Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
3,5/5 *
Čo ak je právny systém, ktorému ľudia veria, výrazne ovplyvnený spoločenskými predsudkami a mediálnym tlakom?
Rob Rinder je britský kriminálny advokát, ktorý, vďaka svojím právnickým skúsenostiam, dokáže vytvoriť mimoriadne presvedčivú a dramatickú atmosféru. Kým prvá tretina knihy je skôr pomalšia a sústredená na zoznamovanie sa s postavami, hneď ako sa dejisko presunie do súdnej siene, príbeh naberá čoraz viac na dynamike.
Autor vcelku detailne približuje fungovanie britského súdneho systému. Čitateľovi sa pred očami odohráva napínavý boj plný svedeckých výpovedí, no zároveň sa dostáva aj do zákulisia, kde sa dohaduje stratégia obhajoby a rôzne kuloárne taktiky.
Adam je hlavnou postavou, ktorá je sympatická, priebojná a vyniká ľudskosťou. Keď sa púšťa do nového, doteraz jeho najväčšieho prípadu, pred sebou má len jediný cieľ dosiahnuť spravodlivosť. Nevzdáva sa a nasleduje svoje pocity, ktoré mu neprestajne hovoria, že tu niečo nesedí. Stáva sa súčasťou náročnej psychologickej hry, ktorá ho presvedčí o tom, že nie vždy sa dá stanoviť presná hranica medzi dobrom a zlom. Okrem toho však zvádza boj aj so svojím vnútrom, ktoré poznačil rodinný škandál z minulosti.
Proces je vydarený debut, v ktorom autor ukazuje, že pravda nie je čierno-biela a spravodlivosť môže mať mnoho tvárí. Zároveň sa dotýka riešenia rôznych morálnych otázok, zamýšľa sa nad objektivitou porotcovských rozhodnutí či možnými justičnými omylmi. Dokonca nezabúda ani na jemný humor vložený do krátkych telefonátov Adama s jeho matkou, ktoré ešte viac približujú osobu mladého právnika a jeho motiváciu stať sa advokátom.
Kniha ulahodí čitateľom, ktorí majú radi sofistikované právnické trilery bez násilia či krviprelievania. Dej je realistický, súdne prostredie neopozerané, dialógy nenáročné a postavy svojské. V závere si autor pripravil prekvapivé rozuzlenie a vytvoril si priestor na pokračovanie, v ktorom budeme môcť sledovať ďalšiu profesijnú (aj osobnú) cestu vytrvalého Adama Greena.
Oblasť psychológie, najmä odkrývanie skrytých zákutí ľudskej mysle, ma už dlhé roky zaujíma a fascinuje. Preto občas siahnem aj po dielach s touto tematikou. Väčšinou vyhľadávam také, ktoré nie sú podrobne zamerané len na jednu tému, ale zabŕdajú do viacerých. A práve taká je aj kniha Moderná psychológia.
Po dlhšej dobe som si povedala, že sa mi do ruky dostala kniha z tejto oblasti, ktorá nie je skúpa na príklady z praxe. Autorka sa delí aj o techniky, ktoré má overené vlastnou praxou a ktoré už viacerým jej klientom reálne pomohli. Tiež uvádza pár praktických tipov, ako sa lepšie postaviť čelom k problémom, ktoré nás sužujú.
Ako čitateľ si veľmi cením, že nás autorka vpúšťa do svojho vnútorného sveta. Keďže sama bojovala s úzkosťami a depresiou, niektoré praktické cvičenia ilustruje aj na vlastnom príklade. Často som práve vďaka tejto jej otvorenosti cítila akúsi spolupatričnosť a „zadosťučinenie“, že v prežívaní určitých emócií či situácií nie som sama. Zároveň som mala po celý čas pocit, že zo strany autorky nejde len o akúsi povinnú jazdu alebo propagáciu jej osoby či práce, ale že skutočne chce prispieť k tomu, aby sa človek, ktorý po jej knihe siahne, cítil vďaka jej radám lepšie.
