Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Ahoj, som čitateľka na plný úväzok (neplatená, ale šťastná).
Môj životný štýl? Kombinácia: fantasy chaos, krimi napätie a občasná romantická katastrofa. Ak je niekde dráma, tajomstvo alebo elf so záhadnou minulosťou – som tam prvá.
Môj knižný strop je niekde medzi detektívkami, kde všetci klamú, thrillerom, kde nikto neprežije (ale dúfam, že aspoň ja), a romantickým young adult, kde sa všetci najprv nenávidia a potom bozkávajú v daždi.
Vydavateľstvá ako Ikar, Slovart alebo Yoli ma už poznajú – teda nie oficiálne, ale podľa toho, koľko peňazí som u nich nechala, by mi mohli aspoň poslať vianočnú pohľadnicu.
Knihy? Pre mňa to nie sú len príbehy. Sú to unikové východy z reality, kde neexistujú účty, ranné vstávanie ani suchý obed. Len meče, láska, vraždy a komplikované vzťahy. Presne tak, ako to mám rada.
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
No… toto ma teda veľmi nepresvedčilo.
Logan mi väčšinu knihy liezol na nervy. Už jeho prvé stretnutie s Grace je celkom výživné príde do jej izby, kde si pozerá film, a veľmi rýchlo sa to z nevinného večera zvrhne na sexuálne dotyky. A práve pri tejto scéne som si hovorila, že toto teda nie je úplne ideálny začiatok romantického príbehu.
Potom sa s Grace začne stretávať, lenže stále rieši Hannah a v podstate ju využíva ako spôsob, ako na ňu zabudnúť. Keď jej to prizná, Grace to pochopiteľne ukončí. A Logan si až následne uvedomí, že mu na nej vlastne záleží. Lenže jeho následné naháňanie Grace mi miestami pripadalo skôr otravné než romantické.
Najviac ma pobavila tá Graceina podmienka so zoznamom úloh, ktoré musí Logan splniť, aby dostal druhú šancu. Básnička, koláž, papierové srdiečka, modré ruže, fotka na červenom kresle a ešte odporúčanie od hokejovej hviezdy. Niektoré z tých scén boli síce vtipné hlavne jeho otrasná básnička ale zároveň som si hovorila, že toto už je trochu materská škôlka pre vysokoškolákov.
A Loganova zmena postoja k ženám? Posledných sto strán som mala pocit, že čítam o úplne inom človeku. Väčšinu knihy je to chlap, ktorý má ženy tak trochu na jedno použitie, a potom zrazu príde Grace a on je najväčší romantik pod slnkom. Chápem charakterový vývoj, ale toto bolo na mňa až príliš skokové.
Vadila mi aj línia s Ramonou. Grace sa po tom, čo jej Ramona predtým spravila, veľmi rýchlo prenesie cez ich konflikt. Veľmi zvláštna bola pre mňa aj situácia s Ramonom a pokusom o sexuálne napadnutie. Toto mi prišlo zbytočne vložené do príbehu a hlavne sa mi nepáčilo, ako sa s tým následne pracovalo. V jednej chvíli je z toho veľká vec a potom sa to prakticky stratí. Aj iné recenzie túto scénu kritizujú ako nešťastne použitú zápletku, ktorá sa ďalej poriadne nerozvíja.
A potom erotické scény. Čítala som slovenský preklad a… broskynka? Fakt? Pri niektorých scénach som mala taký strašný pocit trápnosti, že som sa nevedela rozhodnúť, či sa mám smiať alebo knihu zavrieť. Toto malo byť sexy?
Na druhej strane, čítalo sa to rýchlo a nebolo to úplné utrpenie. Lenže keď si spätne premietnem, čo ma na knihe vlastne bavilo, toho veľa nenachádzam.
Logan počas väčšiny knihy:
Logan posledných 100 strán:
Ja pri „broskynke“:
Za mňa teda 2/5.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
No… tak toto sú nakoniec skôr slabšie 3. A pritom som si počas čítania hovorila, že možno dám štyri. Číta sa to rýchlo, je tam chémia, doťahovanie, hokejisti, fake dating a presne ten typ romantiky, pri ktorej mozog na chvíľu vypne a človek si povie: „Dobre, ešte jednu kapitolu.“ Lenže potom sa mozog zase zapne. A začne nachádzať problémy.
