Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
O knihách, čo ma zaujali, píšem aj tu: https://www.instagram.com/monikabelinova/
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Taliani milujú olivový olej a ročne skonzumujú až 600 000 ton domáceho oleja čo najlepšej akosti. Vyprodukovať však dokážu len 300 000 ton ročne, a to ho ešte (ako inak, v extra panenskej podobe), dodávajú do sveta.
Počkať, to mi nevychádza… Nuž, to, že niečo je zle, si všimne aj luxemburský šéfkuchár Xavier Kieffer, ktorý sa opäť raz zhodou náhod nie úplne z vlastnej vôle stane detektívom. Popri riešení prípadu nám tento sympatický, technicky nie veľmi zdatný gurmán, ktorého si nejde neobľúbiť, poodhalí aj rôzne gastronomické zaujímavosti. Rovno vravím, hladní knihu do rúk ani neberte. Sliny budú tiecť potokom, nehovorte, že som vás nevarovala.
Smrtiace olivy ale ponúkajú viac, ako len pútavú kulinársku krimi dajú facku vašej romantickej predstave o lokálnom oleji z idylického olivového hája rodinnej farmy v slnkom zaliatom Taliansku. Tom Hillenbrand príbeh síce vystaval na fiktívnej kriminálnej zápletke, no nezaprie v sebe ekonomického novinára, vytvoril veľmi realistickú schému celosvetového podvodu s olivovým olejom, takže vás donúti trochu popremýšľať nad tienistými stránkami gastronómie.
Veľmi ma táto séria baví, teším sa na ďalší diel.
Pyrrus je planéta, na ktorej je asi každá forma života od trávy po živých tvorov pre ľudí smrteľná. Pyrrusania teda od malička neustále bojujú so svojím okolím, po stáročia sa vyvíjajúcim desivou rýchlosťou. Od malička sú nonstop v strehu, aby prežili, musia vyhladiť nepriateľské formy života a kolonizovať planétu, inak nemajú šancu.
Lákalo by vás ísť sa tam pozrieť? Jason dinAlt si jednoducho nemohol pomôcť, odložil pud sebazáchovy bokom, nechal v sebe zvíťaziť zvedavosť a išiel si vyskúšať silu 2 G aj ničivú faunu a flóru na vlastnej koži. A zvrtne tam toho trošku viac, keď už tam prišiel...
Príchodom Jasona na Pyrrus nadobudne príbeh rýchly spád. Kniha nie je hrubá, tak vám tu nebudem kaziť prekvapenia, ale okrem dobrodružnej sci-fi sa na stránkach skrýva aj ekologické posolstvo a dodnes aktuálne fenomény hodné zamyslenia. Harrison ukazuje, že násilie a agresia nie sú jedinou cestou, akou sa dá budovať vzťah k okoliu, pretože veci sa vedia ľahko vymknúť spod kontroly. Hľadanie iných perspektív a porozumenia medzi rôznymi kultúrami by možno tiež stálo za pokus…
Fajn čítanie :)
Nič netušiace obete v rôznych európskych mestách sú terčom poriadne drsnej hry, ktorá koluje darknetom. Komplikovaný prípad dostane na starosť dvojica vyšetrovateľov, no kým prídu veci na kĺb, bude to poriadne drsné…
Krátke kapitoly sa postarali o svižné tempo, takže je ľahké nechať sa knihou strhnúť. Od začiatku som mala pocit, akoby sa mi pred očami odohrával napínavý film, Jan Beck sa témy chopil šikovne a hoci mi hneď nebolo jasné, čo a prečo sa deje, postavy postupne odhaľovali svoju trošku, aby všetko do seba začalo zapadať.
Len podotknem, že niektoré postavy (hlavne Mavie, Krakauer, ktorým som silno držala palce) mi boli dokonca omnoho sympatickejšie ako vyšetrovateľská dvojica, snažiaca sa brutálnu hru zastaviť.
Hra je fajn jednohubka pre silnejšie žalúdky a hoci by si záver podľa mňa zaslúžil ešte trošku pozornosti, milovníci thrillerov a krimi si prídu na svoje.
Ak máte chuť vybrať sa na jedinečnú cestu po strednej a východnej Európe a spoznať jedinečný charakter bohom zabudnutých dediniek, kde akoby zastal čas, kútov sveta, kam noha bežného turistu len tak nezablúdi, túlať sa po cestičkách, čo chýbajú na mapách, doslova všetkými zmyslami sa nabažiť zvláštnej atmosféry, ktorá pohladí dušu každého vášnivého cestovateľa, siahnite po knihe Cestou do Babadagu.
