čoskoro zomrie. Jeho matka sa vzdala výchovy syna len “dočasne”. Snaží sa ho navštevovať a doniesť mu vždy nejaký darček. Návštevy mamy sú Sašovým jediným svetlým bodom a potešením, aj keď poväčšinou končia predčasne a to hneď hádkou, vyvolanou psychicky chorou babkou.

Čítanie, ktoré si Vás napriek ohavnostiam a kriku získa. Hlavne vďaka malému Sašenkovi, ktorý ako všetky deti, vie byť tak rozkošne naivný.

Číst víc

8
8

Jana Hrdá napsala recenzi

13.06.2022 09:49

Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.

Nazvať tento román orwellovský chcelo asi veľa fantázie a myslím, že je to skutočná urážka pána Orwella!
Dystopické dielo Ostrov bez pamäti nám ponúka pohľad na ostrov, z ktorého bez varovania začnú miznúť predmety- fotografie, romány, trajekty, vtáky, kvety,...
Keď niektorý predmet zmizne, vyparí sa aj z pamäti bežných ľudí. Dokonca neostáva ani vyblednutá spomienka. Niektorí obyvatelia ostrovu však majú dar. Dar pamätať si aj zmiznuté veci, ich účel, tvar, vôňu, farby. Títo ľudia môžu byť pre celý systém veľmi nebezpeční a preto po nich vytrvalo pátra Pamäťová polícia, ktorá sa vždy postará o to, aby zmizli aj s ich spomienkami, aby už nikto a nič vymazané predmety nemohol vrátiť do reality.
Pochválim nápad so zmiznutím vecí a štýl písania a to je tak všetko. Nepáčili sa mi postavy, ich dialógy, ani mechanizmus miznutia vecí, ktorý mi prišiel ako jedna obrovská neznáma, nakoľko autorka dostatočne nevysvetlila ani motiváciu ani spôsob ako. Ja osobne si neviem predstaviť, že sa jedného dňa zobudím a budem mať pocit, že mi zo života zmizli fotografie a tak ich všetky spálim. Takmer až rituálne pálenie románov mi prišlo úsmevné. Keby autorka v knihe napísala, že sa zmiznutie vyhlásilo v televízii, alebo rozhlase, všetko mi príde tak nejako v poriadku.
Na konci ako začali miznúť časti tela mi bolo ešte nevysvetliteľnejšie trápne... neviem si predstaviť, ako by nejaká vláda dokázala ovplyvniť miznutie končatín. Pokiaľ to bolo miestom, a celý ostrov bol predurčený na zmiznutie, tak sa to tam mohlo utrúsiť aspoň v nejakom epilógu.
Rozprávanie z prvej osoby bolo doplnené o rozprávačkin román, keďže bola spisovateľka, ale bože... Tak nezaujímavý román hádam svet nevidel.

Veľké sklamanie, nemala som podľa mňa ani prílišné očakávania... ale nazvať tento román orwellovským chce odvahu. veľmi veľkú odvahu.

Číst víc

8
8

Jana Hrdá napsala recenzi

01.06.2022 09:14

Román Zostaň so mnou je z prostredia politicky neustálenej Nigérie z druhej polovice 80-tych rokov. Hlavná príbehová linka však pojednáva o túžbe mladého páru priviesť na svet dieťa. Yejide a Akin sa o dieťa snažia už dlhšiu dobu a hoci sú moderní a pragmatickí, Yejide skúša všetky konvenčné aj nekonvenčné metódy, aby sa jej plodnosť zlepšila. Podľa lekárov je v poriadku, no napriek tomu, ak manželský pár nemá dieťa, vždy je za to zodpovedná žena. V Nigérii muži skrátka nikdy nemali problém s plodnosťou, aj keď ho skutočne mali.
Akin aj Yejide sa dostávajú pod nátlak zo strany pomerne širokej rodiny (vzhľadom na úplne bežné polygamné manželstvá), celej spoločnosti, ale aj vlastných očakávaní.

Táto kniha je plná bolesti, zamlčanych právd, nedorozumení, ktoré sú však vzhľadom na spoločenské nálady a postavenie žien v krajine logické. Príbeh je podávaný veľmi realisticky. Je plný zvratov a emócii.

Ayobami Adebayo napísala túto knihu ako svoj debut a ja snímam pomyselný klobúk. Kapitoly z pohľadu Yejide kontrastujú s tými, kde je hlavný rozprávač Akin a potvrdzujú starú známu pravdu - že pohľady (aj dvoch veľmi blízkych osôb) na jednu a tú istú vec môžu byť veľmi odlišné.

Tlieskam. Prečítajte si.

Číst víc

8
8

Jana Hrdá napsala recenzi

23.05.2022 12:46

Táto kniha ma jednoducho chytila za ruku a previedla ma po odľahlej dedinke Maran na úpätí hory Maniš-kara. Rozprávanie sa začína Anatolijou, ktorú trápia zdravotne ťažkosti. Má len 58 rokov, no napriek tomu si svedomito nachystá oblečenie do rakvy a peniaze na pohreb, pretože ľudia z Maranu sú už raz takí. Nedôverujú lekárom z doliny a nechcú byť nikomu na príťaž. Zaľahne do postele a čaká na vlastnú smrť s pokorou, v spomienkach na svoj život na tomto jedinom mieste, akoby nič iné na celom svete neexistovalo. Tak sa zoznámime s jej životom ale aj obyvateľmi dedinky a ich trápeniami a veru, že ich bolo- vojna, sucho, hladomor,...

Autorka Narine Abgarian píše o svojich postavách, prírode, zvykoch, či poverčivosti tak nádherne, až som sa miestami zabúdala nadýchnuť. Opisy sú zabiehavé, dozviete sa ako vznikli niektoré prezývky dedinčanov a spoznáte ich dávnych predkov a to bez toho, že by ste potrebovali poznať presnú časopriestorovú informáciu, v ktorej sa dej odohráva.

Ak si chcete oddýchnuť a potrebujete pohladenie na duši, tak Z neba spadli tri jablká sú skvelá voľba.

Niečo na spôsobe písania mi pripomínalo Stefánssona (Letné svetlo a potom príde noc) a Valtera Huga Mäe (Syn tisícich otcov). Asi preto, že obe tieto knižky pre mňa boli balzamom na dušu.

Číst víc

„A tak se snažím být laskavý ke všemu, co vidím, a ve všem, co vidím, vidím jeho.“

Malý život - Hanya Yanagihara
Malý život
Hanya Yanagihara