Mercina ;)

20

Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?

Založit si profil
O mně

Malá knihomoľka z Bratislavy :) zbožňujem knihy, ale nie sú viac ako skutočný život, tak nezabúdajme žiť a zažívať! <3
IG: mercinkaa

Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři

Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?

Založit si profil
O mně

Malá knihomoľka z Bratislavy :) zbožňujem knihy, ale nie sú viac ako skutočný život, tak nezabúdajme žiť a zažívať! <3
IG: mercinkaa

Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Zobrazit více

Moje srdcovky

Moje odznaky

Moje aktivity

20
20

Marcela Kurajdová napsala recenzi

08.02.2024 10:06

S vyplazeným jazykom doháňam vianočné resty a len len, čo zatváram knihu a už je vonku 13'C.
TO ČO? DE SŇACH? :(
Aspoň že ten január bol pocitovo ľadový, čo pridávalo na atmosfére mojich zasnežených príbehov, inak by ma asi piclo. :D

Román opisuje iba pár dní točiacich sa okolo Vianoc, nič viac ani nič menej nebolo potrebné. Popadla ma z neho neskutočná pohoda a druhé dozvuky zo sviatkov. Bodaj by to fungovalo počas celého roka. :D
Síce svoj stromček už nejaký ten víkend nevnímam a asi by sa patrilo ho odpratať, veď zajtra už rovno môžeme obliekať jarné bundičky, ale.. keď on je taký pekný. :D
Teraz akurát tak závidím všetkým, ktorí si hrejivú novinku stihli prečítať pred Štedrým dňom alebo majú okolo svojho domu aj dnes nadýchané biele periny. Ak ste si robili na knihu zálusk a rovnako sa vám prehupla do Nového Roka, stále stíhate, najmä tí zasnežení. ;)

Strany plné mínusových teplôt rozprávajú o partičke šiestich cudzích ľudí, ktorí hľadajú útočisko pred snehovou fujavicou a jedinou možnosťou sa stáva penzión vo Figovom údolí, ktorý nepozná ani navigácia. Ide o nenáročnú literatúru a celkom dobre vystavaný dej, ktorý zahreje pri srdci aj napriek pár smutnejším kapitolám venovaným strate milovaných. Žiaľ, každej z postáv by som vedela niečo vytknúť a ani jedna mi neprirástla k srdcu. Rozmýšľam, či je možné, že tak rôznorodá skupinka ľudí vie spolu pár dni existovať, ale vlastne, prečo nie? Bol čas vianočný a počas neho sme všetci, tak nejako, milší, zhovievavejší a „najlepší kamoši“. :)

Trošku neuveriteľné (alebo som veľký realista), trošku predvídateľné a škoda toho „krajšieho“ a na môj vkus narýchlo zbúchaného záveru, ale ak ľúbite uzavreté a šťastné konce, tak nie je o čom. Viem si predstaviť, že by kniha nedopadla najlepšie a ostala by čitateľovi trpká pachuť, ale na to sú tu iné, drsnejšie knihy. ;)
Táto rozdáva iba pohladenie na duši, a tak je to v prípade vianočnej tematiky asi najlepšie. :)

Trochu som mrzutá, nakoľko sa mi vďaka atmosfére opäť žiada Štedrý deň, tajnostkársky Ježiško, majonezák s kapustnicou a nálada prichádzajúceho veselia. :D
To množstvo vianočného pudingu, salámových rožtekov, vareného vína, či koňaku, ukrytého jedla ako pre armádu, spoločenských hier, lebo ako inak zabijete more času a pesničiek z jedinej rádiovej stanice, ktorú bolo počas víchrice možné naladiť, bolo neskutočne čarovné a nabádalo k hrám i maškrteniu. :)
Dokonca v tom vidím milený scenár, ktorý by som si pozrela oveľa radšej ako každoročnú Perinbabu s Popoluškou. To však nie je v mojich rukách, ani v peňaženke, ale bodaj by sa niekto našiel. :D

Po dlhej dobe je to dokonca kniha, v ktorej mi opisovaný manželský pár dvoch mužov neprekážal, pretože autorka netlačila na pílu. Vzájomným zoznamovaním spoznávame hlboké emócie a túžby každého účastníka nedobrovoľného „vianočného zájazdu“, ako aj dlhoročnú lásku milých starších mužov. Miestami na mňa pôsobili namyslene, ale za to asi môžu tie nekonečné múdra z ich životných skúseností, ktoré neboli najkrajšie. Bolo uspokojivé predstaviť si, že aj takto môžu vzniknúť nové priateľstvá, biznis a doživotný kontakt na osobu, na ktorú sa môžete spoľahnúť. :)

Celkovo sa mi kniha čítala dobre a vďačím jej za predĺženie koncoročnej nálady, ktorú tak milujem. Čitateľom bažiacim po vianočných románoch sa určite bude páčiť.

Britka Milly je autorkou 24-roch dobre prijatých románov a je veľmi žiadaná. Získala veľa ocenení a viem porozumieť čitateľom, ktorí sa k jej romantickej fikcii radi vracajú. ;)

Číst víc

20
20

Marcela Kurajdová napsala recenzi

16.01.2024 10:02

Som ohúrená! Všetkými smermi, aj tými, ktoré vyvolávajú pobúrenie, ale aj úžas. ?? Som zaskočená a zároveň maximálne naplnená čitateľským zážitkom, ktorý som azda jakživ nezažila. Čo strana, to zvedavosť a netrpezlivé čakanie, čo bude ďalej. Aj pár dní po dočítaní som „mimo“ a stále si pokladám otázku „čo to presne bolo? Toto je ten magický realizmus a skryté hlboké významy alebo som totálne vedľa?“.
Príbeh s prvkami gréckej mytológie bez akéhokoľvek závanu mágie, či priameho fantasy sveta zasadený do reality, ktorý prekrýval, no nedusil dôležitosť ľudského bytia v napredujúcom svete 50/60-tých rokov horúcej Brazílie.

Kedy má človek pocit skutočného naplnenia a šťastia? Pre pokoj duše potrebuje domov, istoty a pocit, že niekam patrí, že zapadá do spoločnosti, v ktorej žije. Môžeme vytŕčať „z davu“, ale nie preto, že máme 4 nohy, teda.. 4 kopytá, konský chvost a hustú srsť do pol pása. :D
Hlava patriaca už vrcholu potravinového reťazca, ako aj zvyšok hornej časti tela, no srdce stále pištiace po cválaní planinou, dotyku holej zeme, slobode a vetre vo vlasoch. Tak ako to s tým nešťastným Guedalim naozaj je?

