Píseň L. - Veronika Opatřilová, Prostor, 2024

Pali_Jen

32

Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?

Založit si profil
O mně

prial by som si viac paperbackov od slovenských vydavateľstiev :)

Oblíbené literární žánry

Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?

Založit si profil
O mně

prial by som si viac paperbackov od slovenských vydavateľstiev :)

Oblíbené literární žánry
Zobrazit více

Moje srdcovky

Moje odznaky

Moje aktivity

32
32

Pali Jen napsal recenzi

20.05.2024 12:32

No veľmi pekná knižôčka. Príbeh Kvet Nguyen sa ma dotkol a ostalo mi z neho pekne aj smutno.
Jedna lastovička leto síce nerobí, no nejako sa začať musí. Prajem si teda, aby sa na čitateľské svetlo dostávalo viac takýchto kníh, s osobnými a (zdanlivo) drobnými nenápadnými príbehmi, ktoré nesú naopak veľkú výpoveď o našej spoločnosti.

Číst víc

32
32

Pali Jen napsal recenzi

16.05.2024 10:40

O najväčšom ozbrojenom konflikte našich čias som čítal so zatajeným dychom. Spev sirén ma omráčil a v mnohom obohatil.
.
Nová kniha nezávislého reportéra Tomáša Forróa nesie v štyroch obsažných častiach čerstvý náhľad na vojnu na Ukrajine. Čitateľovi ponúka možnosť zorientovať sa v problematike a taktiež uvedomiť si rôzne scenáre informačných realít vojny ako takej. Pri hrozivých obrazoch vojny zachádza hlbšie do detailov a nazerá tak do zákulisia jej medializovaných portrétov. Forróove kroky smerujú naprieč celou krajinou, od severu k juhu až na východ, od veľkomiest k mestečkám a dedinám spustošených nespočetnými bojovými frontami. Sú to kroky novinára a zároveň humanitárneho aktivistu, ktorým sa priebežne podľa potreby stáva. Objektívny novinársky odstup, ako autor sám priznáva, sa možno dostáva na inú koľaj, no čítajúc ním zachytenú mozaiku dianí, môžem povedať, že práve tieto jeho skúsenosti dodávajú knihe silnú autenticitu skľučujúcej reality vojny.
.
Reportáž cez historickú genézu premosťuje vojnu z roku 2014 s tou, akú vnímame od 24. februára 2022. Je sondou do mechanizmov vojenských jednotiek v priamom strete s vojnovými zverstvami. Súčasne je aj sondou do životov civilistov, do konkrétnych ľudských osudov a konkrétnych činov v kľúčových momentoch ich života. Je sondou do reality ovládnutých území ruskými vojskami, odzrkadľuje sily totalitnej propagandy a stalinistických praktík pri akomkoľvek náznaku proukrajinskosti v separatistických častiach. Kniha otvára oči pred prítomným zlom a terorom, od ktorého nás delia práve ukrajinské životy. Citlivo podnecuje empatiu voči vojnovým utečencom, ktorí musia čeliť psychickej záťaži a existenčným potrebám. Pomáha aktivovať obozretnosť voči agresorovi, redukovať nezáujem a nabádať k podpore napadnutej krajiny a tých, ktorí tam zostali.
.
Vojnové sirény neutíchli ani po dvoch rokoch bojov a ktovie, ako dlho ešte budú spievať. Všetko to, čo bolo samozrejmé, bežné a dostupné ako napríklad kúpa mlieka v obchode, či prechádzka ulicou, sa rozpadá v základoch a zdá sa byť na mnohých územiach ako niečo dávne.
Vojna na Ukrajine stále trvá, rozlieha sa k nám všetkým. Sú to temné časy. Znamenajú stratu slobody a stratu ľudskosti. Jednoducho stratu 21. storočia, v ktorom by vojny mali byť len smutnými spomienkami a výstrahami z minulosti, nie realitou dneška. Kým ja o nej skrz túto knihu z bezpečia domova "len" rozmýšľam, Ukrajinci vojnu stále zažívajú.
.
Podobne ako ostatné knihy Tomáša Forróa, aj táto je písaná spôsobom "page-turner". A hoci som ju ledva vedel odložiť, občas som si od váhy obsahu potreboval oddýchnuť. Spev sirén je jednoznačne skvelá reportáž z prvej ruky (podčiarkujem) a odporúčam si ju prečítať, aby ste ju aj vy mohli odporúčať ďalej.

