Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje aktivity
Úprimne, ešte stále neviem nájsť tie správne slová. TABU bola moja prvá kniha od Baji Dolce a po jej dočítaní viem len to, že sa stala mojou srdcovkou a určite siahnem aj po jej ďalších príbehoch . Ale najprv si túto jazdu zopakujem ešte raz.
Do tejto knihy som vstupovala s očarením z jej vizuálu. Tá nádherná oriezka a celkové spracovanie je dokonalé. Vedela som,že držím v rukách niečo výnimočné, no netušila som však, že skutočný poklad sa ukrýva až medzi stránkami.
Pustila som sa do tohto príbehu s očakávaním a dostala som príbeh, ktorý ma pohltil natoľko, že som ho zhltla za jeden večer. Príbeh, pri ktorom som zabudla na čas, okolitý svet a všetko ostatné. Existovali len stránky predo mnou a postavy, ktoré mi postupne prerastali k srdcu.
Alexander bol pre mňa veľkou záhadou. Chladný, uzavretý, miestami až neprístupný. Neraz som mala chuť zatriasť ním a donútiť ho povedať, čo cíti.
Diana bola jeho presný opak. Láskavá, citlivá, milujúca knihy a krásu ukrytú v maličkostiach. Bola tým svetlom, ktoré dokázalo presvietiť aj tie najtemnejšie chvíle. Nedalo sa ju nemať rada. Od prvej chvíle som jej fandila a želala si, aby konečne našla svoje šťastie.
A potom Vera... presne ten typ človeka alebo resp. kamaráta ,ktorého by chcel mať vo svojom živote každý. Verná, obetavá a vždy pripravená podať pomocnú ruku.
A Marcus? Ten mi vždy vyčaroval úsmev na tvári. Bol jednou z postáv, ktoré si jednoducho zamilujete bez toho, aby ste si to uvedomili.
To, čo ma však zasiahlo najviac, boli emócie ukryté medzi riadkami. Tá bolesť. Tie nevypovedané slová. Tajomstvá, ktoré postupne vyplávali na povrch. Každá kapitola vo mne zanechávala silnejší pocit, že sa blíži niečo, na čo nie som pripravená.
A potom prišiel koniec...
Posledné kapitoly som už nečítala. Ja som ich prežívala. Slzy mi tiekli po tvári a ja som ich ani neskrývala. Doslova som plakala nad stránkami knihy. Mala som stiahnuté hrdlo, tlak na hrudi a pocit, akoby som všetku tú bolesť naozaj prežívala s nimi. Čím menej strán zostávalo, tým viac som cítila, že moje srdce sa pomaly láme.
Keď som otočila poslednú stranu, zostala som len sedieť v tichu. S mokrými očami. S knihou v rukách. A s pocitom, ktorý vo vás zanechá len naozaj výnimočný príbeh.
TABU nie je len romantický príbeh. Je to príbeh o láske, strate, bolesti, odpustení, druhých šanciach a o tom, že niekedy sú najťažšie boje tie, ktoré zvádzame sami so sebou.
Ďakujem, Baja, za knihu, pri ktorej som sa smiala, dúfala, bála sa a nakoniec plakala ako malé dieťa. Takéto príbehy sa nečítajú len očami. Takéto príbehy sa prežívajú celou dušou.
Nevedela som, čo presne od Mad Mad očakávať, ale dostala som oveľa viac, než som dúfala. Mala som možnosť nazrieť do Maddoxovej minulosti a pochopiť všetko, čo ho formovalo. Zrazu jeho hnev, impulzívnosť aj rozhodnutia dávali oveľa väčší zmysel.
Najviac sa mi páčilo, že autorka sa nebála ukázať jeho zraniteľnosť. Pri niektorých scénach mi ho bolo neskutočne ľúto. Čím viac som čítala, tým viac som si uvedomovala, koľko bolesti v sebe celý čas niesol.
Hoci má kniha len pár strán, zanechala vo mne silný dojem. Po dočítaní som na ňu ešte dlho myslela.
Odporúčam všetkým fanúšikom série Zatracená láska, ideálne po prečítaní hlavných dielov. Ak ste si Maddoxa obľúbili, pripravte sa na poriadnu dávku emócií. A ak ste ho doteraz nechápali, po tejto knihe si ho zamilujete.
Průvodce temného pána pro randění ma vtiahol do svojho sveta už od prvých strán. Svet fantasy bol čarovný, plný mágie a tajomstiev .Počas čítania som mala pocit, akoby som sa ocitla v tomto svete a všetko prežívala spolu s hlavnými hrdinami.