Zápletka je v podstate romantický starter pack: populárny hokejista potrebuje doučovanie, dievča chce zaujať iného chalana, uzavrú dohodu a, šokujúco, z dohody bude láska. Klišé na klišé. Ale dobre, pri tomto žánri som ochotná odpúšťať. Keď fungujú postavy a chémia, pokojne mi dajte aj fake relationship číslo 784.
A práve postavy boli pre mňa najväčší rozdiel.
Garrett bol jednoznačne lepší. Zo začiatku síce pôsobí ako chodiace ego v hokejovom drese, ale postupne sa ukáže, že pod tým všetkým je omnoho viac. Jeho rodinné problémy, vzťah s otcom (idioretardom), neistoty a spôsob, akým sa s nimi vyrovnáva, z neho robia celkom komplexnú postavu. Dokonca som mu postupne odpustila aj časť toho jeho „ja som najväčší dar pre ženské pokolenie“ správania.
Hannah oproti nemu… no. Tam som čakala podstatne viac.
Pretože ťažké témy sú tu podľa mňa skôr dekorácia než skutočne prepracovaná súčasť príbehu. Hannah zažila v pätnástich znásilnenie, kvôli ktorému má problémy so sexom, absolvovala tri roky terapie a celé to má byť jedna z najdôležitejších vecí formujúcich jej postavu. Lenže mne to tak vôbec neprišlo. Niečo sa vysvetlí, povie sa, že chodila na terapiu, máme pár jej reakcií a… ideme ďalej.
Pri takejto skúsenosti som jednoducho čakala väčšiu psychologickú hĺbku. Nie preto, že by som potrebovala 300 strán utrpenia, ale preto, aby som mala pocit, že autorka naozaj rozumie tomu, čo do príbehu vložila. Hannah mi v konečnom dôsledku pôsobila až príliš „v pohode“ vzhľadom na to, čo má byť jednou z najzásadnejších tráum jej života. Tri roky terapie ako univerzálna náplasť na všetko mi teda úplne nestačili.
A možno práve preto som po seriáli mala pocit, že tam tento aspekt fungoval lepšie. Adaptácia niektoré veci zmenila a Hannahinu traumu rozvíjala postupnejšie, pričom tvorcovia sami hovorili, že jej rekonštrukcia a dôvera vo vzťahu mali byť emocionálnym jadrom príbehu.
Čo ma ešte dostalo, bol začiatok. Ten na mňa pôsobil miestami fakt amatérsky. Niektoré dialógy som čítala a rozmýšľala, či sa to má naozaj tváriť ako hotová kniha, alebo som omylom otvorila Wattpad. Postupne sa to zlepší, ale prvý dojem teda žiadna sláva.
Na druhej strane, chémia medzi Garrettom a Hannah funguje. Ich doťahovanie ma bavilo, romantická linka mala tempo a hlavne som sa nenudila. Čo je pri knihe, ktorú som pokojne mohla odložiť, celkom podstatný detail.
A potom je tu slovenský preklad, ktorý si tiež povedal, že nebude len ticho sedieť v kúte. Preklepy. Viacero. Nič, čo by mi úplne zničilo čítanie, ale pri vydanej knihe to jednoducho nechceš riešiť.
Takže môj verdikt je trochu ironický: málokedy poviem, že seriál je lepší ako kniha, ale tu to tak mám. Kniha má chémiu a Garretta, kvôli ktorému som bola ochotná prežiť aj niektoré tie romantické klišé (Belmont Cameli tiež nie jena zahodenie). Ale keď k tomu pridám povrchnejšie spracované vážne témy, menej vydarenú Hannah (Ella Bright je skvelá!), miestami amatérsky štýl a preklepy v preklade, štyri hviezdy zo seba jednoducho nevytlačím.
Seriál: 4
Kniha: slabšie 3.
