Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
@cosylittlereading
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Malebné prostredie, nečakaná láska a postavy, ktoré chcete spoznať.
Návrat do mestečka Riverbend Gap je presne to, čo som tohtoročnú jeseň potrebovala. Pretože kým u nás sa leto skončilo, v malom meste pri Apalačskom chodníku je práve v plnom kvete. Kým prvý diel nás zasvätil do nevšedného sveta rodiny Robinsonovcov cez optiku sympatického Coopera, tentoraz sa sem vraciame očami jeho nevlastnej sestry Avery - cieľavedomej lekárky, ktorá práve oslavuje svoje 30te narodeniny a už toho dokázala na svoj život obdivuhodne veľa. Jedným z mnohých jej úspechov je vedenie miestnej kliniky, ktorej venuje všetok svoj voľný čas, nielen pre oduševnenie a pocit zodpovednosti, ale predovšetkým pre nedostatok zamestnancov. Avery totiž nemá kto zastúpiť - neustála pohotovosť jej len málokedy umožní "vyhodiť si z kopýtka" alebo si skrátka oddýchnuť aspoň jeden deň v týždni. Navyše ju prenasleduje strach z možnej dedičnej choroby, kvôli čomu nemá záujem o randenie a nutnosť nájsť svojho pokračovateľa je o to silnejšia.
Tento diel je podľa mňa ešte lepší ako prvý, a to je čo povedať, lebo prvý bol fakt skvelým štartom série. Vzťah hlavných protagonistov sa vyvíjal veľmi zaujímavo - na jednej strane mali obaja dôvody o nič sa nesnažiť, no na strane druhej im okolnosti dovolili fungovať v zmysle "chopme sa príležitosti, kým tu je" a "nemáme čo stratiť". Chvíľami to medzi nimi tak iskrilo, že som bola prekvapená, koľko kapitol muselo ujsť, kým sme sa dopracovali k prvému bozku. Bola som v napätí ako už dávno nie.
Absolútne oceňujem, že síce ide o pokračovanie série, autorka nevyzrádza podrobnosti zo vzťahov postáv a zápletky predošlej knihy. Áno, príbeh sa odohráva nejaký čas po prvej knihe, takže isté skutočnosti, ktoré sa tam udiali, buď pokračujú, alebo skončili. Ale detaily o tom, ako sa čo stalo, ostávajú pre nového čitateľa skryté a ten, kto je v Riverbende už "doma", ich beztak pozná. Ak by som knihy nečítala postupne, stále by ma motivovalo vrátiť sa k predošlým.
Som veľmi rada, že som sa ku knihe dostala práve v čase, keď som sa do nej mohla naplno ponoriť a nemusela som od príbehu odbiehať kvôli povinnostiam. Keby som si musela príbeh "kúskovať" po pár kapitolách po večeroch, celé dni by som sa nemohla na nič sústrediť, lebo som nevedela myslieť na nič iné. Neviem sa dočkať ďalšej knihy, well done Denise!
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Keď som pred nejakým časom čítala životopis Agathy Christie, nijaká kniha z jej rozsiahlej tvorby sa v ňom nespomínala častejšie ako práve Nedokončený portrét. Sám milovaný Max autorkin druhý manžel sa vyjadril, že v postave mladej Celie autorka mimoriadne verne vykresľuje samu seba. Nedokončený portrét je nahliadnutím do autorkinho súkromia inak než cez biografie prepchaté faktami. Je to veľmi osobná sonda do určitého obdobia jej života, a to priamo jej očami.
Román má pomerne melancholickú atmosféru a vychádza z premisy ženy, ktorá prežije pokus o samovraždu. Pôsobí výrazne osobne, emocionálne až psychologicky.
Je to príbeh o kontraste života a snov mladej ženy. Celia je od malička pomerne introspektívna, jednoducho rada trávi čas vo svojej hlave. Jej fantázia a predstavivosť sú nekonečné, o čom svedčí partia kamarátiek, ktoré si Celia sama vymyslela.
