Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Volám sa knihomoľ. Nie, nie je to diagnóza (zatiaľ), ale životný štýl! Knihy sú moja vášeň, oddych aj adrenalín v jednom. Milujem True crime – ak je v názve sériový vrah, som tam prvá. Detektívky, trilery, napínavé akčné príbehy? Áno, prosím! Mysteriózne, horory, fantasy, sci-fi? Prečo si vyberať, keď môžem mať všetko?
Čím zamotanejšia zápletka a záhadnejšie nitky deja, tým viac si užívam ich rozpletanie. Záver príbehu je pre mňa niečo ako odmena za intelektuálny maratón – potím sa spolu s vyšetrovateľmi a aj ja mám výslužku: čitateľskú katarziu.
Som úplne závislá na knižných sériách – Sam Porter, Sebastian Bergman, Robert Hunter, Maarten S. Sneijder či Kim Stoneová sú moji literárni kamoši. Oni vyšetrujú vraždy, ja vyšetrujem, kedy stihnem prečítať ďalší diel. A ak sa pýtate, kde ma nájdete – skúste najbližšie knihkupectvo, knižnicu, gauč s dekou... alebo hoci len nasledujte stopy knižného prachu.
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Hovorí sa, že každá láska má svoje obete. V tomto prípade to treba brať doslovne. Čo som si na knihe skutočne užila, bol čiernočierny humor, sarkazmus a absolútna absurdita niektorých situácií. Autorka dokáže aj tie najbrutálnejšie, krvou nasiaknuté scény podať s takou dávkou grotesknosti a trefných dialógov, že som sa neraz smiala nahlas. A potom som sa zamyslela, či je úplne normálne rehotať sa pri čítaní o rozporciovaných telách. Nuž, každý máme svoje malé čitateľské úchylky.
Lenže tu nastal môj problém.
Očakávala som inteligentný, poriadne krvavý thriller s originálnou zápletkou a zvrátenou súťažou dvoch zabijakov. A spočiatku to vyzeralo sľubne. Len čo sa však Rowan a Sloane stretli, vražedné tempo začalo prehrávať súboj s ich sexuálnym apetítom.
Z lovcov psychopatov sa postupne stávali vášniví milenci a namiesto napätia, kto koho vystopuje a zlikviduje, som čoraz častejšie sledovala, kto koho skôr vyzlečie. Erotické scény dostali podľa mňa priveľa priestoru a citeľne spomaľovali dynamiku samotného lovu.
A to je škoda, pretože námet mal potenciál na skutočne šialenú, inteligentnú a morbídne zábavnú jazdu.
Kavka & Řezník je napokon krvavá, absurdná, miestami nechutná, no zároveň prekvapivo sladká love story dvoch sériových vrahov. Kniha, v ktorej sa romantika stretáva s rozštvrtenými telami a vyznanie lásky má občas bližšie k pitevnej správe než k ľúbostnej básni.
Bavila som sa? Rozhodne áno. Dostala som thriller, aký som očakávala? Ani náhodou.
A moje záverečné ponaučenie?
Láska je vraj slepá. V prípade Rowana a Sloane má navyše zrejme aj veľmi vysokú toleranciu voči krvi, vnútornostiam a zápachu rozkladu.
Niektoré známosti sa začínajú nevinným rozhovorom pri poháriku. Iné sa končia plánovaním vraždy.
Psychologický thriller s takmer hitchcockovským nádychom, v ktorom sa zrada, pomsta a čierny humor stretávajú v poriadne nebezpečnej kombinácii.
Krátke kapitoly a striedanie rozprávačov dodávajú príbehu svižné tempo a neustále menia jeho dynamiku. Práve keď som nadobudla presvedčenie, že viem, kam autor smeruje, prišiel zvrat, ktorý mi dokonale vyrazil dych. Približne v tretine knihy totiž Swanson urobí taký brutálny škrt cez čitateľské očakávania, že všetky moje dovtedajšie teórie môžu ísť rovno do koša.
A presne toto mám na psychologických thrilleroch rada! Keď autor nedovolí čitateľovi pohodlne sa usadiť vo vlastných domnienkach a dokáže ho prekvapiť vo chvíli, keď si už myslí, že má všetko prekuknuté.
Na zabití je rýchle, zábavné a príjemne zákerné čítanie, pri ktorom sa oplatí neveriť nikomu. A už vôbec nie sympatickým cudzincom v letiskovom bare.
Jediné, čo ma mrzí, je, že pokračovanie sa zatiaľ nedočkalo českého ani slovenského prekladu.
