Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
@cosylittlereading
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Občas sa obávam, čo bude potom, keď prečítam všetky detektívky z Agathinho pera... nuž, začnem ich čítať pekne odznova, ibaže nič sa už nevyrovná pocitu, ktorý prežívam, keď mi mozog pracuje na plné obrátky v snahe odhaliť páchateľa. Keď bezbreho prahnem po odpovediach. Je to neopísateľná zvedavosť, aká sa ma pri čítaní knihy zmocní len málokedy. Pri Agathe je to ale pravidlom. :)
Pri čítaní tohto prípadu som si uvedomila, čo robí jej knihy pre mňa tak pútavými. Je to jazyk, akým rozpráva príbeh. Napriek tomu, že jej knihy sú na svetle sveta už nejaký ten piatok, ich jazyk je prekvapivo ľahký. Žiadne zložité opisy, komplikované dialógy… ale údernosť a priamosť. Každá veta má význam, každý detail môže znamenať mnoho, a predsa ich nie je veľa. Agatha je tak akurát stručná - príbeh nemá medzery a zároveň ani zbytočne dlhé kapitoly, ktoré neposunú dej. Všetko je dokonale premyslené, každá drobnosť dotvára príbeh. Počnúc prvou vetou až po jeho trefný názov, ktorý hneď podnecuje k zamysleniu.
Skúška neviny patrí k prípadom, ktoré nevyrieši profesionálny detektív. Síce je autorka slávna svojimi brilantnými postavami ako H. Poirot a sl. Marplová, ja si ohromne užívam práve tie knihy, kde sa do záhady zapletú "bežní smrteľníci" - zvedaví pozorovatelia, ktorí sa neuspokoja s oficiálnymi výpoveďami, pretože tušia, že na veci niečo nehrá. Veľmi ma baví ich tajné pátranie, pretože akýkoľvek prejav vedomosti, či bytia "na stope" môže na nich upriamiť neželanú pozornosť a dostať ich do priameho nebezpečenstva. Mám z toho zakaždým zimomriavky!
Bravo, bravo, zase raz žasnem nad Agathiným veľkolepým životným dielom.
Verte, či nie, romantika zo súčasnosti patrí k mojim najobľúbenejším žánrom, aj keď ho u mňa nevidieť často. Mám totiž problém vybrať si z dnešnej obrovskej ponuky titulov, ktoré predáva nádherná obálka a poriadna klobása v trenkách, kým príbeh za tým všetkým akosi zabudol naskočiť na palubu. V romantike dnes nečakáme na to, či to protagonistom v závere "vyjde“; čakáme na to, kedy sa na seba bezhlavo vrhnú (ideálne hneď v druhej kapitole). Hovorí sa tomu "instant love", len škoda, že je to úplne všetko len nie LOVE... takže áno, pokiaľ ide o tento žáner, mám množstvo predsudkov a nedôvery, obzvlášť voči novým autorom. Našťastie sa v kŕdli čiernych vrán vždy objaví aj nejaká biela. Zo vám odporúčam túto milú romantiku od Melissy Ferguson.
Tu je pár vecí, ktorými si ma autorka získala:
Jazyk a humor - nežartujem, ale pri čítaní som sa NAHLAS smiala! Absolútne oceňujem schopnosť popísať tragický pád v lodičkách na dve strany a nenudiť ma pri tom. Okrem toho, Savannah a jej splašená myseľ? Trochu mi to pripomenulo Meg Cabot a jej talent všetko premeniť na srandu. Celý čas som sa výborne zabávala.
Prostredie vydavateľstva - nazrieť do oázy, kde vznikajú knižky, je splnený sen každého knihomoľa. Užívala som si každú pikošku, redakčnú poznámku aj rannú schôdzu, akoby som bola členkou tímu.
Postavy - ľudí z vydavateľstva a Sav som si okamžite obľúbila, jej rodinu už menej, no aj keď najprv som ich odsudzovala, je na mieste ukázať aj takých rodičov, ktorí nie sú dokonalí, majú nechtiac svoje obľúbené dieťa a nie sú plne podporujúci (aj keď to s nami myslia dobre). Bolo to vďaka tomu reálnejšie.
Romantická linka najprv celkom nečakaná, potom trochu predvídateľná, neskôr absolútne chaotická, na záver celkom zamotaná a skrátka taká, ako z obľúbenej romantickej komédie.
Túto chuťovku zhltnete takmer na posedenie, budete čítať dlho do noci, aby ste zistili, čo sa udeje ďalej, a keď dočítate, bude vám ľúto, že je koniec. Príbeh ma tak strhol, že by som pokojne prijala ďalších 100 strán navyše. Knižku určite radím medzi mojich favoritov tohto roka.