Kniha má skutočne široký záber, s ktorým sa hneď v úvode oboznámite prostredníctvom obsahu. Prečítate si napríklad o schopnosti emocionálnej regulácie (ktorá môže mať efektívne aj škodlivé neefektívne formy), dozviete sa, prečo by ste nemali potláčať svoje myšlienky a emócie, a prečo nie je perfekcionizmus až tak pozitívny, ako si mnohí myslia.
Autorka spomína trend toxickej pozitivity, ktorý nás nabáda k potláčaniu negatívnych emócií, čo väčšina odborníkov považuje za nevhodný prístup. Vyznáva názor, že myslieť vždy pozitívne je jednoducho nemožné, keďže náš mozog na to nie je naprogramovaný. Vedeli ste, že priemerný človek má denne okolo 12 000 až 60 000 myšlienok, pričom v priemere 80 % z nich je negatívnych?
Autorka sa nevyhýba ani náročnejším témam - ako zahojiť rany z minulosti alebo čo môže u človeka spustiť trauma. V tejto súvislosti rieši aj vplyv rodinného zázemia a uvádza niekoľko typov výchovy. Vysvetľuje, ako je možné, že nás takéto krátke životné obdobie dokáže výrazne ovplyvňovať ešte aj o niekoľko desaťročí neskôr.
Nezabúda ani na aktuálne témy - novodobú epidémiu syndrómu vyhorenia (uvádza aj pár tipov, ako mu predísť), pocity úzkosti a stresu (vysvetľuje, prečo sú niektorí z nás úzkostnejší) či emocionálnu inteligenciu (poradí vám, ako si čo najlepšie budovať empatiu a zdravé sebavedomie).
Samozrejme, obsah tejto knihy je omnoho bohatší a zodpovedá podtitulu rýchlokurz duševného zdravia. Ak vám teda vyhovuje dozvedieť sa z každého rožka troška formou, ktorá nejde úplne do hĺbky, táto kniha by mohla byť pre vás zaujímavá. Mojím jediným problémom, ktorý som s ňou mala, bola jej úprava text je príliš nahustený, nedostatočne členitý, vyskytlo sa aj viacero rušivých gramatických chýb či preklepov. Pri čítaní a snahe vnímať text ma, bohužiaľ, jeho neprehľadnosť dosť rušila.
Kniha neobsahuje žiadne klišé rady či myšlienky, ktoré sa síce dobre čítajú, ale v realite nefungujú. Autorka sa zameriava na praktickú stránku riešenia problémov a vyrovnávania sa s náročnými emóciami, ktoré nie každý dokáže automaticky či sám spracovať. Výzvy ľudskej mysle sú pre nás často neznáme, nepochopiteľné a hlavne neuchopiteľné i napriek tomu, že žijeme v modernom svete s prístupom k veľkému množstvu informácií. Nemusíte pritom vôbec bojovať s nejakým duševným ochorením, stačí, ak máte vôľu lepšie porozumieť svojmu ja.
Od Magdalény Pineros som prečítala všetko, čo jej doteraz vyšlo. Či už to bol debut Dvojníčka, ktorý ma milo prekvapil, alebo román Vianočný duet, ktorý sa mi páčil o niečo menej. Keď som videla, že autorke vychádza tretia kniha Zakázaná hra, ktorá kombinuje romantiku s prvkami psychologického trileru, vedela som, že po nej určite siahnem.
Zakázaná hra mala zo všetkých autorkiných kníh zatiaľ najlepšie ohlasy a ja nemôžem inak, len sa k jej fanúšikom pridať. Priznávam, že pár úvodných kapitol mi prišlo trochu zdĺhavých, no len čo nastal jeden zásadný zvrat, kniha sa mi už len veľmi ťažko odkladala. Od tohto okamihu ma autorka držala v napätí až do poslednej strany.