Zároveň ju "nesmierne zaujímal význam slov. Poznala písmená, ale matka bola proti tomu, aby sa deti učili príliš zavčasu čítať." - Napriek tomu vedela v 5 a pol roku prečítať polovicu detských kníh - toto je obrovská paralela s Agathiným detstvom. Verím, že aj tie najdrobnejšie príhody malej Celie majú korene v Agathiných spomienkach. Rovnako ako niekoľko zrušených zásnub a potom rýchla svadba s tým pravým. Manželstvo počas vypuknutia vojny, očakávanie prvého dieťaťa, ako aj malé sklamanie matky z dcéry, ktorá sa príliš podala na praktického manžela a ona jej pohľadu na svet nikdy nerozumela. Manželova nevera a veľmi strohé ukončenie vzťahu, smrť milovanej matky... to sú všetko veľmi presné detaily zo života istej britskej autorky detektívok...
Bolo pre mňa fascinujúce vidieť, ako sa Agatha osobne vyrovnávala s týmito životnými situáciami, práve vďaka podrobnej návšteve do mysle jej postavy Celie.
Ak by som nepoznala súvislosti a netušila, kto sa skrýva za pseudonymom, Mary Westmacott by pravdepodobne nepatrila k mojim favoritom zo súdka romantickej literatúry, ale napriek tomu kniha vo mne zanechala niečo jedinečné. Radím ju ku knihám, ktoré si nezapamätám pre dokonalé podrobnosti zápletky, ale práve pre pocit z čítania.
Nikdy som nemala crush na Indiána, ale veď, všetko je raz prvý raz.
Vitajte v Kentucky - mieste, ktoré je domovom mnohých, a predsa nikoho. Jedni si v novej zemi nárokujú na pôdu, iní bránia svoje teritóriá ostrými šípmi a slovo "divočina" v ich slovníku nenájdete.
Morrow žije so svojim otcom v malom zrube obklopenom kukuričnými poliami a lesmi. A majú tajomstvo - jej otec sa mnoho rokov stýka s istým červeným mužom a jeho synom. Udržiavať takýto vzťah je mimoriadne nebezpečné a Morrow je z každej ich návštevy vydesená na smrť.
Nielen preto, že vždy prídu ozbrojení a hovoria len málo. Jej srdce je totiž plné nedôvery a bolesti odo dňa, keď istí muži z ich ľudu vyplienili ich zrub a zabili polovicu jej rodiny. Otcovi ale prinášajú cenné informácie o dianí v táboroch a v okolí, oplácajú mu tak obrovskú láskavosť, ktorú pre nich urobil v minulosti.
Pre Morrow je náročné zachovať pokoj, obzvlášť v situácii, keď sa o ňu začnú zaujímať muži z blízkej pevnosti. Akákoľvek nečakaná návšteva v ich zrube môže byť rizikom, že ich tajomstvo bude odhalené.
Pre mňa osobne najzaujímavejšou premisou príbehu boli vzťahy medzi kmeňmi pôvodných obyvateľov Ameriky, kolonistami a Britmi snažiacimi sa ovládať kolónie. Je až neuveriteľné, na koľko "strán" sa dalo prikloniť. Beloch mohol znamenať spojenca i nepriateľa, červený mohol v jednej chvíli žiadať o pomoc a v druhej prahnúť po vašom skalpe... o množstve špiónov nehovoriac. Briti verbovali Indiánov proti kolonistom, sľubovali odmeny a dohody, ktoré často oni sami porušovali. Zdalo by sa, že toto nebolo miesto pre dievča na vydaj, no pre Morrow to bol domov. To, kto napokon získa jej ruku sa dozvieme už v polovici a príbeh potom naberie celkom nový spád.
Kniha má atmosféru ako žiadna iná. Záver bol pre mňa veľmi prekvapivý a dojemný.
