Čtenářské
profily
Založ si u nás profil
Chcete mít pohromadě všechny své recenze? Pochlubit se knihami, které jste četli a podělit se o svůj názor na ně? Vytvořte si u nás veřejný profil.
Založit si profil
Orknejské tajomstvo je vydareným debutom populárnej televíznej moderátorky a novinárky Lorraine Kelly, v ktorom nás zavedie do prostredia divokého škótskeho súostrovia. Okrem toho, že autorka do príbehu pretavila svoju lásku k tejto oblasti, ukazuje aj jej drsnú krásu a nespútanosť.
Autorka v knihe stavila na striedanie troch dejových línií jednej z prítomnosti a dvoch z minulosti. Okrem toho, že čitateľovi priblíži to, čo sa deje po príchode Evie naspäť na škótske Orkneje, odhaľuje aj jej znepokojivú minulosť po úteku do Londýna, a napokon ponúka aj príbeh jej rodičov. I napriek tomuto štýlu sa v deji nestrácate, pretože každá časť je pútavá, písaná jednoducho a prístupne. Krátke kapitoly zabezpečujú dobrú dynamiku a postupné odhaľovanie tajomstva len ťažko dovoľuje pustiť knihu z ruky.
Autorka sa však nepúšťa cestou nastolenia veľkého množstva prekvapivých zvratov. Primárne sa zameriava na psychológiu postáv, ich vnútorné prežívanie a stupňujúce sa napätie, ktoré sa pretavuje do ich správania.
Opomenúť nemožno ani zaujímavé prostredie, v ktorom sa príbeh odohráva. Orkneje majú špecifickú atmosféru, ktorú sa autorke podarilo zachytiť veľmi uveriteľne premenlivé a veterné počasie, hmly, ostré skalnaté útesy obmývané chladným, často nepredvídateľným morom s nebezpečnými prúdmi. A hoci si tento príbeh vyslovene pýta autentické opisy, autorka to s nimi nepreháňa, ale priestor dáva predovšetkým svižným dialógom.
Veľkou doménou románu sú výrazné postavy, ku ktorým si ľahko nájdete cestu. Na jednej strane stoja dve sestry, silné osobnosti, ktoré roky žijú v konflikte a sú dôkazom toho, ako nevypovedané traumy môžu ničiť súrodenecké puto. Na druhej strane stojí miestna komunita, ktorá vytvára bezpečné prostredie plné podpory a pomoci. Spoznáte skupinu otužilcov, v ktorej vládne ženská solidarita či spolupatričnosť, a napokon vás dojme sila priateľstva, ktoré ani po dlhých rokoch nestratilo na úprimnosti.
Po tejto knihe siahnite, ak máte chuť na komplexný spoločenský román, ktorý je predovšetkým o vzťahoch ľúbostných, rodinných či priateľských. Predstavu o dokonalej rodine, ktorá sa stala len ilúziou, autorka dopĺňa o množstvo ďalších tém, akými sú toxicita, druhé šance, odpustenie, nedôvera, boj s nízkym sebavedomím, materstvo či posadnutosť získaním statusu matky. Príbeh v sebe kombinuje romantiku, drámu, silné emócie, dokonca aj jemný humor, ktorý sa v niektorých dialógoch zjaví úplne nečakane a rozhodne pobaví. U mňa sa táto kniha zaradila medzi moje srdcovky a určite vám ju odporúčam.
Ako samostatnú knihu hodnotím 4*, ale ak mám hodnotiť túto knihu ako 13 diel série tak dostáva 1*. Prečo?
Na príbehu ma najviac zaujalo zrkadlenie osudov Kate a Rachael. Obe v očiach svojej komunity „zlyhali“, obe porušili jej prísne pravidlá a napokon odišli. Každá sa však vydala úplne inou cestou. Práve toto prepojenie dodáva prípadu osobnejší rozmer a zároveň núti Kate konfrontovať sa s vlastnou minulosťou.
Príbeh je pretkaný flashbackmi do obdobia, ktoré Rachael prežívala so svojou najlepšou kamarátkou Lorettou. Postupné odhaľovanie minulosti, spleť klamstiev a tajomstiev udržiavali moju pozornosť a dej graduje do finále, ktoré dokáže zmeniť pohľad na udalosti zo začiatku knihy.
Ak by som Strmý pád hodnotila ako samostatnú detektívku, bola by som spokojná. Problém nastáva vo chvíli, keď ju hodnotím ako trinástu časť série.