Číst víc

32
32

Pali Jen napsal recenzi

13.05.2024 05:55

Zoznámenie sa s ukrajinskou autorkou Sofijou Andruchovyč dopadlo nadmieru dobre. Svojim obsažným dielom Amadoka, si ma získala hneď od prvej strany. Téma pamäte (jednotlivca, národa či krajiny), fungujúca ako prepájací element celého deja, by sa mohla považovať sa pomyselnú hlavnú postavu románu. Tento dômyselne spracovaný námet, bravúrne vystavaný do troch častí knihy a vyúsťujúc do prekvapivého konca, mi priniesol skutočne nevšedný čitateľský zážitok.
.
Všetko to začína príbehom Romany, pracovníčky v archíve, ktorej sa prinavráti manžel z vojnového frontu. Archeológ Bohdan, okrem dolámaného tela a znetvorenej tváre, prináša domov pošramotenú dušu a zohavenú pamäť. Nespomína si na ženu, na rodinu, na pôvod, na nič. V prvej časti románu sa postupne odhaľujú ich životy a životy Bohdanovej rodiny v troch generáciách. Zdrojom spomienok je Bohdanov otec a štyri kufre starých fotografií, ktoré Bohdan kedysi otcovi ukradol a priniesol do archívu.
.
Druhá časť románu je prerozprávaná cez množstvo fotografií. Tie sú ako fragmenty vedomia, ako výlety do zabudnutých spomienok. Rozsiahle výjavy minulosti, interpretované Romanou, vo vrstvených príbehoch a v spleti postáv, časov a miest naprieč 20. storočím, odkrývajú rodinnú genézu. Pomedzi ne sa črtajú rôzne historické udalosti krajiny ako aj niekdajšia záhadná existencia najväčšieho jazera v Európe, jazera Amadoka, ktoré rokmi vsiaklo do zeme. Odkrýva sa tým paralela zmiznutého jazera a stratenej pamäte.
.
Okrem rozuzlenia príbehov hlavných hrdinov a rodinnej skladačky, autorka v záverečnej časti knihy povzbudzuje pamäť národa cez antológiu osobností Ukrajiny 18. až 20. storočia. Široké spektrum historických postáv tvoria prevažne spisovatelia, sochári, filozofi, osvietenci a duchovní vodcovia, ktorí boli obeťami totalitných režimov. Táto takmer 200 stranová pasáž môže byť vnímaná ťažkopádne, no zároveň dáva románu ďalší rozmer. Všetko je to dôvtipne osadené v troch kapitolách - Želané, Nepreniknuteľné, Skutočné - ktoré mi evokujú následovné:
Aká je prítomnosť, keď sa deje všetko podľa predstáv, keď je minulosť potlačená a zabudnutie želané?
Ako môže byť prítomnosť ovplyvnená a poznačená, keď sa história stane nepreniknuteľnou, pretože sa jej otáčame chrbtom?
Ako veľmi nás prekvapí prítomnosť, keď sa nám otvoria oči a dobehne nás to, čo je skutočné?
A napokon po tom celom hľadaní identity, po nájdených spomienkach, po stopách histórie a po generačných príbehoch Bohdanovej rodiny, ostáva už len jediná otázka.
Kto je vlastne Romana?
.
Amadoka nie je oddychová beletria a vyžaduje si koncentrovaného, trpezlivého čitateľa. Rozmernosť textu však do značnej miery odľahčuje prirodzene pôsobiaci preklad Veroniky Goldiňákovej. S knihou som strávil príjemný čas (takmer 2 týždne) a tak neváham povedať, že do skupiny obľúbených autoriek ku Tokarczuk, Tučkovej a Haratischwili pridávam aj Andruchovyč.

Číst víc

32
32

Pali Jen napsal recenzi

30.04.2024 06:47

Výnimočná zbierka esejí o emocionálnom vnímaní bolestí druhých. Ohromne silné úvahy o tom, čo s nami robí utrpenie ľudí sprostredkované cez fotografie, noviny, dokumenty či správy v televíznych obrazovkách.
Ako sa posúva naša hranica tolerovania násilia, vojnových konfliktov, smrti ľudí? Ako veľmi sa dvíha latka našej citlivosti na výjavy hrôzy? Na čo všetko sme schopní si zvyknúť?
.
Susan Sontag vo svojej poslednej knihe esejí z 2003 roku, S bolestí druhých před očima, naväzuje na svoju knihu zo 70tych rokov - Na fotografiách. V úvahách sa odpichuje od otázok Virginie Woolfovej kladených vo vojnovej eseji Tri guiney.
.
Skvelé a extrémne nadčasové čítanie.