Malé negatívum - privítala by som väčšiu diverzitu v menách postáv, ktoré boli "na javisku" menej často - kapitán Click, plukovník Clark, doktor Clary... keď sa potom vynorili uprostred deja, mýlili sa mi. Napokon mám výhradu už len k ultra rýchlym počatiam - prispieva to k stereotypu, ktorému veríme od teenagerských čias a keď sa potom neskôr ocitneme v realite, ostávame sklamané.
Občas sa obávam, čo bude potom, keď prečítam všetky detektívky z Agathinho pera... nuž, začnem ich čítať pekne odznova, ibaže nič sa už nevyrovná pocitu, ktorý prežívam, keď mi mozog pracuje na plné obrátky v snahe odhaliť páchateľa. Keď bezbreho prahnem po odpovediach. Je to neopísateľná zvedavosť, aká sa ma pri čítaní knihy zmocní len málokedy. Pri Agathe je to ale pravidlom. :)
Pri čítaní tohto prípadu som si uvedomila, čo robí jej knihy pre mňa tak pútavými. Je to jazyk, akým rozpráva príbeh. Napriek tomu, že jej knihy sú na svetle sveta už nejaký ten piatok, ich jazyk je prekvapivo ľahký. Žiadne zložité opisy, komplikované dialógy… ale údernosť a priamosť. Každá veta má význam, každý detail môže znamenať mnoho, a predsa ich nie je veľa. Agatha je tak akurát stručná - príbeh nemá medzery a zároveň ani zbytočne dlhé kapitoly, ktoré neposunú dej. Všetko je dokonale premyslené, každá drobnosť dotvára príbeh. Počnúc prvou vetou až po jeho trefný názov, ktorý hneď podnecuje k zamysleniu.
Skúška neviny patrí k prípadom, ktoré nevyrieši profesionálny detektív. Síce je autorka slávna svojimi brilantnými postavami ako H. Poirot a sl. Marplová, ja si ohromne užívam práve tie knihy, kde sa do záhady zapletú "bežní smrteľníci" - zvedaví pozorovatelia, ktorí sa neuspokoja s oficiálnymi výpoveďami, pretože tušia, že na veci niečo nehrá. Veľmi ma baví ich tajné pátranie, pretože akýkoľvek prejav vedomosti, či bytia "na stope" môže na nich upriamiť neželanú pozornosť a dostať ich do priameho nebezpečenstva. Mám z toho zakaždým zimomriavky!
Bravo, bravo, zase raz žasnem nad Agathiným veľkolepým životným dielom.
Verte, či nie, romantika zo súčasnosti patrí k mojim najobľúbenejším žánrom, aj keď ho u mňa nevidieť často. Mám totiž problém vybrať si z dnešnej obrovskej ponuky titulov, ktoré predáva nádherná obálka a poriadna klobása v trenkách, kým príbeh za tým všetkým akosi zabudol naskočiť na palubu. V romantike dnes nečakáme na to, či to protagonistom v závere "vyjde“; čakáme na to, kedy sa na seba bezhlavo vrhnú (ideálne hneď v druhej kapitole). Hovorí sa tomu "instant love", len škoda, že je to úplne všetko len nie LOVE... takže áno, pokiaľ ide o tento žáner, mám množstvo predsudkov a nedôvery, obzvlášť voči novým autorom. Našťastie sa v kŕdli čiernych vrán vždy objaví aj nejaká biela. Zo vám odporúčam túto milú romantiku od Melissy Ferguson.
Tu je pár vecí, ktorými si ma autorka získala:
Jazyk a humor - nežartujem, ale pri čítaní som sa NAHLAS smiala! Absolútne oceňujem schopnosť popísať tragický pád v lodičkách na dve strany a nenudiť ma pri tom. Okrem toho, Savannah a jej splašená myseľ? Trochu mi to pripomenulo Meg Cabot a jej talent všetko premeniť na srandu. Celý čas som sa výborne zabávala.
Prostredie vydavateľstva - nazrieť do oázy, kde vznikajú knižky, je splnený sen každého knihomoľa. Užívala som si každú pikošku, redakčnú poznámku aj rannú schôdzu, akoby som bola členkou tímu.