Po trinástich knihách už totiž autorkin rukopis poznám až príliš dobre. To, čo ma kedysi dokázalo prekvapiť, dnes skôr očakávam. Linda Castillo píše pútavo, vie vystavať atmosféru, pracovať s napätím aj vytvoriť zaujímavý kriminálny prípad. Čoraz silnejšie však cítim, že jej séria nežije spolu so svojimi postavami skôr okolo nich vytvára stále nové prípady.
A práve to mi začína prekážať najviac.
Osobný vývoj hlavných postáv je veľmi pomalý, miestami mám dokonca pocit, že prešľapujú na mieste. Vedľajšie postavy, ktoré poznám už celé roky, zostávajú prevažne kulisou a objavia sa najmä vtedy, keď ich Kate potrebuje pri vyšetrovaní. Po trinástich dieloch by som od série očakávala, že Painters Mill nebude iba miestom ďalšej vraždy, ale svetom, ktorého obyvatelia sa spolu s príbehmi menia.
A potom je tu recyklovanie motívov. Ďalšie tajomstvo, ďalší človek blízky Kate, ďalšie odhalenie, že niekto nie je tým, za koho ho považovala... V takom malom meste začína byť koncentrácia zločinu, klamstiev a pochybných charakterov taká vysoká, že Painters Mill by už pomaly potrebovalo vlastnú pobočku FBI.
Tentoraz ma navyše vyrušili aj drobné nelogickosti. Napríklad telefonický kontakt Rachael s Lorettou vo mne vyvolal otáznik, keďže práve pravidlá používania telefónov v amišskej komunite autorka v predchádzajúcich dieloch pomerne dôsledne vysvetľovala. Sú to detaily, ale keď človek číta sériu postupne, začne ich jednoducho vidieť.
A tak som sa dostala do zvláštnej čitateľskej situácie: Linda Castillo ma stále baví, ale jej séria ma začína unavovať. Jednotlivé prípady fungujú, knihy sa čítajú ľahko a napätie autorka vytvárať vie. Len už od nej po trinástich dieloch nechcem ďalšiu variáciu toho, čo som čítala predtým. Chcem, aby sa pohli postavy. Aby dostali priestor aj ľudia okolo Kate. Aby ma Painters Mill dokázalo prekvapiť niečím iným než ďalším zločinom a ďalším tajomstvom.
No nič. Čo mám v poličke, to dočítam.
Castillo je dobrá spisovateľka. O tom ma trinásť prečítaných kníh presvedčilo. Teraz by ma ešte mala presvedčiť, že vie napísať aj sériu, ktorá sa spolu so svojimi postavami skutočne vyvíja.
Ďalšia časť s právnikom Eddiem Flynnom. Ďalšia vynikajúca, dychberúca kniha plná zvratov, tajomstiev, psychologických hier, vrahov, obetí, právnikov, súdu a súdneho procesu.
Tieto trilery od autora s Eddiem som si veľmi obľúbila. Postava právnika Eddieho, ktorý je bývalý podvodník je veľmi sympatická. Jeho tím dopĺňa sudca na dôchodku, ktorý v tejto časti zohral dôležitú úlohu a teda v jednej chvíli som bola v šoku z vývoja udalostí. Bývala policajtka, ktorá je inteligentná, emočne uzavretá a má svoju Maggie. A Kate, ktorá je ďalšou právničkou, ale priatelia, jej to tak myslí! Výborne sa hodí do partie a celkovo voči týmto postavám nemám zlého slova. Všetci mi sadli a dúfam, že ich autor ušetrí a vydržia čo najdlhšie.
Pokiaľ ide o Sedem dní, prológ bol taký, že: on je vrah. A potom si myslím, no a teraz o čom to bude, keď poznáme vraha? Priatelia, táto kniha ma dostala. Veľa sa tam toho udialo, ale čitateľ by sa nemal strácať. Nebolo to chaoticky napísané. Najviac tajomstiev predstavovala postava bez mena. Ale obdivujem, ako autor všetko skĺbil. Určite v nejednom čitateľovi boli vyvolané rôzne emócie.
Autor napísal knihu o treste smrti, korupcii a rasovej neznášanlivosti. To sú silné témy. Obzvlášť teda v Amerike. Opäť sme sa ocitli v súdnej sieni, kde o vine či nevine rozhoduje porota. Obhajoba aj obžaloba predviedli tie najlepšie výkony. Kto bude nakoniec tým víťazom? Skončí sa aj táto kniha v prospech spravodlivosti?
