Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Holly Jackson patrí k autorkám, od ktorých som si už dlho chcela niečo prečítať. Kniha Ešte nie som mŕtva mala pre mňa natoľko originálny námet, že som po nej jednoducho musela siahnuť. A až na pár drobných postrehov, ktoré ma pri čítaní rušili, rozhodne neľutujem, že som tomuto príbehu dala šancu.
Zo začiatku som mala trochu problém zorientovať sa v postavách. Ak sa však s nimi popasujete, neskôr sa už bez problémov začítate, nakoľko autorka má jednoduchý štýl písania. Navyše, príbeh sa odohráva počas jedného týždňa, časti sú rozdelené podľa jednotlivých dní, čím sa stupňuje napätie a zakaždým sa odhaľujú nové skutočnosti.
Jet je výrazná a svojská hlavná postava, jej správanie preto nesadne asi každému. Aj k svojim blízkym je niekedy nepríjemná, často sarkastická. Neraz som to však vnímala skôr ako určitú ochranu, aby okolie nevidelo jej zraniteľnosť a utrpenie. Charakterizuje ju aj silné odhodlanie, odvaha či ochota riskovať, aby zistila pravdu.
V príbehu sa teda stretnete so silnou a prepracovanou hlavnou hrdinkou. Až po tragickej udalosti si uvedomí hodnotu času, ktorému dovtedy neprikladala dôležitosť. Ako dni plynú, Jet postupne prechádza vnútornou premenou a uvedomuje si, že veľa vecí zanedbala. Ja som jej po celý čas držala palce, priala som si, aby sa stal zázrak a ona predsa len prežila. Zdravie sa jej postupne zhoršovalo a ja som s ňou všetko o to intenzívnejšie prežívala.
Autorka si dala záležať na dôkladnejšom vykreslení rodinných vzťahov a vzájomných väzieb postáv. Okolo Jet sa obšmietajú ľudia, ktorí sú jej na jednej strane blízki, no na druhej strane pôsobia stále viac podozrivo. Takmer v každej kapitole som sa zamýšľala nad tým, komu možno ešte veriť. Práve túto neistotu mám pri knihách z tohto žánru rada. Je to znak toho, že autorka dosiahla presne to, čo zamýšľala čitateľa sa jej podarilo dokonale zmiasť.
To, čo mi na knihe asi najviac prekážalo, nie je spojené s jej obsahom, ale rozsahom. Príbeh by mohol mať pokojne menej strán, čo by podporilo dynamiku, ale aj zachovalo pravú trilerovú atmosféru, ktorá sa miestami trochu vytrácala. Na samotný záver som však bola veľmi zvedavá, pretože viaceré recenzie prezrádzali, že je nečakaný. A teda musím uznať, že si na prekvapivom rozuzlení autorka dala rozhodne záležať.
Knihu Ešte nie som mŕtva odporúčam čitateľom, ktorí obľubujú kombináciu psychologického trileru, drámy a detektívky. Je to príbeh, ktorý pracuje nielen s napätím, ale aj emóciami pri čítaní pocítite frustráciu, empatiu či adrenalín. Súhlasím s tým, že miestami bolo cítiť, že autorka skĺzla do jazyka, ktorý využívala vo svojich knihách pre mládež. Mne to však neprekážalo, a určite plánujem dať šancu aj ďalšej jej tvorbe.
Román Temné puto je vydareným debutom slovenskej autorky Petry Száraz, v ktorom prepája mafiánske prostredie, rodinné tajomstvá a nevtieravú romantiku. Aj keď som túto knihu dlhšie obchádzala, stále ma k sebe akosi intuitívne ťahala. Napokon som neodolala a nemohla som urobiť lepšie.
Knihy, v ktorých sa v nejakom kontexte objavuje mafia, som zakaždým automaticky obchádzala. Kriminálne prípady s touto témou ma dodnes nelákajú a subžáner mafiánskej romance som si vždy spájala s početnými sexuálnymi scénami, ktoré až tak často nevyhľadávam. Nevadia mi, ale dokážem ich oceniť skôr vtedy, keď nejdú na úkor samotného príbehu. Do knihy Temné puto som sa preto púšťala s malou dušičkou, no už po prvých stránkach ma presvedčila o tom, že siahnuť po nej bolo správne rozhodnutie.
