Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Aj keď nie som typ čitateľa, ktorý musí za každú cenu siahať po populárnych knihách, občas sa stane, že ani ja neodolám. Do tejto kategórie patrí aj román Ľavou zadnou, ktorý ma zaujal svojou anotáciou a prísľubom feel-good čítania. A to i napriek trópu neplánovaného tehotenstva, ktorý nemusí každému sedieť. Ja ho síce zámerne nevyhľadávam, ale nijak zásadne mi ani neprekáža.
Ak patríte k tým, ktorí možno práve kvôli tejto téme stále zvažujú, či po knihe siahnuť, pokojne tak urobte. Autorka ju spracovala veľmi citlivo, inteligentne a s tým, že hlavné postavy sa k nečakanej situácii od prvej chvíle postavili čelom. Pre oboch ide o akýsi nový impulz do života, ktorý už dlho potrebovali a rozhodne nič neberú na ľahkú váhu.
Príbeh je postavený na postupnom budovaní dôvery medzi dvoma mladými ľuďmi, ktorí žijú s telesným hendikepom. Ide o autentické hlavné postavy, ktoré pôsobia vyzreto a dokážu otvorene komunikovať o čomkoľvek.
Osobne ma za srdce chytili aj vedľajšie postavy. Skvelí priatelia, akých si vo svojom živote praje každý, a ktorí príbehu dodávali šťavu. Alebo rodinní príslušníci, ktorí síce neboli kedykoľvek k dispozícii, ale ak áno, s deťmi mali milujúci vzťah a ich stretnutia stáli rozhodne za to. Zároveň veľmi oceňujem aj veľa úsmevných momentov a svižné dialógy, ktorým nechýba sarkazmus a vzájomné doťahovanie.
Okrem romantickej linky sa tu stretnete aj s témou straty, sebalásky, sebaprijatia či osobného rastu. Autorka autenticky zobrazuje život ľudí s telesným hendikepom, čo však nie je náhoda. To, prečo je pre ňu tento príbeh osobný, sa dozviete hneď v jej úvodnej poznámke, ktorú vám odporúčam nepreskakovať.
Kniha obsahuje aj niekoľko erotických scén, ktoré mi prišli trochu zdĺhavé, no musím uznať, že boli napísané kvalitne. Niektorým pasážam by neuškodilo, keby boli aspoň o niečo kratšie. Občas sa mi ťažšie udržiavala pozornosť, príbeh strácal na dynamike a pristihla som sa, že môj záujem vrátiť sa k čítaniu niekedy kolísal.
Ľavou zadnou je citlivý príbeh plný dojímavých vyznaní, silných emócií, vzťahov, priateľstiev i sklamaní v láske. Ide o spojenie romantiky, pekných myšlienok a vážnejších rozhovorov v kombinácii s odľahčenými konverzáciami. Aj keď mňa kniha nezasiahla natoľko, aby som ju zaradila do svojho rebríčka TOPiek, neľutujem, že som s ňou trávila čas. Som zvedavá na autorkinu ďalšiu tvorbu, ktorej plánujem dať ešte šancu.
4,5 *
------------
Okolo knihy To, čo z nás ostalo som chodila dosť dlho. V kníhkupectve som si viackrát čítala najskôr anotáciu, neskôr aj krátke úryvky. Od autorky som doteraz ešte nič nečítala a nebola som si istá, či by mi príbeh sadol, keďže je primárne určený mladším ročníkom. Napokon som sa rozhodla dať (pre mňa) novej autorke šancu. Po dočítaní musím priznať, že táto kniha ma dokázala emočne rozložiť tak, ako sa to už dlhšie žiadnej nepodarilo.