Postavy - ľudí z vydavateľstva a Sav som si okamžite obľúbila, jej rodinu už menej, no aj keď najprv som ich odsudzovala, je na mieste ukázať aj takých rodičov, ktorí nie sú dokonalí, majú nechtiac svoje obľúbené dieťa a nie sú plne podporujúci (aj keď to s nami myslia dobre). Bolo to vďaka tomu reálnejšie.
Romantická linka najprv celkom nečakaná, potom trochu predvídateľná, neskôr absolútne chaotická, na záver celkom zamotaná a skrátka taká, ako z obľúbenej romantickej komédie.
Túto chuťovku zhltnete takmer na posedenie, budete čítať dlho do noci, aby ste zistili, čo sa udeje ďalej, a keď dočítate, bude vám ľúto, že je koniec. Príbeh ma tak strhol, že by som pokojne prijala ďalších 100 strán navyše. Knižku určite radím medzi mojich favoritov tohto roka.
Názov Indigová dedička vo mne od začiatku evokoval postavu dcéry bohatého plantážnika, o ktorej ruku sa vedie dlhoročný, nemilosrdný súboj v duchu "kto dá viac" a samotná dedička je v pozícií vybrať si koho len chce. Očakávala som, že toto "dvorenie" bude nosnou témou príbehu. No kniha má celkom inú atmosféru. Manželstvo nie je zväzok z lásky; predstavuje obchodnú dohodu výhodnú pre obe strany. Je prostriedkom získavania dôležitých kontaktov, či dokonca zmazávania dlhov. Navyše v mužskom svete, kde žena nemá veľa slobody, sú manželstvá dohodnuté bez súhlasu neviest. A presne pred takýmto sobášom stojí Juliet. Okrem toho, že stráca všetku nádej nájsť lásku, predstavuje tento zväzok odchod z jej milovaného domova vo Virgínii do centra koloniálneho obchodu škótskeho Glasgowa.
Romantická linka nepatrí medzi moje najobľúbenejšie od autorky, možno len preto, že Leith skrátka nebol celkom môj typ. Avšak všetko ostatné okolo toho som čítala so zatajeným dychom. Autorka tu opäť servíruje neskutočné detaily z histórie.
Za kľúčové by som označila predovšetkým obchodovanie s kolóniami a neuveriteľné bohatstvo tabakových lordov, ktoré úplne zatieňovalo bežnú britskú smotánku. Pre malú ilustráciu: Mr. Darcy jeden z najbohatších mužov Austenlandu kontroloval obrat približne 50-násobne nižší ako bol istý ročný obrat najbohatšieho Škóta. Títo koloniálni magnáti disponovali takým masívnym kapitálom, že formovali britské impérium, zakladali banky a financovali priemyselnú revolúciu. Kým hrdinovia ako pán Darcy žili z bezpečných, stabilných výnosov z pôdy, tabakoví lordi točili astronomické sumy v rizikovom medzinárodnom obchode postavenom na otrockej práci. Žili na obrovský dlh, ktorý poskytovali americkým plantážnikom, až kým nevypukla vojna za nezávislosť.
Nad týmto obdobím som naposledy premýšľala na dejepise ZŠ, keď sme rozoberali prípad "Bostonského pitia čaju." To, aký dopad mali všetky tieto udalosti na bežný ľud, si človek uvedomí až vtedy, keď mu to priblíži takýto prepracovaný historický román. Bol to pre mňa úžasný zážitok.
P.S. prostredie plantáže Royal Vale je možno čitateľom povedomé vďaka románu Tidewaterská nevesta - Indigová dedička opisuje osudy praprapravnučiek týchto postáv.
Keď som videla, že Zelená knižnica sa rozrástla o ďalší cosy crime román, neváhala som ani sekundu. V závere sa mi však atmosféra nejavila až tak cosy, je tam jeden opis, ktorý mi pripadal dosť drastický. Okrem toho ale knihe neviem nič vytknúť, čakala som zopár naivných knihomoliek v centre "záhady" a klebiet v malom kúpeľnom meste. Dostala som veľmi komplexný prípad, postavy s minulosťou aj prítomnosťou, veľkú dávku odvahy a mimoriadne nepravdepodobného páchateľa. S prvým zafarbeným padajúcim listom si s radosťou naservírujem ďalší diel.