Názov Indigová dedička vo mne od začiatku evokoval postavu dcéry bohatého plantážnika, o ktorej ruku sa vedie dlhoročný, nemilosrdný súboj v duchu "kto dá viac" a samotná dedička je v pozícií vybrať si koho len chce. Očakávala som, že toto "dvorenie" bude nosnou témou príbehu. No kniha má celkom inú atmosféru. Manželstvo nie je zväzok z lásky; predstavuje obchodnú dohodu výhodnú pre obe strany. Je prostriedkom získavania dôležitých kontaktov, či dokonca zmazávania dlhov. Navyše v mužskom svete, kde žena nemá veľa slobody, sú manželstvá dohodnuté bez súhlasu neviest. A presne pred takýmto sobášom stojí Juliet. Okrem toho, že stráca všetku nádej nájsť lásku, predstavuje tento zväzok odchod z jej milovaného domova vo Virgínii do centra koloniálneho obchodu škótskeho Glasgowa.
Romantická linka nepatrí medzi moje najobľúbenejšie od autorky, možno len preto, že Leith skrátka nebol celkom môj typ. Avšak všetko ostatné okolo toho som čítala so zatajeným dychom. Autorka tu opäť servíruje neskutočné detaily z histórie.
Za kľúčové by som označila predovšetkým obchodovanie s kolóniami a neuveriteľné bohatstvo tabakových lordov, ktoré úplne zatieňovalo bežnú britskú smotánku. Pre malú ilustráciu: Mr. Darcy jeden z najbohatších mužov Austenlandu kontroloval obrat približne 50-násobne nižší ako bol istý ročný obrat najbohatšieho Škóta. Títo koloniálni magnáti disponovali takým masívnym kapitálom, že formovali britské impérium, zakladali banky a financovali priemyselnú revolúciu. Kým hrdinovia ako pán Darcy žili z bezpečných, stabilných výnosov z pôdy, tabakoví lordi točili astronomické sumy v rizikovom medzinárodnom obchode postavenom na otrockej práci. Žili na obrovský dlh, ktorý poskytovali americkým plantážnikom, až kým nevypukla vojna za nezávislosť.
Nad týmto obdobím som naposledy premýšľala na dejepise ZŠ, keď sme rozoberali prípad "Bostonského pitia čaju." To, aký dopad mali všetky tieto udalosti na bežný ľud, si človek uvedomí až vtedy, keď mu to priblíži takýto prepracovaný historický román. Bol to pre mňa úžasný zážitok.
P.S. prostredie plantáže Royal Vale je možno čitateľom povedomé vďaka románu Tidewaterská nevesta - Indigová dedička opisuje osudy praprapravnučiek týchto postáv.
Keď som videla, že Zelená knižnica sa rozrástla o ďalší cosy crime román, neváhala som ani sekundu. V závere sa mi však atmosféra nejavila až tak cosy, je tam jeden opis, ktorý mi pripadal dosť drastický. Okrem toho ale knihe neviem nič vytknúť, čakala som zopár naivných knihomoliek v centre "záhady" a klebiet v malom kúpeľnom meste. Dostala som veľmi komplexný prípad, postavy s minulosťou aj prítomnosťou, veľkú dávku odvahy a mimoriadne nepravdepodobného páchateľa. S prvým zafarbeným padajúcim listom si s radosťou naservírujem ďalší diel.
Táto dokonalá edícia sa opäť rozrástla o ďalší prerozprávaný román od "úžasnej Jane" a nie je to nik iný ako Anna Elliotová a jej láska.
Anna je jednou z autorkiných hrdiniek, ktorá sa nevyznačuje nadpozemskou krásou ani múdrosťou. Nie je ani výnimočnou Emmou, ani svojráznou Fanny, nemá láskavý vzťah so sestrou či matkou. Okrem otca a sestry (s ktorými nemá takmer nič spoločné) jej ostala len stará priateľka zosnulej matky, ktorá jej stratu nahradila, je jej bútľavou vŕbou a Anna jej úsudku nadovšetko dôveruje. Od nikoho na svete si nevezme radu viac k srdcu ako od drahej lady Russellovej. Jedného dňa sa jej to však stane osudným, keď na priateľkino naliehanie zruší zásnuby s láskou svojho života pre jeho nedostatočný majetok ani vyhliadky nejaký v dohľadnej dobe získať. Odvtedy ubehlo takmer 8 rokov a Anna ostala sama so zlomeným srdcom.
Raz sa ale milovaný Frederick vráti, tentoraz ako bohatý kapitán; navyše, jeho srdce je stále voľné. Alebo vlastne nie?
M I L U J E M ! Tento román mám v top 10 najobľúbenejších kníh, úraduje tam už veľmi dlho a myslím, že jeho pozícia ostáva ešte nadlho neohrozená.
