Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
O knihách, čo ma zaujali, píšem aj tu: https://www.instagram.com/monikabelinova/
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
„Ak je produkt zadarmo, produktom ste vy.”
Možno si ani neuvedomujete, čo všetko vo vašich životoch dnes riadi umelá inteligencia. AI ovplyvňuje naše záujmy, vzťahy, vzdelávanie, prácu, ale aj našu psychiku či schopnosť sústrediť sa. Raketovým tempom sa integruje do ľudských životov a to, čo sa ešte pred pár rokmi zdalo nemožné, sa stáva skutočnosťou.
AI už teraz prekonáva ľudské schopnosti v mnohých oblastiach automaticky sa teda vynárajú otázky, čo budú nové technológie znamenať pre spoločnosť a ako sa na tieto zmeny vieme pripraviť, ako zvládať oddeliť skutočné od umelého (hlavne v kontexte šírenia dezinformácií), alebo ako sa k tomu celému postaviť, aby sa to škaredo nezvrtlo.
„Štúdia z Harvard Business Review ukazuje, že 85 % zručností, ktoré ľudia budú potrebovať v roku 2030, ešte neexistuje.”
Vladimír Šucha v knihe Keď stroje začnú myslieť ponúka návod, ako pochopiť AI, mechanizmy, ako funguje a ako sa môžeme aktívne podieľať na budúcnosti našej spoločnosti. Nabáda nás spomaliť, popracovať na svojej mentálnej odolnosti, zachovať si v ére technologickej revolúcie ľudskosť, a viesť s blízkymi dialógy o AI.
Ak sa o AI už nejakú dobu hlbšie zaujímate, asi to nebude úplne prelomové čítanie, no aj tak si myslím, že je to veľmi užitočná publikácia pre každého, pretože môže byť podnetnou inšpiráciou na rozhovory s rodičmi, ktorí vyrástli v úplne inom svete, ale aj s deťmi prvou generáciou vyrastajúcou ruka v ruke s AI. Knihu môžete čítať viacerými spôsobmi a skvelé sú aj praktické pomôcky, napríklad ukážka aktivít pre zvyšovanie AI gramotnosti na základných školách.
„Šťastie je, keď je človek tým, čím môže byť.“
Syn tisícich otcov je kniha krásna nielen vonkajškom, ale aj vnútrom. Zo začiatku som mala pocit, že čítam poviedky o rôznych ľuďoch, no v istom okamihu sa zrazu ich osudy začnú prepletať a spoja sa do krásneho príbehu s jemnými prvkami magického realizmu.
Postavy žijúce na okraji spoločnosti portugalského vidieku, pretože sú iní ako určuje norma, túžia len po kúsku šťastia, lásky a prijatí, hľadajú svoju cestu a ukazujú, že ak sa človek dokáže vymaniť z okov smútku a strachu, verí svojim snom, môže od základov zmeniť svoj život.
Krásne pohladenie duše, láskavé myšlienky, ktoré dlho znejú vo vnútri...
+ Vynikajúci preklad a rozhovor s autorom na konci knihy sú ďalšie skvelé bonusy :)
„Na utrpenie, na ktorom sme dokázali vystavať šťastie, treba spomínať s láskou, zopakoval rozhodne. Iba toľko. Neživiť v sebe bolesť, ale spomínať na ňu s úctou, pretože bola spúšťačom zlepšenia, pretože vďaka nej sme sa stali lepšími. Ak si to človek vezme k srdcu, necíti potrebu vracať sa. Naučil sa, čo sa mal naučiť, a je na najlepšej ceste, aby sa bolesť nezopakovala. Rastie.“
„Natoľko, nakoľko to bolo možné, sa z nich stali šťastlivci. Lebo šťastie nestrieda to ostatné, šťastie sa k tomu pripája. Možno ho dosiahnuť vtedy, keď sa spojí všetko, čo človek urobil.”
„Všetci sa rodíme ako deti tisícich otcov a tisícich matiek a samota spočíva predovšetkým v našej neschopnosti vidieť, že k nám iný človek patrí, aby k nám tak mohol naozaj patriť a aby sme sa o seba začali navzájom starať. Našich tisíc otcov a tisíc matiek sa čiastočne prekrýva s otcami a matkami iných ľudí, a preto sme si navzájom bratmi a sestrami. Sme výsledkom toľkých ľudí, toľkých príbehov a toľkých veľkých snov, ktoré sa odovzdávajú z človeka na človeka, že nikdy nebudeme sami.“
Toto že má 6 krížikov? Sci-fi klasika ovenčená cenou Hugo Mesiac je drsná milenka rozhodne nestratila na atraktivite a aj dnes vie ponúknuť nielen milovníkom sci-fi príjemný čitateľský zážitok s presahom do politického thrilleru.
