Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje aktivity
Už samotný námet je veľkým lákadlom. Príbeh sleduje Coru a Deana, snúbenca jej sestry, ktorí sa po únose ocitnú uväznení a musia bojovať o vlastné prežitie. Po návrate domov sa však ich najťažší boj ešte len začína.
Treba sa pripraviť na naozaj ťažké témy a veľmi surové scény. Čakala som, ako ma táto kniha rozbije, a bola som na to pripravená. Nestalo sa... no aj tak bola brutálna. Aj brutálne dobrá. Klobúk dole pred autorkou, ako dokázala na papier preniesť toľko surovosti, zúfalstva a ten nekonečný boj o prežitie.
Je jasné, že po traumatickom zážitku bojovali s PTSD, ale každý po svojom. Pohľad do ich hláv bolel. Často som nechápala rozhodnutia oboch postáv.
Autorka sa venuje náročným témam traume, pocitom viny, depresii, pokusu o samovraždu, ale aj sile rodiny, odpusteniu, láske a uzdravovaniu. Je to príbeh o tom, ako sa človek snaží znovu nájsť sám seba, keď mu život vezme všetko, čo považoval za isté.
Mala som v hlave nejaký záver a bola som naň pripravená. Jasné, že som sa netrafila, za čo som vlastne rada.
Nie je to ľahké čítanie, ale ak máte radi emocionálne silné príbehy, ktoré vo vás ostanú ešte dlho po dočítaní, túto knihu si prečítajte.
Príjemná kniha, pri ktorej som mala neustále chuť niečo jesť. Kto si ju prečíta, ten pochopí.
Príbeh sa odohráva v Anglicku v 60. rokoch a sleduje tri mladé ženy, ktoré sa snažia nájsť svoje miesto v živote, splniť si sny a zároveň sa vysporiadať s láskou, očakávaniami okolia a rodinnými vzťahmi. Nechýba ani prvá, tak trochu zakázaná láska, ktorá zamotá nejeden život.
Trvalo mi trochu dlhšie, kým som sa do príbehu začítala, ale nakoniec som si jeho atmosféru naozaj užila.
Celým príbehom sa niesla sila priateľstva. Tri kamarátky stáli pri sebe, podporovali sa a boli si oporou v dobrých aj zlých chvíľach.
Aj téma prvej lásky bola pekne spracovaná nevinnosť, motýle v bruchu, ale aj neistota a hľadanie vlastnej cesty. Prvé city bývajú často komplikované a nie vždy si vyberú ten správny čas či okolnosti.
Čo mi však poriadne dvíhalo pulz, boli vzťahy s rodičmi. Ich vysoké nároky a očakávania boli často dôležitejšie než to, po čom ich deti skutočne túžili. Hlavné bolo vyhovieť rodičom, nie vlastnému srdcu.
Vďaka príbehu som sa ocitla v nádhernom prostredí Anglicka a anglického vidieka.
Aj keď si viem predstaviť, že by bol príbeh o pár strán kratší, bolo to veľmi príjemné spoločné čítanie s babami.
Táto kniha ma zaujala najmä svojím originálnym magickým systémom. Mágia ukrytá v knihách, písanie kúziel vlastnou krvou či zaklínadlá viazané na pokrvnú líniu s niečím podobným som sa ešte nestretla. A zrkadlová mágia bola pre mňa niečím úplne novým a zaujímavým.
Veľmi sa mi páčila atmosféra príbehu, najmä opisy Knižnice aj domu v ktorom žije Joanna. Autorka vytvorila svet plný tajomstiev, otázok a magických kníh, ktoré sa postupne odhaľovali.
Žiaľ trvalo mi cca 150 strán, kým som sa do príbehu začítala. Niektoré opisy boli na mňa už "too much" a dej sa trochu „hlucho“ vliekol. Príbeh je rozprávaný z pohľadu troch postáv Esther, jej sestry Joanny a Nicolasa a aj keď ma ich osudy zaujímali, niektoré časti ma bavili viac, iné zase menej.