Dokázali by sme aj naďalej ľubiť ženu, ktorá si vybrala vášho brata?Vidieť jej láskavé oči takmer každý deň a neumrieť od túžby?
O tomto príbehu viem povedať len stručne, pretože mi vzal všetky slová. Nedá sa ním len tak preletieť v jedno neskoré popoludnie.
Musíte sa doň ponoriť, ale nie príliš nadlho, pretože občas sa budete potrebovať poriadne nadýchnuť. Napriek tomu ho aj tak prečítate rýchlo, lebo nebudete chcieť prestať. A potom, keď už bude po všetkom a prečítate poslednú vetu, nastane dlhá chvíľa ticha s hlavou na vankúši, bdelou mysľou a slzou v oku.
Ako krutý dokáže byť život? Ten istý, ktorý pritom rozdáva dary plnými priehršťami. Od vekov platí, že kto veľa má, ten môže veľa stratiť, a paradoxom je, že ten, ktorému už niet čo vziať, sa môže cítiť bohatší, než ten, ktorý nikdy neokúsil núdzu. Či hovorím o duchovnom bohatstve či o materiálnom - to už si vyberte podľa vlastnej predstavy o hojnosti. Pre mňa bude tento príbeh navždy vzácnym. Klenot medzi príbehmi (o vizuáli nehovoriac). :)
Rozumiem, prečo sa príbehu ušli ocenenia najväčšieho kalibru, pretože v živote som nečítala tak jednoduchú zápletku rozpovedanútak pútavo a podrobne. Rybár chytil rybu a teraz nastal čas priniesť úlovok na breh. To je všetko, a predsa je v tých pár dňoch obsiahnutej toľko ľudskej snahy, samoty i prečudesnej spoločnosti, strachu, sebazaprenia, krvavých rán, hladu, ale aj poznania a obrovskej sily človeka. Je to fascinujúce a desivé zároveň. Neviem kde som doteraz bola, keď som sa ku knihe dostala až teraz, ale lepšie neskoro ako nikdy a bolo mi cťou konečne spoznať Santiaga.
Navyše, autor musel veci veľmi dôvernerozumieť, pretože hovorí ako skúsený rybár. Myseľ starca Santiaga je priama, plne vedomá si svojich skúseností a realitu vyhodnocuje cez ne a s vlastnou múdrosťou.
Tento príbeh predstavuje všetko, čo chcú dychtivé čitateľky s hlavou v oblakoch od poriadnej knihomoľskej hrdinky z románu o pomaly sa rozvíjajúcej láske. Adelaide je totiž úplne rovnaká ako my. Túži po veľkej láske, sníva trochu nenaplniteľnésny a vo všetkom hľadá niečo romantické. S jediným rozdielom - namiesto ružových okuliarov nosí svoje žlté šaty! Jej veselá povaha a trochu uletené nápady sa zdajú byť skôr nevýhodou ako tromfom, keď sa uchádza o prácu guvernantky, ale situácia ju donúti sa o to napriek všetkému pokúsiť. Vydáva sa na dobrodružstvo v bláznivej krajine plnej cowboyov a rančerov a čitateľky strhne so sebou ako tornádo.
Napriek tomu, že knižka začínapomerne "zvesela" v mysli mladej naivnej dievčiny s nekonečnými snami, autorka neostáva povesti divokého západu nič dlžná. Pretože síce sa môže zdať román sprvu vyslovene o romantike (celá prvá kapitola je o snívaní mladej slečny o istom mladíkovi, ktorý sa jej chystá niečo povedať... ), dej sa neskôr rozvíja dosť turbulentne a hrdinka sa učí, že byť s hlavou v oblakoch môže spôsobiť v živote poriadne búrky a čakanie kým sa mračná roztrhnú sa zdá nekonečné. Vtedy si treba obliecť žiarivo žlté šaty a byť slnkom ostatným v pochmúrnych dňoch- alebo aj sebe samej? :)
Nosnou témou príbehu je strata rodiny a objavenie tej novej, čo je podľa mňa stále originálne a začína sa mi to čím ďalej tým viac páčiť. Určite vyhľadám ďalšie knihy s touto témou. Zároveň oceňujem akým spôsobom sa celá zápletka vyskladá, nenapadá mi totiž jediná scéna, ktorú by som vedela vopred predpokladať či odhaliť. Verím, že sa dočkáme aj ďalších prekladov od autorky, tak šup šup do košíka!
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Jedinečný neokukaný príbeh, ktorý sa však naozaj nečíta ľahko.
Autorka opisuje veľmi neobvyklú predstavu o bezbrehejláske až za hrob...
alebo len po hrob?