Čítanie som si užila, ale keby sa ma niekto spýtal, či si má vybrať knihu alebo seriál, tentoraz bez veľkého premýšľania ukážem na seriál.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Tak toto bola kniha, od ktorej som čakala podstatne viac. Námet bol podľa mňa naozaj skvelý. Práve preto ma trochu mrzí, že výsledok bol pre mňa len slabší priemer.
Začiatok sa mi čítal dosť ťažko a kým sa príbeh konečne rozbehol, mala som pocit, že som už pomaly zabudla, čo všetky tie drobné náznaky z úvodu vlastne znamenali. Autorka si dala naozaj záležať na opisoch prostredia a na tom, aby sme sa zoznámili s postavami a ich životmi, ale miestami toho bolo jednoducho priveľa. Dej sa podľa mňa dal skrátiť bez toho, aby mu niečo podstatné chýbalo.
Samotná Pandora/Dora mi neprekážala, ale ani som si k nej nevytvorila nejaký extra vzťah. Oveľa viac ma zaujala Lottie, bývalá prostitútka a súčasná gazdiná a partnerka Hezekiaha. Jej príbeh, vzťah k Hezekiahovi a Dorinej matke a celá jej minulosť boli podľa mňa zaujímavejšie než romantická linka, ktorá bola taká... no, klasická. Edward bol fajn, ale keby tam tá romantika vôbec nebola, asi by som za ňou neplakala.
Najväčšia škoda je podľa mňa práve v tom, ako málo sa využil samotný motív Pandorinej skrinky. Čakala som niečo tajomnejšie, temnejšie, možno aj trochu desivejšie. Namiesto toho som dostala historickú záhadu, ktorá síce mala svoje momenty, ale napätie sa ku mne veľmi nedostavilo. I keď autorka o to mala snahu v podobe bratov Coombovcov. A keď už sa začali veci konečne odhaľovať, veľa z toho som už tak trochu tušila. Hezekiah navyše na mňa pôsobil skôr ako zloduch z rozprávky než ako niekto, z koho by som mala mať rešpekt.
Veľmi sa mi páčilo prostredie starožitníctva a celá myšlienka, že Dora sa snaží presadiť ako návrhárka šperkov napriek tomu, že jej vlastný život riadi človek, ktorý jej vzal to, čo jej patrilo. Toto malo podľa mňa obrovský potenciál.
A potom sú tu detaily, ktoré mi počas čítania liezli na nervy. Pomlčky v textoch, chyby v úvodzovkách ma rušili a vykanie/tykanie medzi postavami bolo tiež zaujímavé chvíľu si tykajú, potom si zase vykajú, potom opäť tykajú... jednoducho, nech žije konzistentnosť.
Celkovo teda dobrý námet, pekné prostredie, ale podľa mňa nevyužitý potenciál. Grécku mytológiu mám rada a práve preto som možno čakala trochu viac než len jemný odkaz na Pandoru. Kniha nebola vyslovene zlá, len ma nedokázala vtiahnuť tak, ako som dúfala. Čítala som ju pomerne dlho a viackrát som mala chuť ju len odložiť.
Za mňa teda pohodové historické čítanie s nádychom tajomstva, ale nič, čo by som potrebovala niekomu okamžite strčiť do rúk.
Táto kniha ma úplne dostala. Márquez nám hneď na začiatku prezradí, že Santiago Nasar zomrie, takže otázkou nie je čo sa stane, ale ako je možné, že tomu nikto nezabránil. A práve v tom je celý príbeh desivý.
Kniha postupne rekonštruuje udalosti, ktoré tragédii predchádzali, pričom tú istú udalosť sledujeme z rôznych pohľadov. Občas som mala pocit, že čítam to isté znova, ale práve postupným skladaním jednotlivých výpovedí vzniká kompletný obraz toho, čo sa stalo.
Najsilnejšia je podľa mňa myšlienka kolektívnej nevšímavosti a zodpovednosti. Všetci vedeli, čo sa má stať, no každý predpokladal, že zasiahne niekto iný. A tak sa tragédii, ktorej sa dalo úplne jednoducho zabrániť, napokon nikto nepostavil do cesty.
