Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Hlava v knihách, prsty na klávesnici
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Keď sa ma v posledných dňoch niekto opýtal, čo čítam (ale aj tým, ktorí sa nepýtali), nadšene som rozprávala o tejto netradičnej absyntovke. Autorom je francúzsky intelektuál; známy spisovateľ Emmanuel Carrre. Veľmi intímne, premýšľavo, úprimne, ale aj vtipne opisuje príbeh svojej viery - o tom, ako ju získal, neskôr aj stratil, a ako o nej stále premýšľa.
Podstatnú časť, okrem drobných filozofických odbočiek, tvorí však to, čo ma najviac bavilo čítať: špecifickým spôsobom prechádza Nový zákon počnúc Skutkami apoštolov cez Pavlove listy, Apokalypsu a nakoniec všetky štyri evanjeliá. Bolo pre mňa veľmi osviežujúce vnímať to, čo dôverne poznám (alebo si to myslím), optikou človeka, ktorý má problém s čímkoľvek nadprirodzeným, zato ale vie na postavy prvotnej cirkvi hľadieť ako na to, čím v tej dobe primárne boli - ako na ľudí aj so svojimi chybami. Takže namiesto zbožných obrazov typické ľudské povahy, miesto nedosiahnuteľných ideálov reálne osobnosti a vy sa už nikdy nebudete na sv. Pavla, evanjelistu Lukáša, či Jakuba a Jána pozerať ako doteraz.
Nie je to typická duchovná literatúra (treba čítať trochu aj kriticky, je tu veľa autorových názorov a predstavivosti, čím sa netají), ale napriek tomu, že ju písal toho času ateista, nejde ani o výsmech či prvoplánovú kritiku.
Vďaka tomu je Kráľovstvo podnetná kniha pre veriaceho človeka, ktorý má dobré základy, ale ponecháva si otvorené srdce aj myseľ, ale aj pre agnostika, ktorému veci viery nedajú pokoja.
Zavedenie typu MiG-19 predstavovalo veľký kvalitatívny skok pre letectvo ČSLA. Kniha veľmi podrobne mapuje jeho zavedenie do výzbroje, službu a nahradenie modernejšími typmi v stíhacích leteckých plukoch. Je spomienkou nielen na techniku, ale najmä všetkých ľudí, ktorý sa o tieto stroje starali a lietali na nich.
Nápad vysvetliť jednotlivé filozofické školy pomocou príbehu, ktorý ich bude celý rámcovať, je úplne fajn. S prevedením je to už horšie, čo tvrdím napriek tomu, že túto knihu mnohí ľudia milujú a veľmi vychvaľujú.
Zrozumiteľnosť výkladu základných filozofických znakov rôznych období a ich mysliteľov spolu s jedným plot twistom v strede sú asi jediné, čo sa dá v knihe oceniť. 15-ročná Sofia a 40-ročný Alberto postupne preberú všetko podstatné, čo sa v západnom svete od Sokrata až po Sartra udialo. No ostatné pôsobí veľmi umelo: uveriteľnosť toho, ako sa Sofia k súkromnému učiteľovi filozofie vlastne dostane, spôsob, akým sa rozprávajú, jej „zvedavé“ otázky, ktoré majú očividne funkciu len prerušiť monologický výklad i ľahkosť, akou si všetko zapamätá a dokáže s tým hneď pracovať.
Sofiin svet je teda za mňa skvelý spôsob, ako priblížiť mladým ľuďom dejiny filozofie. Celkovo plochosť postáv, školácke dialógy a veľmi zvláštne vykreslené vzťahy z diela robia ok-ish čítanie pre tínedžerov, ale skôr s cieľom ich trochu vzdelať ako pobaviť. Ako literárne dielo má pre mňa od skvostu ďaleko.
Oddychovka od môjho obľúbeného autora je typovo knihou, akými prekladám čítanie náročnejšej literatúry. Miesta mi sa mi to zdalo už trochu zbytočne zamotané a koniec príliš rozťahaný, ale na tento typ kníh nemám prehnané nároky.
Asi som už stará páka, ale šialenstvo kolo youtuberov ma vždy obchádzalo. O tých detských ani nehovorím, a práve ich si berie na mušku Delphine de Vigan. Sama priznáva, že bola ako obarená, keď len náhodou objavila, ako funguje tento svet, a vyrovnáva sa s tým aj vo svojej najnovšej knihe. Môj problém s ňou bol, že hoci sa chcela tváriť ako triler, tej sociálnej sondy tam bolo toľko, že to bol vlastne angažovaný román. Odporúčam teda skôr priaznivcom tohto typu literatúry, ktorá viac moralizuje ako baví, pretože téma je spracovaná výborne, ale nemám z toho prakticky žiadne emócie.