Protagonisti sú totiž presvedčení, že jednému bez druhého už neostane nijaký dôvod žiť. Keď však čítate ich príbeh, nechápete ako k tomuto záveru dokázali dospieť...
Rozumiem smútku zo straty milovanej osoby ak ide o ľudí, ktorým na svete ostala len tá posledná. No keď si chce pre svoju chorú ženu vziať život muž, otec detí, vnúčat a pravnúčaťana ceste, ktorý má pred sebou rukolapný dôkaz svojej manželskej lásky, vonkoncom nekončiacejsmrťou jeho a jeho manželky, tak vtedy moje empatické bunky prečerpajúsvoju obvyklú kapacitu.Myslela som si, že som nevyliečiteľný romantik, ale po pravde, plánovaná spoločná smrť milencov je priveľa aj na moje ružové okuliare. V tomto som ich nedokázalapodporovať. Vo všeobecnosti mi táto možnosť pripadá ako posledný zúfalý pokus človeka podmaniť si všetko okolo seba vrátane dátumu vlastnej smrti. Dodnes mám ťažké srdce na Willa z Me Before You, ktorého život bol dôkazom toho, že aj keď veľmi veľa stratíme, môžeme stonásobne získať. No človek nikdy nemá dosť...
"Bolo by od nich oveľa odvážnejšie, ak by tu zostali a využili každú zostávajúcu sekundu spoločného života," sú slová vlastného syna, keď mu rodičia oznámia, že si chcú spolu vziať život. Hnevala som sa rovnako ak on, prakticky celú knihu ma sprevádzali vnútorné protesty a veľká nevôľa. Hlavne keď toho toľko preskákali, prežili vojnu a veľa trápení a cez všetko ostali ešte väčšmi súdržní. Retrospektívy ma veľmi bavili, mali atmosféru dávnych horúcich liet, no ich súčasnosť a plány, ktoré sa chystali urobiť, mi to celé kazili. Záverečné kapitoly môj hnev zmiernili, boli pre mňa ako utvrdenie typu - "ja som vám to hovorila!" Pri tom všetkom som však nedokázala cítiť ľútosť ani stotožnenie s motívmi postáv. Nepochybujem o tom, že sú čitatelia, ktorí budú očarení, no mňa tá obetavosť (alebo skôr sebeckosť?) nepresvedčila.
Julie a jej tvorbe vďačím za to, že som dnes veľkým fanúšikom historickej fikcie. Bola to práve jej Učiteľova dcéra, ktorá ma na strednej poriadne priviedla k čítaniu a vďaka ktorej som si zamilovala tento žáner a ostala mu verná dodnes (čo sa pri iných žánroch zbožňovaných mojim stredoškolským ja vskutku nedá povedať), takže klobúk dole.
Julie píše romance ľahké ako koláčik s citrónovou penou, do ktorých sa chcete ponoriť a celé noci sa vznášať ako jej hrdinky v tanci. Ale keď prídete veci na koreň, dostanete na striebornom podnose aj záhadu, štedrú dávku intríg, dedinské klebety, pochmúrne anglické počasie či dokonca vraždu. Romantika sa tak odohráva skôr kdesi na pozadí, ostáva v nevypovedaných slovách, uhrančivých pohľadoch, zmätených dojmoch a nedôvere. Napriek tomu je stále prítomná v dostatočnej miere, takže nehrozí, že sa v polovici knihy začnete cítiť ako pri čítaní dejepisnej knihy. Všetkého je tu tak akurát - ničoho priveľa, ničoho primálo.
A čo na autorkiných knihách obľubujem najviac sú jej autorské poznámky, v ktorých približuje zaujímavosti týkajúce sa príbehu; ďalej zbožňujem ako zahŕňa v knihách skutočnosti, o ktorých sa v minulosti hovorilo len pramálo a skladá z nich dôvtipné zápletky; a v neposlednom rade si ju vážim pre jej potrebu odovzdať cez svoje postavy svedectvo viery a morálny odkaz či akési ponaučenie zo situácie. Vždy sa naučím niečo nové aj o sebe samej.
Všetko čo tu spomínam je v dokonale vyváženej miere obsiahnuté v jej najnovšej knižke. Budete veľkým podporovateľom Anny v jej ošetrovateľskej kariére, nebudete tušiť komu možno veriť a samozrejme, neskonale si užijete návštevu Painswicku.
Jedna otázka na autorku: prečo sa tu tak často hovorí o tom, ako niekto ide na toaletu? Bolo to pre jej lokalitu na chodbe blízko Anninej izby, alebo pre niečo iné? :D Zdalo sa mi to pre žáner trochu "nevhodné", aj keď , nebudeme si klamať, vtedy bolo neslušné aj kýchať...