Číst víc

32
32

Pali Jen napsal recenzi

17.04.2024 06:10

Aké úžasné je ponoriť sa do rozmanitej snovej obrazotvornosti Cartaresca. Obaliť sa v jeho pavučinových myšlienkach, stíšiť sa v sinavom šere bočných izieb a pozorovať jemné detaily malých existencií. Mäkká abstrakcia a surreálne výjavy jeho príbehov vnášajú do sýtej melancholickej atmosféry pocit krásna.
.
Zbierka troch (a ak rátam prológ a epilóg, ktoré lemujú knihu ako fungujúce krátke príbehy, tak piatich) poviedok, z krehkého detského sveta, vo mne evokovali timburtonovské ladenie. Pribúdajúcimi stranami sa tienistá estetika rozpínala a posledná poviedka, Kože, o dospievajúcom mladíkovi, tak bola vygradovaným elektrizujúcim výbojom osamelej ponurosti a intenzívnych imaginácií. Všetky príbehy vycibrene balansovali medzi preludom a skutočnosťou, tmou a svetlom, temnou znepokojivosťou a poetickým peknom.
.
Je to moja tretia prečítaná kniha od tohto výnimočného rumunského autora a opäť som vďaka nemu prežil koncentrovaný čitateľský zážitok. Žasnem a neskromne poznamenávam, že ho zbožňujem a radím medzi mojich najobľúbenejších spisovateľov.
Tento silný pocit dôvery v jeho knihy je umocnený vďaka skvelým prekladom Evy Kenderessy, ktorá húževnato a s citom sprostredkúva mnohotvárnosť jazyka.
.
Ak ste od Cartaresca ešte nič nečítali, myslím, že práve Melanchólia bude skvelou voľbou na zoznámenie sa s ním.

Číst víc

32
32

Pali Jen napsal recenzi

15.04.2024 05:44

Svet beží, ako súbor textov a (dajme tomu) poviedok, mi dal v porovnaní so Satanským tangom spočiatku zabrať. V prvej polovici knihy som sa v ňom nevedel nájsť a strácal som sa v autorových ohromne rozvetvených myšlienkach a inotajoch. Pri niektorých textoch som sa po dočítaní vracal na začiatok, čítal si ich opäť a až potom nastalo ahá s vuau efektom.
(Podobne ako v nemeckých vetách, pri ktorých musíte počkať na záverečnú bodku, aby ste pochopili pointu, teda v prípade, že ste nezabudli čo bolo na začiatku.)
Možno to bolo spôsobené mojou chvíľkovou nepozornosťou a možno jednoducho autorovými viacvrstvovými odbočkami a asociáciami, ktoré sa rozpínajú v nekonečnosti jeho viet. (Tie, ako mu je príznačné, majú 2, 3, 4 aj viac strán.)
.
Texty a príbehy sú vyrozprávané cez neurčitého rozprávača (akýsi ON), ktorý ponára čitateľa do úvahových turbulencií o rozličných emóciách, o účelovosti ľudského konania a bytia a predostiera rôzne tézy, povšimnutia či polemiky. Každým ďalším prečítaným textom, v takejto filozoficko-esejisteckej forme, sa moja rozpačitosť premieňala na veľkú spokojnosť.
Nemalú zásluhu na tom má aj skutočne výborný preklad Gabriely Magovej. Nebyť jej hladkého a prirodzeného jazyka, zo spletitosti viet, aj keď je úžasná, by som sa rozmotával omnoho ťažšie.
.
Odvážim sa povedať, že Svet beží nie je oddychovou beletriou, ale skôr literárnou špecialitou, ktorá neosloví každého.
No ak sa do tohto sveta odhodláte ponoriť, čaká vás v jeho vetnej rozsiahlosti hlbokomyseľnosť, ktorá je nepopierateľným znakom Krasznahorkaiovho génia.

Číst víc

32
32

Pali Jen napsal recenzi

08.04.2024 05:11

Výborný argentínsky psychologický román otvárajúci nejednu problematickú spoločenskú tému. Cez komplikovaný vzťah matky a dcéry sa v tejto malej knihe rozliehajú otvorené úvahy a existenčné stanoviská v otázke starnutia, Parkinsonovej choroby, interrupcie, samovraždy a náboženstva. Odporúčam.