Autorka od prvých stránok pracuje so slovami takým spôsobom, že je priam nemožné nepocítiť nejaké emócie. Robí to úplne prirodzene, bez toho, aby na čitateľa akokoľvek tlačila a snažila sa v ňom niečo umelo vyvolať. Jej štýl písania je natoľko prístupný, že sa na vás prenesie bolesť aj nádej, ktoré pociťujú hlavní hrdinovia. Nahliadnete do ich vnútra, spoznáte ich jazvy na duši, ale aj sny, ktoré ani po čase nezapadli prachom.
Dej sa odohráva počas siedmich rokov a príbeh rozprávajú striedavo obaja hlavní hrdinovia. Autorka ich vykreslila realisticky, a preto nie je problém sa s nimi stotožniť. Každý z nich žije v odlišnom svete a ich duše sú osamelé, aj keď každá trochu iným spôsobom. Ľudia z dvoch odlišných svetov si len veľmi pomaly k sebe hľadajú cestu. No stará láska nehrdzavie, a tento príbeh je toho jasným dôkazom.
Priznám sa, že spočiatku ma trochu prekvapili intímne scény, ktoré som v tejto knihe neočakávala až v takom rozsahu. V konečnom dôsledku však príbehu neublížili. Napokon, romantiku postupné dopĺňali dramatické momenty, pri ktorých som miestami ani nedýchala.
Keď som po knihe siahala, vedela som, že v sebe ukrýva silný príbeh. No s intenzitou smútku, ktorú som pri niektorých situáciách a dialógoch pociťovala, sa pri knihách nestretávam príliš často. Po dlhej dobe sa mi stalo, že som pri čítaní potrebovala vreckovky (naposledy pri mojej srdcovke Plyniem ako rieka od Shelley Read). Prispeli k tomu aj ťažšie témy, ktoré autorka do príbehu premietla veľmi autenticky či už domáce násilie, alkoholizmus, vydieranie alebo toxické rodinné vzťahy.
Ak máte chuť siahnuť po klasickej oddychovej hokejovej romanci, v knihe To, čo z nás ostalo ju nenájdete. Hokej tvorí len akúsi kulisu a príbeh ani zďaleka nie je len o romantickom vzťahu či príťažlivom hokejistovi. Je o bolesti, ubližovaní, ale aj o nádeji, nevzdávaní sa, druhých šanciach, sile lásky či porozumenia, ku ktorému niekedy dochádza až s odstupom času. V mnohých prípadoch však platí staré známe príslovie lepšie neskoro ako nikdy.
Aj v druhom diele romantickej série Wedding Dreams autorka namiešala kvalitnú dávku romantiky a humoru. Čaká na vás príbeh ďalšej dvojice Cleo a Demona, v ktorom nie je núdza o bizarné situácie či chytľavé dialógy.
Po tom, ako som prečítala prvý diel - Pobozkaj správnu nevestu, ktorý ma milo prekvapil, som sa na druhý diel série veľmi tešila. Už po prečítaní prvých strán som vedela, že si pri ňom opäť dokonale oddýchnem. Zaujímal ma príbeh ďalšej dvojice, keďže som už z prvého dielu tušila, že spojenie Cleo a Demona bude rozhodne jazda.
Príbeh je postavený na dvoch knižných trópoch od nenávisti k láske a nútené spolužitie. Hlavné postavy sú ako oheň a voda, no zároveň to medzi nimi silno iskrí. Táto kombinácia si priam pýta vtipné, neraz trápne situácie, či slovné prestrelky, o ktoré tu nie je núdza. Autorkin humor mi sedí, a v tomto prípade som sa párkrát aj od srdca zasmiala, čo sa mi pri knihách až tak často nestáva.
Daniela Hartig teda ostáva verná tomu, čo jej ide naozaj dobre. Dokáže vytvoriť sympatické postavy, prirodzené dialógy a ponúknuť nie príliš presladenú romantiku. Demon pôsobí neohrabane a ako knižný hrdina asi nesadne každému, no mňa jeho spontánne reakcie bavili. Postupne odhaľuje aj svoju citlivejšiu stránku, čím príbeh dostáva určitú hĺbku. Vzťah s temperamentnou Cleo sa vyvíja nenútene a humorné okamihy dopĺňajú aj silnejšie emocionálne momenty.