Trochu mi chýbala aj romantická linka. Asi som si už zvykla, že romantika je dnes súčasťou väčšiny fantasy kníh, a to, čo sa tu objavilo, mi veľmi romantické neprišlo.
Na druhej strane, záverečné odhalenia ma príjemne prekvapili. Niektoré veci som síce tušila, no našli sa aj momenty, ktoré ma šokovali.
Takže knihu hodnotím ako príjemný priemer.
Tento príbeh sa sústreďuje na dve hrdinky Margaridu, ktorá sa venuje úprave záhrad na ostrove, a Slovenku Flóru, ktorá doma vlastní kvetinárstvo. Obe prišli o manžela, len každá iným spôsobom a každá sa s tým vyrovnáva po svojom.
Autorka ostáva verná svojmu štýlu a v knihe nájdete, ako vždy, množstvo nádherných opisov. Sú také realistické, že kufre budete mať zbalené skôr, ako dočítate prvú kapitolu. Som rada, že som ostrov navštívila aj minulý rok, vďaka tomu som mala ešte lepšiu predstavu o miestach, kde sa dej odohráva.
Obe hlavné hrdinky som si veľmi obľúbila. Sú silné, každá úplne iným spôsobom, no zároveň veľmi ľudské a uveriteľné. Páčilo sa mi, ako sa postupne snažili postaviť svoj život nanovo a popritom pomáhali druhým.
Kniha je rozdelená na šesť častí. V každej sa naše hrdinky vyberú do inej časti ostrova a nielenže upravujú záhrady doslova menia životy ľudí. Veľmi sa mi páčilo, aké boli bezprostredné, a hneď som si ich obľúbila.
Mne sa páčilo už prvé stretnutie Flóry a Margaridy a vôbec ma neprekvapilo to instantné priateľstvo, ktoré medzi nimi vzniklo. Flóra si nedávala pozor na ústa. Bola strašne zlatá, mierne temperamentná, a na jej hláškach som sa často dobre bavila. A jej pažravosť spôsobila nejednu katastrofu. Jemná romantická linka, bola príjemným doplnkom a krásnej zapadla do príbehu.
Kniha sa však venuje aj ťažším témam. Okrem straty blízkej osoby a traumy z rozvodu sa stretnete aj so životom s manipulatívnym partnerom či rodičom. Jedna vec ma však zaskočila každovečerné popíjanie vínka u hlavných hrdiniek. To by som asi nezvládla.
Ak aj vy máte chuť trochu si pocestovať aspoň na papieri, užiť si vôňu ostrova, lahodného jedla a nechať sa pohladiť na duši, určite siahnite po ďalšom príbehu z čarovného ostrova Madeira.
Príbeh nás zavedie do života Niky, jej najlepšej kamarátky Lýdie a Romana. Minulosť, tajomstvá a nevypovedané pravdy, ktoré sa postupne vynárajú na povrch, zamotajú životy všetkých troch postáv. A aj keď sa na prvý pohľad môže zdať, že ide len o romantický príbeh, opak je pravdou.
Do knihy som sa pustila s tým, že dostanem sexy romantiku. Nečakala som, že nám Magduška k tomu naservíruje ešte aj poriadnu dávku thrilleru, napätia a nečakaných zvratov.
Veľmi sa mi páčilo, ako boli napísané postavy. Ich psychika, traumy z minulosti, nevyriešené otázky a to, ako sa vyrovnávali s ťažkými situáciami. Každý z nich mal svoju vlastnú pravdu.
Niku som si rýchlo obľúbila. Obyčajná žena, ktorá si niesla svoje traumy, robila chyby a snažila sa vysporiadať s tým, čo jej život nadelil. A ja som jej to všetko verila a vedela som sa do nej vcítiť.