Táto dokonalá edícia sa opäť rozrástla o ďalší prerozprávaný román od "úžasnej Jane" a nie je to nik iný ako Anna Elliotová a jej láska.
Anna je jednou z autorkiných hrdiniek, ktorá sa nevyznačuje nadpozemskou krásou ani múdrosťou. Nie je ani výnimočnou Emmou, ani svojráznou Fanny, nemá láskavý vzťah so sestrou či matkou. Okrem otca a sestry (s ktorými nemá takmer nič spoločné) jej ostala len stará priateľka zosnulej matky, ktorá jej stratu nahradila, je jej bútľavou vŕbou a Anna jej úsudku nadovšetko dôveruje. Od nikoho na svete si nevezme radu viac k srdcu ako od drahej lady Russellovej. Jedného dňa sa jej to však stane osudným, keď na priateľkino naliehanie zruší zásnuby s láskou svojho života pre jeho nedostatočný majetok ani vyhliadky nejaký v dohľadnej dobe získať. Odvtedy ubehlo takmer 8 rokov a Anna ostala sama so zlomeným srdcom.
Raz sa ale milovaný Frederick vráti, tentoraz ako bohatý kapitán; navyše, jeho srdce je stále voľné. Alebo vlastne nie?
M I L U J E M ! Tento román mám v top 10 najobľúbenejších kníh, úraduje tam už veľmi dlho a myslím, že jeho pozícia ostáva ešte nadlho neohrozená.
Dokázali by sme aj naďalej ľubiť ženu, ktorá si vybrala vášho brata?Vidieť jej láskavé oči takmer každý deň a neumrieť od túžby?
O tomto príbehu viem povedať len stručne, pretože mi vzal všetky slová. Nedá sa ním len tak preletieť v jedno neskoré popoludnie.
Musíte sa doň ponoriť, ale nie príliš nadlho, pretože občas sa budete potrebovať poriadne nadýchnuť. Napriek tomu ho aj tak prečítate rýchlo, lebo nebudete chcieť prestať. A potom, keď už bude po všetkom a prečítate poslednú vetu, nastane dlhá chvíľa ticha s hlavou na vankúši, bdelou mysľou a slzou v oku.
Ako krutý dokáže byť život? Ten istý, ktorý pritom rozdáva dary plnými priehršťami. Od vekov platí, že kto veľa má, ten môže veľa stratiť, a paradoxom je, že ten, ktorému už niet čo vziať, sa môže cítiť bohatší, než ten, ktorý nikdy neokúsil núdzu. Či hovorím o duchovnom bohatstve či o materiálnom - to už si vyberte podľa vlastnej predstavy o hojnosti. Pre mňa bude tento príbeh navždy vzácnym. Klenot medzi príbehmi (o vizuáli nehovoriac). :)
Rozumiem, prečo sa príbehu ušli ocenenia najväčšieho kalibru, pretože v živote som nečítala tak jednoduchú zápletku rozpovedanútak pútavo a podrobne. Rybár chytil rybu a teraz nastal čas priniesť úlovok na breh. To je všetko, a predsa je v tých pár dňoch obsiahnutej toľko ľudskej snahy, samoty i prečudesnej spoločnosti, strachu, sebazaprenia, krvavých rán, hladu, ale aj poznania a obrovskej sily človeka. Je to fascinujúce a desivé zároveň. Neviem kde som doteraz bola, keď som sa ku knihe dostala až teraz, ale lepšie neskoro ako nikdy a bolo mi cťou konečne spoznať Santiaga.
Navyše, autor musel veci veľmi dôvernerozumieť, pretože hovorí ako skúsený rybár. Myseľ starca Santiaga je priama, plne vedomá si svojich skúseností a realitu vyhodnocuje cez ne a s vlastnou múdrosťou.