Už na začiatku čítania sa ozvali moje „morálne“ stopky, lebo uznajte – predstava súlože kentaura so ženou alebo kentauricou.. chcela som sa smiať, ale rozmýšľala som, predstavovala si a opäť bola v nemom úžase. :)
O sexuálnom vzrušením hlavnej postavy hovoriť nebudem, aj keď v jeho postavení bolo logické, ale ak by ste ho pociťovali rovnako, radšej vyhľadajte odbornú pomoc. :D

Vďaka knihe som viac spoznala svoje hranice, ktoré sú veľmi prispôsobivé a tolerantné, ale miestami to bolo naozaj na hrane. Lenže všetko, čo je na hrane, ponúka všeobecné vzrušenie z nevšedného, spontánneho, nepoznaného a daruje najväčšie zážitky až po pocit blaha. A tak sa stalo, že Kentaur v záhrade je mojím čitateľským, sakra dobre a hypnoticky napísaným blahom. :)

Román možno opísať jediným slovom – bizár. V jeho prospech sa bude často spomínať a verte, že právom.
Niečo tak divno podivné, zvláštne a hlavne INÉ sa často nevidí, a pritom stačí iba čítať medzi riadkami. Aj keby vám samotná predstava života kentaura medzi nami ľuďmi nebola po vôli, autorov štýl je príliš pútavý na to, aby nezaručil výbornú knihu.
Svedčí o tom aj množstvo ocenení, ktoré za svoju tvorbu získal a tiež zaradenie Kentaura... do 100 najlepších diel modernej židovskej literatúry. Som nadšená z opisov a vystavanej atmosféry, ktorá napredovala rýchlosťou konského cvalu, z autorovej fantázie vymyslieť niečo tak šialené a zároveň prudko reálne, až neviem, či po tomto počine nezačnem v tých kentaurov naozaj veriť. :D :D :D

Nejde však o bežnú beletriu a zrejme neohúri všetkých. Nie každý chce čítať o polovičnom koňovi, či polovičnom človeku?, volajme ho ako chceme, z ktorého sa rokmi stane naozajstný chlap se vším všudy, vrátane obrovského penisu a živočíšnych chutí na podobné samice. :D
Čiže majte mysle otvorené a preskúmajte svoje hranice prijateľnosti a absurdity. :)

Aby to ale nevyzeralo, že sa všetko točí iba okolo emigrujúceho ruského Žida a jeho chvosta, kopýt a premeny v plnohodnotného človeka, ktoré sú základným pilierom rozprávania a zaujmú na prvú šupu, postranné udalosti plynúce rokmi sú viac než pozoruhodné a pútajú s rovnakou kvalitou. Sledujeme vzťahy, lásku a politické dianie krajiny ako aj vracajúcu sa túžbu po spomínaných dotykoch vetra pod šírim nebom a hviezdami.

• Zmení sa matka, ktorá po pôrode utrpí šok z pohľadu na svoje kentaurie dieťa?
• Dokáže otec, brat odpustiť a sestry chrániť a milovať?
• Postačí na spokojný život žena alebo treba hľadať rovnakú svojho druhu a existuje vôbec taká?
• A ako je vlastne možné, že sa stane skutočným človekom?

Nič vám nepoviem, lebo nechcem. :D
Chcem, aby ste ostali prekvapení ako ja. Ak viete vydržať a rovnako radi si hoviete v nečakaných zvratoch, nečítajte si o knihe nič, čo by vám o deji prezradilo viac, než je nutné a píše sa v anotácii.
Naozaj to potom stojí za to a čaká vás neobyčajné čítanie!

Číst víc

20
20

Marcela Kurajdová napsala recenzi

10.01.2024 09:20

V období vianočných sviatkov volím taktiku „opakovanie je matka múdrosti“ a dychtivosti po novote sa otáčam chrbtom. Užívam si repete obľúbených vecí, či už kníh, filmov, hier, výletov a niekoľko mesiacov očakávaných stretnutí, ktoré dožičia pohodu a každoročný hrejivý pocit „zimného“ šťastia. Malé ženy sú kapitolou, ktorá k mojim Vianociam rozhodne patrí. :)

Niekedy stihnem iba knihu - verná som prvej časti, ktorá je najkrajšia a nestráca čaro dospievania a detskej hravosti so štipkou dôležitého upozorňovania na bohatstvo, ktoré je ukryté v našom vnútri a nemá podobu hmotnej veci. Ikar-ácke spojené vydanie Malé ženy a Dobré manželky s nádhernou obálkou je síce výstavným kusom ako šľak, ale čítanie druhej, na môj vkus rozťahanej a prehnane polemizujúcej časti už tým príjemným šľakom nebolo. :/
Miestami až nudila a potrápila, aj keď záver a napredovanie životov hlavných hrdiniek sa mi veľmi páčilo a presahovalo ich veselý a bezstarostný život mladých liet. Načo však mať doma vydanie, ktorého polovicu už nikdy čítať nebudete a zbytočne tak zaberá miesto inej knihe?
Zvolila som teda kúpu ľahučkého fialového vydania od Slovartu. Trochu nerozumiem, prečo pre Slovart a Ikar prekladala vždy iná prekladateľka „chlapci, a to už na čo? Prečo?!“, ale nevidím do zákulisia vydavateľstiev, no rozumiem samostatnosti konkurencie.

Keď sa tak zamyslím a prestanem tvrdohlavo bojovať s názorom, ako by som niektoré strany z pokračovania vyškrtala, 2 časť je v mnohým smeroch vyzretejšia, vážnejšia a ponúka čitateľovi väčšie emócie zo situácii, ktorých je za plné vrece, predsa len sa z dievčat stávajú dospelé ženy a manželky, nevynechávajúc najdojemnejšiu a najsmutnejšiu chvíľu, ktorá vo viacerých očiach prebudí slzavé údolie. :(

Iné sviatky zase stihnem film - rozhodne ten s Winonou Ryder alebo tiež výborný 3-dielný seriál z r. 2017.
Nech je Timotííí Šalamej ňuňavý ako len chce a Sórša úžasná ako vždy, neviem sa preniesť cez ich silené hranie a teatrálnosť, ktorá viac pristane divadelnej scéne a aj tam je občas pekne trápna. :D A tiež ma vytočil začiatok „od konca“, ale to sú iba moje nenaplnené preferencie.