Príbeh Kazimira a Arabely sa na prvý pohľad môže zdať ako klasický únos, no postupne sa ukazuje, že za všetkým sa skrýva oveľa viac. Kazimir Arabelu uniesol kvôli dedičstvu a moci, ktorú mohol získať len prostredníctvom nej. Očakával poslušnú nevestu, no namiesto toho dostal ženu, ktorá sa ho nebála, mala vlastný názor a neustále mu komplikovala jeho starostlivo premyslené plány.
Práve ich "slovné prestrelky", vzájomné podpichovanie a postupné búranie múrov medzi nimi patrili k mojim najobľúbenejším častiam knihy. Arabela sa po jeho boku učila ovládať svoju mágiu, objavovala vlastnú silu a postupne sa oslobodzovala spod kontroly svojho otca, zatiaľ čo Kazimir zisťoval, že získať si jej srdce je oveľa náročnejšie než ovládnuť celú ríšu.
Ich vzťah sa vyvíjal pomaly, nebol postavený na vyznaniach, ale na spoločných chvíľach, dôvere, postupne rastúcich citoch a množstve nevypovedaných slov.
Veľmi som si užívala jednotlivé názvy kapitol, ktoré ma neraz rozosmiali a príbehu dodali príjemný humor. Práve vďaka nim mala kniha popri fantasy a romantickej linke aj ľahkosť, ktorá mi sadla.
A potom prišiel záver.
S každou ďalšou kapitolou sa odhaľovali nové tajomstvá a ja som bola presvedčená, že sa blížim k odpovediam. Namiesto toho však prišli odhalenia, ktoré všetko ešte viac zamotali. Pravda o Kazimirovi, jeho minulosti, kráľovi Auremarovi, Arabele, o dedičstve a ďalších udalostiach ma nechala v šoku. Postupne sa odhaľovali informácie, ktoré pre mňa obrátili celý príbeh naruby.
A práve vo chvíli, keď som najviac potrebovala vedieť, čo bude ďalej, prišiel koniec.
Poviem otvorene, bola som nahnevaná. Nie na knihu, ale na autorku. Keď som zatvorila knihu, moja prvá myšlienka bola: „To nemohla myslieť vážne?"
Táto kniha ma možno nezasiahla tak emocionálne ako niektoré iné príbehy, no úplne si ma získala svojím svetom, humorom, skvelou chémiou medzi postavami a záverom, ktorý ma nechal zúfalo túžiť po pokračovaní.
Takže mi nezostáva nič iné, len netrpezlivo čakať na druhý diel.
Lordi bolesti nie sú knihou pre každého. Sú temní, toxickí, kontroverzní a miestami veľmi nepríjemní na čítanie. Ale ak milujete psychologické hry, manipulácie, obsession, morally grey postáv a napätia, ktoré vás nepustí až do poslednej stránky, potom vás Blackwood pohltí rovnako ako mňa.
Táto kniha ma psychicky rozložila spôsobom, na ktorý som nebola pripravená. Od prvej stránky som vedela, že to nebude obyčajná romantika, ale ani som netušila, ako veľmi ma tento príbeh pohltí.
Story sa po rokoch vracia späť do Blackwoodu, kde ju kedysi zlomili ľudia, ktorým najviac dôverovala. Miesto, ktoré v nej zanechalo jazvy, na ktoré sa nezabúda. Tentoraz sa však nevracia dobrovoľne. Za chrbtom má stalkera, ktorý sa stáva čoraz nebezpečnejším, a jediný spôsob, ako získať ochranu, je vstúpiť späť do sveta, pred ktorým kedysi utiekla.
Aby prežila, musí sa stať ICH Lady.
Byť Lady však neznamená len nosiť korunku alebo stáť po boku lordov Blackwoodu. Znamená to podriadiť sa ich pravidlám, ich svetu a ich chorým hrám.
Najviac ma fascinovalo, ako autorka postupne budovala psychologické hry medzi Story a trojicou lordov. Killian, Tristan a Rath neboli klasickí knižní hrdinovia. Boli zlomení, poškodení, krutí a miestami absolútne neodpustiteľní. Často som ich chcela nenávidieť za to, čo robili Story, ale zároveň som sa od nich nedokázala odtrhnúť. Ani neviem kedy presne sa to stalo,ale postupne som si ich zamilovala jedného po druhom.
Killian bol čistý chaos. Násilný, impulzívny a nebezpečný. Pri ňom som nikdy nevedela, či Story ochráni alebo jej ešte viac ublíži. Bol stelesnením hnevu a bolesti. Ale pod všetkým tým hnevom bolo cítiť , že Story bola vždy jeho slabosťou. Možno ju ničil, možno ju odstrkoval, ale nikdy ju nedokázal nechať odísť.