Mnoho Henleinových úvah na rôzne témy je totiž nadčasových a stále veľmi aktuálnych: napríklad taká kolonizácia Mesiaca, umelá inteligencia alebo spoločenské usporiadanie…
Je fascinujúce sledovať, ako si v 60. rokoch autor predstavoval rok 2076. Ok, niektoré technologické záležitosti by dnes asi vymyslel inak a niektoré záležitosti sú trochu kontroverzné, diskutabilné a provokatívne, no fakt, že sloboda a nezávislosť nebývajú zadarmo, stále platí.
Obyvatelia Luny sa vzbúria proti nadvláde Zeme a na Mesiaci sa chystá revolúcia. Charizmatickým postavám pomáha superpočítač Mike, umelá inteligencia s vedomím. Počas čítania som sa stále nedokázala vyhnúť paranoji, či sympatický Mike revolucionárov nezradí…
Akciu striedajú politické úvahy, mocenské ťahanice. Drsný svet a spoločenské usporiadanie Luny ako trestaneckej kolónie Zeme Henlein vykreslil bravúrne.
Donúti vás popremýšľať o tom, čo je v politike v poriadku, a čo už je za čiarou a to je podľa mňa asi to najväčšie plus, ktoré ponúka.
Plus musím vyzdvihnúť krásnu obálku slovenského vydania.
Zvyknete si pri čítaní knihy všetko vizualizovať? Pri tejto to nerobte :D Ja som vás varovala!!! :)
Urostorky som zhltla na jeden nádych, vcucli ma okamžite a nedali sa pustiť z rúk. Urológ MUDr. Ján Švihra, Ph.D. sa podelil o bizarné príbehy z nemocnice zábavným, ale aj nenásilne poučným spôsobom a možno to ešte neviete, ale rozhodne ich chcete čítať aj vy.
Osveta v oblastiach, ktoré sú ešte aj dnes nerozumiem prečo tabu, je viac ako potrebná. Od odborníkov, samozrejme. Urostorky sú výborne, s ľahkosťou, sympatickým zmyslom pre humor a nadhľadom napísané, ľudskou rečou, ale zároveň v texte cítiť roky praxe, skromnosť a úprimnú snahu robiť veci lepšie.
Okrem skúseností pána doktora sa v knihe nachádzajú aj krásne ilustrácie a šikovne zakomponované rady od ďalších odborníkov, no a pikošky, ktoré možno nedostanete z hlavy (mrkva v ... bože, prečo?)...
Odporúčam najviac ako viem, ženám aj mužom, do každej domácnosti jednu!
„Je ťažké byť pacientom, je náročné pracovať ako lekár. Preto si to musíme vzájomne čo najviac uľahčovať. Pomáhať si."
Toto si dajte :) 15 autorov a autoriek opisuje v knihe Čierna skrinka Slovenska, kde sa naša krajina v súčasnosti nachádza, akou cestou ideme a kam smerujeme. Analyzujú naše prešľapy a slabé stránky, odhadujú, ako sa situácia na Slovensku bude vyvíjať v budúcnosti, a čo treba spraviť, aby sme boli moderná, tolerantná a prosperujúca krajina, v ktorej sa bude dobre žiť.
Eseje rozoberajú stav Slovenska z rôznych uhlov: analyzujú našu minulosť aj súčasnú politiku, zdravotníctvo, školstvo, ekonomiku, nevynechávajú ani korupciu, spoločnosť a sociálne siete… Zaujímavé čítanie, fakt. Nie je síce veľmi veselé, niektoré pasáže mi slušne zdvihli tlak, ale zároveň rozšírili obzory.
Autori ponúkajú aj stručné vízie, ako pravdepodobne Slovensko bude podľa nich vyzerať v roku 2030. „Bude ako bolo, len trochu horšie.” Nuž, uvidíme…
Páči sa mi myšlienka, že podobná Čierna skrinka by mala vzniknúť opäť o niekoľko rokov a potom aj ďalšia a ďalšia. Vznikla by tak cenná štúdia o hodnotách a smerovaní našej spoločnosti, a bude zaujímavé sa k esejám po čase vracať a hodnotiť, ktoré vízie sa naplnili.
„Upokoj sa a dovoľ životu, aby sa ti dial.”
V poslednej dobe si dosť lietam na vlne nadčasových sci-fi románov :) A to je dobre, inak by som nevedela, že pochmúrna dystopická vízia Waltera Tevisa Spev drozda a legendárny kapitánov výrok „Ľudia otupejevjájú” majú toho toľko spoločného. No ale teraz vážne: už po prvých stránkach mi bolo jasné, že mi kniha sadne a úplne som sa do nej ponorila.