Tieto Vianoce som si dožičila všetky formy, na ktorých Malé ženy nájdeme. :)
Nový zážitok ponúka audiokniha v CZ s výborným prednesom Andrei Elsnerovej, ktorú budem vychvaľovať zakaždým, keď bude príležitosť. Nie len, že vďaka nej lepšie vnímam celý príbeh o štyroch sestrách Márchových, ale prelomila ľady medzi mojím frflaním z fádnejšieho pokračovania a plnosťou rozkvitajúcej sa duše každej „malej“ ženy. Viac rozumiem, prečo rebelská a slobodu milujúca Jo odmietla, prečo iná sestra prijala, akceptujem výchovné zvyky tej doby a obdivujem autorku, ktorá dokázala uchopiť rôznorodosť charakterov a rok 1865 tak precízne, až mám pocit, že dievčatá poznám od mala a prežila som s nimi celé svoje detstvo. Nie každá mi prirástla k srdcu, ale trúfalo konštatujem, že ich všetky dôverne poznám. :)

Audiokniha mi tiež pripomenula vtipné a dôležité detaily, ktoré sa do filmu nevošli, a na ktoré som časom zabudla. Keďže som 2 časť čítala iba raz a stačilo, počuť ju z predčítania bola úplne iná vec a nesmierne sa mi to páčilo.
Dá sa povedať, že zimné obdobie je najvhodnejší čas, kedy sa 156 rokov starú americkú klasiku z 19 storočia najviac oplatí čítať, pozerať alebo počúvať. Predsa len.. príbeh začína Vianocami. :)

A o čom presne Malé ženy sú? To netreba hádam hovoriť. Ak ich ešte náhodou stále nepoznáte, zoznámte sa. :)
~
„Jsi jako kaštan Jo. Slupku máš pichlavou, ale uvnitř se skrývá sametové sladké jádro. Stačí ho jen vyloupnout. Jednoho dne tě láska přiměje dát své srdce v šanc a potom ta hrubá slupka odpadne.
Jo: Kaštany nejlíp praskají na mraze a nejdřív musíš pořádně zatřást větví, jinak je dolu nedostaneš a kluci jej posbírají po tuctech, takže mně moc neláká nechat se hodit do jednoho pytle s ostatními.“
~
(postava Jo bola alter egom samotnej autorky, ktorá bola oddanou sufražetkou – ach, ako veľmi sa v „oboch“ vidím) :))

Číst víc

20
20

Marcela Kurajdová napsala recenzi

10.01.2024 09:14

Až keď som dočítala čarodejníckou fantáziou prešpikovaný ..punč, zistila som, že ide o nemeckého autora, ktorého preslávil Nekonečný príbeh s Falcom na čele. :D Hanba mi! Ale takto to mám celý život. Nepamätám si mená a už to iné nebude. :D

Keby ste sa ma spýtali na môjho najobľúbenejšieho spisovateľa, skôr vám opíšem obálku knihy alebo jej obsah, či filmové spracovanie (roky ospevované a dokola omieľané mená Rowlingová alebo King sa nepočítajú). :D
Čárymáryfučpunč je vo svojej jednoduchosti a nápaditosti super!
Vždy som si ho chcela prečítať okolo Silvestra, lebo aj samotný dej sa točí okolo dňa, kedy končí starý a následne začína Nový Rok. Konečne sa podarilo.
Tlieskam každému prekladateľovi, ktorý ..punč prekladal pre svoju krajinu. Nie len, že ide o nemčinu, ktorej slová sú niekedy na pol riadka (pozrite sa na samotný názov knihy), ale pán Ende si ešte k tomu vymyslel vlastné slovíčka a verše, ktorých preklad musel v šedej mozgovej kôre páchať hotové šialenstvo s akrobaciou najvyššej úrovne. :D

Bola to neskutočne vtipná a inteligentná zábava o zničení životného prostredia a vlastne celého sveta, akú som v detskej literatúre hádam ešte nezažila (svojou jedinečnosťou mi v rýchlosti napadá An Lan Dan).

Aj samotné mená hlavných postáv mi zo začiatku dali zabrať (moja pamäť všeobecne nestíhala) - Maestro upír Belzebub Luhárovič, ktorý býva vo vile Zlý sen plnej všelijakých chodieb, zložitými zaklínadlami uzamknutých dvier, rôznymi fľaštičkami obsahujúcich kadečo (smradľavé, škaredé, ale aj voňavé – tým si teraz už nie som istá), ďalej jeho teta striga Tyránia Upírová žijúca iba pre peniaze a dvaja špióni zo zvieracej ríše - namyslený a promiskuitný krkavec Jakub Krákor (áno, krkavcom jedna samička nestačí), ktorý trpí reumatizmom a prežratý najlenivejší kocúr v detskej ríši Móric „komorný spevák Mňaurízio di Mňauro“ bez schopnosti spievať. :D

Títo dvaja boli miestami tak rozkošne vtipní a podarení, že by som prijala sólo knihu o ich výmysloch a vylomeninách. :D
Neskutočne ma bavili.
Teší ma vysoké hodnotenie knihy, hlavne na „databazeknih“, kde figuruje kritickejšie oko a hajpom menej ovplyvnený názor. Keby som ju porovnala napríklad s viac viditeľným Memento monštrum, tak to sa môže celééé schovať a na Čárymáryfučpunč sa absolútne nechytá.
Je pravda, že ..punč sa odporúča až od 10 rokov a príbeh aj všakovaké slová zaváňajú mini drámou, ktorá chce zničiť celý svet, len aby bolo pekelné Veličenstvo spokojné a vyžaduje viac pozornosti, ale celé kúzlo a náprava zlých plánov je strašne dobre premyslená a zabavia sa aj dospelí.
Sľubujem. :)

Je to nevšedná rozprávka a škoda tak nízkej propagácie. Možno za to môžu neohurujúce ilustrácie pripomínajúce všetky knižky vydané v 80-tých rokoch, ktoré sa mi nikdy nepáčili. Možno to pre viacerých, nie len pre mňa, platí dodnes. Čudujem sa však, že sa jej nechopil žiadny režisér. Bola by to veľká zábava z upírskeho prostredia pre „najmenších“. :D

Spokojná a rozveselená príjemným a pôvodným vtipom, nepoznajúc na týchto stránkach gýč a trápnosť tľapkám dospelými paprčami a vrelo odporúčam! :)