Je to presne ten typ príbehu, pri ktorom si čitateľ nie je istý, komu môže veriť. Raz sa prikláňate na jednu stranu, neskôr na druhú. Autorka vytvorila vzťahový trojuholník, v ktorom sa postavy správajú nepredvídateľne. Túžba po pomste silnie, príbeh sa každou kapitolou ešte viac zamotáva a keď si už myslíte, že všetko do seba konečne zapadlo, ukáže sa, že to tak nie je.
Nika, Roman aj Lýdia sú výrazné postavy, ktoré si vaše sympatie pravdepodobne príliš nezískajú. O to ale autorke určite ani nešlo. Do deja zakomponovala útržky z minulosti, ktorá sa odhaľuje len veľmi pomaly, čím vytvára priestor pre pochybnosti a úvahy. S najväčšou pravdepodobnosťou nebudete s niektorými rozhodnutiami postáv súhlasiť, ale v konečnom dôsledku im možno budete rozumieť.
Knihu by som zaradila do kategórie temnej romantiky nenájdete tu klasický príbeh lásky, ale do popredia sa dostávajú manipulácia, posadnutosť či túžba po pomste. Sú tu priateľstvá, ktoré navonok pôsobia milo a úprimne, ale aj komplikované vzťahy, ktoré sú plné starých krívd a tajomstiev. Hoci sa hlavná postava snaží svoju minulosť pochovať, ukazuje sa, že pred ňou unikla len na určitý čas. A teraz musí nájsť spôsob, ako dosiahnuť, aby neohrozila seba alebo človeka, na ktorom jej skutočne záleží.
Autorka namiešala vyváženú kombináciu napätia, (zakázanej) lásky, vášne a dramatických okamihov. Ukazuje, že hranica medzi láskou a nenávisťou môže byť skutočne tenká. Napokon nechýbajú ani prekvapivé zvraty či nečakané odhalenia, ktoré sú dôkazom toho, že autorka mala celý príbeh dobre premyslený a stavila na postupnú gradáciu deja.
Už pri knihe Dvojníčka, ktorá spája romantiku s jemnou detektívnou zápletkou, autorka ukázala, že prepájanie viacerých žánrov jej rozhodne sedí. Po prečítaní Zakázanej hry však musím povedať, že sa v písaní neustále zlepšuje a latku posunula ešte o kúsok vyššie. Tento príbeh sa preto v mojom pomyselnom rebríčku autorkiných kníh umiestnil na prvom mieste a už teraz som zvedavá, čo si pre nás pripraví najbližšie.
Kniha Tieň noci ma upútala nielen anotáciou, ale aj výraznou a precíznou grafickou úpravou. Pozornosť si pritom zaslúži nielen vonkajší vizuál, ale aj vnútro s farebnými ilustráciami, ktoré vás budú sprevádzať celým príbehom.
Hneď v úvode na vás čaká jedno upozornenie od autorky kniha je určená pre čitateľov nad 18 rokov a obsahuje citlivé témy, ktoré by mohli byť pre niekoho náročnejšie na spracovanie. Keď som sa rozhodovala, či po príbehu siahnuť, trochu ma desilo, že má rozsah okolo 500 strán. No obavy sa ukázali ako neopodstatnené. Okrem toho, že autorka má jednoduchý štýl písania, vydavateľstvo zvolilo veľké písmená, čo mi veľmi vyhovovalo. Inde sa s touto úpravou stretávam skôr ojedinele a neraz ma z malých písmeniek bolia oči.
Jedným z najsilnejších prvkov celej knihy je prostredie, v ktorom sa odohráva. Univerzita Sorrowsong je izolovaná od okolitého sveta, jej študenti pochádzajú z najvplyvnejších rodín a o mocenské hry tu rozhodne nie je núdza. Autorka si od prvej strany dáva záležať na tom, aby vytvorila pravú škótsku atmosféru. A darí sa jej to veľmi dobre. Hustý les, temnota, chlad, dážď, hmla, bezfarebnosť to všetko vyvoláva tiesnivé pocity a očakávanie niečoho tajomného, čo môže vyplávať na povrch.
