Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Beth a jej traja susedia a nemluvňa. Celkom zaujímavý nápad písať o štvorke, kde muži na seba navzájom nežiarlia a postupne sa pridávajú a dopĺňajú do vzťahu. Beth je pestúnkou malej Cami - na začiatku nevieme kto je otec, vidíme len, ako sú traja muži pri starostlivosti o dieťa nepoužiteľní. Zachraňuje ich sexi pestúnka. No a potom už ostáva v ich živote.
Vadilo mi, ako sa do toho autorka vložila a milá Beth im robí aj terapeutické poradenstvo, ktoré samozrejme funguje a muži sa menia pod jej blahodárnym vplyvom.
Kniha sa mi čítala celkom fajn, rýchlo, dialógy prebiehali, ale normálne sa mi nechce čítať ďalšiu zo série.
Nádherná obálka aj oriezka ma zaujala na prvý pohľad, sľub toho, že hlavní hrdinovia budú sarkastickí a nedokonalí ešte viac. To druhé sa mi ale nesplnilo. Svojím spôsobom boli dokonalí, aj keď každý klamal a mal nejaký postranný úmysel či tajomstvo. Neviem, či to bolo tým, že ich bolo priveľa, ale autorka si nedala načas s napätím a odhaľovaním tajomstiev. V zásade keď sa niečo záhadné mihlo okolo postavy, v ďalšej kapitole nám to už vysvetlila. Okrem teda záverečného tajomstva, ktoré sme ale tiež mohli vytušiť.
Kniha sa ale veľmi dobre a rýchlo čítala vďaka krátkym kapitolám, ktoré boli podané z pohľadu niektorého z hrdinov.
Ja som inak fanúšičkou romatiky vo fantasy, mala by tam byť aspoň trochu. Ale to, že sa nám postavy okamžite od prvého pohľadu popárovali a milovali sa navždy, sa mi zdalo prehnané.
Za mňa je to za 4 z 5, pokračovanie v slovenčie ešte nemáme, ale ani sa na neho nejak neponáhľam.
Harper je svojská postava. Trochu sa opúšťa, potom hrá drsnú a potom robí čudné rozhodnutia. Úplne mi nesadla, ale zároveň som som nebola, že ju vyslovene nemám rada.
Travis "budu ty vole princezna a počkám zavřený ve věži na tu pravou" bol za mňa oveľa väčší sympaťák. Milý, pracovitý, obetavý, také trochu šteniatko.
Spolu boli taká zvláštna dvojica. Chvíľu som im fandila, chvíľu som nechápala, čo vlastne medzi nimi riešia, a miestami mi prišlo, že viac chemie majú s ostatnými postavami než medzi sebou.
Cieľ to ale splnilo - zabavila som sa, oddýchla si a čítala chvíľu to, čo dcéra. teším sa, že takáto litertúra vyšla a to ešte od susedov z Čiech.
z tejto knihy sme si s dcérou nahlas čítali citácie a bavili sa :)
Druhý diel ma mimoriadne bavil. Ava je presne ten typ hlavnej hrdinky, ktorú buď dáte, alebo vás po pár stranách začne vytáčať. Mne jej sarkazmus, uletenosť a vnútorné komentáre sadli. A Chris? No... Chris Carter. Už samotné meno, ktoré sa mimochodom musí vyslovovať celé aj s priezviskom (tak ako u Brada Pitta) hovorí veľa. A okrem toho je to kapitán futbalového tímu.
Nechce sa mi veriť, že hlášku ukrytú rovno v názve knihy som pochopila až na konci. Ako som mohla?
Bavili ma aj všetky tie filmové, seriálové a hudobné odkazy, chatové konverzácie a celková hravosť knihy. Dej je síce jednoduchý a miestami poriadne predvídateľný, ale presne pri tomto type romantiky mi to vôbec neprekážalo.
Proste milá, vtipná a trochu strelená oddychovka, pri ktorej som sa usmievala častejšie, než by som čakala.
Príjemná romantika o sedemnásťročných hrdinoch, ktorí riešia svoje vzťahy, problémy a všetky tie malé aj veľké drámy, ktoré k tomuto veku patria. Nechýba enemies to lovers, sympatické postavy a najmä osviežujúci humor, ktorý ma bavil asi najviac. Páčilo sa mi aj netradičné spracovanie klasický text sa strieda so správami a fotkami z Messengera, takže kniha pôsobí moderne a číta sa veľmi svižne. Nie je to príbeh, pri ktorom treba skladať komplikovanú zápletku, ale presne taký oddychový, milý a vtipný príbeh, pri ktorom si človek rád vypne hlavu.
odporúčam nielen mládeži ale aj dospelákom, čo majú chuť na mininostalgiu.