Číst víc

20
20

Marcela Kurajdová napsala recenzi

10.01.2024 09:04

Trenčín je vždy dobrá voľba, hlavne počas teplejších dní, ale aj vianočné trhy 2023 boli čarovné. :)
Hamburger v preslávenej pivárni Lanius si už ale nikdy nedám. :D
Kým v Bratislave na trhoch kupujem jedlo a horúci ríbezlák, v Trenčíne boli v prevahe stánky s tradičnou drevárskou a keramickou zručnosťou, či so slovenskými surovinami. Mak, šošovica, mletá údená paprika – zásoby mám na celý rok. A tie ceny! Šokujúco prijateľné, než v ktoromkoľvek e-shope, ktorý garantuje SVK kvalitu. Treba si pripomenúť, že hľadať slovenského farmára alebo rodinnú firmu vždy stojí za to, ako aj podpora ZŤP dielne. :)

Keď som bola mladšia, netrápila ma história miest (ani môjho rodného). Príťažlivejšie boli dynastie a hrady zámky Anglicka, Škótska, Španielska, či Francúzska. Ono to asi ide s vekom a zmenou hodnôt. Zrazu si uvedomujem, aký veľký som vlastne patriot. Vždy som zbožňovala dejepis, ale aj vášeň pre historické romány pomaly vyprchala a teraz sa mi do náruče pýta urbex s históriou ako nikdy. :D

Od CBS mám viacero kníh, ktoré sa venujú jednotlivým krajom a mestám našej krásnej krajiny. Ich mladá edícia „Kedysi a dnes“ sa zameriava na staré a dnešné časy jednotlivých regiónov Slovenska.
Prvú som si prešla počas horúceho septembra 2022 – Levice, kde sa konal jarmok a koncert skupiny Para (úžasné skĺbenie viacerých vecí). Tento rok to bola novinka Trenčín.
Hutný a informáciami nabitý text však nečakajte. Dôležité informácie dostanete, ale ide skôr o vizuálnu podobu "predtým a teraz" a aj preto sú knihy skôr obrázkovou dokumentáciou a darčekom pre oči a spomienky. :)

Kniha je dvojjazyčná (ENG/SK). Tvoria ju fotky z r. 2022 a staré pohľadnice, ktoré zachytili vzhľad minulosti mesta a jeho okolia.
Čo ma vždy tiež veľmi poteší je označenie certifikátom FSC.
Je to „zelená kniha“ a jej kúpou sa podporuje hospodárenie a iné kontrolované zdroje šetrné k prírode a k miestnym ľuďom. :)

Dajte si výbornú kávu od Coffee sheep alebo horúcu čokoládu z Café Sládkovič na Mierovom námestí v centre mesta a potulkami ruka v ruke si pripomente, že ide o jedno z 3 najstarších slovenských miest, kde zanechal stopu aj rímsky cisár Marcus Aurelius. Na posledných stranách sa dozviete, akým priemyslom, výrobou, obchodom a kultúrou je Trenčín vzácny. Každoročný festival Pohoda asi nemusím spomínať, že? <3 :)

Číst víc

20
20

Marcela Kurajdová napsala recenzi

29.12.2023 17:40

Existujú knihy, ktoré vám vyčaria úsmev na perách až kým ich celé neprečítate. Práve som jednu takú dočítala a počas Vianoc si nemohla zvoliť lepšie.
Niečo tak čisté a plné rodičovskej lásky som v živote nevidela. Svedčí o tom moje dojatie bez ohľadu na to, že je čas vianočný a ja som plná endorfínov z majonézového šalátu. :D

Tri večery som sa škerila ako pripečená, presýtená hihňaním z milených príbehov, žartov a vtipných kresieb, plná obmäkčeného srdca z lásky otca, ktorý 23 rokov predstieral, že je Otec Vianoc, neskôr aj Mikuláš roznášajúci darčeky všetkým deťom v okolí a každoročne píšuci listy svojim štyrom deťom. Stále som si pripomínala, že je to pán, ktorý napísal Hobita a Pána prsteňov, príbehy s najväčšou hĺbkou a výpovednou hodnotou všetkých fantasy čias.
Dopisy Otce Vánoc nemožno považovať za akýsi román alebo zbierku poviedok. Je to jedinečné intímne dielo rodiny Tolkienových ukrývajúce takmer všetky sviatočné listy v ich vizuálnej podobe a vydavateľstvo Argo, ktoré nikdy nesklamalo, sa podujalo na ich preklade a novom vydaní. Jediné, ktoré kedy vyšlo, aj to neúplné, v jazyku nám blízkom bolo v r. 1994 (cz).

Tento prekrásny čarovný kúsok začal v decembri z kníhkupectiev miznúť ako teplé rožky. Brala som to ako osud, keď som posledný našla vo výklade a mohla si tak podarovať niečo špeciálne. Prvé minúty som síce bola na pochybách, či to stojí za tie peniaze – predsa len je tam toho textu a fotiek 50 na 50, ale opäť sa potvrdilo, že čitateľský zážitok negarantuje iba cca 500 strán. Netušila som, že vyvolá ošiaľ toľkých rozmerov, ale čo sa čudujem? Zabudla som, akú veľkú ma pán Tolkien fanúšikovskú základňu.

Aj deň po dočítaní som totálne, až na holú kosť dojatá. Tieto NEzasnežené sviatky v BA neexistuje krajšia kniha, ktorá by vám navodila pravú zimnú náladu a nespomalila tok celoročných, niekedy zbytočných myšlienok. Už roky si vravím, že som zo sveta pána Tolkiena vyrástla, ale.. tak ma jeho fantázia opäť zmotala, že som po rokoch v notebooku otvorila zložku „Pán prsteňov“. :D Inak mobily fakt nie sú hluché – z ničoho nič vám podsunú info o koncerte sprievodnej hudby celej trilógie, ktorá sa koná začiatkom Nového Roka 2024. Čo dodať? :D Vstupenky mám už vytlačené, len dúfam, že si priateľ stále nečíta moje knižné litánie a nepríde tak o prekvapenie, keď ho v daný deň postavím pred hotovú vec. Aktuálne neviem povedať, kto z nás bude vááác hotový! :D

Nedá mi nepovedať, že kniha ukazuje to najkrajšie rodičovské vyznanie, aké som kedy videla. Jeho cieľom nebolo nič iné, len udržať kúzlo Vianoc a darčekov v rodinnom kruhu a potešiť svoje milované deťuchy. Z listov občas cítiť ťažobu vojnových rokov a následné vysvetlenie, prečo v daný rok bude menej darčekov. Namiesto nich sa Otec Vianoc sústredil na výrobu zásob pre ľudí, ktorí prišli o svoje domovy a strechu nad hlavou. Závan smútku nás neminie a opäť si uvedomíme, že stále nie je tak zle, ako inde a tuto hľa za hranicou. :(