Tak čo, zverili by ste svoje najtemnejšie myšlienky úplne cudziemu človeku len preto, že ho už pravdepodobne nikdy neuvidíte?
Oba diely majú svižné tempo, množstvo akcie a napätia. Násilie je miestami poriadne explicitné, takže slabším povahám by som odporúčala radšej romantiku, v ktorej sa namiesto nožov rozdávajú kvety.
Láska bolí. V Moriho prípade to však nemusí byť iba metafora.
K tejto temnej vojenskej romantickej duológii som sa dostala úplnou náhodou. Vedela som, že vstupujem do sveta, v ktorom sa s ľudským životom príliš nemaznajú. Očakávala som brutalitu, násilie, krv a nebezpečné vojenské misie. To všetko som aj dostala. Čo som však nečakala, bola poriadna dávka chaotickej, majetníckej a svojsky ochranárskej lásky, ktorá ma miestami pobavila viac než samotné prestrelky.
Zoznámte sa s Cameronom, prezývaným MORI. Jedným z najsmrteľnejších členov tajnej vojenskej organizácie Temné složky. Je brutálny, nevyspytateľný a má jeden drobný pracovný problém. Nedokáže prestať zabíjať vlastných parťákov. Uznajte, že s takýmto životopisom sa v kolektíve veľmi dobre nepracuje.
Po tom, čo experimentálna droga ešte viac naruší jeho sebakontrolu, končí za trest opäť v nemilosrdných Skúškach. A aby toho nebolo málo, pridelia mu novú partnerku Emery. Jeho úloha je pritom až podozrivo jednoduchá: Nezabi ju!
Lenže Emery nie je žiadna bezbranná slečinka, ktorú treba zachraňovať pri prvom výstrele. Je dcérou mocnej mafiánskej rodiny a sama veľmi dobre vie, ako zaobchádzať so zbraňami aj s ľuďmi, ktorí jej stoja v ceste.
A tak sa začína spolupráca dvoch nebezpečných ľudí, pri ktorých je otázne, či ich skôr zabije nepriateľ, alebo jeden druhého.
Prostredie je drsné, nekompromisné a nasiaknuté násilím. Vojenský výcvik, nebezpečné misie a podsvetie vytvárajú neustály tlak, zatiaľ čo romantická linka do celého chaosu vnáša ďalší, nemenej výbušný prvok.
Moriho láska totiž rozhodne nepatrí medzi tie pokojné, nežné a rozumné. Je intenzívna, majetnícka, ochranárska a miestami tak absurdne prehnaná, až som sa musela smiať. Pretože keď sa do vás zamiluje muž, ktorého najväčším problémom je nezabíjať ľudí okolo seba, romantika dostáva celkom nové bezpečnostné pravidlá.
A práve táto kombinácia ma bavila.
Oba diely majú svižné tempo, dostatok akcie, napätia a situácií, pri ktorých som si neraz povedala, že toto už je poriadne šialené. A potom som s úsmevom otočila ďalšiu stránku.
Samozrejme, nejde o čítanie pre každého. Násilie je miestami veľmi explicitné, postavy majú od morálnych vzorov poriadne ďaleko a vzťah Moriho a Emery by v skutočnom živote vyvolal viac varovných signálov než pokazený bezpečnostný systém.
Lenže ja som nehľadala návod na zdravý partnerský vzťah. Hľadala som príbeh, ktorý ma vtiahne, pobaví a nedovolí mi nudiť sa.
A presne to som dostala.
Skvele som sa bavila! V bezpečí domova, s čajom v ruke, som si dopriala poriadnu dávku adrenalínu, strachu, napätia a nebezpečnej príťažlivosti. Všetko bez jediného reálneho rizika.
A to je na knihách predsa úžasné. Môžem sa zamilovať do psychopata, prežiť vojenskú misiu aj uniknúť smrti, a pritom mi hrozí nanajvýš to, že sa oblejem čajom.
Takže ak máte chuť na temnú romantiku, pri ktorej sa namiesto kvetov rozdávajú náboje a vyznanie lásky môže znieť ako vyhrážka, duológia Temné složky vám má čo ponúknuť.
Len si pamätajte: keď vám Mori povie, že pre vás urobí čokoľvek, radšej sa nepýtajte na podrobnosti.