Daň za technický pokrok a individuálny komfort, vďaka ktorému ľudia nemusia pracovať, lebo o všetko sa postarajú roboti, začína byť poriadne vysoká. Ľudí je čoraz menej, lebo sa nerodia deti, celé generácie nevedia čítať, pretože to nepotrebujú a je to zakázané, vlastne ani poriadne nerozmýšľajú, nevytvárajú si vzťahy, len bezducho plávajú životom omámení drogami. Mnohí sa v uliciach upadajúcich miest radšej upália, pretože tento naoko dokonalý život bez námahy plný propagandy a ľahostajnosti stráca zmysel, výsledkom je akurát tak totálne zúfalstvo.
V záplave pochmúrnosti ale predsa tlie svetielko nádeje. Nie u každého sa podarilo zadusiť túžbu po poznaní a vzdelaní…
Úžasne napísaná kniha so silným posolstvom, ktorá vás donúti popremýšľať o tom, kam smerujeme.
Čo má podľa vás väčšiu hodnotu: úspešná vesmírna misia alebo život posádky?
Arthur C. Clarke je neuveriteľný vizionár, ktorý dokáže dať technicky takmer dokonalému sci-fi taký transcendentálny rámec, že koniec!
Román 2001: Vesmírna odysea nemá ani 200 strán, ale:
zhltnúť rýchlo sa nedá (hoci vás okamžite vtiahne). Treba ho čítať pomaly, vnímať aj to priamo nevypovedané, náznaky medzi riadkami a užiť si každé jedno slovo, lebo ako celok je to fantastická kniha, ktorá sa ešte dlho drží v hlave.
na malom priestore ponúka toľko zaujímavých a dôležitých úvah, filozofovania o ľudstve, umelej inteligencii, skúmaní vesmíru, vízii budúcnosti… a vôbec neškriabe len po povrchu, ide do neuveriteľnej hĺbky.
z každej strany priam srší vákuové ticho, chladné kulisy gigantického vesmíru v kontraste s človekom vytvárajú úžasnú atmosféru, tempo je pomalé, ale mrazivo podmanivé.
Keď si uvedomíte, že dielo napísal ešte predtým, ako ľudstvo vôbec pristálo na Mesiaci, nezostáva len zatlieskať Clarkovmu majstrovstvu a obdivuhodným víziám, až mi mráz behá po chrbte. Veľmi som si knihu užila a teším sa na pokračovanie.
„Človek, ktorého vidíš, nejestvuje preto, že ho vidíš, ale preto, že sa práve on na teba pozerá.”
„Čo ty vlastne robíš celý deň? Potĺkaš sa po dome bez roboty, zlostne odkmasla chvostík ďalšej reďkovky.
Skoro mi zabehlo. Čo robím? Čo robím? Tvárila som sa, že sa ma tá otázka vôbec nedotkla, no ruky som si strčila do vreciek, lebo sa mi roztriasli. Čo robím? Kreslím a píšem, vzácna pani. Rozmýšľam. Analyzujem. Pomenúvam. Je to málo? Zarábam peniaze. Živím nás. Žijeme z toho, že vymýšľam doposiaľ nenapísané príbehy. Preto musím spať a snívať. Morálne je to síce podozrivá záležitosť, že sa vôbec možno živiť klamstvami a výmyslami, ale ľudia robia horšie veci. Vždy som bola klamárka, a teraz sa z toho stalo moje povolanie.”
Celá žhavá som sa pustila do Bizarných poviedok ledva vyšli z tlačiarne, ešte ani písmenká v knihe nestihli zaschnúť, ale potom som uznala, že si ich treba dávkovať postupne.
Ak by som mala Bizarné poviedky opísať jednou vetou, tak asi takto: Black Mirror v knižnej forme.
A teraz dlhšia verzia: 10 poviedok sa odohráva na rôznych miestach a v iných dobách od dávnej minulosti až po futuristickú budúcnosť, protagonisti čelia často iracionálnym, neznámym, zvláštnym situáciám, no ako sme u Olgy už zvyknutí, dotýka sa, často metaforicky, aktuálnych tém od ekológie, egoizmu, prázdna a osamelosti až po duchovné záležitosti.
Príbehy sú zvláštne, tajomné, viacvrstvové, bizarné, ale takým tým správnym spôsobom. Olga narába s jazykom s ľahkosťou, mieša žánre, ale nedá vám nič zadarmo čitateľský zážitok si musíte trošku odmakať, nejasné konce vybičujú vašu predstavivosť na maximum. Niektoré poviedky ma zaujali viac, iné trochu menej, no o každej jednej sa dá povedať, že na malom priestore ponúkajú prenikavé, prepracované myšlienky, ktoré vás nútia premýšľať nad pointou.