Poetickým jazykom Andrzej Stasiuk krásne vystihuje duch každého miesta, ktorým na svojej inšpiratívnej ceste prechádza. Všetkým zmyslom lahodiace opisy krajiny nabudili moju predstavivosť a túžbu obuť si túlavé topánky. Okrem krajín ako Albánsko, Moldavsko, Maďarsko či Rumunsko autor spomenie aj Slovensko. Nejde však len o obyčajný cestopis, je to aj náhľad do myslí a životov ľudí, desaťročia žijúcich pod sovietskou nadvládou.
Zaujímavé čítanie
„Och, ľudia stále potrebujú nezvyčajné veci, zázraky, šialenstvo. A načo? Aby ešte horlivejšie akceptovali svoj bežný život.“
Ako táto žena píše! Olga Tokarczuk v útlom románe E.E. rozpráva príbeh mladučkej Erny, prostredníctvom ktorej prehovára množstvo duší…
Na pozadí Erninho príbehu sa odvíjajú témy ako smrť a posmrtný život, manželstvo, materstvo, miesto žien vo vtedajšej spoločnosti. Otvára aj otázky o tele a duši, freudovskú psychoanalýzu, uzatváranie sa do seba, prerod mladej dievčiny na ženu a hľadanie svojho miesta vo svete, ale aj o zneužívaní energie iných…
Útly román toho v sebe skrýva toľko. A tak krásne to Tokarczuk napísala. Čítanie jej kníh je pre mňa vždy úžasným zážitkom.
„Úsmev na jej tvári stuhol. Teraz uvidela svoj život ako kôpku navrstvenú práve z takýchto nepodstatných vecí: nožničiek na nechty, natáčok, gumiek na zaváraninové poháre, špendlíkov, ihlíc, sponiek, flakónikov… Zrazu sa slzy samy spustili do výstrihu, vytvorili nezachytiteľný náhrdelník.“
„Vari sa dá prerozprávať bolesť hlavy alebo úzkosť, ktorá stíska srdce tesne pred zaspaním, alebo pocit nekonečnej samoty, keď sa človek pozerá na mesiac?“
„Ako veľmi sa kedysi mýlil, keď si myslel, že ľudia nechcú umierať, chcú žiť večne.“
Históriu pre zaneprázdnených 2 som si veľmi užila. Po výbornej jednotke som mala veľké očakávania. Kniha je opäť ako bonboniéra, z množstva tém a textov od slovenských autorov a autoriek si môžete vybrať, na čo máte akurát chuť, nemusíte čítať v danom poradí.
Je to vynikajúco a prehľadne spracovaná publikácia o svetových, ale aj slovenských dejinách vhodná pre všetkých, je napísaná veľmi kvalitne a prístupným, zrozumiteľným jazykom, takže po jej prečítaní budete bohatší o kopu zaujímavých faktov a pikošiek, ktorými môžete ohurovať okolie. Mnohé z nich vrhnú svetlo aj na dnešné vojenské konflikty.
Dozviete sa napríklad to, prečo vlastne je Západ bohatý, ale Východ chudobný, spoznáte príbehy niektorých významných žien v dejinách, ktoré velili armádam či mali pod palcom mocné kráľovstvá. Nevynechali ani rôznych hrdinov a antihrdinov, cisárov, tyranov, diktátorov, prečítate si tiež o rozšírených mýtoch o faraónovi Tutanchamonovi, pozriete sa na zúbok viacerým známym aj menej známym záhadám a tragédiám, ale autori neobchádzajú ani každodenný život naprieč dejinami.
Prečo vlastne už nepíšeme klinovým písmom? Odkedy dostávame za alkohol za volantom pokuty? Prečo za Francúzsko hrajú toľkí hráči tmavej pleti? Pozornosti sa dostalo aj našej najobľúbenejšej droge (káve, ak by ste náhodou nevedeli :D) alebo Halloweenu. Je to diabolský sviatok a máme ho bojkotovať? Veď si prečítajte.
„V priebehu rokov som sa totiž naučil, že by sme s pochvalou nemali šetriť, ani pri pacientoch, ani pri priateľoch, ani pri kolegoch. Ak ma šesťdesiat rokov blízkeho pohľadu na ľudské ťažkosti a zápasy niečomu naučilo, tak poznaniu, že vonkajšie zdanie sebaistoty a úspešnosti má neraz veľmi málo spoločné s tým, ako sa človek vo svojom vnútri cíti. Nikdy neviete, kto zúfalo potrebuje počuť pochvalu alebo pocítiť lásku."