Tristan ma zasiahol najviac. Zo začiatku pôsobil odťažito, akoby mu bolo všetko jedno, ale postupne som mala pocit, že práve jemu začína na Story záležať viac, než bol ochotný priznať. Pod tou tvrdou maskou bolo cítiť emócie, ktoré sa snažil za každú cenu skrývať.
Rath bol úplne iný. Navonok pokojný, inteligentný a manipulátorský. Vždy o krok vpred. Ale čím viac som ho spoznávala, tým viac som si uvedomovala, že pod všetkou tou kontrolou sa skrýva aj citlivejšia stránka. On neukazoval city slovami, ale činmi, pohľadmi a tým, ako reagoval, keď bola Story na dne. A možno práve preto bol pre mňa najzaujímavejší.
Jednou z najťažších častí knihy pre mňa boli hry, ktoré s ňou hrali. Súťaž o pozíciu Lady, manipulácia, ponižovanie, testovanie hraníc a neustále psychické napätie. A potom prišla hra okolo jej panenstva .. niečo, čo vo mne vyvolávalo hnev, frustráciu aj zvedavosť zároveň. Neustále som mala pocit, že Story balansuje na hrane medzi tým, či sa zlomí alebo ich všetkých prekabáti.
A práve Story bola pre mňa jednou z najsilnejších stránok celej knihy. Nebola dokonalá. Bála sa, robila chyby, pochybovala o sebe. Ale po všetkom, čím si prešla, sa stále dokázala postaviť na nohy. A to som na nej obdivovala najviac.
A ten koniec?
Normálne som po dočítaní len sedela a pozerala do steny. Mala som pocit, že Story už nie je tým dievčaťom, ktoré sa na začiatku vrátilo do Blackwoodu. Ako keby ju všetka tá bolesť, manipulácia a trauma začali meniť na niekoho úplne nového. A prvýkrát som mala pocit, že už nehrá podľa pravidiel, ktoré nastavili oni. Že si začína vytvárať vlastnú hru.
Po tejto šialenej horskej dráhe emócií nutne potrebujem druhý diel!! Mám pocit, že to najlepšie ešte len príde. A ak bude druhý diel aspoň z polovice taký dobrý ako Lordi bolesti, tak sa máme na čo tešiť.
Priznám sa, že po prvých stranách som mala pocit, že ma táto kniha veľmi nenadchne. Prostredie pretekov nie je niečo, čo bežne vyhľadávam, a preto som si nebola istá, či si ma príbeh získa. Nakoniec opak bol pravdou.
Autorka skvelo spojila romantiku s pretekárskym prostredím a vytvorila príbeh, pri ktorom som sa nenudila.
Aj keď preteky nie sú témou, po ktorej by som bežne siahla, som rada, že som to riskla . Autorka ma presvedčila, že aj takéto prostredie môže byť pútavé a zaujímavé.
Čo sa týka postavy Niny, tej mi bolo na začiatku veľmi ľúto. Rodičia venovali viac pozornosti jej bratovi a ona si všetko musela vydrieť sama. Práve preto som si ju však obľúbila. Bola silná, priebojná, cieľavedomá a nevzdávala sa ani vtedy, keď to nemala jednoduché.
Zato Leo si ma získal okamžite. Navonok pôsobil ako drsňák, no postupne ukázal, že sa za tým skrýva aj dobré srdce.
A ich vzťah a vzájomné doťahovanie? To bola jedna z mojich najobľúbenejších častí knihy. Pri ich slovných prestrelkách a podpichovaní som sa musela neustále usmievať a netrpezlivo som čakala, kedy si konečne priznajú, čo k sebe cítia.
Zhrniem to tak, že Maximálna rýchlosť pre mňa bola príjemným prekvapením a oddychovým čítaním, pri ktorom som si užila romantiku, emócie aj trochu adrenalínu.
Je to bezkonkurenčne jedna z najlepších dark romance, akú som kedy čítala.
Je temná, zvrátená, toxická… a ja som sa od nej nedokázala odtrhnúť ani na sekundu.
Malachiáš je totálny psychopat, najväčší red flag, akého som kedy v knihe stretla ..je to manipulátor, stalker, obsessed psycho… a presne preto som z neho bola úplne hotová. Ten chlap ma desil aj priťahoval zároveň. Každá jeho scéna mala brutálne napätie a ten jeho chorobný obsession vibe? TO SOM ŽRALA.