Celú trilógiu by som prirovnala k veľkému tresku. Explozívna jazda plná neúprosného napätia, krvavých stretov a nečakaných zvratov, v ktorej Dan Simmons brilantne prepletá niekoľko dejových línií a všetko dochucuje poriadne štipľavým humorom. A ten mi sadol absolútne dokonale! Joe Kurtz je postava, ktorú len tak niečo nezastaví. Ako ho výstižne charakterizuje jedna z viet v knihe:
„Někdy připomíná právě onen výrobek, který i když dostane na ciferník, stále jede a nezklame.“
Nie je to žiadny svätec ani uhladený hrdina. Je to tvrdohlavý, drsný chlap, ktorý sa spolieha na zdravý sedliacky rozum, vlastné päste a schopnosť improvizovať aj v situáciách, z ktorých by sa iní už dávno nedostali živí. A hoci sa pohybuje vo svete, kde sa problémy riešia najmä zbraňami, jeho najväčšou prednosťou zostáva chladná hlava.
Simmons rozhodne nešetrí krvou ani explicitným násilím. Mafia, nájomní zabijaci, bizarní psychopati a situácie, ktoré miestami prekračujú hranicu uveriteľnosti, vytvárajú poriadne divoký kokteil. Občas to pôsobí až komiksovo, ale paradoxne práve táto prehnanosť v kombinácii s drsným, miestami až absurdným humorom dodáva celej trilógii osobitý charakter.
Napokon, jeden z citátov dokonale vystihuje, aký humor tu môžete očakávať:
„Kdo se vyčůrá na elektrické oplocení, obdrží šokující zprávy.“
Dan Simmons si ma touto trilógiou definitívne získal. Hoci sa vedome pohráva s klišé klasických drsných detektívok a miestami ich ženie až do groteskných rozmerov, výsledkom je pre mňa mimoriadne zábavná, napínavá a výborne vystavaná kriminálna séria s výraznými trilerovými prvkami.
A Joe Kurtz?
Ten je dôkazom, že niektorí chlapi jednoducho odmietajú zomrieť. Aj keď im na to svet poskytuje jednu príležitosť za druhou.
Príbeh nemá strhujúce tempo, ale mne to vôbec neprekážalo. Feeney totiž nestavia iba na akcii. Napätie vytvára prostredníctvom izolácie, nepríjemných náznakov, narastajúcej nedôvery a postupných odhalení. Škótska kaplnka uprostred snehovej búrky tomu dodáva výbornú, takmer klaustrofobickú atmosféru.
A keď už som mala pocit, že jednotlivé kúsky skladačky začínajú zapadať na svoje miesto, autorka mi pripomenula, že vidieť ešte neznamená vedieť. A vedieť ešte neznamená poznať pravdu.
Kameň papier nožnice je pre mňa pútavý, zamotaný psychologický triler o klamstvách, tajomstvách a dôvere, ktorá sa dokáže rozpadávať tak nenápadne, až si jej stratu všimneme príliš neskoro.
Ideálne čítanie na sychravé jesenné večery. Najlepšie niekde v teple, s čajom a s vedomím, že za oknom nečíha snehová búrka ani opustená škótska kaplnka.
„Kameň. Papier. Nožnice. V detskej hre rozhoduje náhoda. V manželstve Wrightovcov však každý ťah niečo stojí. A niekto musí prehrať.“
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Peklo je prázdné, všichni ďáblové jsou tu.“
Tik. Tak. Tik. Tak.
48 hodín. Presne toľko času odpočítava sadistický vrah pred ďalšou vraždou na objednávku. A keď sa odpočet skončí, niekomu sa skončí aj život.
Štvrté pokračovanie série od Sam Holland, ktoré úzko nadväzuje na prvý diel Kopírák (ČJ) / Echoman (SJ), ma doslova prevalcovalo!
Sam Holland ma opäť dostala svojím neúprosným tempom, premyslenou zápletkou a schopnosťou dávkovať odhalenia presne vo chvíľach, keď si myslím, že už nemôže byť horšie. Minulosť sa prepletá s prítomnosťou, jednotlivé súvislosti postupne vyplávajú na povrch a napätie rastie s každou ďalšou kapitolou. Knihu som nedokázala odložiť, hoci som neraz mala chuť aspoň na chvíľu uniknúť pred tým, čo sa v nej odohrávalo.
Lenže to, prečo túto sériu tak milujem, nie sú iba brutálne zločiny či prekvapivé zvraty.
Sú to postavy.