Vandine knihy mám rada. Je to autorka, ktorá píše konštantne dobre a je to typ slovenskej literatúry, ktorá má pre mňa ten správny balans lokálnosti, modernosti, ale nie príliš veľkej intelektuálnosti alebo excentrickosti.
V tejto knihe nikto nekonzumuje francúzskeho kontroverzného impresionistu; sú to fejkové spomienky mladého chalana, ktorý má veľmi špecifický vzťah so svojou mamou a spolu sa venujú ešte zvláštnejšej aktivite. (Nebojte, všetko je naporádku.)
Neurvalo mi to úplne dekel, že by som tomu dala 5 hviezd, ale 4 sa mi zdajú trochu málo. Dohodnime sa, že 4 a pol, a keď toto dopíšem (tak nenapíšem, ako Gusto Rúhe začaroval Erika Raka), ale dám si do wishlistu ostatné knihy autorky, ku ktorým som sa zatiaľ nedostala. Odporúčam to aj vám :-).
Kniha ma oslovila obálkou, až potom som zistila, že ju napísal chalanisko, ktorého poznám z evanjelizačných videí. O to viac ma zaujímalo, ako o téme premýšľať práve z pohľadu kresťana. Výsledok: nebolo to zlé, ale…
Jeff opisuje, čo pomohlo jemu, keď sa ocital na pokraji vyhorenia len preto, lebo žil typický (a už nie len americký) spôsob spoločnosťou oceňovaného vysokoproduktívneho života. Niektoré myšlienky boli fajn, niekde sa mi to zdalo ako skákanie z extrému do extrému. Pri čítaní som sa nemohla ubrániť dojmu, že tomu celému chýba akási väčšia životná múdrosť, a že ak by rovnakú knihu písal povedzme o 10 rokov neskôr, bola by úplne iná.
Jaternice sú prvá kniha novej absyntovskej edície pre mladých. Nie som síce cieľovka, ale môžem sa tváriť, že si robím prehľad (čo aj robím) a že ju chcem očekovať, aby som ju mohla o 2 roky posunúť môjmu krstniatku (čo aj posuniem). Jaternice sú 3 mladé baby, z ktorých si robia srandu, že sú tučné a škaredé, z čoho si ony nič nerobia (iba chvíľu) a namiesto toho si z tejto hnusnej prezývky urobia brand a vydajú sa na bajkoch do Paríža. Okrem samotnej témy, ktorá má medzi riadkami terapeutický rozmer, je to milé, ale nie naivné rozprávanie, ktorého najväčším plusom je humornosť hlavnej postavy Mireille. Mladý Absynt si pre svoj debut vybral podarený kúsok a klobúčik dole aj za pekný tínedžerský dizajn vrátane fontu od Ondreja Jóba.
Moja prvá kniha od tejto autorky, v čítačke mám ešte Černobyľskú modlitbu. Ale poviem vám, medzitým si musím dať riadnu pauzu, lebo toto je všetko, len nie oddychové čítanie na dobrú noc. Vôbec to nie je napísané nejako komplikovane, hoci sa spomínajú mnohé mená a reálie, ktoré sú mi neznáme, ale samotný text sú autentické výpovede rôznych ľudí, ktorí Sovietsky zväz prežili a všetko hodnotia spätne. Pomohlo mi to lepšie pochopiť, ako vnímal socializmus obyčajný človek a prečo za ním smútia tí, ktorí ho zažili.
Výborná kniha od autora Marťana. Toho som si vtedy užila v knihe aj vo filme, a toto bolo ešte lepšie. Opäť sympatická hlavná postava, ktorá sa ocitne vo vesmíre, ale tentoraz ešte o čosi ďalej ako na Marse, a je to aj väčšia dráma, lebo ide o koniec sveta!
Jediné mínusko za mňa bolo pomerne veľa vedeckých opisov (nejde o žiadne fantastické výmysly, ale veci, ktoré by sa mohli reálne udiať a fungovať). Na druhej strane, netreba byť inžinierom, aby ste si príbeh vychutnali.
Oproti Marťanovi sa tu vyskytne ešte jedna polohlavná a jedna štvrtinová postava. Obe sú veľmi humorné, a pri čítaní som často uvažovala, kto by ich mohol hrať, keď z toho raz bude film. Keď som skončila, išla som hneď na Goodreads čítať citáty z knihy a chichúňala som sa na nich, také to bolo dobré!