Už sa teším na ďalšie knihy a preklady z tejto série. Zatiaľ je to čoraz lepšie a lepšie.
Knihu od tejto autorky čítam prvý krát. Od začiatku ma drží v napätí a je písaná plynulo. Stále mení môj názor na možného páchateľa, no záver prekvapí. Nemám rada drastické detektívne príbehy a táto kniha zodpovedá svojou ľahkosťou a zároveň silou napätia mojej chuti. Určite si od tejto autorky kúpim aj iné knihy.
Čo vznikne, keď sa stretnú dvaja mladí ľudia z úplne odlišných svetov a spojiť ich má spoločný projekt z psychológie? Nedôvera, predsudky, doťahovanie sa… a možno aj niečo viac.
Maia a Liam pochádzajú z rozdielnych spoločenských vrstiev a preto mala Maia voči Liamovi určité predsudky. Páčilo sa mi však sledovať, ako sa postupne spoznávali a ako sa ich vzťah menil.
Kniha ale nie je iba o romantike. Otvára aj ťažšie témy ako alkoholizmus, hazard, vzťahy s rodičmi či sexuálne obťažovanie. A Liamovi rodičia ma naozaj poriadne vytáčali. Nebojím sa povedať, že by si zaslúžili pár faciek.
Naopak, krásne bolo vykreslené silné priateľstvo aj vzťah vnučky so starými rodičmi. Páčili sa mi aj vedľajšie postavy, najmä Hector a Riki. Veľmi som im fandila! Nechystá sa náhodou voľné pokračovanie o niektorom z nich? Ideálne o oboch naraz.
V knihe je všetko, čo má správna romantika mať chémia, humor, emócie, postupné zbližovanie aj prekážky. Akurát spice tu takmer nenájdete. Až na jednu scénu. Ale ani mi nechýbal.
Páčili sa mi aj opisy prostredia. Najskôr som si myslela, že sa príbeh odohráva na Slovensku, až neskôr mi došlo, že sme evidentne v zahraničí. UK? Alebo sa mýlim?
Škoda len toho záveru. Zdalo sa mi, že prišiel veľmi unáhlene a zaslúžil by si viac priestoru.
Posmrtný život, akadémia, šesť fakúlt a šesť študentov, ktorí už vlastne nemajú čo stratiť a ktorí sa rozhodne nemajú čas nudiť. Už samotný koncept ma zaujal a Čiernoleská akadémia si ma získala aj svojím prostredím a svetom, ktorý autorka vytvorila.
Každých desať rokov sa koná Deceniál súťaž, v ktorej šesť študentov absolvuje štyri skúšky a víťaz môže rozhodnúť o svojom ďalšom osude. A keď hovorím, že každý z nich má nejaké tajomstvo, tak tým myslím, že nikomu by som tu neverila ani nos medzi očami.
Názory na túto knihu sú rôzne, ale mňa bavila od začiatku. Prekvapilo ma, že je písaná až zo šiestich POV, no čuduj sa svete, nevadilo to mi to. A asi už viete, že mne viac POV väčšinou lezie na nervy.
Ku všetkým postavám som si síce vzťah nevytvorila, ale Oliver a Emilio… Každá z postáv však mala svoju osobnosť, silné aj slabé stránky, minulosť a, samozrejme, tajomstvá.
A tých nebolo málo. Trochu mi chýbalo viac informácií o ich minulých životoch, ale keďže nás čaká druhý diel, stále vo mne kvitne nádej, že sa ich dozvieme viac.
Romantiku by ste mohli hľadať pod lupou, no neviem či by ste pochodili. Je jej "za máčny mak". A spice? Tak to už vôbec. Mne to však neprekážalo, pretože intrigy, podozrenia a postupné odhaľovanie tajomstiev ma bavili oveľa viac.
Čo sa týka záveru, ten ma fakt prekvapil. Mala som svoje teórie, ale toto som fakt nečakala.
Ja vám túto knihu môžem len odporučiť.
Dohodnuté manželstvo, mafia, osemnásťročná , krehká Aria a Luca Vitiello vysoký, svalnatý, nebezpečný a poriadne majetnícky. Muž ktorý sa má jedného dňa stať capom.
Presne ten typ chlapa, pri ktorom si počas čítania uvedomíte , že už po pár stranách ho žeriete ešte viac.