Celým príbehom sa tiahne svadobná atmosféra, posilňujú sa priateľstvá aj rodinné vzťahy. Popri svadobných prípravách autorka zakomponovala do deja aj dramatickejšie situácie, ktoré mu dodali trochu napätia a preverili dôveru medzi postavami. Autorkin štýl písania je svižný, bez zbytočných opisov a hluchých miest, preto som nemala ani najmenší problém začítať sa už od prvej strany.
Ani v tomto prípade nemôžem opomenúť krásne grafické spracovanie, ktoré vnútri dopĺňajú moje obľúbené čierno-biele ilustrácie. Opäť ich nájdete na začiatku každej kapitoly a skvelo vystihujú atmosféru, preto kniha poteší nielen obsahom, ale aj vizuálom.
Román Ulov svedka odporúčam čitateľom, ktorí hľadajú romantickú oddychovku s uveriteľnou chémiou medzi hlavnými postavami, svižnými dialógmi a inteligentným humorom. Hoci ide o druhý diel série, pokojne ho môžete čítať aj samostatne, keďže každá kniha ponúka príbeh inej dvojice. Ak ste však čítali aj prvý diel a zamilovali ste si postavy tak ako ja, určite vás poteší návrat známych hrdinov.
Orknejské tajomstvo je vydareným debutom populárnej televíznej moderátorky a novinárky Lorraine Kelly, v ktorom nás zavedie do prostredia divokého škótskeho súostrovia. Okrem toho, že autorka do príbehu pretavila svoju lásku k tejto oblasti, ukazuje aj jej drsnú krásu a nespútanosť.
Autorka v knihe stavila na striedanie troch dejových línií jednej z prítomnosti a dvoch z minulosti. Okrem toho, že čitateľovi priblíži to, čo sa deje po príchode Evie naspäť na škótske Orkneje, odhaľuje aj jej znepokojivú minulosť po úteku do Londýna, a napokon ponúka aj príbeh jej rodičov. I napriek tomuto štýlu sa v deji nestrácate, pretože každá časť je pútavá, písaná jednoducho a prístupne. Krátke kapitoly zabezpečujú dobrú dynamiku a postupné odhaľovanie tajomstva len ťažko dovoľuje pustiť knihu z ruky.
Autorka sa však nepúšťa cestou nastolenia veľkého množstva prekvapivých zvratov. Primárne sa zameriava na psychológiu postáv, ich vnútorné prežívanie a stupňujúce sa napätie, ktoré sa pretavuje do ich správania.
Opomenúť nemožno ani zaujímavé prostredie, v ktorom sa príbeh odohráva. Orkneje majú špecifickú atmosféru, ktorú sa autorke podarilo zachytiť veľmi uveriteľne premenlivé a veterné počasie, hmly, ostré skalnaté útesy obmývané chladným, často nepredvídateľným morom s nebezpečnými prúdmi. A hoci si tento príbeh vyslovene pýta autentické opisy, autorka to s nimi nepreháňa, ale priestor dáva predovšetkým svižným dialógom.
Veľkou doménou románu sú výrazné postavy, ku ktorým si ľahko nájdete cestu. Na jednej strane stoja dve sestry, silné osobnosti, ktoré roky žijú v konflikte a sú dôkazom toho, ako nevypovedané traumy môžu ničiť súrodenecké puto. Na druhej strane stojí miestna komunita, ktorá vytvára bezpečné prostredie plné podpory a pomoci. Spoznáte skupinu otužilcov, v ktorej vládne ženská solidarita či spolupatričnosť, a napokon vás dojme sila priateľstva, ktoré ani po dlhých rokoch nestratilo na úprimnosti.