Spoznávame charaktery rôznych postáv, na ktorých variabilite autorka nešetrila. Preto som sa v nich spočiatku musela lepšie zorientovať. Po celý čas som pritom netušila, komu možno skutočne veriť. Vzájomné spoznávanie a postupné zbližovanie Ofelie a Alexa ulahodia fanúšikom trópu slow-burn romantiky. Nechýbajú doťahovačky, slovné prestrelky, či pár erotických scén, ktoré sú popísané veľmi prijateľne, vôbec nie prehnane.
Dej možno nie je vždy úplne dynamický a plný zvratov, no v čítaní vás bude poháňať vpred záhada, ktorú sa Ofelia snaží odhaliť. Do toho sa musí popasovať s nebezpečnými udalosťami, ktoré sa na univerzite začnú odohrávať, ako aj s tým, že stretla niekoho, na kom jej záleží a kto by mohol jej plán ohroziť.
Kniha je do veľkej miery prezentovaná ako temná romantika, preto som spočiatku mala trochu obavy, nakoľko žánru dark romance som zatiaľ neprepadla. Tie sa však ukázali ako neopodstatnené a príbeh som si napokon užila. Odporúčam ju čitateľom, ktorí majú chuť siahnuť po príbehu z univerzitného prostredia, v ktorom sa kombinuje pomalá romantika s jemne mysterióznou a kriminálnou zápletkou. Tak, ako som očakávala, koniec ostal otvorený a nedá sa inak, než siahnuť aj po druhom diele s názvom Úsvit dňa, v ktorom sa príbeh Ofelie a Alexa uzavrie.
Už dávnejšie som si dala výzvu, v rámci ktorej by som chcela viac čítať knihy od českých autorov. Po tvorbe Lucie Huškovej som pokukovala už veľmi dlho, navyše jej knihy o Símke zožali množstvo pozitívnych recenzií. Ja sama obľubujem psychologické romány, ktoré kombinujú riešenie rodinných vzťahov s dramatickými udalosťami, no zároveň autenticky zobrazujú pocity postáv. A presne taká je aj táto kniha, ktorú vám určite odporúčam.
Rozprávačkou celého príbehu je samotná Símka, ktorá vedie bohaté vnútorné monológy. Kniha je pritom rozdelená na dve hlavné časti. Kým v prvej sledujeme jej život od narodenia až po skončenie strednej školy, druhá časť sa odohráva v období po jej odchode na vysokú školu, keď sa rozhodla osamostatniť. Už anotácia napovedá, že od útleho veku to nemá na ružiach ustlané. Chýba jej rodičovská láska, ktorú sa jej aspoň sčasti snaží vynahradiť babička (tá si moje srdce okamžite získala).
Primárnou témou knihy je toxický vzťah medzi matkou a dcérou. Sledujeme, ako Símka bezvýhradne bojuje o matkinu náklonnosť, keďže je presvedčená o tom, že si ju zaslúži. Chodí okolo nej po špičkách, pretože je ako časovaná bomba, ktorá môže kedykoľvek vybuchnúť. Raz má dobrú náladu a všetko sa na chvíľu zdá priam ideálne, inokedy musí znášať matkine fyzické či psychické tresty. A vy ste ako pozorovateľ, ktorý jej drží palce a všetko s ňou prežíva. Na druhej strane si možno (ako ja) položíte otázku, prečo to robí, prečo sa za každú cenu vnucuje niekomu, kto jej dokola ubližuje.
Autorkin štýl písania mi veľmi sadol je jednoduchý, citlivý, no úderný a priamy. Kniha má krátke kapitoly, dej je dynamický a plný najrôznejších emócií. Smútku, hnevu či ľútosti. Nie je to však „len“ o utrpení. Símka prežíva aj prvú lásku, sklamanie či úprimné priateľstvo. Sledujeme, ako sa jej život vyvíja, mení, hoci láska k matke, ktorá ju primárne ovplyvňuje, každou kapitolou naberá na sile.
