Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Tohle není kniha o smrti, ale o smutku po živote , jenž odchází”
Napísať,že ma táto kniha dostala,je slabý výraz. Táto knižka ma rozobrala na milión kúskov , dotkla najsilnejším spôsobom. Som tak dojatá,že nenachádzam slová,ktorými sa k nej vyjadriť. Sú to akési memoáre autora,spomienky na milovaného otca a vypisanie sa z bolesti,ktoré mu spôsobilo jeho umieranie a smrť. Spôsob, akým o otcovi píše je tak nádherný,že nemusí použiť ani vety typu: Ľúbim Ťa, či Chýbaš mi, lebo to proste kričí z každého slova v tejto knižke. Nádherná, nádherná , nádherná už si nespomínam,kedy som naposledy preplakala takmer celú knihu
“Duležité je držet je za ruku, když umírají, říkám jednomu kamarátovi , který také přišel o tátu.
Duležité je taky je potom pustit, odpovídá po krátkem mlčení.
Neviem,či to má niekto podobne ako ja s klasikou. V poslednej dobe som prečítala ozaj vela skvelých súčasných kníh,no ale potom raz za čas siahnem po niečom takomto a úplne ma to odpáli a vtedy si vravím- tak toto je ozajstná literatúra….
Remarque je môj najobľúbenejší spisovateľ , takže nič ako skvelú knihu som nečakala. Ale toto bolo viac ako skvelé,je to skvost,s akým sa stretnem málokedy.
Cesta domov je voľným pokračovaním asi najznámejšieho diela autora - Na západe nič nové. Dej sa začína posledným dňom vojny a zobrazuje povojnový obraz a hlavne psychologický proces postáv preživších kamarátov Paula Baumera. Hneď v úvode ma zlomila smrť jedného z nich v poslednom dni vojny,keď už vedeli,že vojna skončila a chlapec , ktorý prežil celú vojnu, zomiera. “Hej,vy si tu stojíte zdraví - a pôjdete domov -a ja - štyri roky a takéto čosi - štyri roky- a takéto čosi “ ach jo, Remarque teda vie,ako Vás zlomiť už na začiatku
Pred štyrmi rokmi odišli na front deti, ktoré ešte ani nestihli dokončiť maturitu a teraz sa vracajú domov ako úplne iní ľudia, chlapci, ktorých obrali o mladosť a nevinnosť . “Kým sme odišli na vojnu,znamenala pre nás táto budova ( škola) celý svet. Potom sa nám nim stali strelecké zákopy. A teraz sme tu znova. Ibaže toto tu už nie je našim svetom. Zákopy boli silnejšie”
Remarque opisuje neskutočným spôsobom vojnou poznačené mysle vojakov, ktorí sa nedokážu zaradiť do bežného života,lebo ich myšlienky ostali uväznené vo vojne. Stretávajú sa so svojim blízkymi, známymi,bývalými láskami,ale už sú im cudzí a vzdialení .
“A zrazu dolieha na mňa bezmocná ťarcha času,ženie sa a všetko mení , a keď sa vraciame, nenachádzame už nič . Ach, rozlúčka je ťažká - ale stretnutie je omnoho raz ešte ťažšie. “
A nielen vzťahy s blízkymi sa zmenili, ale aj s kamarátmi ,s ktorými prežili roky v zákopoch a boli si blízki ako bratia. Vo vojne si boli rovní. Ale tu sa zrazu dozvedajú rodinné pozadie- jeden je syn obvodného sudcu,ďalší daňového úradníka a iní sú len synmi sústružníka,kníhviazača, či zámočníka. Rodina,povolanie, sociálne postavenie im hádže polená pod nohy- starého ozajstného kamarátstva už viac niet. “Čo nezdolala smrť, podarilo sa životu “
No napriek tomu, v ťažkých chvíľach stoja pri sebe, jeden pri druhom, tak,ako boli zvyknutí v posledných rokoch.
Niektorí zaradenie do života zvládnu lepšie, iní horšie, ale niektorí to vzdajú.