Po tejto knihe siahnite, ak máte chuť na komplexný spoločenský román, ktorý je predovšetkým o vzťahoch ľúbostných, rodinných či priateľských. Predstavu o dokonalej rodine, ktorá sa stala len ilúziou, autorka dopĺňa o množstvo ďalších tém, akými sú toxicita, druhé šance, odpustenie, nedôvera, boj s nízkym sebavedomím, materstvo či posadnutosť získaním statusu matky. Príbeh v sebe kombinuje romantiku, drámu, silné emócie, dokonca aj jemný humor, ktorý sa v niektorých dialógoch zjaví úplne nečakane a rozhodne pobaví. U mňa sa táto kniha zaradila medzi moje srdcovky a určite vám ju odporúčam.
Odkedy som túto knihu uvidela v edičnom pláne vydavateľstva, vedela som, že jej neodolám. Zaujala ma anotáciou a prísľubom romantiky kombinovanej s humorom. Keď som potom mala po dlhšom čase chuť siahnuť po niečom čisto oddychovom, bolo rozhodnuté.
Určite musím vyzdvihnúť pútavú grafiku, na ktorej si vydavateľstvo dalo skutočne záležať. Oriezka už bola v tomto prípade možno na mňa trochu moc, ale uchvátili ma čierno-biele ilustrácie vo vnútri. Oddeľovali jednotlivé kapitoly, rozvíjali fantáziu a zakaždým dokázali ešte viac umocniť samotnú atmosféru. Neraz som sa na obrázky pozerala o niečo dlhšie a snažila sa z nich vycítiť, čo si autorka pripravila na čitateľa v ďalšej časti.
Po knihe som siahla i napriek tomu, že som na ňu videla aj dosť slabších hodnotení. Vždy si však rada urobím názor sama a v tomto prípade sa to vyplatilo. Opäť sa mi potvrdilo, že často idem proti prúdu. Táto kniha ma jednoducho bavila od začiatku až do konca. Dostala som to, čo som od nej čakala oddychové a dynamické čítanie, pri ktorom som mala často zdvihnuté kútiky úst.
Autorka strieda rozprávanie dvoch hlavných hrdinov June a Rydera. Do toho vkladá úryvky z ich spoločnej minulosti, ktorá sa neskončila práve najlepšie. Príbeh je plný spomienok, pochybností, neľahkých rozhodnutí, ale aj nádeje či túžbe po druhej šanci.
Všetky postavy, hlavné aj vedľajšie, autorka vykreslila tak autenticky, že mi rýchlo prirástli k srdcu. Áno, zápletka je možno klišé, dej predvídateľný s minimom drobných zvratov, viacerými bizarnými situáciami a myšlienkami postáv, no mne to vôbec neprekážalo. U mňa tento príbeh splnil účel, pre ktorý som po ňom siahla.
Kniha Pobozkaj správnu nevestu je nenáročným a svižným čítaním, v ktorom autorka kvalitne vyvážila humor, emócie a trochu erotiky. Nezabudla na tému priateľstva a na vzťahu hlavných hrdinov ukazuje, ako to môže vyzerať, keď je medzi dvomi ľuďmi nedostatok komunikácie. V závere ma napokon milo prekvapilo asi najviac originálne poďakovanie, aké som v knihách doteraz čítala.
Barbora Pauličková vo svojom knižnom debute Kdesi medzi koncami a začiatkami citlivo poukazuje na to, že láska môže mať mnoho podôb, a ani v jej otázkach nie je všetko len čierno-biele.
Príbeh pôvodne vznikol len ako krátka poviedka, no autorka si obľúbila hlavných hrdinov natoľko, že sa rozhodla venovať im viac priestoru. Aj knižná podoba si zachováva útly rozsah, ktorý je však postačujúci na to, aby sme boli svedkami niečoho realistického, autentického a plného rôznych emócií.