„Mal pocit, že čosi nie je tak, ako má byť. Čosi hlboko v ňom bolo akoby zle poskladané. Zdalo sa mu, že všetci to na ňom vidia, ale on to nevie pomenovať. Bolo to iné, a preto to bolo zlé.“
Glasgow, 80. roky, násilie, nezamestnanosť a chudoba, keď v dôsledku politiky Margaret Thatcherovej kolaboval miestny priemysel a ľudia v bezútešnej situácii utápali zúfalstvo v alkohole a drogách. V tejto atmosfére vyrastá malý Shuggie, pre mňa jedna z najsympatickejších literárnych postáv, s akými som sa stretla.
Citlivý, osamelý chlapec túži byť normálny, no nezapadá medzi rovesníkov. Jeho matka Agnes chcela od života viac, ale nakoniec sa vymáčala v alkoholickom pekle, hoci sa zubami-nechtami držala ilúzie, že ona neprehráva ako všetci naokolo.
„Každý deň ráno vyliezla zo svojho hrobu nalíčená a s upravenými vlasmi a držala hlavu hore. Kedykoľvek sa v opitosti znemožnila, ráno vstala, obliekla si najlepšie šaty a postavila sa svetu zoči-voči. Aj keď nemala čo do úst vložiť a deti dva dni nejedli, spravila si vlasy, aby svet nič nepoznal.“
Starší súrodenci sa s matkinou závislosťou vyrovnali po svojom, najmladší Shuggie ju zahŕňa láskou a starostlivosťou a verí, že Agnes svojich démonov porazí. O to viac trhá srdce, keď táto úprimná, hlboká, bezpodmienečná detská láska opätovne okúsi pachuť sklamania. Napriek všetkému som Shuggiemu a Agnes stále držala palce a dúfala, že sa z bludného kruhu vymocú. Tak veľmi som im chcela pomôcť, lenže ako…
Strhujúci, nádherne napísaný, ale aj depresívny, čiastočne autobiografický román výborne vykresľuje pochmúrne prostredie a vtedajšiu dobu, život s alkoholikom, ľudí, ktorí stratili všetko okrem hrdosti, no neuvedomujú si, že práve zacyklenie v sebaklame im je možno záhubou.
Niektoré scény už asi nedostanem z hlavy, srdce mi puklo toľkokrát… no najdôležitejšie posolstvo je podľa mňa to, že podobný príbeh sa môže odohrávať aj v našom okolí.
Silný, nezabudnuteľný príbeh.
Píšete si denník? Ak áno, super, ste o krôčik bližšie k šťastnejšiemu vnímaniu života :) Písaním si totiž usporiadate myšlienky a keď sa časom vrátite k starším záznamom, pripomenú vám, ako ste nakoniec zvládli väčšinu problémov a vtedajších trápení.
V knihe Šťastie je veda sa autor pokúša na základe vedecky podložených metód vysvetliť, čo máme robiť, aby sme sa cítili šťastní. 7 prednášok a cvičení sľubuje väčšiu psychickú pohodu a pocity štastia, a to sa oplatí :P
Rodíme sa ako silno egocentrické bytosti, no s vývojom si čoraz viac uvedomujeme druhých. Egocentrický pohľad musíme trošku skrotiť, ak sa nechceme utápať v nešťastí a ak naše sociálne vzťahy majú za niečo stáť.
V dosahovaní šťastia nám bráni aj prirodzená predpojatosť pri spracúvaní informácii, negatívne porovnávanie sa s ostatnými a pocity, že nič nemáme pod kontrolou. Prečo máme sklon vždy sa zameriavať na to najhoršie a myseľ sa nám väčšinou zatúla k negatívnym myšlienkam? Vieme s tým niečo urobiť?
Ako je možné, že malé deti sa takmer stále cítia šťastné, radujú sa zo skákania v kalužiach, ale s pribúdajúcim vekom sa z nás stávajú dospelí nespokojní so svojím životom?
Čo môžeme urobiť pre to, aby sme vychovali šťastnejšie dieťa, ktoré si šťastie udrží aj do dospelosti? Ako deti naučíme vytvárať si zdravé vzťahy? Ako prestať byť na seba aj ostatných prísni, sústrediť sa hlavne na silné stránky a to dobré v našich životoch?
Autor pútavo spracoval teoretické poznatky o psycho-neurologickom fungovaní šťastia. Nejaké extra šokujúce fakty síce nečakajte, veľa toho z praxe si určite uvedomujeme aj sami, ale viete, ako to býva... Niekto to musí zhrnúť a podčiarknuť, nech nám občas doťukne ;)
Chcete byť šťastnejší? Prečítajte si ju! :)