Kniha otvára aj ďalšie dôležité témy, akými sú domáce násilie, nedostatok vlastnej hodnoty, strata blízkej osoby, potreba rýchlejšie dospieť, osamelosť a sebaobviňovanie. Nedostatok rodičovskej lásky a detská naivita často vyústia do nevedomosti, ako sa zachovať v rôznych dospeláckych situáciách. Autorka tiež poukazuje na to, že násilie nemusí byť vždy čisto fyzického charakteru. Psychické následky odmietania, ponižovania či manipulácie môžu byť minimálne rovnako závažné.
Knihu Símka odporúčam čitateľom, ktorí obľubujú psychologické romány plné emócií a ťažších tém. Ja som si príbeh zamilovala od prvej strany a nepustil ma až do úplného konca. Prinútil ma zamyslieť sa nad tým, aký vplyv môže mať na človeka nielen prostredie, v ktorom sa pohybuje, ale aj rodina. Símka je príkladom toho, aké náročné môže byť odpútať sa od niekoho, kto nám permanentne ubližuje, dať seba na prvé miesto a vybudovať si vlastný život.
Aj keď nie som typ čitateľa, ktorý musí za každú cenu siahať po populárnych knihách, občas sa stane, že ani ja neodolám. Do tejto kategórie patrí aj román Ľavou zadnou, ktorý ma zaujal svojou anotáciou a prísľubom feel-good čítania. A to i napriek trópu neplánovaného tehotenstva, ktorý nemusí každému sedieť. Ja ho síce zámerne nevyhľadávam, ale nijak zásadne mi ani neprekáža.
Ak patríte k tým, ktorí možno práve kvôli tejto téme stále zvažujú, či po knihe siahnuť, pokojne tak urobte. Autorka ju spracovala veľmi citlivo, inteligentne a s tým, že hlavné postavy sa k nečakanej situácii od prvej chvíle postavili čelom. Pre oboch ide o akýsi nový impulz do života, ktorý už dlho potrebovali a rozhodne nič neberú na ľahkú váhu.
Príbeh je postavený na postupnom budovaní dôvery medzi dvoma mladými ľuďmi, ktorí žijú s telesným hendikepom. Ide o autentické hlavné postavy, ktoré pôsobia vyzreto a dokážu otvorene komunikovať o čomkoľvek.
Osobne ma za srdce chytili aj vedľajšie postavy. Skvelí priatelia, akých si vo svojom živote praje každý, a ktorí príbehu dodávali šťavu. Alebo rodinní príslušníci, ktorí síce neboli kedykoľvek k dispozícii, ale ak áno, s deťmi mali milujúci vzťah a ich stretnutia stáli rozhodne za to. Zároveň veľmi oceňujem aj veľa úsmevných momentov a svižné dialógy, ktorým nechýba sarkazmus a vzájomné doťahovanie.
Okrem romantickej linky sa tu stretnete aj s témou straty, sebalásky, sebaprijatia či osobného rastu. Autorka autenticky zobrazuje život ľudí s telesným hendikepom, čo však nie je náhoda. To, prečo je pre ňu tento príbeh osobný, sa dozviete hneď v jej úvodnej poznámke, ktorú vám odporúčam nepreskakovať.
Kniha obsahuje aj niekoľko erotických scén, ktoré mi prišli trochu zdĺhavé, no musím uznať, že boli napísané kvalitne. Niektorým pasážam by neuškodilo, keby boli aspoň o niečo kratšie. Občas sa mi ťažšie udržiavala pozornosť, príbeh strácal na dynamike a pristihla som sa, že môj záujem vrátiť sa k čítaniu niekedy kolísal.
Ľavou zadnou je citlivý príbeh plný dojímavých vyznaní, silných emócií, vzťahov, priateľstiev i sklamaní v láske. Ide o spojenie romantiky, pekných myšlienok a vážnejších rozhovorov v kombinácii s odľahčenými konverzáciami. Aj keď mňa kniha nezasiahla natoľko, aby som ju zaradila do svojho rebríčka TOPiek, neľutujem, že som s ňou trávila čas. Som zvedavá na autorkinu ďalšiu tvorbu, ktorej plánujem dať ešte šancu.