Autorka do príbehu zakomponovala rečnícke otázky, zamyslenia nad zmyslom života a vnútorné monológy, ktoré sú plné nádeje či pochybností. Každá postava stojí pred procesom sebapoznania a zhodnotením vlastných mantinelov, ktoré je ochotná posunúť pre vybudovanie šťastného života. Postavy po celý čas skúmajú, čo vlastne od lásky chcú a očakávajú. Nejde však o žiadne romantické klišé, skôr snahu vyrovnať sa so svojou vnútornou nestálosťou a zmiešanými pocitmi. Prítomné sú aj vášeň, žiarlivosť, zničujúca neistota či téma duševného zdravia.
Tamarin život je uväznený kdesi medzi koncami a začiatkami, často je priam chaotický a ovplyvnený spontánnymi emóciami. Časom zisťuje, že ani sedenia u psychologičky nemusia dať jasné odpovede na jej nekonečné otázky.
Ak sa rozhodnete siahnuť po tejto knihe, púšťajte sa do nej s otvorenou mysľou a bez akýchkoľvek predsudkov. Autorka napísala intímny a nežný príbeh o vnímaní rôznych foriem lásky, ktorý nie je zbytočne dramatický. Je o viere v nové a krajšie začiatky, ktoré nám môžu ukázať cestu, ak nás pochytí beznádej. Poukazuje nielen na inakosť, ktorú je potrebné vnímať ako normálnu súčasť spoločnosti, ale aj na závislosť od túžby, ktorá dokáže spôsobiť veľa vnútornej bolesti.
Holly Jackson patrí k autorkám, od ktorých som si už dlho chcela niečo prečítať. Kniha Ešte nie som mŕtva mala pre mňa natoľko originálny námet, že som po nej jednoducho musela siahnuť. A až na pár drobných postrehov, ktoré ma pri čítaní rušili, rozhodne neľutujem, že som tomuto príbehu dala šancu.
Zo začiatku som mala trochu problém zorientovať sa v postavách. Ak sa však s nimi popasujete, neskôr sa už bez problémov začítate, nakoľko autorka má jednoduchý štýl písania. Navyše, príbeh sa odohráva počas jedného týždňa, časti sú rozdelené podľa jednotlivých dní, čím sa stupňuje napätie a zakaždým sa odhaľujú nové skutočnosti.
Jet je výrazná a svojská hlavná postava, jej správanie preto nesadne asi každému. Aj k svojim blízkym je niekedy nepríjemná, často sarkastická. Neraz som to však vnímala skôr ako určitú ochranu, aby okolie nevidelo jej zraniteľnosť a utrpenie. Charakterizuje ju aj silné odhodlanie, odvaha či ochota riskovať, aby zistila pravdu.
V príbehu sa teda stretnete so silnou a prepracovanou hlavnou hrdinkou. Až po tragickej udalosti si uvedomí hodnotu času, ktorému dovtedy neprikladala dôležitosť. Ako dni plynú, Jet postupne prechádza vnútornou premenou a uvedomuje si, že veľa vecí zanedbala. Ja som jej po celý čas držala palce, priala som si, aby sa stal zázrak a ona predsa len prežila. Zdravie sa jej postupne zhoršovalo a ja som s ňou všetko o to intenzívnejšie prežívala.
Autorka si dala záležať na dôkladnejšom vykreslení rodinných vzťahov a vzájomných väzieb postáv. Okolo Jet sa obšmietajú ľudia, ktorí sú jej na jednej strane blízki, no na druhej strane pôsobia stále viac podozrivo. Takmer v každej kapitole som sa zamýšľala nad tým, komu možno ešte veriť. Práve túto neistotu mám pri knihách z tohto žánru rada. Je to znak toho, že autorka dosiahla presne to, čo zamýšľala čitateľa sa jej podarilo dokonale zmiasť.