Pri Romanovi som dlho netušila, na čom vlastne som. Raz som ho chápala, inokedy som mala chuť mu jednu vraziť. Nebol dokonalý a viedol svoje vlastné vnútorné boje s minulosťou aj prítomnosťou.
Autorka sa zároveň dotkla aj veľmi dôležitej témy, ale viac žiaľ prezradiť nemôžem, lebo by to bol spoiler.
Nechýbali ani komplikované rodinné vzťahy či silné priateľstvo, ktoré dostalo poriadne zabrať.
A postava Lýdie a všetko okolo nej? TOP!
Tak dokonale zamotané a premyslené to bolo, že som už nevedela, kto za čím stojí. Ku koncu som podozrievala snáď už aj samu seba.
Knihu som doslova zhltla za jeden deň. A vy si ju určite nenechajte ujsť.
Po nie až tak záživnom prvom diele som bola zvedavá na pokračovanie. A áno, dvojka bola rozhodne vtipnejšia aj akčnejšia a bavila ma viac.
Ale...
Ten slow burn ma už zabíjal. Dve vyše 300-stranové knihy a stále mám pocit, že sa medzi hlavnými postavami vlastne nič nestalo. Chýbali mi emócie a momenty, ktoré by ma prinútili ich "vzťahu" veriť.
Naopak, veľmi ma bavila akcia, vedľajšie postavy, Evie a jej rodina aj odhalenie tajomstva Becky.
Evie bola jednoducho skvelá. Vtipná, odvážna, s neskutočne podrezaným jazykom a schopnosťou vrhnúť sa po hlave do každého problému. Práve preto som si ju obľúbila už pri čítaní prvej knihy.
Trystan ma však už naozaj štval. To jeho „tvárim sa, že ťa nechcem, ale zároveň chcem zabiť každého, kto sa pozrie čo i len na tvoj členok“ fungovalo v prvej knihe. Tu žiaľ už menej. Keby sa kus rozhýbal... Možno v pokračovaní.
Bola som stručná, viem. No takto to cítim. Jednoznačne to bol lepší diel ako jednotka, ale stále som nedostala to, čo som od tejto série očakávala. A úprimne neviem, či sa pustím aj do ďalšej časti.
No pokiaľ máte radi práve slow burn a romantika vám v knihách nechýba, siahnite po tejto séri
Rekviem za dušu je pravá dark romance so všetkým, čo k tomu patrí temná atmosféra, trauma, pomsta, nenávisť, posadnutosť a postavy, ktoré nie sú dokonalé. Od prvých strán si ma kniha získala a čítala sa neskutočne rýchlo. Ani som sa nenazdala, bola som na konci.
Príbeh sleduje Ivy Moreno a Santiaga De La Rosu. Santiago je dedič mocnej aristokratickej dynastie, muž poznačený minulosťou, ktorý sa vracia s jediným cieľom pomstiť sa. Ivy sa stane súčasťou jeho plánu prostredníctvom dohodnutého manželstva, ktoré spustí sériu udalostí plných napätia, nenávisti a komplikovaných emócií.
Trópy ako dohodnuté manželstvo či enemies to lovers nechýbajú. Najzaujímavejšia dejová línia knihy bol pre mňa vzťah hlavných hrdinov. Od nenávisti sa postupne dostávame k posadnutosti a okrem iného medzi nimi lieta aj kopa iskier.
Santiago vo mne vyvolával množstvo protichodných emócií. Nevedela som, či ho nenávidím alebo ľutujem. Na jednej strane som mala chuť ho poriadne preplieskať za všetko, čo robil, no na druhej strane som ho chcela pomojkať a nejako zaceliť všetky rany.
Ivy bola silná, svoje slabosti sa snažila skrývať a nedovoliť ostatným, aby ich videli, aj keď sa jej to nie vždy podarilo. Klobúk dole, ako prijala situáciu, do ktorej bola postavená, a ako sa snažila bojovať po svojom. Nechápala som však, ako ju niektoré Santiagoove kruté prejavy dokázali priťahovať.