Páčil sa mi aj štýl miestami pôsobí takmer ako novinová reportáž alebo policajná rekonštrukcia, čo príbehu dodáva zvláštnu chladnosť a zároveň ešte viac podčiarkuje absurditu celej situácie.
Kronika vopred ohlásenej smrti je krátka, číta sa rýchlo, ale ponúka veľa priestoru na premýšľanie. Je to príbeh o ľahostajnosti, spoločnosti a o tom, kam môže viesť presvedčenie, že „veď to určite vyrieši niekto iný“.
Po Sto rokoch samoty som sa do tejto knihy púšťala trochu s obavami, ale musím povedať, že mi sadla výrazne viac. Je oveľa čitateľnejšia a príbeh Florentina a Ferminy ma dokázal zaujať napriek tomu, že nejde o knihu, ktorú by som zhltla za pár večerov.
Je to príbeh o láske, čakaní, starnutí, manželstve aj o tom, čo všetko si človek dokáže nahovoriť, keď niekoho považuje za svoju jedinú životnú lásku. Florentino je pritom veľmi kontroverzná postava miestami som k nemu cítila odpor, inokedy ľútosť, no rozhodne mi nebol ľahostajný. A to považujem za veľké plus.
Veľmi sa mi páčilo, že postavy nie sú idealizované. Sú chybné, miestami nesympatické a robia veci, ktoré sa nedajú jednoducho ospravedlniť. Napriek tomu pôsobia neuveriteľne ľudsky. Márquez navyše dokáže aj o starnutí a smrti písať tak, že to nie je len smutné, ale miestami aj prekvapivo vtipné.
Kniha sa mi čítala lepšie než Sto rokov samoty a ako absolventka španielskej filológie ju určite považujem za prístupnejšie dielo. Nie je to jednoduchá romantika, skôr zvláštna, miestami až morálne pochybná a trochu „zvrátene krásna“ predstava o celoživotnej láske.
Viem oceniť, že štýl písania je výnimočný a že ide o dielo, ktoré má v rámci svetovej aj hispanoamerickej literatúry obrovský význam. Napriek tomu som si k nemu nedokázala nájsť cestu.
Začiatok ma ešte zaujal bol bizarný, zvláštny a miestami aj vtipný. Neskôr sa však príbeh začal pre mňa čoraz viac vliecť. Neustále sa opakujúce mená, množstvo postáv a generácií, ktoré prichádzali a odchádzali, mi veľmi sťažovali orientáciu. Často som mala problém zapamätať si, ktorý Aureliano alebo José Arcadio je práve na scéne.
Najviac mi však prekážala celková atmosféra knihy. Celý rod bol odsúdený na samotu, nešťastie a opakovanie rovnakých chýb. Čakala som, že sa niekto z postáv konečne dočká skutočného šťastia alebo naplnenia, ale ten pocit nikdy neprišiel. A úprimne, pri takom množstve incestných vzťahov a sexuálnych motívov som si niekedy hovorila, či toho už nie je trochu priveľa.
Zaujímavé je, že som knihu čítala aj v španielčine a ako absolventka španielskej filológie som k nej pristupovala s veľkým rešpektom. O to viac ma mrzí, že som v nej nedokázala nájsť to, čo v nej vidia mnohí iní čitatelia. Rozumiem jej literárnej hodnote, no čitateľsky ma veľmi neoslovila.
Od tejto knihy som si sľubovala oveľa viac, najmä kvôli obálke a anotácii, ktoré pôsobili naozaj lákavo. Žiaľ, samotný príbeh ma skôr sklamal. Dej sa vliekol, pôsobil natiahnuto a aj napriek tenkému rozsahu mi čítanie trvalo nezvyčajne dlho miestami som mala pocit, že sa nikam neposúvam.
Ako triler to na mňa vôbec nezabralo. Namiesto napätia som cítila skôr nudu a frustráciu. Pokus o pútavé spracovanie mi prišiel nevýrazný a celkový dojem bol, že príbeh nemá silnejšiu kostru ani tempo.
