Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Hlava v knihách, prsty na klávesnici
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje odznaky
Moje aktivity
Z knihy cítiť, že autorka veľmi chce prepojiť postavu Solene s príbehom Blanche Peyron, ktorá sa zaslúžila o otvorenie parížskeho Paláca ženy, útočišťa najnižších sociálnych vrstiev. Problém je, že to vyznieva veľmi pateticky. Jednak samotný, hoci skutočný príbeh Blanche, jej odhodlanie a nadšenie vyznievajú na takom malom priestore až nadľudsky neuveriteľne. Na rovnako malom priestore potrebuje prekonať Solene, sťaby moderná Blanche, príliš veľkú zmenu vo svojom živote, aby sa dostala aspoň na začiatok podobnej cesty. Colombani sa snaží docieliť to úsporným vyjadrovaním, krátkymi vetami, ktoré striedajú dlhšie súvetia naznačujúce osobnostný prerod. Lenže 220 strán je pre takéto manévre príliš úzky priestor. A to je škoda. Sonda do osudov najbiednejších aj ikonický Palác ženy so svojím geniom loci plus inšpiratívna „women power“ by mohli byť základom dôležitého spoločenského románu. Na ten si však ešte musíme počkať.
Čti víc
Pre Mussa mám slabosť už od Dievčaťa z Brooklynu, musím však skonštatovať, že v poradí, v akom jeho knihy čítam, ide ich kvalita skôr dole. Toto je už 5 rokov stará kniha kúpená len tak do oddychového medziobdobia pomedzi náročnejšie tituly, autorova snaha všetko prepojiť ústi len do totálne neuveriteľného príbehu. Zaujímavé spojenie napätia a romantiky je Mussovou silnou stránkou, menej priamočiary príbeh by príbeh by mu ale určite vyslúžil minimálne o 1 hviezdu naviac.
Čti víc
Je veľmi ťažké napísať popis ku knihe, o ktorej by ste pred začatím čítania nemali vedieť ideálne vôbec nič. Jej čaro sa totiž ukrýva v tom, ako nám postupne, stranu po strane, odhaľuje pomedzi naivné detské príbehy zo zvláštnej internátnej školy niečo nečakané, hrozivé a smutné.
Čakala som štýl Súmraku dňa, ktorý sa mi veľmi páčil, no toto malo bližšie k Príbehu služobníčky (čo teda u mňa nie je kompliment). Je mi jasné, že k tomuto nobelovkou ovenčenom autorovi budem mať skôr love-hate relationship: už sa ani nepamätám, koľkokrát som počas čítania vykrikovala „to je ale kravina!“ Musím však uznať, že koniec bol epický, jeden z najlepších knižných záverov, trúfam si povedať. Zaň dávam tú druhú hviezdu .
Zbierka krátkych textov/esejí pozbieraná pri potulkách svetom či rodným Poľskom, od známych i úplne cudzích ľudí o rôznych pravdách, ktoré ľudí sprevádzajú životom.
Pre mňa už tretia kniha tohto brutálne charizmatického chlapa (ku ktorému si vďaka jeho nedávnej besede v Bratislave môžem priradiť aj hlas a vystupovanie), a opäť vynikajúca. Rozsahom zvládnuteľná za 2 hodiny, no množstvom myšlienok a životných múdrostí vyjde po večeroch na balkóne aj na celé leto.
Mladá Nemka Eva sa dostane ako tlmočníčka na súd s veliteľmi SS zodpovednými za dianie v Osvienčime. Sprvu netuší, čoho sa stala svedkom: v jej rodine sa udalosti z vojny vždy zahovorili frázami ako „diali sa zlé veci, lepšie na to nespomínať“. Lenže vyrovnať sa so všetkými ukrutnosťami potrebujú nielen Nemci ako národ, ale aj jednotlivci a ich rodiny. Tá Evina nie je výnimkou.
Proces je založený na skutočných výpovediach počas tzv. osvienčimského procesu vo Frankfurte v r. 1963. Románová forma obrusuje surové hrany výpovedí svedkov a dodáva procesu osobný rozmer postavou Evy a jej rodiny. Číta sa ľahko do tej miery, pokiaľ to téma dovoľuje. A hoci takmer každá postava má „niečo za ušami“, autorka sa nás nesnaží presvedčiť, že svet je čiernobiely. Takým je len vydarené grafické spracovanie knihy.
Najnovšia kniha dlhoročného marektingového guru zatiahla na hlbinu, až do samej podstaty marketingu. Žiadne konkrétne návody a stratégie; viac ako priame odpovede na to, ako marketing robiť, sú to skôr esenciálne otázky, ktoré pomáhajú zamyslieť sa nad samotnou podstatou toho, o čo sa (my, jednotlivci, firmy, projekty) svojimi produktmi a službami snažíme.
Kto pozná Setha Godina, vie, že už roky píše svoj jednoduchý blog vo forme krátkych zápiskov/poznámok. Taká je aj jeho najnovšia kniha: nepochybujem, že zo svojho blogu výdatne čerpal, lebo hoci to, čo píše, má hlavu a pätu, ale nenadväzuje to tak priamo ako sme zvyknutí z iných príručiek. Môže sa to stať celkom zásadným zdrojom sklamania, preto bude dobré sa najskôr s jeho štýlom písania oboznámiť, či vám sadne. Ja som postupným dávkovaním načerpala viac, ako som čakala: lebo nie je umenie niekoho presvedčiť k nákupu, ale ponúknuť to, čo skutočne zlepší niečí život a ideálne aj celú spoločnosť.
P. S. Som celkom rada, že som prezieravo siahla po anglickom vydaní, to slovenské má žiaľ veľmi biedny preklad.
