Založ si u nás profil
Chcete mít pohromadě všechny své recenze? Pochlubit se knihami, které jste četli a podělit se o svůj názor na ně? Vytvořte si u nás veřejný profil.
Založit si profil
• Môže autorka, ktorá má na konte už toľko biblických príbehov, ešte stále priniesť niečo nové? Po knihe Kráľovská hrnčiarka od Tessy Afsharovej od Kumran.sk môžem s istotou povedať, že áno.
• Priznám sa, že pred čítaním som mala jednu malú obavu. Dej sa totiž opäť odohráva na dvore kráľovnej Ester, ktorý som už spoznala v predchádzajúcej knihe Kuchárka kráľovnej. Premýšľala som, či ma autorka dokáže opäť prekvapiť, keď sa vracia do rovnakého obdobia, len sa na spomínané udalosti pozerá z iného uhla.
• Tentoraz ma však neprekvapilo historické prostredie ani precízne spracované reálie. To je pri Tesse už akýmsi štandardom. Oveľa viac ma dostalo, ako dynamicky vystavala romantickú líniu, no pritom nestratila svoje pomalé budovanie vzťahu, ktoré mám v knihách tak rada.
Veľmi ma potešilo, že autorka stavila na jeden z mojich obľúbených romantických trópov, a to druhú šancu. Nie je jednoduché znovu si k niekomu nájsť cestu, keď medzi vami zostalo niečo nevypovedané či bolesť. Páčilo sa mi aj to, že túto myšlienku možno nenápadne prepojila s povolaním hlavnej hrdinky? Aj hlina potrebuje čas, trpezlivosť a pevné ruky, aby sa z nej stalo niečo krásne. A myslím si, že presne to platí aj o vzťahoch. Alebo?
• Dynamika deja bola v tomto príbehu výborná. Krátke kapitoly, do toho tajomné zvitky kráľovnej Ester... Presne ten typ knihy, pri ktorom som si hovorila: ešte jednu kapitolu. A zrazu boli tri. Neustále som potrebovala vedieť, čo sa stane ďalej, aké tajomstvo sa odhalí a kam sa príbeh posunie.
• Pri príležitosti MDŽ vydalo vydavateľstvo Slovart tri svetové klasiky, medzi ktorými sa po prvýkrát objavil aj slovenský preklad detskej klasiky Deti železnice. Keďže Annu zo Zeleného domu a Malé ženy mám veľmi rada, tejto knihe som jednoducho neodolala. A musím napísať, že som spravila veľmi dobre.
• Kniha je presne tým typom príbehu, pri ktorej som si musela pripomenúť, že v spleti rýchlych príbehov potrebuje človek siahnuť aj po niečom pomalšom a hodnotnom. Je to pokojné čítanie, svoju silu má vystavanú najmä na okolnostiach, na ktorých je dej postavený, postavách a drobných momentoch..
• Autorka krásne ukazuje silu rodiny, súrodeneckého puta a ochoty pomáhať druhým. Pripomína nám to veľmi známe, že aj malé skutky môžu mať veľký význam a niekedy dokážu zmeniť životy ľudí okolo nás.
• Je to príbeh troch súrodencov, ktorým sa zo dňa na deň zmení život udalosťou, ktorá v sebe nesie určité tajomstvo a prinúti ich presťahovať sa na nové miesto pri železnici. Práve tam začínajú objavovať svoje nové prostredie a zažívať množstvo menších dobrodružstiev a situácií, ktoré postupne ukazujú ich charakter a aj vzťah k ľuďom okolo nich.
• A, áno, dej plynie pomaly a skladá sa skôr z jednotlivých príhod než z jednej veľkej zápletky. Podľa mňa v tom spočíva čaro tejto klasiky. Vychutnala som si jej atmosféru po kúskoch (dávkovala som si ju po častiach) a postupne si vytvorila vzťah k postavám.