Aj keď bol námet potenciálne zaujímavý, prevedenie sa podľa mňa nepodarilo. Vraždy a samotná zápletka pôsobili skôr pritiahnuto za vlasy než napínavo. Štýl písania mi navyše miestami pripomínal inšpiráciu inými autormi, no bez vlastnej iskry.
Celkovo ide pre mňa o veľké sklamanie kniha, ktorá mala potenciál, ale nepodarila sa.
Od obálky aj anotácie som čakala niečo úplne iné, než som nakoniec dostala. Príbeh ma síce miestami zaujal a bola som zvedavá, kam sa to celé posunie, ale často som mala pocit, že sa skôr vlečie na takú útlu knihu mi čítanie trvalo nezvyčajne dlho.
Nápad je pritom veľmi dobrý, dokonca ide o zaujímavý debutový koncept, no spracovanie ma úplne nepresvedčilo. Štýl písania bol v poriadku, ale samotný dej na mňa pôsobil zvláštne, miestami až chaoticky a ťažko uchopiteľne.
Páčilo sa mi zasadenie do 19. storočia v Anglicku prostredie bolo pekne opísané a ľahko som si ho vedela predstaviť. Aj napriek tomu však knihe chýbala väčšia hĺbka a lepšie vykreslené postavy, ktoré zostali skôr povrchové.
Záver prišiel rýchlo a nepôsobil úplne uzavreto, čo mi celkový dojem ešte zhoršilo. Fantasy prvky ma tiež veľmi neoslovili. Taktiež som nečakala, že kniha bude obsahovať LGBTQ+, čo by nebolo nič zlé, ale nejako mi to v tomto prípade nepasovalo.
Celkovo skôr priemer, ktorý ma nenadchol a pravdepodobne by som sa ku knihe už nevrátila.
Zo začiatku som si hovorila, že toto asi nebude úplne pre mňa rýchle zamilovanie a „okamžitý osudový pár“ mi prišlo dosť nereálne.
Lenže postupne sa to zlomilo a kniha ma chytila. Najviac ma bavili básne vložené do príbehu, ktoré mu dávajú úplne iný rozmer niektoré, ako napríklad Ružový balón, sú naozaj silné a ostanú v hlave.
Príbeh Layken a Willa sa síce rozbehne rýchlo, ale neskôr sa dostane do oveľa emotívnejšej a ťažšej roviny, kde už nejde len o romantiku, ale aj o stratu, zodpovednosť a životné rozhodnutia.
Nakoniec som to dočítala s tým, že ma to prekvapivo zasiahlo viac, než som čakala.
Útla knižka, ktorá v sebe skrýva oveľa viac, než by jej rozsah napovedal. Príbeh pracuje s konceptom „záchrannej vzdialenosti“ medzi rodičom a dieťaťom, ktorý je podaný mimoriadne silne a znepokojivo.
Hlavná postava Amanda leží v nemocnici a v rozhovore s Davidom sa snaží poskladať, čo sa vlastne stalo jej, jeho matke a deťom v celom tomto zvláštnom, postupne sa rozpadávajúcom príbehu. Jej rozprávanie je fragmentárne, miestami dezorientujúce, čo dokonale odráža jej stav mysle aj celkovú atmosféru knihy.
Autorka tu spája realitu s prvkami snov a juhoamerických povier, čím vytvára zvláštnu, takmer magickú, ale zároveň nepokojnú atmosféru. Práve tento nepokoj je niečo, čo ma nútilo čítať ďalej, aj keď som sa miestami strácala a niektoré časti som si musela prečítať viackrát, aby som pochopila ich význam.
Kniha vo mne vyvolala silné pocity úzkosti aj fascinácie zároveň. Téma materinskej lásky a puto medzi rodičom a dieťaťom je tu spracované veľmi originálne ako niečo premenlivé, krehké a zároveň zásadné.
Záchranná vzdialenosť je zvláštny, znepokojujúci a zároveň podmanivý zážitok, ktorý sa ťažko zaraďuje, ale ešte ťažšie zabúda.