Momentálne pre mňa ostáva jedným z najviac psycho book boyfriendov, o akých som kedy čítala.
Čo sa týka Olivie,bola perfektná pre toto celé temné šialenstvo.
Jej strach aj emócie som cítila v každej kapitole ..Trochu mi vadilo, že sa nechala až moc ovplyvňovať nevlastnou matkou..mala som stále chutí zakričať na ňu nech sa konečne postaví sama za seba ..Často si nechala nahovoriť veci a pochybovala o sebe.
Jej vzťah s Malchiášom mal neskutočnú dynamiku.. Bolo vidieť aj cítiť ako veľmi ich oboch poznačilo detstvo.. že obaja si v sebe nesú traumy aj bolestivé spomienky..Pôsobili spolu zlomeno a zároveň dokonale toxicky.
Táto kniha vo mne vyvolala asi všetko .. stres, zimomriavky, šok, napätie , motýle v bruchu aj totálnu závislosť. Čím viac bol Malachiáš šialenejší, tým viac som potrebovala čítať ďalej. Autorka dokonale trafila tú temnú atmosféru, kde máš pocit, že je všetko zle… ale aj tak chceš ešte.
Jediné čo ľutujem je, že som si hneď nekúpila aj druhý diel ..Nutne ho potrebujem..
Už teraz viem, že ho budem hltat rovnako ako tento prvý .
Na tento druhý diel som sa úprimne veľmi tešila. Po prvej časti vo mne príbeh Tylera a Grace zostal ešte dlho a mala som pocit, akoby som ich nedokázala len tak pustiť. Neustále som sa k nim v myšlienkach vracala a potrebovala som vedieť, čo bude ďalej.
Už od začiatku ma kniha vtiahla späť do ich sveta, ktorý je temný, plný napätia a emócií, ktoré nie sú vždy jednoduché. Nešlo len o to, čo sa deje navonok, ale najmä o to, čo sa odohráva v ich vnútri .
Ich vzťah pôsobí oveľa komplexnejšie než na začiatku. Už to nie je len o príťažlivosti, ale o niečom oveľa hlbšom, komplikovanejšom a bolestivejšom. Ich spojenie je plné napätia, nevypovedaných slov a rozhodnutí, ktoré majú svoje následky. A práve v tom je jeho sila .. nie je to dokonalé, ale intenzívne a skutočné.
Záver vo mne zanechal silný emocionálny zásah. Ostala som s pocitom, že som nebola pripravená na to, čo prišlo. Bol to moment, ktorý vo mne vyvolal smútok, bezmocnosť, ale aj obrovskú zvedavosť.
Táto kniha ma donútila premýšľať a ešte dlho po dočítaní sa k nej vracať v myšlienkach. Na pokračovanie čakám s veľkým napätím.
Do tejto knihy som išla s veľkými očakávaniami a už od prvých strán som cítila, že ma čaká silný príbeh plný emócií.
Autorka vytvorila pútavé prostredie z mafiánskeho sveta, ktoré je temné, napínavé, ale zároveň má v sebe aj zvláštnu iskru romantiky. Príbeh má dokázal vtiahnuť natoľko, že som knihu len ťažko odkladala.
Vzťah hlavných postáv bol plný napätia, emócií a momentov, ktoré vo mne vyvolávali rôzne pocity ..od napätia až po jemnú romantiku. Aj keď by som si miestami vedela predstaviť ešte väčšie prehĺbenie, ich príbeh ma aj tak úplne pohltil.
Kniha má svoje dramatické momenty, ktoré dokážu prekvapiť a udržať čitateľa v napätí až do konca. Práve kombinácia temnej atmosféry a silných emócií robí z tohto príbehu niečo, na čo sa nezabúda.
Celkovo hodnotím knihu veľmi pozitívne a určite ju odporúčam prečítať.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Trošku sa rozpíšem so svojích pocitov z tejto knihy. Zničila ma.
Tento druhý diel série ide ešte hlbšie, ešte temnejšie a ešte viac na psychiku než prvý diel. Ak boli Tessiny slzy drsné, toto je už surové pokračovanie, kde sa všetko láme a nič nezostáva bez následkov.
Vzťah medzi Tess a Q sa tu neposúva k normálnosti. Je ešte viac vyhrotený, závislý a temný. Tess je silnejšia, ale zároveň viac zlomená. Q sa snaží niečo napraviť, ale jeho svet ho neustále ťahá späť.