Páčilo sa mi sledovať ich vzťah. Na začiatku medzi nimi nie je nič jednoduché. Aria sa ho bojí, pretože vie, kto Luca je a do akého sveta patrí. A Luca zase dostane manželku, ktorá nie je práve tým, čo si predstavoval. Ich vzťah sa preto buduje postupne a mne sa veľmi páčilo sledovať, ako sa mení ich pohľad jeden na druhého.
Luca? No prosím vás.
Navonok chladný mafián, pred ktorým majú ostatní rešpekt. Muž, ktorý vie byť tvrdý a nemilosrdný. Ale pri Arii sa postupne ukazuje jeho úplne iná stránka. Ochranársky, pozorný no majetnícky.
Keď sa medzi nimi začne miešať príťažlivosť, vášeň, žiarlivosť a city, začala som si to užívať ešte viac.
Z dohodnutého manželstva sa pomaly stáva niečo, čo už dávno nie je len povinnosť. Je medzi nimi túžba, dôvera a nakoniec aj láska. A presne tento vývoj ich vzťahu ma dostal.
Čo sa týka Arii, tá ma príjemne prekvapila. Čakala som možno viac vystrašenú hrdinku, ale postupne ukázala, že rozhodne nie je len krehká ozdoba po boku budúceho capa. Páčilo sa mi sledovať, ako si v tom svete nachádza svoje miesto a ako sa mení aj jej vzťah k Lucovi.
A hoci je mafia v príbehu veľmi dôležitá, pre mňa bola najväčším lákadlom práve dynamika medzi postavami. Ten svet okolo nich, rodiny, moc, pravidlá a všetko, čo sa môže pokaziť, vytvárali presne to napätie, ktoré ma nútilo čítať ďalej.
A najhoršie na tom celom?
Ja som tú knihu dočítala a namiesto pocitu „super, mám za sebou ďalšiu knihu“ som dostala okamžitú potrebu pokračovať ďalej.
Chcem ďalšiu rodinu. Ďalšieho mafiána. Ďalší príbeh. A hlavne nechcem opustiť tento svet.
Takže teraz… Dante.
Lebo áno, už teraz viem, že tam smerujem.
Knihu som si kupovala s presvedčením, že ide o predlohu k filmu „Posh/The Riot Club“ (UK, 2014), avšak nevšimla som si roky výroby oboch formátov. Aj napriek tomu, že majú kniha a film totožné zázemie, charakter aj zločin, nejde medzi nimi o žiadny blízky vzťah. Napadlo mi teda, či autor románu vôbec vedel, že 3 roky pred vydaním jeho knihy vyšiel film s takmer rovnakou hlavnou myšlienkou aj pôdou pôsobenia hlavných postáv. Človek by si mohol myslieť, že kopíroval, ale ja verím, že nie. :)
„Klub“ je pre mňa nečakané pozitívne prekvapenie. Chcela som nenáročné pohodové čítanie o medziľudských vzťahoch, neľahkých situáciách atd., ale dostala som ešte viac v podobe dobre vymyslenej drámy, ktorej by pristalo aj ďalších 100 strán. Išlo sa do strednej hĺbky a bolo to tak dobre napísané, že som knihu nevedela pustiť z rúk.
Poznáte ten pocit, keď sa čítanie nezadrháva, lebo slovosled, vyjadrovanie a celková štylistika textu sú spisovné a podané bežným neprekombinovaným, ani zbytočne neprefilozofovaným spôsobom, t. j. išlo to ako po masle. Miestami to bolo tak krásne intímne, až som mala pocit, že tú introvertnú osobu, ktorej smútok, nedostatok rodičovskej lásky a žiaľ zrkadliaci sa v tvári veľmi dobre poznám. Práve tento autorov štýl rozprávania dvíhal moje hodnotenie.
Aby to ale nevyznelo tak, že ide o dielo, ktoré neurazí, ani nenadchne - román ma naozaj čo to do seba a síce sa podľa krátkeho obsahu môže zdať, že to bude otrepaná zápletka a možno ste už o niečom podobnom počuli, možno ste tiež niečo podobné videli, čítanie Takisovho románu z prostredia bohatých študentov a aj jemu opačného sveta bolo pre mňa prínosné a odporúčam ho každému, koho téma zaujala.
Som rada, že môj hala bala výber z domácej knižnice zvolil roky obchádzanú knihu, vďaka ktorej som si užila temnotu ľudských duší a tajomstvá hlavných hrdinov. Každý jeden niečo skrýval...