4,5 *
------------
Okolo knihy To, čo z nás ostalo som chodila dosť dlho. V kníhkupectve som si viackrát čítala najskôr anotáciu, neskôr aj krátke úryvky. Od autorky som doteraz ešte nič nečítala a nebola som si istá, či by mi príbeh sadol, keďže je primárne určený mladším ročníkom. Napokon som sa rozhodla dať (pre mňa) novej autorke šancu. Po dočítaní musím priznať, že táto kniha ma dokázala emočne rozložiť tak, ako sa to už dlhšie žiadnej nepodarilo.
Autorka od prvých stránok pracuje so slovami takým spôsobom, že je priam nemožné nepocítiť nejaké emócie. Robí to úplne prirodzene, bez toho, aby na čitateľa akokoľvek tlačila a snažila sa v ňom niečo umelo vyvolať. Jej štýl písania je natoľko prístupný, že sa na vás prenesie bolesť aj nádej, ktoré pociťujú hlavní hrdinovia. Nahliadnete do ich vnútra, spoznáte ich jazvy na duši, ale aj sny, ktoré ani po čase nezapadli prachom.
Dej sa odohráva počas siedmich rokov a príbeh rozprávajú striedavo obaja hlavní hrdinovia. Autorka ich vykreslila realisticky, a preto nie je problém sa s nimi stotožniť. Každý z nich žije v odlišnom svete a ich duše sú osamelé, aj keď každá trochu iným spôsobom. Ľudia z dvoch odlišných svetov si len veľmi pomaly k sebe hľadajú cestu. No stará láska nehrdzavie, a tento príbeh je toho jasným dôkazom.
Priznám sa, že spočiatku ma trochu prekvapili intímne scény, ktoré som v tejto knihe neočakávala až v takom rozsahu. V konečnom dôsledku však príbehu neublížili. Napokon, romantiku postupné dopĺňali dramatické momenty, pri ktorých som miestami ani nedýchala.
Keď som po knihe siahala, vedela som, že v sebe ukrýva silný príbeh. No s intenzitou smútku, ktorú som pri niektorých situáciách a dialógoch pociťovala, sa pri knihách nestretávam príliš často. Po dlhej dobe sa mi stalo, že som pri čítaní potrebovala vreckovky (naposledy pri mojej srdcovke Plyniem ako rieka od Shelley Read). Prispeli k tomu aj ťažšie témy, ktoré autorka do príbehu premietla veľmi autenticky či už domáce násilie, alkoholizmus, vydieranie alebo toxické rodinné vzťahy.
Ak máte chuť siahnuť po klasickej oddychovej hokejovej romanci, v knihe To, čo z nás ostalo ju nenájdete. Hokej tvorí len akúsi kulisu a príbeh ani zďaleka nie je len o romantickom vzťahu či príťažlivom hokejistovi. Je o bolesti, ubližovaní, ale aj o nádeji, nevzdávaní sa, druhých šanciach, sile lásky či porozumenia, ku ktorému niekedy dochádza až s odstupom času. V mnohých prípadoch však platí staré známe príslovie lepšie neskoro ako nikdy.
Aj v druhom diele romantickej série Wedding Dreams autorka namiešala kvalitnú dávku romantiky a humoru. Čaká na vás príbeh ďalšej dvojice Cleo a Demona, v ktorom nie je núdza o bizarné situácie či chytľavé dialógy.
Po tom, ako som prečítala prvý diel - Pobozkaj správnu nevestu, ktorý ma milo prekvapil, som sa na druhý diel série veľmi tešila. Už po prečítaní prvých strán som vedela, že si pri ňom opäť dokonale oddýchnem. Zaujímal ma príbeh ďalšej dvojice, keďže som už z prvého dielu tušila, že spojenie Cleo a Demona bude rozhodne jazda.