To, čo mi na knihe asi najviac prekážalo, nie je spojené s jej obsahom, ale rozsahom. Príbeh by mohol mať pokojne menej strán, čo by podporilo dynamiku, ale aj zachovalo pravú trilerovú atmosféru, ktorá sa miestami trochu vytrácala. Na samotný záver som však bola veľmi zvedavá, pretože viaceré recenzie prezrádzali, že je nečakaný. A teda musím uznať, že si na prekvapivom rozuzlení autorka dala rozhodne záležať.
Knihu Ešte nie som mŕtva odporúčam čitateľom, ktorí obľubujú kombináciu psychologického trileru, drámy a detektívky. Je to príbeh, ktorý pracuje nielen s napätím, ale aj emóciami pri čítaní pocítite frustráciu, empatiu či adrenalín. Súhlasím s tým, že miestami bolo cítiť, že autorka skĺzla do jazyka, ktorý využívala vo svojich knihách pre mládež. Mne to však neprekážalo, a určite plánujem dať šancu aj ďalšej jej tvorbe.
Román Temné puto je vydareným debutom slovenskej autorky Petry Száraz, v ktorom prepája mafiánske prostredie, rodinné tajomstvá a nevtieravú romantiku. Aj keď som túto knihu dlhšie obchádzala, stále ma k sebe akosi intuitívne ťahala. Napokon som neodolala a nemohla som urobiť lepšie.
Knihy, v ktorých sa v nejakom kontexte objavuje mafia, som zakaždým automaticky obchádzala. Kriminálne prípady s touto témou ma dodnes nelákajú a subžáner mafiánskej romance som si vždy spájala s početnými sexuálnymi scénami, ktoré až tak často nevyhľadávam. Nevadia mi, ale dokážem ich oceniť skôr vtedy, keď nejdú na úkor samotného príbehu. Do knihy Temné puto som sa preto púšťala s malou dušičkou, no už po prvých stránkach ma presvedčila o tom, že siahnuť po nej bolo správne rozhodnutie.
Autorkin štýl písania mi sadol, moju pozornosť si získala už pútavým prológom, ktorý bol temný, tajomný, no zároveň emotívny. Táto atmosféra sa tiahne celým príbehom, napätie sa stupňuje a postupne sa odhaľujú prepojenia medzi minulosťou a súčasnosťou. Dlhoročná nevraživosť medzi dvomi najsilnejšími skupinami podsvetia pomaly vrcholí, čo posilňuje dynamiku a príbehu dodáva stále viac akcie.
Autorka dáva do kontrastu dve charakterovo odlišné osoby v postavení bossov dvoch nepriateľských klanov. Kým jeden si zakladá na brutalite a absolútnom ovládnutí iných, druhý sa nikdy nechcel stať tým, kým je, no prinútili ho k tomu okolnosti. Miro Havran je iný, no i napriek tomu si dokáže ľudí ľahko získať na svoju stranu a po násilí siaha až v prípade pomsty. Spolu s Larou tvoria dvojicu hlavných hrdinov, ktorá si medzi sebou pomaly buduje vzťah. Ten je primárne založený na vzájomnom porozumení, a nie na bezhlavej vášni.
Informácie sa k čitateľovi dostávajú postupne, nechýbajú ani prekvapivé zvraty a odhalenia, ktoré vyvolávajú ďalšie otázky. Príbeh vás vezme do zákulisia miestneho podsvetia, s ktorým to však autorka nepreháňa a nejde úplne do detailov. Ak si v knihách zakladáte na sexuálnych scénach, tu ich nenájdete. Dostanete však veľa napätia, nevraživosti, zrady, ale aj nenútenej náklonnosti, empatie, či úprimné priateľstvá, ktoré sú v tejto „brandži“ skôr raritou.