Celý príbeh je krutý, temný a plný bolesti. Nenávisť sa tu mieša s vášňou, pomsta s túžbou a obe hlavné postavy si nesú traumy, ktoré výrazne ovplyvňujú ich rozhodnutia. Kniha vo mne vyvolala širokú škálu emócií od hnevu a frustrácie až po ľútosť a súcit.
A ten koniec? WHAAAT?! Taký záver som rozhodne nečakala. Ostala som sedieť s otvorenými ústami a množstvom otázok. Už netrpezlivo čakám na druhý diel!
Druhá kniha zo série Parížska opera opäť ukazuje, že balet nie je len krásny tanec a dokonalé vystúpenia, ale aj tvrdá práca, tlak a boj so sebou samým.
Už od prvej strany je jasné, že Constance je na seba veľmi prísna. Kladie si vysoké nároky a chce byť dokonalá. Postupne však zisťuje, že klasický tanec nie je len náročný šport, ale aj umenie, ktoré musí vyvolávať emócie. Keď ju učiteľka upozorní, že sa má viac usmievať a tancovať s citom, Constance začne pochybovať sama o sebe a bojí sa, že skončí niekde vzadu, nepovšimnutá.
Zlomový momentom bolo nepodarené vystúpenie, na ktorom jej veľmi záležalo. Strata kontroly na javisku, panický atak a obrovská nedôvera vo vlastné schopnosti ju zasiahli natoľko, že dokonca premýšľala nad tým, že s tancom úplne skončí.
Autorka krásne ukazuje, aké dôležité je hovoriť o svojich pochybnostiach a nenechávať si všetko pre seba. Aj keď si Constance neverí, má okolo seba úžasných kamarátov, ktorí pri nej stoja a podporujú ju. Práve priateľstvo, podpora a pochopenie sú jednou z najkrajších myšlienok celej knihy.
Veľmi sa mi páčilo, že príbeh neukazuje len úspechy, ale aj strach, zlyhanie a tlak, ktorý na seba mladí ľudia často vytvárajú. Kniha nám pripomína, že nikto nemusí byť dokonalý a že aj silní ľudia môžu mať chvíle, keď pochybujú sami o sebe. Dôležité je nevzdať sa, veriť si a dovoliť druhým, aby nám pomohli.
Knihu si ako prvá prečítala moja dcérka a veľmi sa jej páčila. Spoločne sme si z príbehu odniesli ponaučenie, že chyba alebo neúspech ešte neznamenajú koniec sna. Niekedy stačí len nájsť odvahu znovu sa postaviť a pokračovať ďalej.
Niektoré knihy si vás nájdu v tom správnom čase. Táto si ma našla len pár dní po návrate zo Škótska. Lepšie načasovanie som si ani nemohla priať.
Upršané škótske výšiny, hmla usádzajúca sa medzi starými kamennými budovami, nekonečné chodby a knižnice osvetlené len svetlom sviečok, pretože počasie pravidelne vyradilo elektrinu… a ja som tomu verila každú jednu sekundu. No stále rozmýšľam nad tým, ako im potom fungovala wifi.
Sorrowsong je presne ten typ miesta, ktoré znie ako sen každého milovníka dark academy štyri fakulty (ako Harry Potter, ale oveľa temnejšie), deti mafiánov a vplyvných rodín, tajomstvá ukryté za každými dverami a hustá atmosféra. Autorka vytvorila prostredie s neskutočným vibeom. Takým, pri ktorom máte chuť zabaliť sa do kabáta a zmiznúť niekam do dažďa.
A potom je tu Ophelia. Obyčajne neobyčajná. Krehká, ale zároveň neuveriteľne silná. Dievča, ktorému chýba láska, blízkosť aj pocit domova, a jediné, čo ju ženie dopredu, je túžba pomstiť vraždu svojich rodičov. Lenže človek, ktorý jej môže pomôcť, je práve syn potenciálneho vinníka…
Alex. Dvadsaťtriročný chalan, ktorý musel dospieť oveľa skôr, než mal. Nesie na pleciach viac, než by mal uniesť ktokoľvek v jeho veku, a pod tou chladnou maskou je cítiť rovnakú únavu zo života ako pri Ofelii.
