Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
O knihách, čo ma zaujali, píšem aj tu: https://www.instagram.com/monikabelinova/
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Tony Spawforth, odborník na staroveké dejiny, v knihe Čo pre nás Gréci kedy urobili, ukazuje, kde všade v modernej spoločnosti nachádzame grécke stopy. Demokracia, pandémia, Achillova päta alebo Oidipov komplex tieto pojmy vymenujeme všetci z fleku, jasné, lenže keď otvoríte knihu a prečítate pár viet, autorov nenútený štýl vás okamžite vcucne a zrazu zistíte, že grécky odkaz sa v dnešnom svete vyskytuje aj tam, kde by ste to asi netipli.
V jazyku, politike, architektúre, medicíne, ale aj v náboženstve, športe alebo dokonca hollywoodskych filmoch či videohrách staroveké Grécko stále formuje naše myslenie. Prečo sa vlastne antika stala takou populárnou? Dokonca až tak, že aj v politike nájdeme príklad o pokus stať sa novým Periklom… Ale nejdem prezrádzať, prečítajte si.
Skvelé na tejto knihe je, že hoci z autora naozaj cítiť obrovský prehľad a bohaté vedomosti, ponúka čitateľom skôr osviežujúci a vyvážený prehľad toho najpodstatnejšieho, plus pár pikošiek k tomu ako bonus. Všetko podané prístupným jazykom, veľmi prirodzene a tak, že si zrazu všimnete viacero súvislostí, ktoré vám možno doteraz unikali. Veľa vecí, ktoré akosi automaticky považujeme za moderné, až také moderné vlastne nie sú…
Staroveké Grécko pomohlo formovať štruktúru dnešnej spoločnosti a stále je pre ňu relevantné, hoci okrem všetkých pozitívnych vplyvov nemôžeme zatvárať oči ani nad temnejšími stránkami, na ktoré by sme asi radšej zabudli: utláčanie žien, otroctvo, rasová nadradenosť alebo zneužívanie gréckych ideálov a takých príkladov v dejinách veru nájdeme.
Je zaujímavé takto skúmať kultúrne dedičstvo, ktoré nám zanechali starí Gréci, a to nie iba pozlátko, ale aj negatívne aspekty. Čo pre nás Gréci kedy urobili je fajn obohacujúce čítanie. Inak túto edíciu mám veľmi rada :)
Posmrtne vydaná zbierka poviedok Rieka času predstavuje majstra filozofického rozprávania v inom svetle. Pascal Mercier v nej ukazuje, že nepotrebuje 300+ strán, aby ponúkol čitateľovi veľmi trefnú sondu do duše v rôznych situáciách: ubíjajúce čakanie na diagnózu, počas ktorého prežívame nádej a úzkosť, lúčenie sa s domovom, v ktorom človek prežil celý život, návrat do minulosti a naša pominuteľnosť, hľadanie identity, krehkosť pocitu slobody…
Kým Mercierove romány sa čítajú ťažšie (ale zase ten zážitok za to fakt stojí), v poviedkach predviedol, že aj ťažšie témy a hlboké duševné trápenia dokáže spracovať s ľahkosťou, citlivo, s podmanivou atmosférou a s dôrazom na krásny jazyk. Človek sa s mnohými príbehmi dokáže stotožniť, nájsť si tam to svoje, čo ho zasiahne.
Pre mňa sú Mercierove knihy vždy silný zážitok.
Dávno uzavreté záležitosti možno ešte majú čo povedať…
Ak máte chuť sa v týchto horúčavách schladiť severským krimi, Posledný prípad od Horsta je fajn voľba. Sympatická postava inšpektora Williama Wistinga okolo seba nevíri škandály, nie je to problémový drsňák ani neomylný génius, čitateľa si získa realistickým vykreslením, poctivou prácou, skúsenosťami, trpezlivosťou a bystrosťou.
Horst píše tak pútavo, že nepotrebuje na každej strane rozliať kýble krvi. Drží sa pri zemi a zbytočne neprekombinuje dej kopou brutálnych zvratov, aby šokoval. Spôsob, akým v Poslednom prípade skombinoval viacero príbehov, časových rovín a to, ako môže minulosť ovplyvňovať budúcnosť, núti čitateľa sledovať všetky nitky a dovolí mu vydýchnuť, až keď sú všetky dieliky skladačky na mieste.
Je to síce už 19. diel zo série o Wistingovi, ale bez problémov sa do knihy môžete pustiť, aj keď ste ešte nič predtým nečítali. Ja som začala niekde v polovici série a Wistinga som si zamilovala.
