Čtenářské
profily
Založ si u nás profil
Chcete mít pohromadě všechny své recenze? Pochlubit se knihami, které jste četli a podělit se o svůj názor na ně? Vytvořte si u nás veřejný profil.
Založit si profilAj tento diel ma pohladil na duši. Nové postavy, nové dobrodružstvá, ale stále milé, vtipné a zaujímavé rozprávanie.
Stanleyho Tucciho známe už z filmového plátna. Stačí zmínit Hunger Games, nebo Ďábel nosí Pradu. Pro mě velmi sympatický herec.
Stanley Tucci v knize vypráví o své kariéře, životních zkušenostech, a také o věcech, které miluje nejvíc a to je rodina, jídlo a společně strávené chvíle s nimi. Proto je kniha přímo prošpikovaná recepty a rodinnými příběhy už od dětství.
Z příběhu jde také cítit obrovská láska k rodině, z každé stránky jde cítit obrovská láska, oddanost, vděčnost a pokora k lidem, kteří ho na jeho životní cestě provázeli.
Stanley má vypravěčský talent, jeho příběhy jsou vtipné, laskavé někdy i trochu zabolí.
Jemná a laskavá oddechovka, možná právě pro letní dny a samozřejmě nejen ty.
Pútavý príbeh o rozprávkových bytostiach s nádhernými ilustráciami, navyše výborne preložený z nemeckého originálu do slovenčiny. Určite odporúčam!
Americkú koloniálnu históriu veľmi neobľubujem, ale Laura ju dokáže prerozprávať tak pútavo a prirodzene, že mi vôbec neprekážalo, že sa príbeh odohráva práve v tomto období. Autorka vytvorila nádherný a hlboký príbeh, ktorý vo mne zanechal oveľa viac, než som čakala. Veľmi sa mi páči, že polovica príbehu sa odohráva v Škótsku. Autorka má neuveriteľný talent na opis prostredia, do ktorého zasadí dej.
Začiatok knihy bol pre mňa náročnejší. Do príbehu som sa začítavala pomalšie a tempo bolo spočiatku veľmi pomalé. Postupne ma však príbeh pohltil čoraz viac a nakoniec som bola naozaj rada, že som pri ňom vydržala. Nie je to kniha, ktorú by som označila za napínavú a rozhodne nečakajte rýchly dej. Ak však vytrváte, príbeh sa vám odvďačí krásnym zážitkom a môže byť skutočným pohladením pre dušu.
Na pozadí dramatických udalostí ako sú hroziaca vojna v Amerike, život na plantážach či otroctvo, sa postupne rozvíja nádherná romantická linka. A tá je jednou z najkrajších častí knihy. Slow burn, dohodnuté manželstvo, od nepriateľov k láske pre mňa zaručujú, že romantika bude očarujúca. Chémia a iskrenie medzi hlavnými postavami nevznikajú prostredníctvom spicy scén, ale cez pohľady, drobné prejavy náklonnosti a krásne dialógy. A práve to, v dnešnej dobe veľmi oceňujem. Na prvý bozk som si síce musela počkať, ale keď konečne prišiel, o to viac som sa z neho tešila.
Napätie do príbehu vnášajú škandál, zrada a rodinné tajomstvá. V závere sa dej viac rozbehne, zápletka je síce predvídateľná, ale na napätí neuberá. Veľmi sa mi páčilo aj spracovanie jednotlivých kapitol. Na ich začiatku sa nachádzajú citáty alebo úryvky, ktoré súvisia s dejom či naň určitým spôsobom nadväzujú.
Indigová dedička je krásny, pomalší a emotívny historický príbeh, pri ktorom treba byť trpezlivý. Nie je o neustálom napätí ani o rýchlom deji, ale o atmosfére, postavách, ich vzťahu a postupnom budovaní lásky. A hoci mi začiatok dal trochu zabrať, nakoniec som bola šťastná, že som sa do tohto nádherného príbehu pustila.
„Známe se,“ konstatovala jsem prostě. „Známe,“ odpověděl. Měl opravdu velmi příjemný hlas. „Odkud?“ zeptala jsem se. V jeho blízkosti jsem zažívala pocity, které mi byly blízké, proto jsem potřebovala zjistit, o koho jde.
„Uplynulo moře času,“ řekl potichu a já se zuby nehty snažila ten hlas přiřadit ke tváři.
„Tak kdo jsi?“ zašeptala jsem, protože se mi začínal zadrhávat dech.
A proč se ve tvojí přítomnosti cítím tak nesvá?
„Zbabělec,“ pronesl.
„Nikdy není pozdě“
Rozmýšľam čo môžem povedať a zároveň nič neprezradiť, lebo úprimne neviem Ale keďže som príbeh už poznala a teraz sa dosť vecí zmenilo ( aj keď našťastie nie všetko ) bola som doslova uchvátená, príbeh ma krásne vtiahol do deja + neliezla mi na nervy Kiara - no sem-tam možno áno ale keď si to tak vezmem tak ja by som asi reagovala horšie ako ona A viac nepoviem A čo Theo? Jediné čo môžem povedať a poviem je to, že - mám ďalšieho knižného muža Bol úplné zlatíčko, a navyše kto by nechcel muža, ktorý zloží báseň a dokáže byť aj riadne zviera v posteli? No ak chcete vedieť ako to myslím určite si prečítajte túto knihu. Najviac čo sa mi páčilo bol ich spoločný príbeh, ktorý mal tiež svoj priestor a zistila som čo a ako. Aj keď jedno čo ma fakt štve je - škoda, že Steve nedostal po papuli ..... Ale myslím, že to ani nevadí a ja už viac nepoviem, lebo začnem rozoberať celý pribeh od A-Z a vy si ho nebudete musieť prečítať a to bude fakt škoda.