Tiež sa objavia prvé zmienky o zlých škriatkoch „Skřetoch“, ktorí narobia poriadnu neplechu vyúsťujúcu do veľkých bojov. Nebyť siláka Ľadového medveďa, bohvie, ako by to celé dopadlo a či by Dom na útese blízko Severného póla nezhorel do tla. Ľadový medveď je neskutočne vtipnou postavou, ktorú si zamilujete a aj z tohto dôvodu neprezradím nič viac – mrzí ma, že viacerí čitatelia si neodpustia opis pomaly všetkého, čo sa v listoch rozpráva a čo môže pre vás ostať tajomstvom. :( Aj preto tliacham zväčša o svojich pocitoch z knihy a dožičím vám poriadnu dávku prekvapenia a smiechu. :D Škoda, že pán Tolkien nenapísal samostatnú rozprávku o Ľadovom medveďovi. Za tou by som si išla nohy dolámať, len aby mi po večeroch robil spoločnosť a rozosmieval ma. :)

Či už ste fanúšikom Tolkiena alebo nie, toto nádherné zasnežené prevedenie by malo pristáť do každých knihomoľských rúk s empatickou dušou, vierou v úprimné skutky a čisté srdce. :)

Číst víc

20
20

Marcela Kurajdová napsala recenzi

29.12.2023 12:45

Musím uznať, že inakosť románu sa vydarila. Dokonca si trúfam povedať, že pre milovníkov Shakespeara a divadla sú Darebáci a blázni tak trošku povinnou jazdou. Nie preto, že sa tu často citujú verše 407 rokov mŕtveho a najznámejšieho anglického spisovateľa a nie menej ako polovica deja sa odohráva na javisku, ale preto, že sa vďaka nim cítime súčasťou nezvyčajného príbehu.

Sú ako dva nosné piliere, na ktorých stojí celé knižné napätie (občas sa stratí, potom zase objaví, tak trošku ako na hojdačke) a záhada okolo jednej vraždy a lásky, ktorá ma viacero podôb.
Sadne skôr mladším čitateľom, ktorí ju označujú za „dark academia“ – ja také nečítam, ale už asi viem o čo ide. :D

Dobre čitateľný text ma lapil ako predvianočná nálada po dopozeraní Lásky nebeskej, ale čo sa udeje mne, nemusí sa každému. Keby vás aj zo začiatku nezdrapila (stáva sa), ide to tak friško, že ste zrazu v polovici a.. čo už s tou druhou? Chcete predsa vedieť, ako to dopadne.

V čitateľskom svete ide rozhodne o niečo nové a iné. Štýl je nenáročný, priam hovorový a sedí vekovej kategórii hlavných postáv – študentom, pre ktorých je prioritou hra a iba hra (majn gott). :D Ide však o prominentnú školu herectva, tj. sakra drahú univerzitu, kde ak nie ste snob s dostatočne veľkým sebavedomím, prežijete len tak tak. Talent v tomto prípade nie je všetko a naozaj nestačí!

Majstra Shakespeara až tak nežeriem ako tuto hľa partička kamošov. Ľúbim ho iným spôsobom a vôbec nevadí, ak jeho verše nevieme zaradiť k danému dielu – o to tu ani nikdy nešlo. Štvrtáci týmto spôsobom často komunikujú, niekedy až na hrane fanatickosti a ich umelecké vyjadrovanie využívajúce šejkspírovské slová krásne zapadá do bežných dialógov. Čitateľa osviežia a niekedy až rozosmejú. :)

Má to svoje čaro, ktoré ma bavilo, ale ku koncu som sa tešila, že čo chvíľa je po všetkom. Román začal pôsobiť zbytočne rozťahaným dojmom a kto zabíjal a prečo vám tiež párkrát napadne. Je to strašne okaté. Občas som preskočila text a držala sa iba priamej reči a občas „vypínala“, čo pre knihu asi nie je lichôtka. Posledné strany našťastie vedia prebrať a záver sa mi celkom pozdával (nad prehnaným teátrom žmúrim obe oči, sme predsa na divadelnej pôde).

Som vďačná za autorkine poznámky. Mať ja doktorát z renesančnej literatúry, tak neviem, či by mi stačila jedna kniha. Skôr nekonečný zvitok papiera a to by nikto nečítal. :D Toooľko vedomostí o Shakespearovi a toľké ovládanie sa. :D Už len za toto tlieskam, ale minimálne 50 strán by som aj tak vyšmarila!

Školský vek počnúc SŠ až po výšku je to najbujarejšie životné obdobie, aké sa človeku pritrafí a nadobro ho vyformuje. Lomcujú nami emócie, vášne, ale aj neprimeraná zlosť a prehnaná žiarlivosť (poniektorým to, bohužiaľ a na ich škodu, ostane až do konca života). :D
Vrcholom emočného tlaku sedem člennej partie je rozpínajúca sa para pod pokrievkou, ktorá v jednom momente rozrazí dvere, ale, žiaľ, zlým smerom. Následky sú v tomto prípade smrteľné. Inak sa ani nedalo. Zabíjala by som aj bez toho, aby to bola nešťastná náhoda – hentakého hajzla určite!

Som ale realista a pokiaľ nie je kniha označená za fantasy alebo rozprávku a nachádzajú sa v nej situácie, ktoré nedávajú logiku alebo sa za žiadnych okolností nemôžu javiť ako normálne a poďme si počas chladnej jesene zašantiť do jazera a zahrať v ňom jedno dlhé predstavenie bez teplotného šoku.. sorry, ale ee! :D Postupne sa dozvedám, že kniha ma dokonca nálepku LGBT? Na základe čoho prosím vás? Škoda takého škatuľkovania, keďže práve tu by som už spomínanú nálepku nepoužila a nechala to iba ako také posledné cinknutie zvonca, ktorý najviac stisne srdce. Tiež mi máta hlavu pykanie za trest ala obeta. Pochybujem, že v reálnom živote by toto niekto urobil, ale.. poďme snívať ďalej.