• Autorka píše neuveriteľne svižne a príbeh má od prvej kapitoly výborné tempo. Kapitoly sú krátke, dej sa neustále posúva dopredu, nechýbajú ani zaujímavé zvraty. Pri tejto knihe som vôbec nemala pocit, že viem, ako sa bude príbeh zamotávať, aj keď niektoré situácie boli už predvídateľné, keďže už mám čo-to prečítané. Zaujímavé boli aj prvky "detektívky“, veď išlo predsa o pátranie po romantickom podvodníkovi. .
• Páčilo sa mi, že autorka išla pri postavách aj mierne do hĺbky, takže som príbeh nevnímala iba ako klasickú oddychovku, ale skôr ako postupný prerod postáv. Nevadila mi ani absencia výraznej romantickej linky a taktiež oceňujem príbeh bez explicitných scén. Síce sa tam objavili niektoré momenty, s ktorými som nesúhlasila, netvorili hlavnú dejovú líniu a do príbehu zasahovali len mierne. To ubralo trošku hodnoteniu. Ale len mierne, keďže to nemalo veľkú váhu.
• Vizuál knihy je nádherný: od titulky, cez oriezku až po predsádku, ktorá je graficky nádherne spracovaná. Práve toto krásne spracovanie trochu vyvažuje drobné nedostatky, ktoré unikli korektúre. Zaujímavosťou je, že kapitoly nie sú číslované, ale majú svoje názvy, čo pôsobí veľmi príjemne a dodáva knihe ešte osobitejší charakter.
• Môže táto autorka napísať knihu, ktorá ma neočarí? Možno áno. Ale zatiaľ sa tak nestalo..
• Opäť som sa vďaka jej slovám ponorila do príbehu, ktorý vo mne zanechal veľmi silnú emóciu a nad ktorým budem ešte dlho premýšľať.
• Vďaka jej rozprávaniu som sa preniesla do Virgínie a Škótska v období tesne pred Americkou vojnou za nezávislosť. Autorka opäť dokázala, že históriu má dokonale naštudovanú. Historické udalosti a aj každodenný život vykreslila velmi zaujímavo a prirodzene
• Zaujímavosťou bol pre mňa aj preklad. Prekladateľka sa nebála zachovať niektoré dobové výrazy, vďaka čomu text pôsobil autentickejšie. Obzvlášť mi utkvelo v pamäti, že hlavný hrdina používal slovo "znám“. Niekomu možno takéto jazykové riešenie prekáža, no mne sa veľmi páči, keď preklad dokáže sprostredkovať nielen význam, ale aj atmosféru doby. Práve takéto drobnosti mi pomáhajú ešte viac sa ponoriť do príbehu.
Romantická linka? Úžasná. Laura patrí medzi autorky, ktoré dokážu vzťah medzi hlavnými postavami budovať s neuveriteľnou citlivosťou. Nepotrebuje ani explicitné scény. Stačia jej pohľady, rozhovory, čisté dotyky či nenápadné prejavy náklonnosti, aby medzi postavami vytvorila chémiu, z ktorej mám doslova zimomriavky. A tie mám aj teraz, keď si na ich spoločné okamihy spomínam. Práve preto na mňa ich vzťah pôsobil tak silno. Jemný a hlboko precítený.
• A čo sa mi na jej romantických linkách vždy páči? Nemusím čakať až do konca príbehu na prvý bozk. Láska hlavných protagonistov dozrieva počas celého deja a spolu s ňou dozrievajú aj oni sami.
Máte doma 3-ročné dieťatko? Premýšľate, aká kniha je pre neho vhodná? My a aj vy ste ju práve našli. Krásna svojím vzhľadom aj obsahom. Naša K. si ju ihneď zamilovala, a tak sme po dlhej dobe prešli aj na iné knihy, než aké sme v poslednej dobe stále dookola čítali.
• Zlákala ju hlavne hlavná hrdinka: Žabka Hanblivka. Okrem nej však kniha disponuje viacerými zvieracími hlavnými hrdinami, ktorí budú sympatickí aj pre iné deti.