„Dni sú zázračne krásne. Hlboké, priestranné, oboma koncami pripnuté k večnosti.”
Aj vety Dobroslava Chrobáka sú krásne. Každú jednu som si vychutnala, slová, ktoré som už dávno nepočula, mi zabrnkali na nostalgické strunky. Plnými dúškami som nasala poetickú atmosféru pokojného, ale aj ťažkého života na slovenskom vidieku, ulahodilo mi, ako prirodzene a s ľahkosťou Chrobák do na emócie bohatých poviedok a noviel majstrovsky zapracoval hlas prírody a s ľahkosťou ukázal krásu obyčajných maličkostí.
Osem naturistických próz z debutovej zbierky autora Kamarát Jašek má rôznu typologickú orientáciu, no všetky spája podmanivý jazyk, ktorý mi úplne učaroval. Beznádejne som sa zamilovala do šumotu miazgy v steblách trávy, do vône ihličia a ozveny dávnych časov, v ktorých znejú príbehy o priateľstve, charaktere, láske, smrti, odcudzení, túžbach, hľadaní si svojho miesta, vnútorných i medziľudských konfliktoch, ostrom kontraste dediny a mesta…
„Všetko, čo vidíš, celý svet je, hľa, takto odrôtovaný neustálym, plynulým, pechorením sa človeka. (...) Treba, či netreba sa nad tým trápiť? (...) Pravdaže, len tešiť sa treba. Tešiť sa, že to vidíš, (...) a najmä, že sám si do toho zapätý, že sám si účastný drobným svojím kúskom celej tej ohromnosti.“
„Celé nešťastie je v tom, že jej podoba, jej úsmev, tvár a oči boli vo mne dávno vytlačené, ako podoba mušle v kameni… Jej chôdza a všetky jej pohyby boli mi známe dávno predtým, ako som ju poznal… Vo zvlnení kopcov nášho chotára bolo zvlnenie jej bokov pri chôdzi… Dotyk jej dlane bol mi známy z dotyku vetra na tvári a hebkosť jej líca poznal som z hebkosti mladej trávy… Dávno som bol presvedčený, že jedného dňa stretnem sa s ňou celkom zblízka, pristúpim k nej blizučko a spýtam sa jej, či sa tiež na mňa trochu pamätá…
Veľmi sa teším, že slovenská klasika vychádza v takomto krásnom šate.
Pamätáte si na tie časy, keď ste si otvorili facebook a vyskočili na vás príspevky vašich priateľov? Dnes máte nástenku plnú kadečoho iného, len nie toho, čo vás naozaj zaujíma. Za 20 rokov existencie sociálne siete prešli rôznymi fázami.
Najskôr sme z nich boli nadšení, lebo sľubovali spojenie s priateľmi, rodinou, no postupne eufóriu vystriedalo znechutenie, pretože algoritmus sa výrazne zmenil. Náš čas a pozornosť sa zrazu stali komoditou, s ktorou sa obchoduje a algoritmy značne ovplyvňujú naše záujmy a názory.
Mnohí sa nevedomky stali obeťami konšpiračných teórií a bludov, ktoré sa v tomto prostredí zrazu nekontrolovateľne šíria. Máme problém rozoznať, čo je realita, čo je vytvorené umelou inteligenciou. V podstate je dosť desivé, aký veľký vplyv sociálne siete (a ľudia, ktorí ich vlastnia) na naše životy a vzťahy majú…
Napríklad takí politici v minulosti o priestor v médiách (ktoré fungovali podľa určitých pravidiel) bojovali, dnes ho majú na sociálnych sieťach toľko, koľko len chcú, navyše takmer žiadne pravidlá neplatia, pretože to niekomu takto vyhovuje (to si všimnite hlavne pred voľbami).
Literatúry o sociálnych sieťach a ich vplyve na ľudí je mnoho. Samo Marec sa v skvelo spracovanej knihe s jemne provokatívnym názvom Sociálne siete musia byť zničené pozerá sociálnym sieťam na zúbok a ponúka koncentrované zhrnutie všetkého podstatného okolo nich, čo by mal vedieť každý.
Podarilo sa mu to veľmi trefne, jasne a čo hodnotím obzvlášť pozitívne, s citlivým a chápavým prístupom k obetiam. Treba sociálne siete zrušiť? Ak nechceme zaplatiť krutú daň, niečo robiť treba. Možnosti máme. Podľa mňa je to veľmi dôležitá kniha.