Autorkin štýl písania mi sadol, moju pozornosť si získala už pútavým prológom, ktorý bol temný, tajomný, no zároveň emotívny. Táto atmosféra sa tiahne celým príbehom, napätie sa stupňuje a postupne sa odhaľujú prepojenia medzi minulosťou a súčasnosťou. Dlhoročná nevraživosť medzi dvomi najsilnejšími skupinami podsvetia pomaly vrcholí, čo posilňuje dynamiku a príbehu dodáva stále viac akcie.
Autorka dáva do kontrastu dve charakterovo odlišné osoby v postavení bossov dvoch nepriateľských klanov. Kým jeden si zakladá na brutalite a absolútnom ovládnutí iných, druhý sa nikdy nechcel stať tým, kým je, no prinútili ho k tomu okolnosti. Miro Havran je iný, no i napriek tomu si dokáže ľudí ľahko získať na svoju stranu a po násilí siaha až v prípade pomsty. Spolu s Larou tvoria dvojicu hlavných hrdinov, ktorá si medzi sebou pomaly buduje vzťah. Ten je primárne založený na vzájomnom porozumení, a nie na bezhlavej vášni.
Informácie sa k čitateľovi dostávajú postupne, nechýbajú ani prekvapivé zvraty a odhalenia, ktoré vyvolávajú ďalšie otázky. Príbeh vás vezme do zákulisia miestneho podsvetia, s ktorým to však autorka nepreháňa a nejde úplne do detailov. Ak si v knihách zakladáte na sexuálnych scénach, tu ich nenájdete. Dostanete však veľa napätia, nevraživosti, zrady, ale aj nenútenej náklonnosti, empatie, či úprimné priateľstvá, ktoré sú v tejto „brandži“ skôr raritou.
Silnou stránkou knihy je jednoznačne jej atmosféra, ktorá ma od začiatku úplne pohltila. Vyhovovalo mi aj to, že autorka nestavia príbeh na romantickom klišé, ale do veľkej miery sa venuje psychológii postáv. Všetko pôsobí prirodzene a realisticky. Lara je inteligentná, hĺbavá, vedie vnútorný boj s traumami a spomienkami, ktoré ju poznačili. Postava Mira je na tento žáner skôr netradičná, pretože nejde o typického „zlého chlapca“, ktorý by hlavnú hrdinku potreboval ovládať a vlastniť.
Knihu odporúčam čitateľom, ktorí hľadajú mafiánsku romancu s prepracovaným dejom, silnou ženskou hrdinkou a prostredím, v ktorom sa odhaľujú mocenské vzťahy vo vnútri miestneho podsvetia. Koniec bol smutný, no zároveň mi niečo nahovára, že autorka za týmto príbehom ešte nedala záverečnú bodku. Preto som zvedavá, či nás neprekvapí prípadným pokračovaním. Ak by aj nie, táto kniha bola pre mňa veľmi príjemným prekvapením. Môžem povedať, že som objavila novú talentovanú slovenskú autorku, od ktorej si bez váhania rada prečítam aj niečo ďalšie.
Nemecká autorka Elena Fischer vo svojom debutovom románe Billie približuje svet dospievania mladého dievčaťa a otvára dôležité témy, o ktorých by sa malo hovoriť. Rozprávačkou celého príbehu je samotná Billie, ktorú si nejde neobľúbiť. Je úprimná, rozumná a svojimi myšlienkami či úvahami sa dokáže bez problémov priblížiť aj dospelému človeku. Jej vnímavosť a autentickosť neraz prechádzajú do trefných postrehov, ktoré vám nadvihnú kútiky úst.
Autorka využíva jednoduchý a prístupný jazyk, čím je kniha vhodná tak pre čitateľov young adult žánru, ako aj pre dospelého čitateľa. Stávate sa súčasťou procesu Billienho dospievania, ktoré poznačila trauma zo straty blízkeho človeka. I napriek tomu je príbeh postavený na myšlienke nevzdať sa, nepôsobí depresívne, skôr smutne a občas melancholicky.