• Knižka je vizuálny skvost. Nádherné ilustrácie, o ktoré sa postarala Roksana Barwinska. Je ich naozaj mnoho, krásne korešpondujú s textom a čo musím tiež vyzdvihnúť, je práca s písmom. Dôležité slová či slovné spojenia a aj citoslovcia sú zvýraznené tučným písmom, niektoré sú väčšie, iné menia svoj tvar alebo sa v texte vlnia. Vďaka tomu je čítanie pre deti pútavejšie a zároveň ich to prirodzene upozorňuje na to najdôležitejšie v príbehu.
• Kniha obsahuje 6 príbehov, pričom každý sa venuje inej téme, ktorú zastupuje iný zvierací hrdina. Dieťa vďaka nim spoznáva, ako prekonávať frustráciu, strach či hanblivosť.
Príbehy sa zameriavajú aj na obyčajné situácie, ktoré malé deti poznajú zo svojho každodenného života, napríklad prechladnutie či smútok. Záverečná rozprávka je krásnou uspávankou, v ktorej sa objavujú všetci knižní priatelia a pripravia dieťatko na dobrú noc.
• Príbehy sú krátke, veľmi zmysluplné a primerané veku malých čitateľov. Každý z nich prináša niečo, o čom sa dá s dieťaťom po prečítaní porozprávať a čo mu môže pomôcť lepšie pochopiť každodenné životné situácie.
Akadémia Arkána - Elise Kova @lindeni.sk
Miluješ romantasy, tajomstvá, kráľovské intrigy a enemies-to-lovers? Tak sa priprav, pretože Akadémia Arkána ťa zavedie na miesto, kde tarotové karty nie sú len kúskom papiera. Sú zdrojom moci. A rozhodne nie každý by ich mal dostať do rúk.
Clara má v sebe viac drzosti než strachu a rozhodne nie je typ, ktorý bude poslušne prikyvovať, keď jej niekto povie, čo má robiť. Po úteku dostane ponuku, ktorá znie až príliš dobre a to stať sa študentkou Akadémie Arkána a predstierať zásnuby.
Avšak, nič nie je také jednoduché.
Medzi hlavnými hrdinami je napätie, nedôvera a slow burn ako vyšitý. A postupne odhaľujem, kto je kto, a pritom sa o Kaelisovi stále nedozvedám ani zďaleka toľko, koľko by som chcela.
Ale tarotová mágia? Brutálna.
Takúto som vo fantasy svete ešte nezažila a neskutočne ma bavilo, ako je prepracovaná. Každá karta má svoju vlastnú moc a ja som chcela vedieť stále viac.
A potom sú tu intrigy, moc, triedne rozdiely, tajomstvá Akadémie a ten nepríjemný pocit, že za každým úsmevom sa môže skrývať niečo úplne iné.
Vychutnávala som si pomalé budovanie vzťahu, magický svet aj príbeh, pri ktorom som postupne začala pochybovať, komu vlastne môžem veriť.
Toto by som na tvojom mieste rozhodne nenechala ujsť.
A ten záver?
Tak toto mi autorka nemala robiť.
Potrebujem ďalší diel. Ideálne hneď.
Išla som ju čítať ako nevinný čitateľ Akadémie Arkány a odchádzam podozrievavá a zamilovaná do Kaelisa.
Jelikož miluji knihy Jany Poncarové, nemohla jsem vynechat ani tuto. Ač to není beletrie, ale biografie o osmi zapomenutých spisovatelkách, nečekejte tu jen holá fakta. Protože to, co autorka do knihy vložila je překvapivé, nečekané a krásné.
Když se zamyslíme nad hodinami literatury, běží nám před očima samá mužská jména. Ale co spisovatelky 19. a 20. století? To žádná žena nepsala? Psaly, jen neměly stejné příležitosti jako muži. Autorka nám přiblíží život a dílo osmi zajímavých spisovatelek, které ji něčím ovlivnily či zaujaly.