Čísla neklamú, no a s Václav Smil to s nimi vie. Predovšetkým však ukazuje, že nie vždy je na prvý pohľad bežnému človeku vlastne jasné, čo presne ukazujú. Vysvetľuje teda štatistiky, grafy, fakty a absolútne hodnoty v širších súvislostiach, aby sme mali lepší obraz o svete a spoločnosti.
71 krátkych kapitol ponúka pestrú paletu tém a zaujímavostí z rôznych oblastí od životného prostredia cez ľudstvo, potraviny, dopravu, energie, vynálezy... Dostanete odpovede na všelijaké otázky: Ako je možné, že človek dokáže ubehať napríklad jeleňa či antilopu? Odzvonilo už dieselovým motorom, dokáže solárna energia kompletne nahradiť uhlie? Zarábajú vyšší ľudia viac ako nižší? Ako vypočítať, koľko ľudí bolo treba na postavenie pyramídy? Je naša stopa na tejto planéte len skromná mikrovrstva v geologickom zázname?
Ak cítite potrebu rozbiť svoje idealistické ilúzie o svete na márne kúsky stručne, jasne a výstižne, viete, ktorú knihu si máte odniesť z kníhkupectva…
Neprestáva ma fascinovať, aký má autor obrovský prehľad a široký záber. Vždy sa cítim neuveriteľne sprostá, keď čítam jeho knihy... :D
Podľa mňa je to zatiaľ autorova najprístupejšia kniha pre bežného človeka, pripisujem to aj tomu, že každej téme venuje len pár strán, takže kĺže po povrchu ale nemyslím to ako negatívum, ak vás zaujíma k téme viac, uvádza ďalšie zdroje.
„Znovu peniaze, všetko je o peniazoch. Všetky medziľudské vzťahy si treba kúpiť za peniaze. Ak nemáte peniaze, muži sa o vás nebudú zaujímať a ženy vás nebudú milovať…”
Hlavný hrdina Orwellovho sarkastického sociálneho románu Nech žije aspidistra, Gordon, mi síce slušne liezol na nervy, ale to bol asi autorov zámer. Vlastne aj Rosemary, ale Orwell píše ako pán, nešetrí iróniou, psychológiu postáv má v malíčku, téma je nadčasová, hoci sa dej odohráva v Londýne v roku 1936, takže som si čítanie užila. (a už viem, čo je aspidistra, ha!)
Gordon bojuje s nedostatkom peňazí, nemá ich a vlastne ich neznáša, ale odmieta si zarábať prácou pre fuj fuj hnusného kapitalistu, lebo nechce za žiadnu cenu zradiť seba. (To, že zrádza svojich priateľov, už taký problém pre neho nepredstavuje, ale dobre, no...) Zúfalo sa snaží vymaniť zo systému, nechce byť jeho súčasťou, no peniaze sú vždy kameňom úrazu, takže na to, aby išiel proti prúdu, nemá silu, ale ani to nechce… Ťažko s ním.
Orwell poukazuje na nespravodlivý kapitalistický systém, a predovšetkým na to, že človek si môže vybrať, v ktorej oblasti urobí kompromisy, aby bolo dobre, ale hlavne núti čitateľa zamyslieť sa nad systémom, ktorého súčasťou všetci sme, akú úlohu v ňom môžeme hrať, ako jednoducho sa ním môžeme nechať zomlieť... Asi to nie je jeho najlepšie dielo, ale je to typický Orwell, postavy vie písať famózne, uveriteľne, stojí za to.
Ako by sa asi vyvíjali dejiny, ak by sa niektoré veci nestali alebo odohrali inak? Táto otázka mi viackrát pri čítaní prebehla hlavou.
Vydavateľstvo Mamaš prináša na náš trh zaujímavé knihy. Niektoré z nich dokážu strhnúť aj tých najväčších zívačov na dejepise a ukázať im, že na mnohé známe udalosti z histórie sa dá pozrieť aj záživnejšou optikou, ako býva zvykom v škole. Kniha Omyly v dejinách je toho skvelým príkladom, pretože zaujímavým a pútavým spôsobom milovníkom histórie (ale aj nemilovníkom) vysvetľuje, ako rôzne zdanlivo drobné chyby, nešťastné náhody, precenenia síl, nesprávne rozhodnutia, diplomatické prešľapy môžu mať často fatálne následky, hoci želaný výsledok mal byť opačný.
Kniha je tematicky rozdelená do 5 častí, venuje sa vojenským omylom, politickým zlyhaniam, technologickým zádrheľom, ale aj každodenným záležitostiam od chudákov zemiakov, ktoré to nemali vôbec jednoduché, kým sa dostali do našich jedálničkov, až po devastovanie prírody. Veľmi prínosná je aj posledná kapitola o mylných výkladoch historických udalostí nielen z našich dejín. Často sú totiž buď veľmi zjednodušené alebo úplne skreslené, takže ak nechcete mať zdeformované videnie minulosti, čítajte, vzdelávajte sa, dopĺňajte si info.
