Spútaní cťou

a túto sériu proste MILUJEM.
A hoci som túto knihu už čítala, slovenské vydanie som si jednoducho nemohla nechať ujsť.
Lebo toto je príbeh, ktorý si chcem prečítať znovu.
A verte mi, že som si ho užila rovnako ako prvýkrát ba možno ešte o čosi viac.

Mafia.
Dohodnuté manželstvo.
Nenávisť.
Majetníckosť.

Rodiny, ktoré by vás bez mihnutia oka poslali pod zem.
Čo viac si priať?
A najlepšie na tom všetkom?
Nie je to len o Lucovi a Arii.
Milujem celý ten mafiánsky svet okolo nich.
Tie rodiny, vzťahy, spojenectvá, spory a aliancie mafiánskych rodín to napätie keď vieš, že hocikto môže spraviť jednu blbú vec a všetko vybuchne a niekto zomrie.

Luca?
Panebože.
Čím väčší kretén bol, tým viac som ho žrala.
Čím viac sa tváril ako bezcitný mafián, tým viac by som sa naňho lepila. Neviem čo je so mnou zle. A nechcem to vedieť.
Najviac milujem to, že na všetkých okolo pôsobí ako absolútne monštrum. A potom je tam Aria. A zrazu vidíte niečo úplne iné.
A presne tie momenty ma dostávali najviac.

Aria
Ja som ju chcela občas normálne objať. Hodená do sveta, ktorý si nevybrala. Do manželstva, ktoré nechcela. K mužovi, ktorého sa bála. A napriek tomu sa nevzdala Nebude to len taká kvetinka, veď počkajte.

Táto séria je pre mňa jednoducho SKVOST.
Všetko je prepracované, postavy, charaktery, príbehy, vedlajsie postavy joooj milujem.
A práve preto som ako posadnúta dalšimi častami.
Pretože keď dočítam jednu knihu, nechcem odísť z toho sveta. Chcem ďalšiu, ďalšiu. A ďalšiu.

Hoci som vedela čo sa stane, stránky som otáčala ako šialená. A počkajte na príbeh Gianny jej sestry ......ale ešte pred tým DANTE.

To je podľa mňa najväčší dôkaz toho, aká dobrá táto séria je.
Luca. Aria. Mafia. Born in Blood Mafia Chronicles.
Moja srdcovka v každom jednom slova zmysle.

Ak ešte váhaš neváhaj.

Príbeh o dohodnutom manželstve v mafiánskom prostredí sľubuje napätie, mocenské hry a emocionálnu hĺbku, no v skutočnosti sa väčšina deja obmedzuje na opakujúce sa a povrchné scény medzi hlavnými postavami, bez väčšieho posunu v dejovej línii.

Postavy pôsobia ploché a ich vývoj je minimálny hlavná hrdinka je opakovane charakterizovaná najmä cez svoju nevinnosť, čo sa stáva ústredným (a dosť vyčerpaným) motívom celej knihy. Namiesto budovania skutočného napätia medzi postavami sa autorka spolieha na neustále opakovanie tých istých typov scén, čo pôsobí skôr ako výplň než ako organická súčasť príbehu.

Mafiánska línia, ktorá by mohla dodať knihe grády a konflikt, zostáva v úzadí a pôsobí len ako kulisa. Dialógy sú miestami nemotorné a zvraty v deji ľahko predvídateľné.