Autorka netlačí na čitateľa, aby v ňom za každú cenu vyvolala emócie. Billien žiaľ vykresľuje s primeranou intenzitou, pričom neskĺzava do lacného sentimentu. Podarilo sa jej vytvoriť sympatickú a výraznú postavu, ktorá sa neustále vyvíja, ukazuje svoju vnútornú silu a túži po sebapoznaní. Symbolom túžby po vlastnej identite a spoznaní svojich koreňov je práve cesta, ktorú podstúpi, aby našla biologického otca.
Hoci sa postava Billie nachádza v tínedžerskom veku, nepôsobí ako klasická pubertiačka. Hlboký vzťah s mamou sa tiahne celým príbehom, odráža sa nielen v prítomných okamihoch, ale aj neskôr v spomienkach. Autorka v príbehu poukazuje aj na spoločenské rozdiely. Životom na sídlisku v okrajovej časti veľkomesta vytvára obraz o marginalizácii niektorých skupín ľudí. Výraznou témou sú aj rodinné rozdiely, ktoré sa v tomto prípade prejavili v strete záujmov dvoch generácií matky a starej mamy. Napokon si na svoje prídu aj milovníci príbehov, v ktorých sa objavuje spontánne dobrodružstvo. Billie sa vydáva na road-trip, počas ktorého preverí svoju húževnatosť a ukáže, prečo sa netreba vzdávať, aj keď sa vám život rozpadáva.
Kniha Billie je príbehom o obyčajnosti v tom najpozitívnejšom zmysle slova. Je o veciach a ľuďoch, ktorými sme obklopení, o starostiach, s ktorými sa musíme nejakým spôsobom vysporiadať, o finančnej tiesni, o silných ženských hrdinkách, ale najmä o silnom pute medzi matkou a dcérou.
Autorka napísala citlivý román o dospievaní v neľahkých životných podmienkach a hľadaní si miesta vo svete. Je to smutné a dojímavé čítanie, z ktorého, i napriek neľahkým témam, vyžaruje nádej a viera v lepšie zajtrajšky. Okrem autentických rodinných vzťahov sa autorke podarilo vytvoriť atmosféru, ktorá vás nenechá chladnými. V príbehu sa ocitnete prevažne na dvoch miestach na špinavom sídlisku, kde len málokto býva dobrovoľne, a na vidieckom ostrove, kde platia osobitné pravidlá.
Nečakajte žiadnu naivitu, ale neprikrášlenú realitu, ktorá sa odráža nielen v danom prostredí, ale aj v jednotlivých postavách. Aj keď ich charaktery nie sú vykreslené úplne do hĺbky a vnútornú psychológiu postáv nespoznáte dokonale, ich správanie stačí na to, aby ste si o nich vytvorili vlastnú predstavu.
Ak teda hľadáte dojímavý príbeh o strate, vnútornej sile a odvahe vydať sa na cestu do neznáma, táto kniha by mohla byť pre vás tým pravým. :)
Shari Franke podáva v knihe úprimnú a odvážnu spoveď o tom, čo sa roky dialo za zatvorenými dverami domu, v ktorom vyrastala. Vpúšťa nás do svojho rozorvaného vnútorného sveta, ktorý sa zotavuje len veľmi pomaly. Psychické následky spôsobené výchovou fanatickej a emočne nestálej matky, si však bude so sebou niesť do konca života.
Otvorene odhaľuje kontrast medzi tým, čo ľudia vidia navonok a tým, čo sa odohráva v súkromí. Okrem straty osobného života píše o zvrátených pravidlách i trestoch, vybíjaní si hnevu a frustrácie na nevinných deťoch, ale aj o náboženskom fanatizme.
Musím povedať, že kniha sa mi, i napriek neľahkej téme, čítala veľmi dobre. Príjemne ma prekvapil Sharin štýl písania, ktorý bol svižný, dynamický, a dokázal udržať môj záujem až do poslednej stránky. Myslím si, že je to pri knihách od niekoho, kto sa bežne nevenuje písaniu, veľké plus.