Predovšetkým vrchná inšpektorka Cara Elliottová a jej brat Nate Griffin. Ich osobné príbehy, vzájomné puto a všetko, čím si prešli, dodávajú vyšetrovaniu úplne iný rozmer. Tentoraz som ich bolesť, strach a bezmocnosť prežívala tak intenzívne, až som mala pocit, že som súčasťou ich sveta. Autorka ich v tomto pokračovaní posúva na úplne novú úroveň. Ich minulosť nie je iba kulisou vyšetrovania, ale neoddeliteľnou súčasťou príbehu, v ktorom sa osobné záujmy, odhodlanie a staré rany nebezpečne prelínajú.
A potom prišli momenty, na ktoré ma nepripravilo ani všetko to predchádzajúce napätie.
Keď som si myslela, že autorka už nemá čím viac otriasť mojimi emóciami, prišli ďalšie udalosti a odhalenia, ktoré mi doslova vyrazili dych. Niektoré postavy som si totiž počas série obľúbila natoľko, že ich automaticky považujem za súčasť ďalších príbehov. Lenže Sam Holland mi pripomína, že v jej svete nemá nikto nič zaručené.
A niektoré straty bolia aj vtedy, keď sa odohrávajú iba na stránkach knihy.
Práve pre silné prepojenie osobných príbehov s vyšetrovaním odporúčam začať prvým dielom Kopírák / Echoman. Bez poznania predchádzajúcich udalostí síce môžete sledovať samotný prípad, ale prídete o množstvo súvislostí a emocionálnu hĺbku, ktorá robí toto pokračovanie takým pôsobivým. Navyše si môžete nechtiac prezradiť dôležité momenty z predchádzajúcich kníh.
A áno, pripravte sa na poriadnu dávku brutality. Ale keďže je medzi nami dosť fanúšikov Chrisa Cartera, verím, že ani tento titul nebude mať problém nájsť si miesto vo vašich knižniciach.
Keď som knihu dočítala, nedokázala som ju dostať z hlavy. Nie preto, že by ma šokovalo, čoho všetkého je človek schopný, ale preto, ako veľmi ma zasiahlo to, čo po ňom zostáva.
Po poslednej stránke vo mne zostalo nadšenie z výborne vystavaného trileru, ale aj smútok, bezmocnosť a množstvo otázok. Predovšetkým jedna: Ako sa z toho všetkého dokážu pozviechať tí, ktorí zostali?
Sam Holland ma tentoraz emocionálne úplne zničila. A ja teraz úprimne dúfam, že príde ďalšie pokračovanie, pretože potrebujem vedieť, či sa postavy, ku ktorým som si vytvorila taký silný vzťah, ešte niekedy dokážu spamätať.
Vrah odpočítaval 48 hodín. Ja budem odpočítavať dni do ďalšieho pokračovania.
Príbeh bol podľa autora inšpirovaný skutočnými udalosťami.
Zo začiatku návykové čítanie s frenetickým tempom a mysterióznou atmosférou, ktorá ma okamžite chytila. Lenže s každou ďalšou kapitolou akoby Beuglet nadobudol pocit, že viac musí znamenať lepšie.
Sci-fi. Tajné laboratóriá. CIA. Konšpirácie. Ďalšie odhalenia. Ďalšie nebezpečenstvo. A ešte trochu akcie, keby jej náhodou bolo málo.
Nebolo.
V poslednej tretine už autor tlačí na pílu tak veľmi, až sa pôvodne zaujímavý mysteriózny triler rozpadá pod množstvom nepravdepodobných udalostí. Dej sa rozbieha všetkými možnými smermi a napätie u mňa postupne vystriedala únava.
Nepomohlo ani odpočítavanie hodín a minút, ktorým autor v záverečnej tretine ešte viac stupňuje tempo a naliehavosť. To, čo malo zrejme vyvolať pocit, že čas neúprosne beží, ma paradoxne čoraz viac ubíjalo. V tej chvíli som už nepotrebovala ďalšiu dávku adrenalínu. Potrebovala som, aby príbeh konečne zabrzdil.
Namiesto otázky „Ako sa to skončí?“ som si tak čoraz častejšie kládla inú:
„Koľko strán mi ešte zostáva?“
Škoda. Začiatok sľuboval oveľa viac, než mi príbeh nakoniec dokázal ponúknuť. Autor chcel obsiahnuť príliš veľa a výsledkom bol pre mňa prekombinovaný, chaotický a čoraz menej uveriteľný príbeh.
Ak hľadáte kvalitne a logicky vystavaný mysteriózny triler, tadiaľto by som vás neposlala.
Ja som poslednú stranu zatvorila s jediným pocitom:
Konečne.