Číst víc

32
32

Pali Jen napsal recenzi

02.04.2024 11:20

451 stupňov Fahrenheita (z r. 1953) je podobne ako Orwellova 1984 (z r. 1949) ďalšou skvelou antiutópiou. Obe diela možno vnímať ako vizionárske a súčasnému čitateľovi sa môžu javiť svojimi odkazmi až desivo aktuálne. Nečudujem sa preto, že sa aj Bradburyho kniha radí medzi klasiky a aj keď ju mnohí poznáte a dozaista ste ju čítali, nedá mi ju nevychváliť.
.
V 451 F sa ocitneme vo svete, v ktorom sú knihy zakázané. Požiarnici v ňom nemajú prácu oheň hasiť, ale naopak všetky knihy spaľovať. V tomto svete ľudia prejavujú záujem iba o povrchnú zábavu a vyhýbajú sa rozširovaniu vedomostí. Sú len plytko nalepení na monitory a televízne obrazovky, aby prijímali prázdne informácie a živili v sebe iba masový konzum. Je to doba, v ktorej sa nemôže nič iné čítať a nieto ešte dozvedieť.
Jedným takýmto strážcom poriadku je požiarnik- spaľovač Montag. Spolu s manželkou Mildred tvoria prototyp vzorných občanov nevytŕčajúcich z davu. Z cenzurovanej každodennosti ho vyruší mladá otvorená myseľ susedky Clarisse, ktorá v Montagovi jednoduchými otázkami zaseje pochybnosti a my môžeme sledovať jeho prerod. (Postava Clarisse na mňa pôsobila trochu naivne a šablónovito, no zároveň nevyhnutne ako posol. Dôležitosť jej postavy mi pripomenula Morfea z Matrixu, ktorý pred Nea predložil modrú a červenú tobolku ako môžnosť výberu). Dej dopĺňa aj niekoľko ďalších postáv, ktoré zosobňujú názorové spektrum a ich charaktery robia relatívne jednoduchý príbeh efektívnym.
.
Bradbury nepomenuváva dobu, situácie ani režim. A ani nemusí. Interpretácia je na každom čitateľovi, no nepopierateľnými znakmi tohto nadčasového diela sú podnecovanie prehodnocovania, kritika totalitných režimov a kritika apatickej hlúpnucej spoločnosti.
Výborné.
Ak ste ešte nečítali, vrelo odporúčam.

Číst víc

32
32

Pali Jen napsal recenzi

13.03.2024 06:09

Kniha ohňa je knihou prahnúcej zeme. Hovorí príbeh o horúcej dobe, v ktorej vzbĺkajúce ohne menia krajinu na mŕtvu čerň. Jej sadze zmývajú slzy bolesti a požiare zanechávajú popáleniny na tele a jazvy na duši.
.
Citlivý dej o rodinnej traume z gréckeho prostredia nesie výrazný ekologický odkaz. Životné prostredie sa mení pred očami a krajinu čoraz častejšie pustošia požiare, ktoré radikálne menia ľudské životy. Cez psychológiu hlavných postáv románu sa prehlbuje vnímanie prírody jednotlivcov a zároveň sa upriamuje pozornosť na obyvateľov ako celku. Pretože sme to my všetci, my ľudia, čo svojou činnosťou a zároveň nečinnosťou robíme zo seba páchateľov, ktorí držia v ruke zápalky.
Popri tejto nosnej téme príbeh poukazuje aj na ľudskú chamtivosť a bezohľadnosť developerského sveta a stále prítomnú nevysporiadanosť vzťahov gréckeho a tureckého národa.
.
Kniha ohňa je pre mňa prvá kniha od Christy Lefteri a desiatky strán trvalo, kým som si navykol na jej jazyk. Spočiatku sa mi táto kniha čítala kostrbato a trochu ma vyrušovali opakujúce sa emočné procesy v deji. Námet (ktorý je pre mňa silný a pokladám ho za dôležitý) a príbeh sa mi páčili veľmi ako aj dôverne vykreslená atmosféra. Tá sa mi ukladá do pamäte skrz knižný obraz tisícročného gaštanu, napoly zhoreného a napoly živého, rezistentného ako pamäť Zeme.

Číst víc

32
32

Pali Jen napsal recenzi

01.03.2024 10:08

Veľmi poučné čítanie a uvedenie do obrazu pri niektorých geopolitických témach. O hraniciach nie len medzi krajinami a etnikami, ale najmä o hraniciach v nás samotných. Trpkosmutná realita.
.
Najviac ma zaujala kapitola o kilometroch plotov a múrov medzi Izraelom a Palestínou, kapitola najdlhšieho plota na svete (cca 4000 km) okolo celého Bangladéša a retrospektívna kapitola o našej európskej jazve, železnej opone, ktorá zanechala následky čo nás kvária dodnes.

Číst víc

„Víra v budoucnost - to je pochybná ctnost, nemyslíš? Něco stejně pošetilého jako stavět modely lodí do lahví. Víš, jak to myslím - obdivuhodné, ale trochu z toho naskakuje husí kůže. “

Domov na konci světa - Michael Cunningham, 2013
Domov na konci světa
Michael Cunningham