Väzeň trónu sa mi páčil. Najviac asi práve vzťah hlavnej dvojice, pretože to nebola klasická romantika, kde od začiatku presne vieme, kto čo cíti a kam to smeruje. Ich vzťah bol taký nejednoznačný, pomalý a postupne sa vyvíjajúci. A bavilo ma, že ani oni sami vlastne nevedeli, čo chcú. Postupne si k tomu museli dospieť a spolu s nimi sa menili aj ich pocity a pohľad jeden na druhého.
Samozrejme, nechýbali tajomstvá, odhaľovanie minulosti a niekoľko zvratov a vela plánovania či stratégie z Oakenovej strany.
Na prostredie Elfhamu a celej Faerskej ríše som si po čase opäť potrebovala trochu zvyknúť. Je to predsa len dosť špecifický svet a chvíľu mi trvalo, kým som sa v ňom znovu zorientovala. Potom ma však už príbeh vtiahol a užívala som si ho.
Celkovo za mňa príjemné pokračovanie, hlavne kvôli postavám a ich postupnému vývoju. A ten slow burn? Ten mi tu sadol do nálady.
Absyntovka venujúca sa téme služby a slúžok v 19. a 20. storočí v Poľsku, ale trochu aj v širšom európskom kontexte.
V niekoľkých kapitolách sa dozvedáme, v akých podmienkach slúžky žili, odkiaľ prichádzali, aké boli pomery na vidieku, čo všetko patrilo medzi ich povinnosti, ako to bolo s hygienou, kde spávali či ako vlastne fungovalo dohadzovanie služobníctva. Aj chudobná mestská domácnosť mala mať aspoň jednu slúžku.
Kniha zároveň ukazuje postupné snahy zmeniť postavenie služobníctva z akéhosi novodobého nevoľníctva na skutočné zamestnanie s pracovným časom, časom na odpočinok a, samozrejme, riadnou mzdou.
Text je popretkávaný dobovými fotografiami, úryvkami z tlače a rôznymi dobovými svedectvami, vďaka čomu sa táto problematika číta ešte zaujímavejšie.
Bavilo ma ponoriť sa do témy, o ktorej som toho veľa nevedela, a pozrieť sa na každodenný život slúžok trochu podrobnejšie. Akurát ku koncu sa mi už niektoré informácie začali opakovať a jednotlivé kapitoly sa mi trochu zlievali. Aj tak však zaujímavé čítanie a ďalšia Absyntovka, ktorá mi rozšírila obzory.
Hra o dedičstvo ma bavila. Je to presne ten typ knihy, pri ktorej si hovoríte, že už konečne začínate chápať, o čo tu ide a fičíte si na svojich teóriach, ale tie už o pár strán neplatia.
Na konci knihy nie som o veľa múdrejšia ako niekde v jej strede. Niektoré veci sa síce trochu objasnili, ale namiesto odpovedí prišli ďalšie otázky, ďalšie hádanky a ďalšie tajomstvá. A keď už si myslíte, že ste niečo prekukli, kniha vám veľmi ochotne naznačí, že ste možno úplne vedľa. Takže áno, ďalší diel ma, samozrejme, čaká.
Veľmi sa mi páčia aj štyria vnuci Hawthornovci. Každý je trochu iný, všetci hrajú každý má v sebe niečo, čo ma núti premýšľať, či práve on nie je ten, ktorému treba veriť. Myslím, že už som si dokonca vybrala svoj tím a viem, komu fandím. Tak nech sa mi to láskavo v ďalšom diely potvrdí!
Táto časť o druhom z kamošov, Holdenovi, bola podľa mňa lepšia ako prvá. Holden mi bol jednoducho sympatickejší bol vtipnejší, viac si užíval život a celkovo ma bavil viac. Pritom celý život miloval sestru svojho zosnulého kamoša. Lenže, samozrejme, celý ten čas si myslel, že jej nie je hoden.
Teraz sa presťahuje do rovnakého mesta a býva dokonca v rovnakej budove. Ona ho pritom tiež miluje už od mladosti. Škoda len, že je zasnúbená a Holden vzťahy práve neberie úplne vážne.
Iskrí to medzi nimi, ona hľadá niečo viac a on jej to dá. Fakt nevieme, ako to skončí, že?
Predvídateľnosť mi pri romantických knihách vôbec neprekáža. Keď sú však postavy nudné a chýba im sarkazmus, doťahovanie a iskra, už je to horšie. Chýbala mi iskra medzi nimi. Preto to hodnotenie.
Nemohla som si pomôcť, celý čas som videla v hlavných postavách Monicu a Richarda z Priateľov - áno aj s tými fúzmi. a potom som sa nevedela preniesť cez niektoré scény. Brekeke.
Mladá aupair a vdovec je klišé nad klišé. Ešte k tomu aupair, ktorá je šibnutá a samý pruser. Po prvom by v reálnom svete letela.
Dočítala som, ale len v zrýchlenom móde