Tahle kniha je prostě dokonalá! Pokud si myslíte, že nás tu budou čekat jen fakta, data, informace, tak to se vážně pletete. Tahle kniha je totiž jiná. Je hodně osobní, kdy se autorka nebojí ukázat a předat své emoce a já se tak díky tomu dokázala ponořit do příběhu, vcítit se do každé z žen, kterou tu poznáváme a prožít tak s nimi jejich životy.
Místy to bylo dojemné, jindy napínavé. Dozvěděla jsem se spoustu nového, a to je to, co mám u knížek ráda. Je to důležitá kniha, která nám nedává jen soupis sepsaných knih, ale ukazuje nám, jak se žilo na přelomu 19. a 20. století. Jak se mohly ženy vymanit z kuchyně, od dětí a pokusit se realizovat v tom, co je baví.
Musím zmínit i krásnou grafickou podobu knihy, která k textu skvěle pasuje.
Tohle si prostě musíte přečíst, neboť vězte, že vám kniha dá mnohem více, než od ní očekáváte.
Je to kniha o nesmiernej odvahe mužov ochotných vydať sa do neznáma, plahočiť sa nehostinným prostredím ďaleko od domova, čeliť nevídaným nebezpečenstvám. Tiež je to príbeh o chorobnej ambícii a chamtivosti, o podcenení protivníka (zo strany Inkov aj Španielov) a o tom, že znalosť miestnych pomerov (politických a geografických) môže byť užitočnejšia ako tisíc arkebúz.
Je to fascinujúca, aj keď krvavá história úpadku mnohomiliónového impéria a devastujúceho vplyvu kolonizácie na miestne obyvateľstvo.
Pojďte na chvíli zpomalit. V klidu se usaďte, uvařte si dobrý čaj nebo kávu a začtěte se do příběhu, ve kterém poznáte Arghaván. Dívku, která odešla z Íránu do Nizozemska poté, co od rodiny odešla její matka a otec propadl opiu. Arghaván vede obchod s použitým zbožím, hledá si nové přátele, vzpomíná na svůj domov a snaží se zakořenit v nové zemi.
Když jsem před pár měsíci měla možnost mluvit s překladatelkou Blankou Konečnou, upozornila mě na knihu, kterou zrovna dokončovala. Ano, je to právě tato knížka a já už tehdy věděla, že ji nutně potřebuji, neboť je to čtení přesně pro mě. A nespletla jsem se. Knížka je nádherná. Smutná, avšak plná naděje.
Celou knihou se vine otázka: Jak poznáme domov? Je to místo, odkud pocházíme. Nebo je to místo, kde zrovna žijeme. Není snadné se rozhodnout, obzvláště pak, když vzpomínky na rodnou vlast nejsou zrovna příjemné. To, čím si prošla Arghaván v Iránu mě zasáhlo. Bylo to smutné a bolavé čtení. Ale i tam se našly momenty, které zahřály u srdce. A stejně tak Nizozemí, země, která ji přijala, ve které může žít. Hledá si tu přátele, kteří by ji dodali pocit domova, avšak ne všichni ustojí, že je jiná. Jsou tu ukázány kulturní rozdíly, a to až takové, že jsou pro někoho neuchopitelné.
Knížka je skvěle napsaná. Některé věty, tak to jsou skvosty. Čtení jsem si užívala od začátku až do konce. Je to křehké a poetické. Donutí vás to zamyslet třeba i nad svým životem. A hlavně vás celý příběh donutí zastavit se, zpomalit a vnímat svět kolem sebe pozorněji.
Je to veľmi pekná kniha, ktorá ponúka človeku veľa na zamyslenie. A nie, označenie "pekná" nie je ironická, skôr paradoxná. Že aj na takom hroznom mieste ako je koncentračný tábor sa našli ľudia, ktorí si napriek okolnostiam zachovali svoju ľudskosť. Kniha svedčí o sile charakteru zoči-voči hrôzam, ktoré si mnohí z nás ani nedokážu predstaviť.
A teraz tá najpálčivejšia otázka: Ak to dokázali oni, čo by sme v ústrety podobným životným skúškam urobili my?