Príbeh je postavený na dvoch knižných trópoch od nenávisti k láske a nútené spolužitie. Hlavné postavy sú ako oheň a voda, no zároveň to medzi nimi silno iskrí. Táto kombinácia si priam pýta vtipné, neraz trápne situácie, či slovné prestrelky, o ktoré tu nie je núdza. Autorkin humor mi sedí, a v tomto prípade som sa párkrát aj od srdca zasmiala, čo sa mi pri knihách až tak často nestáva.
Daniela Hartig teda ostáva verná tomu, čo jej ide naozaj dobre. Dokáže vytvoriť sympatické postavy, prirodzené dialógy a ponúknuť nie príliš presladenú romantiku. Demon pôsobí neohrabane a ako knižný hrdina asi nesadne každému, no mňa jeho spontánne reakcie bavili. Postupne odhaľuje aj svoju citlivejšiu stránku, čím príbeh dostáva určitú hĺbku. Vzťah s temperamentnou Cleo sa vyvíja nenútene a humorné okamihy dopĺňajú aj silnejšie emocionálne momenty.
Celým príbehom sa tiahne svadobná atmosféra, posilňujú sa priateľstvá aj rodinné vzťahy. Popri svadobných prípravách autorka zakomponovala do deja aj dramatickejšie situácie, ktoré mu dodali trochu napätia a preverili dôveru medzi postavami. Autorkin štýl písania je svižný, bez zbytočných opisov a hluchých miest, preto som nemala ani najmenší problém začítať sa už od prvej strany.
Ani v tomto prípade nemôžem opomenúť krásne grafické spracovanie, ktoré vnútri dopĺňajú moje obľúbené čierno-biele ilustrácie. Opäť ich nájdete na začiatku každej kapitoly a skvelo vystihujú atmosféru, preto kniha poteší nielen obsahom, ale aj vizuálom.
Román Ulov svedka odporúčam čitateľom, ktorí hľadajú romantickú oddychovku s uveriteľnou chémiou medzi hlavnými postavami, svižnými dialógmi a inteligentným humorom. Hoci ide o druhý diel série, pokojne ho môžete čítať aj samostatne, keďže každá kniha ponúka príbeh inej dvojice. Ak ste však čítali aj prvý diel a zamilovali ste si postavy tak ako ja, určite vás poteší návrat známych hrdinov.
Orknejské tajomstvo je vydareným debutom populárnej televíznej moderátorky a novinárky Lorraine Kelly, v ktorom nás zavedie do prostredia divokého škótskeho súostrovia. Okrem toho, že autorka do príbehu pretavila svoju lásku k tejto oblasti, ukazuje aj jej drsnú krásu a nespútanosť.
Autorka v knihe stavila na striedanie troch dejových línií jednej z prítomnosti a dvoch z minulosti. Okrem toho, že čitateľovi priblíži to, čo sa deje po príchode Evie naspäť na škótske Orkneje, odhaľuje aj jej znepokojivú minulosť po úteku do Londýna, a napokon ponúka aj príbeh jej rodičov. I napriek tomuto štýlu sa v deji nestrácate, pretože každá časť je pútavá, písaná jednoducho a prístupne. Krátke kapitoly zabezpečujú dobrú dynamiku a postupné odhaľovanie tajomstva len ťažko dovoľuje pustiť knihu z ruky.
Autorka sa však nepúšťa cestou nastolenia veľkého množstva prekvapivých zvratov. Primárne sa zameriava na psychológiu postáv, ich vnútorné prežívanie a stupňujúce sa napätie, ktoré sa pretavuje do ich správania.
Opomenúť nemožno ani zaujímavé prostredie, v ktorom sa príbeh odohráva. Orkneje majú špecifickú atmosféru, ktorú sa autorke podarilo zachytiť veľmi uveriteľne premenlivé a veterné počasie, hmly, ostré skalnaté útesy obmývané chladným, často nepredvídateľným morom s nebezpečnými prúdmi. A hoci si tento príbeh vyslovene pýta autentické opisy, autorka to s nimi nepreháňa, ale priestor dáva predovšetkým svižným dialógom.