Čakajú na vás krátke kapitoly, ktoré pôsobia ako útržky zo života či denníkové zápisky. Je to osobné, surové a bez akýchkoľvek prikrášlení. Spoznávame jej detstvo bez lásky či dospievanie v zajatí toxických vzťahov, spod ktorých sa dlhé roky nedokázala vymaniť. Aj tie boli dôvodom, prečo napokon začala o sebe pochybovať. Sledujeme jej vnútorný boj, vtieravé myšlienky, ale aj silnú túžbu ochrániť svojich súrodencov.
Príbeh je zároveň dôkazom toho, že fráza „nikdy nehovor nikdy“ sa môže týkať skutočne každého. Aj keď si myslíme, že naša racionálna stránka dokáže dostatočne vzdorovať, rýchlo sa môžeme presvedčiť o opaku. Ľudia, ktorí chcú zneužiť niečiu dôveru, veľakrát dobre poznajú jeho slabé stránky. Hoci Shari tiež na určitý čas podľahla chorým myšlienkam, ktoré jej do hlavy vštepovali matka s Jodi, včas sa dokázala spamätať, postaviť sa svojej minulosti a vykročiť na cestu za novým životom.
Kniha Dom mojej matky nie je len skutočným príbehom o digitálnej závislosti či krutom režime, ktorý sa skrýva za myšlienku viery. Otvorene pojednáva o témach, o ktorých sa až tak často nehovorí a ukazuje silnú túžbu po pozornosti či láske zo strany najbližších. Zároveň dodáva nádej, že je možné uniknúť z toxického prostredia a oslobodiť sa nielen po fyzickej, ale najmä po psychickej stránke.
Kniha Unesené je prvým dielom krimi série Steinbeck a Reed z pera americkej autorky Jess Lourey, v ktorom po desiatkach rokoch ožíva nevyriešený odložený prípad. Nápadná obálka a pútavá anotácia sľubovali temný a napínavý čitateľský zážitok, ktorý som si v žiadnom prípade nechcela nechať ujsť. A veruže som dostala viac, než som pôvodne čakala.
Krátke kapitoly, ktoré autorka v celom príbehu zvolila, ma vždy dokážu v prípade tohto žánru veľmi potešiť. Napomáhajú dynamike a udržiavaniu napätia, preto máte neustálu potrebu otáčať stránky, aby ste sa dozvedeli, akým smerom sa príbeh uberie. Kým niektorí čitatelia vyčítajú autorke príliš pomalý rozbeh, mne to v tomto prípade nevadilo. Vnímala som to ako úvodné oboznámenie sa s postavami a bližšie spoznávanie ich typov osobností.
Hneď v úvode nás autorka prenesie do roku 1980, konkrétne do toho inkriminovaného dňa, ktorý obrátil naruby mnohé ľudské životy. Následne už sledujeme prítomnosť, ktorú nám približuje primárne cez rozprávanie vyšetrovateľky Van. Tá sa občas vracia do vlastnej minulosti, ťažkého detstva, ktoré zasahuje aj do jej aktuálneho pracovného života. Pomedzi to autorka zaradila aj stručný náhľad do zvrátených myšlienok páchateľa či hlavy dievčaťa, ktoré ako jediné vyšlo pred rokmi z lesa.
Do popredia sa dostáva nielen osobný, ale aj pracovný život Van, v ktorom to tiež nemala na ružiach ustlané. Je nútená spolupracovať s nepríjemným detektívom Comstockom, s ktorým už v minulosti mala tú česť a ktorý jej nič nemieni uľahčiť. Do toho ju silno ovplyvňujú sny a predtuchy, ktoré ju síce vyčerpávajú, no neraz jej už pomohli vyriešiť aj ten najnáročnejší prípad.
Práve toto spojenie dynamických vzťahov s desivými predtuchami a zaujímavým vyšetrovaním bolo pre mňa niečím originálne. Navyše, Van s Harrym tvoria sympatický vyšetrovací pár, a hoci sú v mnohom odlišní, v práci si rozumejú a dopĺňajú sa.
