Stavím sa, že neexistuje kniha, ktorá by sa čo i len trochu podobala na Búrlivé výšiny. Tento príbeh rozdelil spoločnosť natoľko, že aj 200 rokov po smrti Emily Brontëovej o ňom stále hovoríme a priťahuje nové generácie čitateľov. Na Búrlivých výšinách nebolo búrlivé len počasie, ale aj samotné postavy, ich dialógy a udalosti, ktoré sa tam odohrali.

Na historických románoch ma najviac baví vášeň, s akou postavy prežívajú každý moment. Keď milujú, milujú na život a na smrť. Keď sa zrania, vykúpi ich jedine pomsta. Do čítania som sa pohltila natoľko, že som úplne zabudla na okolie. V predstavách som sa túlala po vresoviskách a urputne prežívala udalosti na oboch usadlostiach.

Prvýkrát sa mi stalo, že som si nedokázala obľúbiť alebo vôbec pochopiť správanie postáv. Azda s výnimkou Edgara Lintona, ktorý bol zo všetkých asi najnormálnejší. Všetci sa správali ako šialení maniaci, plní surovosti cítila som to na každej stránke, v každej vete. Najviac som nedokázala vystáť práve Catherine, pretože sa väčšinu času správala ako totálna drama queen, a extrémne ufňukaného Lintona mladšieho.

Pred pár rokmi som videla filmové spracovanie s Tom Hardy, ktoré vo mne zanechalo pocit veľkolepej a vášnivej lásky medzi Heathcliffom a Catherine. Pri čítaní som sa však nestačila čudovať. Čítam naozaj rovnaký roman? Kniha mi ukázala úplne iný obraz ich „lásky“, ktorú doteraz nedokážem pochopiť.

Preto sa zamýšľam...Poznáme príbeh tak, ako sa naozaj stal? Príbeh totiž rozpráva slúžka Nelly, ktorá neskrývala svoje sympatie a odpor k postavám. Mohol nám jej pohľad na vec skresliť udalosti na Búrlivých výšinách?

Najviac ma na novom preklade prekvapili vulgarizmy, ktoré sa vyskytli v ich najtvrdšom znení :D

Och, Búrlivé výšiny! Nebudem klamať, dočítať bol celkom boj. Viem, že sa mnohým čitateľom páčila a na základe rôznych pozitívnych recenzií som sa na ňu veľmi tešila. Ale takto po dočítaní viem nájsť iba málo aspektov, ktoré by sa mi páčili. Čo musím vyzdvihnúť je rozhodne poschmúrna atmosféra celého prostredia. Na mňa to celé pôsobilo ako pravé novembrové počasie - nedostatok slnečných lúčov, večne zamračené, daždivo a pretrvávajúci pocit zimy. Myslím, že dosť veľký vplyv to malo aj na náladu a správanie postáv, ktoré sa akurát stále hádali, chorľaveli a prepadali čoraz väčšej psychickej nepohode. Aspoň zdanlivo šťastné momenty by ste zrátali na prstoch jednej ruky.

Neberte ma zle, veľmi rada sa vraciam ku klasickým dielam, ktoré vedia poskytnúť úplne iný čitateľský zážitok ako súčasná literatúra. Už len použitý jazyk je často nesmierne zaujímavý a správanie postáv sa odlišuje. Pri Búrlivých výšinách mi chýbal nejaký pútavejší dej. Kniha je viac zameraná na vzťahy medzi postavami, ktoré však pre mňa boli často nepochopiteľné. Lebo z väčšiny som bola svedkom hysterických záchvatov, manipulácie a hádok. Heathcliff bol surovec, despota a násilník, ktorý sa neštítil násilia a Catherine zase hysterka, ktorá si od ostatných od malička vynucovala poslušnosť. Mnohí spomínajú osudovú lásku medzi nimi, mne však ich vzťah prišiel nezdravý. Nenašla som postavu, ktorá by ma oslovila a sledovať vývoj vzťahov som si neužila.

Aj keď knihu nemôžem odporúčať ďalej, prosím, nenechajte sa odradiť mojim názorom. Viete ako, sto ľudí, sto chutí a pri podobných knihách to patrí viacnásobne.