Obálka je dokonalá. Záhadne temná, ako povaha jedného budúceho divadelného herca. On bol vždy ten najlepší a veľmi dobre to vedel. Ale prílišná oddanosť dramatickej hre dokáže potlačiť vaše práve ja a na scénu prichádza iný hrdina.
Stávate sa hlavnou postavou hry, v ktorej sa bojuje za spravodlivosť a odplatu, aj za cenu posledného výdychu. Kto potom naozaj ste, že zrazu ležíte s krvavou tvárou na lopatkách a nikto vás nezachraňuje? Čoho je to dôsledok?
Trošku som sklamaná. :/ Myslela som, že sa to celé zvrtne úplne iným smerom a mne odletí dekel aspoň na mesiac. Nevadí.

Aj k mŕtvemu čvirovi na obálke, ktorému som chcela stískať hrudník a nakopnúť jeho mini srdiečko, dostaneme odpoveď. A kde inde, ako v Shakespearovi? :)
Dúfam, že som veľa nenapovedala. Verím, že tých, ktorých zaujala ju už dávno majú za sebou a tí, ktorí stále váhajú, nech tasia meče veronské a vrhnú sa na javisko!

Dovtedy dovidenia a vitajte na predstavení.. :))

Číst víc

20
20

Marcela Kurajdová napsala recenzi

21.12.2023 15:11

Pôvodne som v kníhkupectve hľadala úplne niečo iné, ale zrazu som periférne zavadila o pôsobivú obálku s krvavým nadpisom hlásajúcim HOROROVÉ veci a v momente som zabudla na môj zoznam vysnívaných kníh. :D

Poznáte tie životné prekážky, ktoré vôbec nečakáte, ale nakoniec vám spôsobia návaly radosti a úsmev cez polku tváre, až je vám trápne? A choďte tak cez celú Martinus kaviareň, kde si dvojice so všetkou vážnosťou hrkútajú a v znamení lásky hladkajú paprče. :D
Ani neviem prečo som bola taká pojašená, ale je fajn uvedomiť si, ako málo stačí ku šťastiu a spokojnosti (ďalšia kniha). :D
Obzvlášť, keď vtedy začínalo halloweenské obdobie.

„EHF“ je ukážkový zberateľský kúsok hororového žánru v temnejšom prevedení pre všetkých jeho fanúšikov alebo len zvedavcov (oboje sú jáááá) a pááác ho! Láska na prvý pohľad!
Milujem akékoľvek encyklopédie a sólo kategóriu tvoria filmy a umenie v najkrajších knihách o nich z dielne Taschen. Lenže nie vždy sú v jazyku, ktorému rozumiem. Som veľký fanúšik kinematografie, občas si pozriem bársjakú hovadinu, veď prinajhoršom ju nedokukám alebo šmarím ovládač do obrazovky, tj. vypnem telku. :D

Aj preto som celá happy, že sa na trhu objavili tieto encyklopédie od XYZ (cz), ktoré ponúkajú pre viaceré filmové žánre pestrý (farebne aj informáciami) doslova nadupaný obsah toho najlepšieho, najznámejšieho a najkultovejšieho, čo v tomto prípade horor ponúka. S hororom sú na trhu zatiaľ 4 časti, pogooglite. :)
Upíry, gotické kostýmy a domy, vlkolaci, duchovia, zombíci, sci-fi, pomsta prírody, tj. katastrofy, nechutnosti, nad ktorými rozum prestáva fungovať aj vlasy dupkom stoja, kanibalizmus a podobné somariny aj zvrátenosti.

Neholdujem všetkému. Na to gule nemám, ale rada si pošmakujem na „B-éčkových“ hororoch, prípadne starších klasikách, z ktorých nemám potrebu stískať panvicu alebo bejsbalku, ktorú vlastne ani nemám. :D
Vreskot, rozkošná bábika Chucky, Halloween H20, či seriál American Horror Story sú moje topky, ktoré kombinujú zmes komédie, trocha krvičky, divnosti a napätia, pobehujúcich psycho vrahov (milujem Michaela Myersa), ale paranormálne javy, to NIE! To mám vtedy fakt naložené a nespím týždne. :D

Avšak strach z filmu, ktorý nie je reálny a nedeje sa práve nám, posilňuje a presvedčí nás o tom aj pár riadkov od kolektívu tejto knihy. Ja sama mám potvrdené, že od doby, čo som si tieto hrôzostrašné srandy začala ordinovať, som odolnejšia, menej sa bojím a viem zachovať chladnú hlavu, keď napr. začnú pukať parkety alebo sa rozpína roldorka. :D

Stotožňujem sa tiež so štúdiou, kde nám horor zo začiatku síce naháňa strach, obavy aj nervy, ale na konci sa tešíme z toho, že záporák dostal, čo si zaslúžil (občas aj nie, nooo) a my celí spokojní a šťastní (viac ako po vzhliadnutí rozprávočky) spokojne ideme spinkať alebo sa na prvom rande viac zblížime, lebo, budem citovať: „zážitek společného strachu a následné úlevy pomáha vytvářet blízkost.“ :)

Encyklopédiu nemám ani zďaleka celú prečítanú, ale je sa na čo tešiť. Okrem informácii o rôznych filmoch, ktoré máte rozdelené podľa žánru tu nájdete články aj o tvorcoch, seriáloch, hercoch, najznámejších záporákoch, hororových zbraniach, scream queens, detských hororoch, o strachu ako takom a prečo sa (radi) bojíme, subžánroch a tiež sú tu rôzne zaujímavé rebríčky klasík, krvákov, klišé a bububu komédii. Samozrejme nevynecháva ani českú tvorbu, čo som veľmi ocenila. Možno ide o subjektívne názory autorov, ale stále je to podané tak, že si to ani nevšimnete, aj keď nízke hodnotenie môjho milovaného seriálu AHS zamrzelo, ale čert to ber.

Je vidno, že si chalani dali maximálne záležať na tom, aby mala kniha vysokú hodnotu a aj keď tu nie je každému filmu venovaná celá strana, niekedy iba pár riadkov, je tu toho naozaj veľa preveľa a ja sama neviem, čo skôr čítať a následne pozerať. :D Nevydržala som a pár dni na to si kúpila aj Fantasy, ktoré je rovnako výborné. :D
Mal to byť vianočný darček pre drahého, ale.. :D :D

Jasné, že z polovice hororov som dosratá až za ušami a nikdy si ich nepozriem (konkrétne japonské veci sú echt nechutné a o SAW ani nehovorím), ale viem obetovať čas aj dušu pre iný pocit vzrušenia, z ktorého sa nakoniec vykľuje menšia zábava. :D
Ako sa vraví, ľudský strach je emócia, ktorá ovláda (veď to vidíme každý deň "masovo"), ale dokáže tiež vyhecovať – moju zvedavosť a odhodlanie až natoľko, že zo seba aj ja na chvíľu urobím hrdinku. :D

Nadšená listujem a ťukám prstom na každej piatej strane „toto som videlááá.. aj totoooo.. bože môj na toto som zabudla.. tak toto vidieť nechcem.. NIKDY!!!“. :D
Vrelo odporúčam!