Najsilnejšia časť príbehu ,a zároveň časť kedy som si viac krát povedala, že tak toto nezvládnem a mala by som prestať,prichádza v momente, keď je Tess znovu unesená. Ocitá sa opäť v pekle, kde stráca kontrolu nad vlastným telom aj osudom. Jej vnútorné prežívanie je surové ..strach, zúfalstvo, ale aj vzdor. Už to nie je tá istá žena ako na začiatku. Vie, čo ju čaká, a práve to robí všetko ešte horším. Napriek tomu sa snaží nezlomiť, drží sa posledných kúskov samej seba.
Q sa medzitým doslova rozpadá. Nejde o žiadnu romantickú záchranu, ide o posadnutosť. Je ochotný urobiť čokoľvek, zničiť každého, kto mu stojí v ceste. Poháňa ho vina, hnev a šialená potreba ju dostať späť. Čím viac sa blíži k pravde, tým viac stráca kontrolu nad sebou samým.
Keď ju napokon nájde a privedie späť, neprichádza úľava , ale ticho a chaos. Tess je fyzicky zachránená, ale psychicky na dne. Q stojí pred realitou toho, čo sa stalo, a prvýkrát si naplno uvedomuje dôsledky svojho sveta. Je v koncoch a nevie, ako ju opraviť, ako ju zachrániť pred tým, čo jej bolo spôsobené, ani ako žiť s tým, že to všetko nepriamo spôsobil.
A práve tu prichádza ten najkontroverznejší zlom, napriek všetkému, čo prežila, sa Tess k nemu vracia. Nejde o klasické „zachránil ju“, obetoval sa a nechal sa ňou zlomiť aby ju nestratil.Ich vzťah sa definitívne mení na temné, závislé puto, kde si navzájom patria, aj keď to nie je zdravé.
Označenie jeden druhého na ich koži tento pocit ešte prehlbuje ,už to nie je len o moci, ale o vedomom rozhodnutí zostať, nech je to akokoľvek zvrátené. A hoci je celý príbeh plný bolesti, záver je prekvapivo… pokojný. Svojím spôsobom až pekný.
Najväčšie prekvapenie pre mňa bolo, že Q ju nakoniec požiada o ruku. Po všetkom, čím si prešli, som to nečakala a práve preto to vo mne zanechalo ešte silnejší dojem. Nie ako rozprávka, ale ako zvláštna, temná verzia šťastia, ktorú si vybudovali z chaosu.
Môj záver je, že táto kniha je surová, temná a emočne vyčerpávajúca. Ale práve preto je taká silná ,lebo ide tam, kam si veľa príbehov netrúfne.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Tessiny slzy ma úplne pohltili. Je to brutálne drsný, temný príbeh, ktorý ide miestami až na hranicu únosnosti.
Scény únosu a zajatia sú tvrdé a nepríjemné. Tess je hodená do sveta, kde nemá žiadnu kontrolu, a to, čo prežíva vrátane zneužívania v zmysle moci a psychického tlaku ,nie je ľahké čítať. O to silnejšie pôsobia momenty, keď sa vzoprie a bojuje.
Potom ako je predaná,bola som zmätená a mala som veľmi zmiešané pocity zo vzťahu medzi Tess a Q. Bolo to nepríjemne, nevyvážene a pôsobilo to na mňa nesprávne. Postupne som si uvedomila, že tento vzťah nie je o klasickej romantike, ale o niečom oveľa temnejšom a komplikovanejšom.
Ich vzťah je od začiatku toxický ,stojí na nerovnováhe, kontrole a strachu. Tess sa ocitá v pozícii, kde je vnímaná ako jeho esclave, teda niekto, koho vlastní, a presne tak s ňou aj zaobchádza.
To, akým spôsobom jej dával najavo, že je „jeho“, bolo desivé ..cez pravidlá, rozhodovanie za ňu a psychologický tlak jej ukazoval, že v jeho svete nemá skutočnú slobodu. Postupne sa to síce mení, ale nikdy sa z toho nestane zdravý vzťah. Je to skôr temné, závislé puto, ktoré ťa núti pochybovať, čo je ešte láska a čo už nie.
Silným momentom pre mňa bolo aj to, keď ju pošle preč ,akoby jej dal šancu na únik ..no napriek všetkému sa Tess rozhodne vrátiť späť k svojmu matre. Tento moment bol veľmi výstižný pre ich vzťah. Išlo o pripútanie, ktoré si sama nedokázala vysvetliť.
Táto kniha nie je romantická, je surová, temná a emočne vyčerpávajúca. Počas čítania som mala často pocit nepohodlia, ale aj tak som ju nedokázala odložiť. Nie je pre každého, ale mňa zasiahla oveľa viac než bežná romantika.