Na konci knihy sa píše, že sa chystá filmové spracovanie, len ďalej už nikde neviem dohľadať, či sa už začalo natáčať alebo možno prišli na to, že veľmi podobný film je dávno na svete. :D
Uvidíme.. každopádne by som si rada pozrela nemeckú produkciu na tému, ktorú tak zbožňujú americké, ale aj britské kamery.
V skratke trochu boxu, trochu agresie a traumy, trochu klamstiev a hlavne veľa tajomstiev, ktoré čitateľ tuší, no zároveň si uvedomuje, že nie sú až tak ďaleko od skutočnej reality.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Tak toto bola kniha, od ktorej som čakala podstatne viac. Námet bol podľa mňa naozaj skvelý. Práve preto ma trochu mrzí, že výsledok bol pre mňa len slabší priemer.
Začiatok sa mi čítal dosť ťažko a kým sa príbeh konečne rozbehol, mala som pocit, že som už pomaly zabudla, čo všetky tie drobné náznaky z úvodu vlastne znamenali. Autorka si dala naozaj záležať na opisoch prostredia a na tom, aby sme sa zoznámili s postavami a ich životmi, ale miestami toho bolo jednoducho priveľa. Dej sa podľa mňa dal skrátiť bez toho, aby mu niečo podstatné chýbalo.
Samotná Pandora/Dora mi neprekážala, ale ani som si k nej nevytvorila nejaký extra vzťah. Oveľa viac ma zaujala Lottie, bývalá prostitútka a súčasná gazdiná a partnerka Hezekiaha. Jej príbeh, vzťah k Hezekiahovi a Dorinej matke a celá jej minulosť boli podľa mňa zaujímavejšie než romantická linka, ktorá bola taká... no, klasická. Edward bol fajn, ale keby tam tá romantika vôbec nebola, asi by som za ňou neplakala.
Najväčšia škoda je podľa mňa práve v tom, ako málo sa využil samotný motív Pandorinej skrinky. Čakala som niečo tajomnejšie, temnejšie, možno aj trochu desivejšie. Namiesto toho som dostala historickú záhadu, ktorá síce mala svoje momenty, ale napätie sa ku mne veľmi nedostavilo. I keď autorka o to mala snahu v podobe bratov Coombovcov. A keď už sa začali veci konečne odhaľovať, veľa z toho som už tak trochu tušila. Hezekiah navyše na mňa pôsobil skôr ako zloduch z rozprávky než ako niekto, z koho by som mala mať rešpekt.
Veľmi sa mi páčilo prostredie starožitníctva a celá myšlienka, že Dora sa snaží presadiť ako návrhárka šperkov napriek tomu, že jej vlastný život riadi človek, ktorý jej vzal to, čo jej patrilo. Toto malo podľa mňa obrovský potenciál.
A potom sú tu detaily, ktoré mi počas čítania liezli na nervy. Pomlčky v textoch, chyby v úvodzovkách ma rušili a vykanie/tykanie medzi postavami bolo tiež zaujímavé chvíľu si tykajú, potom si zase vykajú, potom opäť tykajú... jednoducho, nech žije konzistentnosť.
Celkovo teda dobrý námet, pekné prostredie, ale podľa mňa nevyužitý potenciál. Grécku mytológiu mám rada a práve preto som možno čakala trochu viac než len jemný odkaz na Pandoru. Kniha nebola vyslovene zlá, len ma nedokázala vtiahnuť tak, ako som dúfala. Čítala som ju pomerne dlho a viackrát som mala chuť ju len odložiť.
Za mňa teda pohodové historické čítanie s nádychom tajomstva, ale nič, čo by som potrebovala niekomu okamžite strčiť do rúk.
Moje druhé stretnutie s Robertom. Ale keďže som vtedy čítala až jednu z posledných častí, rozhodla som sa, že usporiadam spoločné čítanie, nakoľko ma už v minulosti Robert zaujal.
A nesklamal ma ani teraz.
Robert s deťmi odchádza do rodného mestečka. Jeho posledný prípad vyústil do zmiznutia jeho ženy a on sa, bohužiaľ, nemá kam pohnúť. Žiadne stopy nikam nevedú.
No ani na novom mieste nevydrží byť v ústraní. Stratili sa dievčatá pri doručovaní novín. Kto ich uniesol?
Robert sa mi veľmi páči ako človek a hlavne ako detektív a jeho tri ratolesti sú jednoducho úžasné. A najmä malá šéfinspektorka Kettová to je pecka!
Takže tu máme humor, ale zároveň aj poriadnu dávku akcie a skvelého vyšetrovania.
Veľmi sa teším na ďalšiu časť!