Oboch ich spája bolesť, prázdnota, odpor k životu a tiché hľadanie dôvodu, prečo vlastne ešte zostať nažive. Psychika postáv bola vykreslená perfektne. Ich myšlienkové pochody, vnútorné boje aj spôsob, akým rozmýšľajú.
Medzi nimi sa buduje romantická linka, ktorá nie je pomalá, temná a plná napätia.
A čo ma veľmi bavilo? Ofeliine sarkastické poznámky. Popri ťažkých témach a dusivej atmosfére som sa veľakrát rehotala práve vo chvíľach, keď bol príbeh najtemnejší.
Zároveň sa tam neustále niečo dialo. Žiadne hluché miesta, žiadna nuda strany ubiehali doslova ako na bežiacom páse.
Vedľajšie postavy boli spracované perfektne každá mala svoje miesto a nikto nepôsobil zbytočne.
Ale čo ten záver?!
Neviem sa dočkať pokračovania, pretože po tom finále potrebujem odpovede okamžite!
Niektoré miesta vás nepustia ani po tom, čo zavriete poslednú stránku.
PS: Klobúk dole za perfektný preklad a korektúru.
Emotívny príbeh o dvoch úplne odlišných ľuďoch policajtovi Šimonovi, ktorý už dávno prestal veriť v dobro, a rehoľnej sestre Hane, ktorá aj v tých najzlomenejších ľuďoch stále vidí svetlo. Ich príbeh je plný vnútorných bojov, potláčaných citov, bolesti minulosti, ale aj nádeje, že aj zlomené duše si zaslúžia lásku a pochopenie. Popri ich vzťahu autorka veľmi citlivo zachytáva aj život detí v detskom domove a všetky emócie, ktoré si nesú.
Kniha ma chytila od úplného začiatku a hneď som vedela, že to bude čítanie plné emócií. Miška zase napísala príbeh, ktorý vás zasiahne najmä tým, aký je reálny a bolestivo úprimný.
Hana ako rehoľná sestra bola neskutočne láskavá, milá a citlivá. S niektorými jej postojmi som síce nesúhlasila, no jej prístup k deťom bol obdivuhodný. Moje nervy by už dávno rupli. Ona však mala obrovské pochopenie a trpezlivosť.
Šimon bol kapitola sama o sebe. Policajt, ktorý mi zo začiatku prišiel, akoby bol stále v nasratom móde, no zároveň bol napísaný úplne geniálne. Pod tou tvrdou škrupinou bolo cítiť oveľa viac.
Malá Katka bola jedno veľké zlatíčko. Dievča, ktoré si už v tak mladom veku prešlo stratou mamy, životom v detskom domove a neustálym pocitom, že nestojí za nič. Nemá žiadnu sebadôveru, spolužiaci si z nej uťahujú a šikanujú ju, no ona to ani nechce riešiť, akoby už bola zmierená s tým, že si nič lepšie nezaslúži. Napriek tomu, že má len 12 rokov, niektoré jej myšlienky boli hodné dospelého človeka a zvieralo mi pri nich srdce.
Samotný pohľad na deti žijúce v domove bol príliš autentický. Ich každodenné starosti, nálady, pravidlá, pocit neprijatia, samoty a presvedčenie, že ich nikto nechce a nikoho nezaujímajú… z toho vyplývajúce bezmocnosť, odstrčenosť, menejcennosť, zúfalstvo a nepochopenie boli opísané fakt skvelo.
Musím pochváliť aj vedľajšie postavy! Každá jedna mala v príbehu svoje miesto!
Toto bola kniha, ktorá vo mne ostane ešte veľmi dlho.