Číst víc

20
20

Marcela Kurajdová napsala recenzi

21.12.2023 15:06

Poďme kradnúť kone som prvýkrát čítala pred 10 rokmi v rovnako chladnom a predvianočnom období, aké máme teraz a verte, že lepší čas pre túto knihu neexistuje. :) Väčšina z nás počas sviatkov spomalí, čo si kniha mentálne vyžaduje (na naháňanie sa s pečením a lovením darčekov teraz zabudnite).

Názov knihy ma vtedy natoľko zaujal, že som sa do nej rovno pustila a nič lepšie som ani nemohla urobiť. Niekedy netreba čítať obsah, názory atď. – buďte spontánni, riaďte sa intuíciou a nechajte sa prekvapiť.
200 stranový román ma príjemne pomalé tempo, ako prvý padajúci sneh. Rozsieva síce melancholickú až ponurú náladu, no nie je to žiadna depka. Skôr vyvolá pocit, že sme súčasťou nórskej nátury, ktorá prezrádza len nevyhnutné a veľa si musíme domyslieť. O to väčší je ale zážitok, ak s textom začneme spolupracovať. :)

Nálada románu tiež pripomína chladné anglické náručie, a že ide o doslovný chlad (rodičov aj detí) cítiť po celú dobu čítania, až vás objíme smútok. Emócie „naoko“ mrazí a zároveň roztápa surová, no nádherná príroda zasnežených lesov.

Spolu so svetlom petrolejových lámp a zvukom pílenia dreva do piecky mi nádherná lyrizovaná próza dožičila tu pravú zimnú atmosféru. :)
~
"Nič sa nevyrovná ľahkosti a slobode tela, žiadna pevne určená výška, žiadna ukončená vzdialenosť, lebo nič z toho v tme neexistuje. Iba obrovský priestor na pohyb."
~
Nečakajte žiadnu akciu, ani rýchlu dynamiku, ale hrča v krku sa môže objaviť. Dej graduje pozvoľna a necháva čitateľa jeho vlastným predstavám. Všetko je podané poetickou linkou, ktorú neoceníte, ak sa jej nepoddáte. Pripúšťam, že sa to nemusí podariť každému. Pre niektorých je kniha doslova nezáživná.

Autor opisuje staršie roky Tronda, muža žijúceho v chalupe „na samotě u jezera“, ktorého jediným spoločníkom je sučka Lyra bažiaca po loptičke. :D Je tu však aj nový sused, ktorý niekoho pripomína a ktorý prebudí Trondove myšlienky na minulosť pred 50-timi rokmi. Opäť je tu osudové leto čerstvých povojnových čias, mladí chlapci, ktorí chodili „kradnúť“ kone a ktorých vzťah nestihol prerásť do hlbších rozmerov, lebo leto 1948 prinieslo okrem dospievania, škrabancov a tvrdej práce s drevom na rieke aj nešťastné udalosti a veľké straty.

V knihe sa striedajú dve časové roviny (starý a mladý Trond), ktoré sa krásne prelínajú a všetko vysvetlia. Koniec sa niekomu môže zdať „nedokončený“, ale pre mňa bolo všetko tak, ako malo byť. :)
Konečne som sa tiež dostala k filmu s výborným Stellanom Skarsg?rdom (sk/cz titulky dodnes neexistujú, rovnako ako legendárne uložto.sk, kde bol film iba v orig. znení a po nórsky fakt neviem :D, ale edisonline.sk ponúka celú škálu scandi movie produkcie, ktorý som s radosťou vymenila za neschopný Netflix). :D

Neviem, ako to Nóri robia, ale ich štýl písania je neopakovateľný! Čistý, minimalistický a pod kožu sa dostane ľavou zadnou. Prebúdza tie najhlbšie emócie, ktoré nechodia na povrch každý deň. Krása bežných dní totiž tkvie v našich pocitoch a chvíľach, keď sa dokážeme zastaviť. Viem, že v dnešnej uponáhľanej dobe je to priam nemožné, ale ak vám to čo i len napadne, dotiahnite to do konca a zastavte sa! Aspoň na minútu. Rozhliadnite sa na vôkol, možno postačí len hore do neba a vnímajte. :)

Zhodou okolností som sa dnes dozvedela, že podľa našej rodinnej DNA 10,4% môjho pôvodu patrí práve tam hore na sever do Škandinávie – tak už tej mojej severskej láske úplne rozumiem.

Číst víc

20
20

Marcela Kurajdová napsala recenzi

21.12.2023 14:45

Čo som vlastne čakala?
Čítať životopis človeka, ktorý mi počas puberty otvoril bránu do rockového života a ktorého smrť má dnes viac rokov, než sa dožil on sám, nie je na búchanie šampáňa. „Ťažší ako nebo“ sa ma dotkla hlbšie, ako som chcela. Je to heroínový masaker ubolenej tvrdohlavej, ale výnimočne talentovanej duše, ktorá musela zomrieť. :(

V spomienkach na r. 1998, kedy som info o Nirvane a jej frontmanovi dostávala akurát tak z časopisu Bravo a Kamarát, konečne držím v rukách text, ktorého sila graduje až v pútavejšej druhej polovici knihy a zhadzuje tak nálepku „poďme z toho spraviť bestseller“ – tento pocit ma totiž prenasledoval prvých 200 strán. Obsahoval zbytočne veľa detailov, asi pre lepšie pochopenie a precítenie, neviem. Vytvárali dojem románu, čo mi ku Cobainovi nesedelo, ale nechcem kritizovať prácu vytvorenú z množstva slov, denníkov, textov a 4-ročných rozhovorov, tj. akejsi pavučiny chaosu a nekonečna. Vysomáriť sa z toho a vytvoriť čitateľnú pamiatku na osobu, ktorá je aj po 29-tich rokoch stále idolom a zároveň výstrahou, chcelo mať viac než len gule a trpezlivosť.

Škoda, že sme sa prekladu originálu (2001) dočkal až teraz, ale lepšie ako nikdy. :D Českí bratia sú vo viacerých veciach rýchlejší a knihu majú na trhu už 4 roky, vďaka čomu vznikla audiokniha (tie sú u mňa viac a viac v kurze), ktorá mi pomohla preplávať prvou dvestovkou.
Sklamalo ma akurát to, že neodzneli skladby od Nirvany, ktorých akordy by tvorili výborný podmaz. Audio Marilyna Mansona malo doprovod jeho vlastných skladieb, ale nevidím hlbšie do tvorby audiokníh hudobných umelcov.