Jeden z nich zabije muža,ktorý opil a zviedol jeho priateľku a jeho slová na súde tnú do živého : “ Zabil som už veľa ľudí
Chcete porovnávať tento svoj čin s bojom za vlasť ?!
Nie, ľudia, ktorých som vtedy zastrelil, mi nič nespravili”
Veľmi veľmi silná kniha, ktorá vo mne este dlho bude rezonovať a nedá mi inak, ako siahnuť znova po Na západe nič nové. Lebo takéto knihy už napísané nikdy nebudú….
Dej tejto nezabudnuteľnej knihy sa začína odvíjať v Sarajeve,kde vypukne smutne známa vojna a deti z detského domova prevezú do Talianska , kým neskončí . A tak spoznávame Omara, ktorý sa nevie zmieriť s tým,že bude odlúčený od svojej matky,jeho kamarátky Nady,ktorá si nesie vo svojom vnútri vlastné trápenia, či Danilla,ktorý jej sľúbi,že si ju vezme,ak nikto iný nie. Roky plynú , vojna končí, z detí vyrastajú dospelí, sľuby sa porušujú ,no napriek tomu sa ich silné puto nezlomí ani po rokoch.
Je to smutnokrasny román nielen o vojne, priateľstve,ci dospievaní,ale veľmi silne tu rezonuje láska dieťaťa k matke,aká je mocná a vždy pripravená odpustiť , tie obrovské rany z detstva,ktoré si nesú so sebou,toto mi po celý čas tlačilo slzy do očí . Tá zúfalá túžba dietaťa po láske matky. Tieto deti “ s osudom zapísaným v DNA-genetická chyba. Osamelosť .”
Autorka mi zapichla nôž do srdca. A pomaličky ním otáčala .
“Čo som robil ja,kým sa odohrávali Dejiny? Len som Ťa miloval”
Je možné,že som na túto knihu na sociálnych sieťach čítala len jedinú recenziu? Ale tá mi,našťastie, úplne stačila na to,aby ma presvedčila,že táto kniha bude pre mňa.
V hotelovom bare sedí 84 ročný Maurice Hannigen a postupne si pripíja na päť výnimočných ľudí,ktorí sa najviac dotkli jeho života. Zároveň sa s každým prípitkom v spomienkach rozvíja príbeh jeho života.
Nádherný dojemný príbeh plný zármutku, osamelosti,viny, ale i lásky a zmierenia. Naozaj výnimočný debut autorky, ktorý je hlboko ľudský a ešte dlho bude vo mne rezonovať . Naozaj veľmi veľmi odporúčam túto prenádhernosť
Túto knihu veľmi odporúčam čitateľom,ktorí obľubujú skutočné príbehy dejín z rôznych časti sveta. Ide o autobiograficky román z čias Kuomitangu,Maa, začiatkov komunizmu. Je to šialené a desivé , nie je to žiadne ľahké čítanie, žiadna oddychovka. Len brutálna nálož hrôzy,strachu a desivej diktatúry. Ale som veľmi rada,že som po nej siahla ,už teraz viem,že to bude jedna z najlepších tohto roka.