Silnou stránkou knihy je jednoznačne jej atmosféra, ktorá ma od začiatku úplne pohltila. Vyhovovalo mi aj to, že autorka nestavia príbeh na romantickom klišé, ale do veľkej miery sa venuje psychológii postáv. Všetko pôsobí prirodzene a realisticky. Lara je inteligentná, hĺbavá, vedie vnútorný boj s traumami a spomienkami, ktoré ju poznačili. Postava Mira je na tento žáner skôr netradičná, pretože nejde o typického „zlého chlapca“, ktorý by hlavnú hrdinku potreboval ovládať a vlastniť.
Knihu odporúčam čitateľom, ktorí hľadajú mafiánsku romancu s prepracovaným dejom, silnou ženskou hrdinkou a prostredím, v ktorom sa odhaľujú mocenské vzťahy vo vnútri miestneho podsvetia. Koniec bol smutný, no zároveň mi niečo nahovára, že autorka za týmto príbehom ešte nedala záverečnú bodku. Preto som zvedavá, či nás neprekvapí prípadným pokračovaním. Ak by aj nie, táto kniha bola pre mňa veľmi príjemným prekvapením. Môžem povedať, že som objavila novú talentovanú slovenskú autorku, od ktorej si bez váhania rada prečítam aj niečo ďalšie.
Nemecká autorka Elena Fischer vo svojom debutovom románe Billie približuje svet dospievania mladého dievčaťa a otvára dôležité témy, o ktorých by sa malo hovoriť. Rozprávačkou celého príbehu je samotná Billie, ktorú si nejde neobľúbiť. Je úprimná, rozumná a svojimi myšlienkami či úvahami sa dokáže bez problémov priblížiť aj dospelému človeku. Jej vnímavosť a autentickosť neraz prechádzajú do trefných postrehov, ktoré vám nadvihnú kútiky úst.
Autorka využíva jednoduchý a prístupný jazyk, čím je kniha vhodná tak pre čitateľov young adult žánru, ako aj pre dospelého čitateľa. Stávate sa súčasťou procesu Billienho dospievania, ktoré poznačila trauma zo straty blízkeho človeka. I napriek tomu je príbeh postavený na myšlienke nevzdať sa, nepôsobí depresívne, skôr smutne a občas melancholicky.
Autorka netlačí na čitateľa, aby v ňom za každú cenu vyvolala emócie. Billien žiaľ vykresľuje s primeranou intenzitou, pričom neskĺzava do lacného sentimentu. Podarilo sa jej vytvoriť sympatickú a výraznú postavu, ktorá sa neustále vyvíja, ukazuje svoju vnútornú silu a túži po sebapoznaní. Symbolom túžby po vlastnej identite a spoznaní svojich koreňov je práve cesta, ktorú podstúpi, aby našla biologického otca.
Hoci sa postava Billie nachádza v tínedžerskom veku, nepôsobí ako klasická pubertiačka. Hlboký vzťah s mamou sa tiahne celým príbehom, odráža sa nielen v prítomných okamihoch, ale aj neskôr v spomienkach. Autorka v príbehu poukazuje aj na spoločenské rozdiely. Životom na sídlisku v okrajovej časti veľkomesta vytvára obraz o marginalizácii niektorých skupín ľudí. Výraznou témou sú aj rodinné rozdiely, ktoré sa v tomto prípade prejavili v strete záujmov dvoch generácií matky a starej mamy. Napokon si na svoje prídu aj milovníci príbehov, v ktorých sa objavuje spontánne dobrodružstvo. Billie sa vydáva na road-trip, počas ktorého preverí svoju húževnatosť a ukáže, prečo sa netreba vzdávať, aj keď sa vám život rozpadáva.
Kniha Billie je príbehom o obyčajnosti v tom najpozitívnejšom zmysle slova. Je o veciach a ľuďoch, ktorými sme obklopení, o starostiach, s ktorými sa musíme nejakým spôsobom vysporiadať, o finančnej tiesni, o silných ženských hrdinkách, ale najmä o silnom pute medzi matkou a dcérou.