Knihu odporúčam každému milovníkovi kvalitne vystavanej detektívky, v ktorej sa napínavé vyšetrovanie prelína so základným spoznávaním hlavných postáv. Za mňa ide o vydarený štart do novej krimi série, ktorú by ste rozhodne nemali prehliadnuť. Hoci sa prípad uzavrel, koniec zostal do určitej miery otvorený a ja som už teraz veľmi zvedavá, čo si pre nás autorka pripravila v ďalších dieloch.
Priznám sa, že kniha Konfigurácia nás dvoch ma na prvý pohľad nezaujala obálkou ani anotáciou. Časom som však tento príbeh stále viac vídala na sociálnych sieťach, a keď som si prečítala množstvo pozitívnych ohlasov, rozhodla som sa, že mu dám šancu. A nemohla som urobiť lepšie! Už od prvých stránok som vedela, že toto bude kniha pre mňa. Autorkin štýl písania mi veľmi sadol. Čakalo na mňa svieže, dynamické čítanie, plné úsmevných momentov a dialógov. Nadchlo ma aj pracovné prostredie IT firmy, kancelária zdieľaná s mužskými kolegami, s ktorými nie je núdza o zábavu a pretvárka v kolektíve nemá žiadne miesto. Zároveň však autorka opísala aj pekný kolegiálny vzťah dvoch žien, z ktorého vzišlo úprimné priateľstvo.
Dej je primárne vsadený do Košíc, ale zavedie vás aj do stovežatej Prahy. Zoznámite sa so sympatickými hlavnými hrdinami osemnásťročným Šimonom a dvadsaťšesťročnou Ester. Spočiatku síce pôsobia ako dva protiklady, no majú toho spoločného viac, než by sa zdalo. A to i napriek vekovému rozdielu.
Obaja sú veľkými milovníkmi počítačových hier od výmyslu sveta. Tých je v texte spomenutých naozaj veľa. Aj keď som poznala možno maximálne tretinu z nich, vôbec ma to v príbehu nerušilo. Viackrát som sa ale zamyslela nad tým, do akej miery si autorka podstatu jednotlivých hier naštudovala, či má ona sama k tomuto druhu trávenia voľného času osobný vzťah. Často totiž využívala rôzne prirovnania, ktoré prepájali vymyslený hráčsky svet s tým skutočným.
Príbeh ponúka viacero prekvapivých zvratov a prepojení, ktoré by som na začiatku neočakávala. Neboli do textu vložené nasilu, ale vždy prišli v tom správnom momente, nesmierne ma bavili a udržiavali môj záujem až do poslednej strany. Autorka v tomto príbehu jednoducho ukázala, že život môže byť nevyspytateľný, plný náhod, ale aj osudových momentov. A je na každom z nás, v akej rovine to bude vnímať.
Kniha nie je typickým oddychovým čítaním. Autorka sa dotýka viacerých náročnejších a dôležitých tém rozoberá toxické vzťahy, popisuje neľahký život s narcistom, následky vyrastania v neúplnej rodine. Dáva do kontrastu dospievanie život v blahobyte so zabezpečeným zázemím a skromnejšie finančné možnosti. Do príbehu vstupujú bývalé vzťahy, ale aj nespokojný rodič, ktorý chce dieťa ovládať, premietnuť si do jeho života svoje vlastné predstavy či sny a nalinajkovať mu budúcnosť.
V neposlednom rade, prostredníctvom hlavnej postavy Ester, šíri autorka povedomie o autoimunitnom ochorení sklerózy multiplex. Poukazuje na to, že ešte aj dnes má veľa ľudí o jeho podstate skreslené alebo nesprávne predstavy. V závere knihy dopĺňa túto tému o zoznam užitočných organizácií, ktoré podporujú ľudí s touto diagnózou.
Knihu Konfigurácia nás dvoch odporúčam všetkým, ktorí hľadajú láskavý, humorný príbeh s určitým presahom. Pri čítaní sa vám neraz dvihnú kútiky úst, užijete si slowburn romantiku, no nie je vylúčené, že sa viackrát aj dojmete, či dozviete niečo, čo ste doteraz nevedeli. Napokon, úplne najvýstižnejší je opis na zadnej strane knihy je to „príbeh, ktorý sa môže dotýkať každého jedného z nás“. Po jeho dočítaní som zaradila autorku do svojho rebríčka obľúbencov a určite siahnem aj po jej ďalších knihách.