Irvin D. Yalom veru nemladne, s deviatimi krížikmi na chrbte si uvedomil, že pamäť mu už neslúži, no svoje terapeutické skúsenosti ešte nechce vešať na klinec. Keďže si ani s poznámkami už príbehy pacientov nepamätá, namiesto dlhoročných sedení sa rozhodol ponúkať pacientom jednorazové hodinové konzultácie.
Je to obrovská výzva mať na zblíženie sa s pacientom, vypočutie si jeho problémov, odhalenie súvislostí a nájdenie východiska len šesťdesiat minút. Dá sa to vôbec za takú krátku dobu?
To, ako sa v zrýchlenom čase dokázal Irv popasovať s touto revolučnou metódou, si prečítate v knihe Hodina srdca. Ruku k dielu priložil aj jeho syn Benjamin, ktorý do hry vstupuje akurát, keď jednému z najpopulárnejších svetových psychiatrov dalo telo stopku.
Yalomove knihy sú pre mňa vždy obohacujúcim čítaním, v mnohých príbehoch nájdem nejaký kúsok puzzle, popostrčenie, keď mám pocit, že sa v živote strácam. Veľmi príjemná kniha.
70 rokov po prvom stretnutí s Rámom sa opäť do našej slnečnej sústavy blíži záhadný objekt vytvorený mimozemskou civilizáciou. Tím odborníkov a vedcov sa chystá ho preskúmať, zistiť, či sa líši od prvého Rámu a pokúsiť sa nájsť odpovede na otázky, ktoré prvá výprava nezodpovedala.Tentokrát sú pripravení, pretože dôkladne poznajú závery prvej expedície. Záhadné vesmírne plavidlo má však pre posádku pripravené nejaké prekvapenia, navyše, príbeh nečakane posunú aj konflikty medzi členmi výpravy.
Ráma II je napísaný inak ako prvá časť. Pochopiteľne, keďže k Clarkovi pribudlo ešte jedno meno, Gentry Lee, aj strán je o poznanie viac. Kým v jednotke ľudská zložka v podstate len prispievala k tomu, aby naplno vynikol lesk a tajomnosť Rámu, v dvojke dostali postavy omnoho viac priestoru a do útrob Rámu sa prepracujete, až keď sa s nimi zoznámite a nahliadnete aj do ich minulosti. No a potom sa začnú diať veci…
Prvé strany sa mi čítali trochu ťažšie, z jednotky som bola zvyknutá na trochu iný štýl, ale potom sa to rozbehlo a zvyšok som dočítala skoro na jeden nádych.
„Nie je čas na iné, len na lásku.”
Putovné kino pána Saita je výnimočná kniha s úžasnou atmosférou, v ktorej by som chcela ešte dlho existovať. Ľúto mi zostalo, keď mi došli stránky a už teraz viem, že sa k nej budem pravidelne vracať, zaradila sa k tomu najlepšiemu, čo som čítala.
Originálny životný príbeh okúzľujúcej temperamentnej Fabioly a jej dcéry Lity pretína pestrá zmes jedinečných postáv a bizarných okamihov, aké vie namiešať vari len sám život. A hoci Annette Bjergfeldt vytvorila román od reality trošku farbistejší, v dobrom slova zmysle naivnejší, ľudskejší, pohodovejší, práve v tom je kúzlo knihy.
S ľahkosťou, nevinnými detskými očami rozoberá každodenné aj náročnejšie témy, ukazuje, že každý, so všetkými svojimi slabými aj silnými stránkami má v komunite svoje nenahraditeľné miesto.
A autorkin jazyk, och Polovicu knihy mám v telefóne odfotenú, toľko krásnych viet mi pohladilo dušu.
Viete, ako vzniká polárna žiara? Alebo gejzír? A čo dúha? Tieto, ale aj mnohé iné fascinujúce prírodné úkazy môžete s trochou šťastia pozorovať napríklad na Islande. Mňa tento výnimočný ostrov priťahuje ako magnet, aj teraz mám pred očami niektoré scenérie, ktorými je povestný a raz by som ich veľmi rada videla na vlastné oči.
Ak máte chuť spoznať Island trochu inak, doslova od čias, kedy sa formoval do dnešnej podoby najmä z geologického hľadiska, mohla by vás zaujať kniha od Martina Pročku Island Jedinečný ostrov.
Dozviete sa, či bol vždy krajinou ohňa a ľadu s drsnými podmienkami na život, ale pozriete sa aj na to, čo túto krajinu pravdepodobne čaká v budúcnosti…
Možno aj vďaka nej lepšie pochopíte, čo sa v poslednej dobe na ostrove deje, keďže sa v spojitosti s erupciou teraz častejšie objavuje v správach.
Musím vyzdvihnúť aj krásnu obálku, samozrejme tiež vnútro plné krásnych farebných fotografií a ilustrácií.