Bolesť, ktorú dokázal vložiť do svojich textov a melódii sa nepodarí každému, nech už ? spevákov na hudobnom trhu bliaka rovnako o rozchodoch, stratách, morbídnostiach a nešťastnom srdci.
Cobain bol od rozvodu rodičov tak zanesený depresiou, bolesťou (psychickou aj fyzickou), zlobou a minimom lásky, že jediné, čo mu okrem drog pomohlo, bolo vypísať a následne vykričať sa z toho. Lenže ani to časom nestačilo. Denná dávka marihuany, občas LSD, často alkohol.. potom heroin.

Kurtove detstvo bola jedna obrovská dráma a nie že by na nej nezáležalo, naopak, to ona ho zničila, ale nebavilo ma o nej čítať. Možno preto, že je tej dospievajúcej drámy vo svete príliš a ja sa od nej, pre vlastnú psychickú pohodu, potrebujem dištancovať. Poslednú kapitolu som aj tak čítala v slzavom údolí a počúvala so stiahnutým hrdlom. Ach bože, ako ma tá Tvoja bolesť a škaredé myšlienky mrzia, Kurt. :(

Bez ohľadu na to, ako dlho už vieme o spevákovej smrti, jej podrobný rozbor a posledné minúty života mladého muža, večného hyperaktívneho chlapca, zrážajú na kolená. Či už ste fanúšikom alebo len človekom, ktorý Nirvanu pozná ako hudobnú legendu, pri čítaní tejto knihy dostanú vaše emócie kopance. Nehovorím len o hneve, ktorý vo mne nafetovaný sebecký a maximálne nezodpovedný otec vyvolával. Courtney, aj keď ju svojim spôsobom zbožňujem, teraz komentovať nebudem. Tá je kapitolou sama o sebe! :D

Bola síce najväčšou fetkou leta 1989, ale kniha popiera fámy, že priviedla Kurta k heroinu. On si ho užíval už dávno a okrem fyzickej príťažlivosti ich spájala aj obľuba v braní drog. Kým Cortney mala herák ako spoločenskú drogu a držala sa pravidla, že si nikdy nič nedá 2 dni po sebe, Kurt v tom lietal bez spiatočnej letenky. :/
Som rada, že kniha očisťuje Cortney, na ktorú sa v 90-tých rokoch hodila všetka špina, ako aj Kurtova smrť. Ich kapely boli v rovnakom období dosť slávne. Kým ona bola aktívne agresívna a bojovala za ženskú stranu, ktorá bola aj vo sfére punkovej scény potláčaná, napriek tomu, že punk vždy hlása rovnocennosť, Kurt bol agresívny pasívne a spadal do skupiny pozorovateľov, skrytých úchylov a samotárov s malým sebavedomím. Vraveli im dvojčatá alebo „Sid a Nancy“. :)

Spísať dojmy zo životopisu bola výzva, nakoľko som zapísala tri A4-rky a teraz to zredukujte iba na jednu! :D Nedá sa, prepáčte, ale vyšmarila som všetky situácie, ktoré sa ma nejako dotkli a ku ktorým som sa chcela vyjadriť. Čo tam po mne? Veď potočte si hlavou a poplieskajte sa po čele sami a nech vám dušu vyžmýka samotná kniha, nie moje slová. :D
Rozhodne si zaslúži vaše oči, váš čas a dožičte jej kúsok empatie, ktorej sa dospievajúcemu Kurtovi dostalo len veľmi málo.

Vedela som, že mal brutálne žalúdočne bolesti a ešte viac som s ním súcitila, keď tie problémy správne pomenovali – syndróm dráždivého čreva. Pochopí iba ten, ktorý ho má (bohužiaľ aj ja). Niekedy sú bolesti tak silné, že sa neviete hýbať, ani rozmýšľať. Škoda, že v tých rokoch sa s tým nedalo nič robiť. Aj dnes je to stále „nová“ choroba, na ktorú zaberá iba prísna diéta. Kurt dal pred zdravšou životosprávou prednosť opiátom a tam, kde nie je vôľa, bude iba horšie.
Tak aj bolo.

Vždy rozprával, že ma samovražedné sklony v génoch (strýko s ujom si tiež naordinovali smrť podľa vlastných predstáv) a neliečená depresia a posttraumatický šok viedli k nepekným myšlienkam a sebaláska stratila priestor. Už na strednej vykrikoval, že chce byť slávny hudobník, zarobiť mastný balík peňazí a potom sa zabije. Akoby si sám predpovedal vlastnú budúcnosť. :(
Sláva mu totiž nevoňala..

Nie som zaťažená na zverokruh, ale rybičky sú všeobecne citlivé a náchylne na depresiu, ako aj obdarované talentom vo sfére umenia a tvorivosti. Ich duša však častejšie trpí a plaví sa na vlnách melanchólie.
Grunge & garage rock, ako hudobné žánre pohltili 90-té roky a mali dosah takmer na všetkých mladých a dospievajúcich ľudí. Kto by už len nepoznal introverta, neurotického narcistu a skrytého perverzáka s vlasmi jak ošťatá slama milujúceho samotu, ktorá mu ubližovala? Nirvanu a preslávený album Neverminde s malým holotrtom pod vodou, ktorý sa už ako dospelý chlap snažil niečo z toho vytrieskať, ale bol akurát tak všetkým na smiech? :D

Ak by ste chceli vedieť viac a vlastne takmer všetko, toto je kniha, ktorá vám rozpovie celý príbeh o nezabudnuteľnom lídrovi a kapele, ktorá aj mne zmenila život.
P.S.: prvú gitaru si dostal v 14-tich, ako ja moju basgitaru. Myslím, že ide o ideálny vek pre prvé hudobné nástroje, ktoré zaženú čierne tiene dospievania.
Na Teba sa nikdy nezabudne, Kurt Cobain!

Číst víc

„Několik z nich se zavrtělo na židlích. Možná to byl signál, že ho konečně začínají chápat. Na druhou stranu to ale úplně klidně mohly být hemoroidy. U státních zaměstnanců člověk nikdy pořádně neví, na čem je.“

Složka 64 - Jussi Adler-Olsen, 2013
Složka 64
Jussi Adler-Olsen