Po historických románoch nesiaham príliš často, preto si knihy z tohto žánru vyberám s väčšou obozretnosťou. V poslednom období sa mi osvedčili diela z talianskeho prostredia, no najmä som si obľúbila prelínanie dvoch príbehov z rôznych časových období, ktoré sa v závere nejakým spôsobom pretnú. Presne toto je aj prípad knihy Talianska dcéra, ktorá sa čítala priam sama a mojej čitateľskej duši nesmierne ulahodila. A ak aj vy máte radi pravú taliansku atmosféru, tu si určite prídete na svoje.
S postavou Lily sa spočiatku zoznámime v prostredí Londýna, no väčšinu deja autorka vsadila do čarovného Talianska. Čakajú na vás krásne, nie zdĺhavé opisy a typická dobroprajnosť či pohostinnosť. No predovšetkým ľudia, ktorí milujú to, čo robia a čomu obetovali celý svoj život. Ocitnete sa medzi nekonečnými vinohradmi a spolu s postavami si užijete aj atmosféru úzkych romantických uličiek.
Obe dejové linky boli spracované tak, aby ani jedna z nich výraznejšie nezaostávala. I napriek tomu, ja osobne musím vyzdvihnúť najmä príbeh z minulosti. V ňom sa presúvame desiatky rokov dozadu a spoznávame život talentovanej baleríny Estee. Tá musela už od detstva čeliť očakávaniam spoločnosti a podriaďovať sa prísnej výchove nekompromisnej matky, ktorej zdravý úsudok zatienila túžba po sláve svojej dcéry.
Osud Estee je do veľkej miery ovplyvnený zakázanou láskou, ktorá sa zrodila už v detskom veku a jej príbeh dokázal ovplyvniť viaceré generácie. Teraz vďaka odhodlanej Lily môžu rodinné tajomstvá konečne vyplávať na povrch. Dejová linka z minulosti vo mne po celý čas vyvolávala množstvo emócií a túžbu po poznaní, či veľká láska prežije aj niekoľko desaťročí. Pri súčasnej linke ma zasa poháňala vpred najmä zvedavosť.
O tom, že táto kniha je súčasťou série, som sa dozvedela až po dočítaní. Aj napriek tomu, že mám radšej stand-alone a do sérií sa púšťam skôr výnimočne, v tomto prípade ma moje zistenie potešilo. Autorkin citlivý štýl písania mi veľmi sadol, oba príbehy boli dynamické a pútavé. Verím, že aj ďalšie diela si udržia aspoň takúto kvalitu a už teraz viem, že v tejto sérii chcem určite pokračovať.
Knihu Talianska dcéra odporúčam každému, kto má chuť siahnuť po romantickom príbehu so silnou historickou linkou. Užijete si autentickú taliansku atmosféru a dostanete hrejivý príbeh so silnými ženskými hrdinkami o odpustení, druhých šanciach či hľadaní vlastnej identity. Zároveň je to kniha, ktorá dokazuje, že práve odhalenie minulosti môže byť neraz dôležitým pilierom pri budovaní našej budúcnosti.
Španielsky spisovateľ Eloy Moreno sa vo svojej knihe Neviditeľný venuje neľahkej téme šikanovania a hľadania vlastnej identity. Román je nielen mrazivo realistický, ale, bohužiaľ, aj spoločensky aktuálny.
Autor podáva príbeh neobyčajným štýlom, kratšie vety dodávajú deju dynamiku, píše jednoducho, no úderne. Nebojí sa jednotlivé udalosti podať surovo a bez príkras, no zároveň si zachováva emotívny jazyk. Po celý čas nás núti zamýšľať sa nad tým, do akej miery dokážu naše vypovedané slová a neuvážené činy ovplyvniť život niekoho iného.
Hlavnou myšlienkou, ktorá sa tiahne celým príbehom, je absolútna ľahostajnosť okolia. Neraz malo príležitosť zakročiť, no neurobilo tak, pretože vyznávalo heslo kým sa ma to priamo nedotýka, nie je to môj problém. A tak sa tu stretnete s nezáujmom zaneprázdnených rodičov, spolužiakov a priateľov, učiteľov či nedôverou zo strany psychologičky.