Veľmi ma bavila napríklad časť o bitke pri Moháči, Titaniku, ale celá kniha je spracovaná fakt super, zrozumiteľná aj pre laikov. Navyše, dajú sa v nej podľa mňa nájsť aj paralely so súčasným dianím, takže je sa nad čím zamyslieť... Dávkovala som si ju postupne, zvykla som si na tých pár kapitol denne a privítala by som aj pokračovanie v tomto duchu.
Táto kniha ma veľmi bavila!
Príbeh o evolúcii ľudskej inteligencie je fascinujúca jazda naprieč históriou, biológiou, paleontológiou, antropológiou aj psychológiou. Carl Sagan veľmi pútavo, hlavne jasne a zrozumiteľne, s ľahkosťou rozoberá, ako sa naše mozgy vyvíjali, až kým nadobudli dnešnú formu. Bola to dlhá a kľukatá cesta, občas si vyžadovala hru náhody, občas zánik druhu, čo sa nedokázal prispôsobiť meniacim sa podmienkam, no v porovnaní s vekom Zeme je to len omrvinka z omrvinky.
Ak by ste si to nedokázali predstaviť, Sagan predkladá kozmický kalendár, v ktorom stlačil 15 miliárd rokov veku vesmíru do 1 roku. Človek sa v ňom objaví až na Silvestra o 22:30 (dinosaury prišli 24.12. náhoda? Nemyslím si :D), a hneď sa cítite pokornejšie, keď si uvedomíte, aký mladý druh sme.
Máme síce spomedzi všetkých živých tvorov najväčší mozog vzhľadom na veľkosť tela, no naše povedomie stále ovládajú tie najprimitívnejšie strachy spomeňte si napríklad na sny, v ktorých padáte z výšky, a ozaj, bojíte sa hadov? Sme presvedčení, že sme najinteligentnejší druh kráčajúci po planéte, no v kapitole o abstraktnom myslení zvierat Sagan ukazuje, že naša namyslenosť nie je úplne na mieste.
Hoci je kniha už staršia, je pôsobivé, ako Sagan dokázal predvídať mnohé z výziev, ktorým dnes čelíme. V každej kapitole je plno podnentých myšlienok a niektoré fakty nedostanete z hlavy. Bežte si po Drakov z raja od Carla Sagana, fakt.
„Ak je produkt zadarmo, produktom ste vy.”
Možno si ani neuvedomujete, čo všetko vo vašich životoch dnes riadi umelá inteligencia. AI ovplyvňuje naše záujmy, vzťahy, vzdelávanie, prácu, ale aj našu psychiku či schopnosť sústrediť sa. Raketovým tempom sa integruje do ľudských životov a to, čo sa ešte pred pár rokmi zdalo nemožné, sa stáva skutočnosťou.
AI už teraz prekonáva ľudské schopnosti v mnohých oblastiach automaticky sa teda vynárajú otázky, čo budú nové technológie znamenať pre spoločnosť a ako sa na tieto zmeny vieme pripraviť, ako zvládať oddeliť skutočné od umelého (hlavne v kontexte šírenia dezinformácií), alebo ako sa k tomu celému postaviť, aby sa to škaredo nezvrtlo.
„Štúdia z Harvard Business Review ukazuje, že 85 % zručností, ktoré ľudia budú potrebovať v roku 2030, ešte neexistuje.”
Vladimír Šucha v knihe Keď stroje začnú myslieť ponúka návod, ako pochopiť AI, mechanizmy, ako funguje a ako sa môžeme aktívne podieľať na budúcnosti našej spoločnosti. Nabáda nás spomaliť, popracovať na svojej mentálnej odolnosti, zachovať si v ére technologickej revolúcie ľudskosť, a viesť s blízkymi dialógy o AI.
Ak sa o AI už nejakú dobu hlbšie zaujímate, asi to nebude úplne prelomové čítanie, no aj tak si myslím, že je to veľmi užitočná publikácia pre každého, pretože môže byť podnetnou inšpiráciou na rozhovory s rodičmi, ktorí vyrástli v úplne inom svete, ale aj s deťmi prvou generáciou vyrastajúcou ruka v ruke s AI. Knihu môžete čítať viacerými spôsobmi a skvelé sú aj praktické pomôcky, napríklad ukážka aktivít pre zvyšovanie AI gramotnosti na základných školách.