Autorka napísala citlivý román o dospievaní v neľahkých životných podmienkach a hľadaní si miesta vo svete. Je to smutné a dojímavé čítanie, z ktorého, i napriek neľahkým témam, vyžaruje nádej a viera v lepšie zajtrajšky. Okrem autentických rodinných vzťahov sa autorke podarilo vytvoriť atmosféru, ktorá vás nenechá chladnými. V príbehu sa ocitnete prevažne na dvoch miestach na špinavom sídlisku, kde len málokto býva dobrovoľne, a na vidieckom ostrove, kde platia osobitné pravidlá.
Nečakajte žiadnu naivitu, ale neprikrášlenú realitu, ktorá sa odráža nielen v danom prostredí, ale aj v jednotlivých postavách. Aj keď ich charaktery nie sú vykreslené úplne do hĺbky a vnútornú psychológiu postáv nespoznáte dokonale, ich správanie stačí na to, aby ste si o nich vytvorili vlastnú predstavu.
Ak teda hľadáte dojímavý príbeh o strate, vnútornej sile a odvahe vydať sa na cestu do neznáma, táto kniha by mohla byť pre vás tým pravým. :)
Shari Franke podáva v knihe úprimnú a odvážnu spoveď o tom, čo sa roky dialo za zatvorenými dverami domu, v ktorom vyrastala. Vpúšťa nás do svojho rozorvaného vnútorného sveta, ktorý sa zotavuje len veľmi pomaly. Psychické následky spôsobené výchovou fanatickej a emočne nestálej matky, si však bude so sebou niesť do konca života.
Otvorene odhaľuje kontrast medzi tým, čo ľudia vidia navonok a tým, čo sa odohráva v súkromí. Okrem straty osobného života píše o zvrátených pravidlách i trestoch, vybíjaní si hnevu a frustrácie na nevinných deťoch, ale aj o náboženskom fanatizme.
Musím povedať, že kniha sa mi, i napriek neľahkej téme, čítala veľmi dobre. Príjemne ma prekvapil Sharin štýl písania, ktorý bol svižný, dynamický, a dokázal udržať môj záujem až do poslednej stránky. Myslím si, že je to pri knihách od niekoho, kto sa bežne nevenuje písaniu, veľké plus.
Čakajú na vás krátke kapitoly, ktoré pôsobia ako útržky zo života či denníkové zápisky. Je to osobné, surové a bez akýchkoľvek prikrášlení. Spoznávame jej detstvo bez lásky či dospievanie v zajatí toxických vzťahov, spod ktorých sa dlhé roky nedokázala vymaniť. Aj tie boli dôvodom, prečo napokon začala o sebe pochybovať. Sledujeme jej vnútorný boj, vtieravé myšlienky, ale aj silnú túžbu ochrániť svojich súrodencov.
Príbeh je zároveň dôkazom toho, že fráza „nikdy nehovor nikdy“ sa môže týkať skutočne každého. Aj keď si myslíme, že naša racionálna stránka dokáže dostatočne vzdorovať, rýchlo sa môžeme presvedčiť o opaku. Ľudia, ktorí chcú zneužiť niečiu dôveru, veľakrát dobre poznajú jeho slabé stránky. Hoci Shari tiež na určitý čas podľahla chorým myšlienkam, ktoré jej do hlavy vštepovali matka s Jodi, včas sa dokázala spamätať, postaviť sa svojej minulosti a vykročiť na cestu za novým životom.
Kniha Dom mojej matky nie je len skutočným príbehom o digitálnej závislosti či krutom režime, ktorý sa skrýva za myšlienku viery. Otvorene pojednáva o témach, o ktorých sa až tak často nehovorí a ukazuje silnú túžbu po pozornosti či láske zo strany najbližších. Zároveň dodáva nádej, že je možné uniknúť z toxického prostredia a oslobodiť sa nielen po fyzickej, ale najmä po psychickej stránke.