Na každý ďalší diel série s Kim Stoneovou sa vždy teším. Zlá krev ma síce opäť vtiahla medzi starých známych, ale tentoraz som knihu zatvárala s pocitom, že mi Marsonsová zostala niečo dlžná.
A začnem možno trochu netradične od konca. Vraha som neodhalila.
Tentoraz som sa vlastne ani veľmi nesnažila predbiehať vyšetrovateľov. Jednoducho som sa usadila vedľa Kim a jej tímu a prizerala sa, ako si s prípadom poradia. Príbeh ma dokázal zaujať, niektoré momenty som si vyslovene užívala a zvratov či prekvapení bolo dosť.
Ale...
Tentoraz mi tam jednoducho niečo chýbalo.
Možno za to čiastočne môžu moje vlastné očakávania. Po toľkých dieloch už totiž túto sériu nečítam iba kvôli samotnému vyšetrovaniu. Záleží mi aj na postavách, ich vzťahoch a osobných príbehoch a práve od nich som tentoraz čakala o čosi viac.
Najväčšie očakávania som mala od Staceyinej dejovej línie. Po tom, ako ju autorka rozohrala v predchádzajúcej knihe, som čakala niečo intenzívnejšie, drsnejšie a emocionálne silnejšie. Dostala som síce ďalší vývoj, ale jeho rozuzlenie na mňa pôsobilo pomerne uponáhľane. Akoby Marsonsová dlho pripravovala pôdu na poriadnu búrku a nakoniec z nej prišla iba krátka prehánka.
Ani samotný vyšetrovaný prípad ma tentoraz nechytil tak ako niektoré predchádzajúce. A nepomohlo ani to, že som si k obetiam nedokázala vytvoriť takmer žiadny vzťah či pochopenie. Prípad síce fungoval ako skladačka a autorka ma dokázala vodiť za nos až do konca, ale emocionálne ma nechával pomerne chladnou.
Na druhej strane sa mi páčilo, že Zlá krev nie je iba ďalšou variáciou na klasické „nájdime vraha“. Pod povrchom sa výrazne venuje lojalite, príslušnosti a vzťahom vo vnútri rôznych skupín tomu, čo sme ochotní urobiť, aby sme niekam patrili, koho sme ochotní chrániť a kde sa končí vernosť a začína slepá oddanosť.
A možno práve preto na mňa tento diel pôsobil trochu inak než tie, ktoré mám zo série najradšej.
Viem, že nemôžem očakávať, že každá kniha Angely Marsonsovej bude pre mňa rovnako silná. Po toľkých dieloch by to bolo asi aj trochu nespravodlivé. Navyše niektoré z mojich obľúbených postáv dostali priestor posunúť sa ďalej a práve ľudia okolo Kim sú už dávno jedným z dôvodov, prečo túto sériu čítam.
Takže žiadna tragédia ani rozchod.
Len tentoraz medzi mnou a Marsonsovou nepreskočila tá správna kriminálna iskra.
Ale poznáme sa už príliš dlho na to, aby som kvôli jednému slabšiemu rande prestala dvíhať telefón.
Moje prvé stretnutie s Janom-Erikom Fjellom a zároveň prvý diel série s Antonom Brekkem.
Zo začiatku to medzi nami nebola láska na prvú stránku. Tempo je pomalšie a autor rozbieha dve dejové línie jedna nás vracia do minulosti medzi mafiánov v New Yorku, druhá sa odohráva v súčasnom Nórsku. Prvá tretina knihy si preto odomňa vypýtala trochu trpezlivosti.
A oplatila sa.
Len čo do seba jednotlivé kúsky začali zapadať a obe dejové línie naberali na význame, z pomalšieho rozjazdu sa stalo návykové čítanie. Zrazu som už nepotrebovala presviedčať, aby som otočila ďalšiu stranu práve naopak.
A potom je tu Anton Brekke.
Gambler s poriadne podrezaným jazykom, svojský, drzý a rozhodne nie uhladený policajný hrdina. Do tohto príbehu však zapadol presne tak, ako mal. Jeho charakter a humor príjemne narúšajú vážnejšiu atmosféru vyšetrovania a už po prvom diele mám pocit, že práve on môže byť dôvodom, prečo ma bude baviť pokračovať v sérii.
Práskač teda nezačal spôsobom, pri ktorom by som od prvých strán nadšene tlieskala. Ale trpezlivosť sa mi tentoraz vyplatila a Fjell mi ju v druhej časti knihy vrátil aj s úrokmi.
Keďže Anton je gambler, povedzme, že stávka na pokračovanie série je po prvom diele podaná.