Mimochodom - TO ČO MALA ZNAMENAŤ TÁ BONUSOVKA???????
„Láska nikdy nebola náš problém.“ Zhlboka som vydýchol. „Aj ja ťa milujem. Vždy som ťa miloval a vždy budem. Milujem ťa natoľko, že ťa nechám letieť presne tak, ako by si mala, Havranka.“
Posledná časť a mne je smutno Potrebujem ďalšie knihy autorky pretože mi úplne sadla
A teraz ku knihe. Cage je otec malej Gracie ( ktorú nejde nemilovať ) a nieje taký frfloš ako sa môže zdať. Ani som netušila, že mal svoju lásku, neviem prečo myslela som, že to bola matka malej Gracie ale nemohla som sa viac mýliť. Presley bola jednoducho Presley, priznávam, že sme si moc nesadli takže moc som jej nefandila a sama som ju chcela poslat do NY Ale tak to už býva, že nie vždy mi sadne hrdinka. Našťastie si to u mňa "vyžehlila" a ako-tak ju tolerujem. Znova ma neskutočne bavili správy medzi súrodencami. Gracie celú knihu spríjemnia jej zlatučkým správaním a aj tím ako nevedomky všetko povedala
Tato kniha sa mi pacila viac ako Kamarati s vyhodami/Rande nanečisto. Asi to bolo aj preto, že tu bolo bábätko alebo aj tým, že každý s niečím bojoval. Neviem ale spokojnosť za mňa
„Nespouštěj ze mě oči, Valentino. Jsi moje, miláčku. Tvoje sténání, tvoje potěšení, tvoje tělo. To všechno je moje. Jen moje.“ „Ty jsi nikdy nebyla jen pěšák,“ pronese tichým hlasem. „Ty jsi vždycky byla moje královna. Všichni to vidí, jen ty ne.“
Niekedy môže nenávisť byť láska nenapadá ma nič iné ako to popísať Luca a Valentina boli dosť zaujímavý pár a strašne ma zaujímalo príbeh Valentiny, aj keď to niekedy strašne preháňala, ja to chápem vážne bola zranená, ale čo je veľa je veľa. Jej abuela bola zlatíčko a aj mne vyšla slza. A Lucova babička? Wau no prosto wau, ale prišlo mi to strašne rýchle ukončenie Všetko perfektné ale od pohrebu to bolo BUM ideme rýchlo čo ma mrzí ale aj tak to neubralo na kráse celého príbehu. Som zvedavá na príbehy ostatných súrodencov
Jake mi přináší radost. Caleb útěchu. Ilmari mi skýtá odpočinek. Mars sahal Calebovi na ptáka. Mému Calebovi. A Caleb ho nechal! Pri čítaní (kap.21) som si uvedomila aká som prudérna, ešte sa nič poriadne nestalo a ja už odsudzujem a "krútim očami" a hlavou Až keď som si dala menšiu pauzu, tak som si naplno uvedomila, že co to vlastne robím JA posudzujem už aj knihu Akože halooo žena spamätaj sa!!!! JE TO LEN KNIHA A NIE SKUTOČNÝ ŽIVOT ...
Tak si to rozoberme Po prvé - NEMÁM RADA RACHEL Nepýtajte sa ma "prečo ju nemáš rada?" Pretože SAMA NETUŠÍM Prosto mi ako postava nesadla vážne neviem. Ako jasné beriem, páčia sa jej traja muži a oni chcú ju. Ale neviem prosto je taká.... Neviem nesedíme si a "najkamošky" nebudeme ( už keď sme pri tom tak ani s Tess )
Po druhé - Jake je zlatíčko ale akosy mi nepasuje k nim, myslím, že on tam zastáva rolu ženy všetko fotí, hlási, cíti sa neisto
Po tretie - MILUJEM Caleba aj Imariho ak by to bola kniha o nich a inej partnerke som s toho celá happy Takto sa s tým musím popasovať a poriadne si premyslieť ako napíšem celú recenziu
Musím sa priznať, že knihu som odkladala dlho. Prečo, ani sama netuším. Ale prosto nebol "jej čas" ako rada hovorím U mňa je to prosto tak, že každá kniha, každý príbeh má svoj správny čas kedy si ho vychutnám. Priznávam pár krát som mala chuť knihu zatvoriť a už sa k nej nevrátiť. Nie nebola som pobúrená vzťahom MMMF skôr to bolo kvôli Rachel nesadli sme si ( ale ja to mám skoro pri každej hrdinke, že mi buď nesadne vôbec alebo mi lezie na nervy ) ale nedalo mi to a musela som čítať ďalej. A môžem povedať, že neľutujem. Myslím, že nič viac dodať nemusím lebo už vyššie som napísala všetko čo som chcela povedať.
No musím povedať, že druhá časť série KLUB ZHÝRALCŮ:SVŮDNÝ POHLED sa mi páčila viac ako prvá. Garrett to nemal ľahké a až neskôr som sa dočítala prečo to tak bolo. Mia mala tiež niečo do seba a obľúbila som si ju a obdivovala som jej odvahu ... Vekový rozdiel mi nevadil ani to, že boli nevlastný súrodenci, a ani to, že som sa dozvedela viac o klube. Vlastne si určite prečítam aj ďalšiu knihu