Veľkou doménou románu sú výrazné postavy, ku ktorým si ľahko nájdete cestu. Na jednej strane stoja dve sestry, silné osobnosti, ktoré roky žijú v konflikte a sú dôkazom toho, ako nevypovedané traumy môžu ničiť súrodenecké puto. Na druhej strane stojí miestna komunita, ktorá vytvára bezpečné prostredie plné podpory a pomoci. Spoznáte skupinu otužilcov, v ktorej vládne ženská solidarita či spolupatričnosť, a napokon vás dojme sila priateľstva, ktoré ani po dlhých rokoch nestratilo na úprimnosti.
Po tejto knihe siahnite, ak máte chuť na komplexný spoločenský román, ktorý je predovšetkým o vzťahoch ľúbostných, rodinných či priateľských. Predstavu o dokonalej rodine, ktorá sa stala len ilúziou, autorka dopĺňa o množstvo ďalších tém, akými sú toxicita, druhé šance, odpustenie, nedôvera, boj s nízkym sebavedomím, materstvo či posadnutosť získaním statusu matky. Príbeh v sebe kombinuje romantiku, drámu, silné emócie, dokonca aj jemný humor, ktorý sa v niektorých dialógoch zjaví úplne nečakane a rozhodne pobaví. U mňa sa táto kniha zaradila medzi moje srdcovky a určite vám ju odporúčam.
Odkedy som túto knihu uvidela v edičnom pláne vydavateľstva, vedela som, že jej neodolám. Zaujala ma anotáciou a prísľubom romantiky kombinovanej s humorom. Keď som potom mala po dlhšom čase chuť siahnuť po niečom čisto oddychovom, bolo rozhodnuté.
Určite musím vyzdvihnúť pútavú grafiku, na ktorej si vydavateľstvo dalo skutočne záležať. Oriezka už bola v tomto prípade možno na mňa trochu moc, ale uchvátili ma čierno-biele ilustrácie vo vnútri. Oddeľovali jednotlivé kapitoly, rozvíjali fantáziu a zakaždým dokázali ešte viac umocniť samotnú atmosféru. Neraz som sa na obrázky pozerala o niečo dlhšie a snažila sa z nich vycítiť, čo si autorka pripravila na čitateľa v ďalšej časti.
Po knihe som siahla i napriek tomu, že som na ňu videla aj dosť slabších hodnotení. Vždy si však rada urobím názor sama a v tomto prípade sa to vyplatilo. Opäť sa mi potvrdilo, že často idem proti prúdu. Táto kniha ma jednoducho bavila od začiatku až do konca. Dostala som to, čo som od nej čakala oddychové a dynamické čítanie, pri ktorom som mala často zdvihnuté kútiky úst.
Autorka strieda rozprávanie dvoch hlavných hrdinov June a Rydera. Do toho vkladá úryvky z ich spoločnej minulosti, ktorá sa neskončila práve najlepšie. Príbeh je plný spomienok, pochybností, neľahkých rozhodnutí, ale aj nádeje či túžbe po druhej šanci.
Všetky postavy, hlavné aj vedľajšie, autorka vykreslila tak autenticky, že mi rýchlo prirástli k srdcu. Áno, zápletka je možno klišé, dej predvídateľný s minimom drobných zvratov, viacerými bizarnými situáciami a myšlienkami postáv, no mne to vôbec neprekážalo. U mňa tento príbeh splnil účel, pre ktorý som po ňom siahla.
Kniha Pobozkaj správnu nevestu je nenáročným a svižným čítaním, v ktorom autorka kvalitne vyvážila humor, emócie a trochu erotiky. Nezabudla na tému priateľstva a na vzťahu hlavných hrdinov ukazuje, ako to môže vyzerať, keď je medzi dvomi ľuďmi nedostatok komunikácie. V závere ma napokon milo prekvapilo asi najviac originálne poďakovanie, aké som v knihách doteraz čítala.