Mladý chlapec, ktorý je po prvý raz vo svojom živote konfrontovaný s fyzickým a psychickým šikanovaním, sa často utieka do vymysleného vnútorného sveta. Keďže ho v realite nikto nevidí a nepočúva, túži po ochranných schopnostiach, s ktorými by sa cítil v bezpečí. Postupne sa dostáva do izolácie, čelí samote a túžbe zmiznúť zo sveta, v ktorom mu nikto nerozumie.
Autor sa zhostil vykreslenia vnútorného sveta hlavného hrdinu veľmi dobre. Odkrýva hlboké rany na psychike, ktoré môže spôsobiť opakované ubližovanie od bezcitných spolužiakov. Zároveň poukazuje na to, že každá minca má dve strany a aj odsúdeniahodné správanie môže vychádzať z prežitých tráum.
Kniha je určená pre čitateľov od dvanásť rokov, no svoje čestné miesto by mala zaujať aj v knižnici rodičov či učiteľov, ktorí chcú lepšie pochopiť emócie detí a tínedžerov. Autor zvolil pútavý štýl písania, vďaka ktorému budete s napätím otáčať stranu za stranou a priať si, aby ľudskosť zvíťazila nad nespravodlivosťou. Je to však nielen príbeh o prevahe strachu nad priateľstvom, uprednostnení bezstarostnosti pred angažovanosťou či ignorovaní varovných znakov, ale aj o maličkostiach, ktoré môžu do života zúfalého a nepochopeného človeka vliať aspoň trochu nádeje.
Kriminálne romány od severských autorov často nečítam, keďže mi ich pomalší štýl až tak nevyhovuje. Nejaké diela od autorky Kristiny Ohlsson som už dávnejšie evidovala, ale nemala som potrebu po nich siahnuť. Kniha Búrka ma však po dlhšom čase zaujala nielen svojou anotáciou, ale presvedčila ma najmä ukážkou, do ktorej som sa ihneď začítala.
Zo začiatku ma trochu odrádzal väčší rozsah príbehu, čo ja vo všeobecnosti veľmi nevyhľadávam. Krátke kapitoly a moja stupňujúca sa zvedavosť však spôsobili, že jednotlivé stránky mi napokon rýchlo mizli pod rukami. Po dočítaní musím povedať, že ma kniha milo prekvapila a určite ju môžem odporúčať. Niektoré pasáže síce mohli byť pokojne o niečo kratšie, ale to je asi už typický štýl väčšiny severských autorov. Majú jednoducho potrebu opísať dopodrobna všetky detaily, preto som bola na tento scenár vopred pripravená.
Autorka buduje napätie bez brutálnych scén, primárne sa zameriava na psychológiu postáv či vykreslenie temnej atmosféry. Vietor, neutíchajúci dážď, nebezpečné útesy, klzké móla a učiteľka Agnes, ktorá tiež nie je úplne bez tajomstiev. Postupne spoznávame viacero postáv, z ktorých každá má v príbehu svoje miesto a opodstatnenie. Autorka strieda ich rozprávanie, čím vytvára viacero dejových liniek. Do toho sa občas vmiešajú krátke zápisky samotnej Agnes, ktoré približujú jej život z obdobia posledných mesiacov pred zmiznutím.
Práve odlišné charaktery postáv ma upútali, pretože každá z nich má svoje slabé miesta, bojuje s pochybnosťami či rôznymi problémami, čo v konečnom výsledku pôsobí uveriteľne. August zápasí s vlastnými démonmi a životnými traumami. Vyniká ľudskosťou, empatiou, a postupne sa necháva ovládnuť zvedavosťou nad tým, aké tajomstvo ukrýva miesto, kam sa presťahoval.
Vyšetrovacia dejová linka je po celý čas trochu v úzadí, keďže ustupuje podrobnejšej psychológii postáv, ktorej autorka venuje dosť veľký priestor. Okrem zaujímavých prepojení medzi ich životmi či konaním, sa autorka dotýka aj náročnejších tém stretnete sa tu napríklad s týraním, toxickými vzťahmi, neverou.