Táto prenádhernosť sa mi dostala do rúk. Skladá sa z 11 zdanlivo nesúvisiacich poviedok,ktoré sa však jemne prelínajú . Ak je kniha napísaná strohým štýlom,väčšinou to u mňa spôsobuje nemožnosť vcítiť sa do hlavných postáv a precítiť ich bolesť. Ale tu ma to nijak nerušilo, bolo mi pri čítaní veľmi smutno a prežívala som s postavami ich pocity osamelosti a smútku . Veľmi krásne napísaná kniha , nemohla som si vybrať výstižnejšiu na “Blue Monday”
Chceli by ste radšej viac ľúbiť , a viac aj trpieť ,alebo menej ľúbiť a o to menej trpieť? Podľa mňa je toto v podstate jediná skutočná dilema”
Týmito slovami začína tento nevšedný príbeh lásky. No najprv som si trošku musela poupratovať v hlave,lebo ide príbeh o vzťahu medzi 19 ročným chlapcom a 48 ročnou ženou , a keď som si to najprv predstavila (keďže som zhruba v jej veku), až ma striaslo. Tak som odhodila predsudky a s vyčistenou hlavou som sa do nej pustila. Nejde o žiadny krátky románik medzi znudenou vydatou paničkou a mladým zajačikom,vlastne tu sex ani nezohráva dôležitú úlohu ,ide o dlhodobý vzťah,ktorý vydržal niekoľko rokov. Kniha je rozdelená na tri časti. Rozprávačom celej knihy je 19 ročný Paul,no Prvá časť je písaná v 1.osobe a popisuje zaľúbenie ,druhá v 2.osobe postupný rozklad vzťahu a tretia ,najbolestnejšia ,je napísaná v 3.osobe a píše o tom,aký to všetko malo dopad na ich životy. Vlastne “celé to bolo o zlomenom srdci,o okolnostiach tej závažnej zlomeniny a o tom,čo zo srdca zostalo”
Barnes píše skvele,jednoducho,bez príkras a knižka je preplnená nádhernými myšlienkami a pravdami. Ak hľadáte nejaký pikantný jednoduchý príbeh,tak túto knihu nechcete čítať. .Ale ak ste tipy,ktoré si v knihách podčiarkujú myšlienky a milujú knihy,ktoré vynikajú viac štýlom a hlbavymi myšlienkami o vzťahoch, ako samotným príbehom,tak toto bude niečo pre Vás.
“ každý má svoj príbeh lásky. Každý. Možno sa skočil fiaskom,možno už láska vyprchala alebo sa nikdy nenaplnila. Možno sa odohrala iba v mysli. Ale to neznamená,že nikdy nebola ozajstná . Možno bola ozajstnejsia ako iné. Niekedy pozoruješ dvojicu a máš pocit , že sú zo seba na smrť unudení. Nechápeš,čo majú spoločné a prečo sa ešte nerozišli.Nie je to len o zvyku,ľahostajnosti alebo spoločenských konvenciach. Zostávajú spolu lebo kedysi prežili príbeh lásky. Každý má ten svoj. Svoj jediný príbeh “
Bolo to osviežujúce pre zmenu čítať o známej osobnosti,ktorá svoj talent nepremrhala v drogách, či alkohole,ale svoju slávu využila na to,aby pomáhala . Bona ako speváka U2 netreba predstavovať. Ale mňa viac ako spevák očaril ako človek. Človek,ktorému nie je ľahostajný osud ľudí krajín tretieho sveta,umierajúcich od hladu,či AIDS. Roky sa angažuje pri zháňaní financií pre ľudí týchto krajín, a to ho nie raz priviedlo ku najmocnejšími ľudom tohto sveta a neodradili ho ani neúspechy, či prekážky. V týchto úžasných memoároch nám dovolí nahliadnuť aj do jeho súkromia i jeho najhlbších myšlienok . Očaril ma o to viac tým,že zdieľam jeho vieru,myšlienky i názory a mne neostáva nič iné,len zložit pomyselný klobúk pred týmto veľkým Človekom.
Milujem knihy,ktoré ma rozbijú. A táto k takým jednoznačne patrí. Ani nejde tak o príbeh ako taký,ale ako je napísaný ! Autorka úžasne vyjadrila vnútorné pocity hlavných postáv, najhlbšie rany na duši, vinu , odsúdenie ,ale aj nádej a šancu na nový život. Je to napisane tak citlivo,že som preciťovala každú vetu,každú bolesť a neudržala slzy. Veľká nadhera pre mňa tato kniha
úprimne - vôbec sa mi nechce veriť, že túto sériu napísal ten istý spisovateľ, ktorý stvoril Servaza. Slabé, slabé , slabé. A tie tri hviezdičky sú len kvôli dobrej nálade