Aj pre tieto atribúty by som knihu úplne nezaradila medzi klasické detektívky. Nenájdete tu ani množstvo prekvapivých zvratov či akčných scén. Skôr vám autorka ponúkne priestor na zamyslenie, do akej miery môže mať spáchaný zločin dopad na ľudí žijúcich v malej komunite. Nejde jej o to, aby vás za každú cenu šokovala. Mňa napokon až tak neprekvapil ani samotný záver, no v tomto prípade mi to vôbec neprekážalo.
Knihu vám odporúčam, ak máte radi príbehy, ktoré majú pomalšie tempo a sústreďujú sa na hlbšie vykreslenie charakterov postáv. Z textu cítiť, že autorka si námet a jeho prevedenie vopred dôkladne premyslela. Postupne vám odkrýva stopy a indície, hrá sa s vašou mysľou, a neraz si pravdepodobne poviete, že už neveríte nikomu. Kristina Ohlsson v tejto knihe dokázala nielen to, že nie je na poli tohto žánru žiadnym nováčikom, ale že jej nerobí problém prirodzene skĺbiť emócie postáv, zločin a mrazivú atmosféru.
Už je to nejaký čas, čo som dočítala autorkin debut Dvojníčka, ktorý ma milo prekvapil. Preto som vedela, že ak Magdaléna Pieros napíše niečo ďalšie, určite tomu dám šancu. Vo Vianočnom duete sa, podobne ako v predchádzajúcej knihe, ocitáme vo svete šoubiznisu, v ktorom nechýbajú svojské zásady, intrigy, pretvárka či manipulácia. Tentoraz si však prídu na svoje milovníci hudby, ktorá hrá v celom príbehu dôležitú úlohu.
Autorka pekne ukazuje, ako môže hudba nielen spájať, ale za určitých okolností aj rozdeľovať. Približuje nám vzťah dvoch odlišných ľudí, ich osobný rast, vzostupy aj pády. Dáva do kontrastu osobnosť skúsenej speváčky, ktorá si po rokoch opäť hľadá miesto v šoubiznise a mladého talentu, ktorého nikto neberie vážne.
Miška je zaslepená slávou a uznaním, od začiatku je považovaná za tú rozvážnu, kým René sa prezentuje ako rojko. Do toho vstupuje vekový rozdiel a mohlo by sa zdať, že títo dvaja si k sebe nikdy nenájdu cestu. Sú však veci, ktoré majú obaja spoločné. A nie je to len vzájomné iskrenie.
Autorka citlivo opisuje vnútorné prežívanie hlavných postáv, pričom základná myšlienka v podobe hľadania seba samého zostáva zachovaná až do konca. Hrdinovia totiž bojujú s pochybnosťami, majú obavy a čelia tlaku okolia. To im neraz hádže polená pod nohy a presviedča ich o tom, že na niečo nemajú. Práve tento príbeh však môže byť pekným príkladom toho, že sa netreba vzdávať, ale snažiť sa o budovanie sebaúcty a nájsť odvahu opäť dôverovať.
Priznávam, že autorkin debut sa mi páčil o niečo viac. V prípade tejto knihy boli mojím najväčším problémom postavy, ku ktorým som si ťažšie hľadala cestu. Oceňujem, že v príbehu boli načrtnuté aj ťažšie témy ako napríklad duševné ochorenie, toxické rodinné prostredie či náročné zmierovanie sa s minulosťou, no nestihli byť na tak malom priestore lepšie rozvinuté, čo je podľa mňa škoda.
Kniha Vianočný duet je príbehom o odpustení a druhých šanciach, o úsmevoch, za ktorými sa často ukrýva trápenie či duševná nevyrovnanosť. Ide o pomalšiu romantiku s určitým presahom a reálnymi postavami, ktoré si postupne hľadajú k sebe cestu. Autorka sa primárne sústreďuje na vnútorné monológy postáv, ich myšlienky a emócie, preto dej nie je natoľko dynamický či akčný. Tiež by som príbeh, i napriek názvu, nezaradila čisto medzi vianočné, a keďže tu teda nenájdete príliš veľa samotných Vianoc nemusíte sa obávať, že by išlo o nejaké klišé.
