Čtenářské
profily
Založ si u nás profil
Chcete mít pohromadě všechny své recenze? Pochlubit se knihami, které jste četli a podělit se o svůj názor na ně? Vytvořte si u nás veřejný profil.
Založit si profil
Nevedela som, čo presne od Mad Mad očakávať, ale dostala som oveľa viac, než som dúfala. Mala som možnosť nazrieť do Maddoxovej minulosti a pochopiť všetko, čo ho formovalo. Zrazu jeho hnev, impulzívnosť aj rozhodnutia dávali oveľa väčší zmysel.
Najviac sa mi páčilo, že autorka sa nebála ukázať jeho zraniteľnosť. Pri niektorých scénach mi ho bolo neskutočne ľúto. Čím viac som čítala, tým viac som si uvedomovala, koľko bolesti v sebe celý čas niesol.
Hoci má kniha len pár strán, zanechala vo mne silný dojem. Po dočítaní som na ňu ešte dlho myslela.
Odporúčam všetkým fanúšikom série Zatracená láska, ideálne po prečítaní hlavných dielov. Ak ste si Maddoxa obľúbili, pripravte sa na poriadnu dávku emócií. A ak ste ho doteraz nechápali, po tejto knihe si ho zamilujete.
Pre mňa bola/je Bambuľka nezabudnuteľnou súčasťou môjho detstva, a preto som sa na túto knihu veľmi tešila. Hneď ako som zistila, že bude vydaná.
Pre tých čo nevedia: “Bambuľka je malé dievčatko, ktoré zabalili do obrovskej škatule s veľkou mašľou a k dedovi Jozefovi ju poslali rovno z Bambuľkova.”
Bežne playlisty ku knihám nepočúvam, ale pri čítaní Bambuľkiných dobrodružstiev sa to priam žiadalo. V hlave mi zneli známe melódie či dokonca repliky zo seriálu. Veľmi ma potešilo aj prepisy textov piesní, ktoré vo mne vyvolali príjemnú nostalgiu. Seriál o Bambuľke patril medzi moje obľúbené detské programy a vďaka tejto knihe Bambuľka opäť vo mne ožila.
Kniha je krásne ilustrovaná a obsahuje krátke(občas aj vtipné) príbehy zo života Bambuľky u deda Jozefa. Ako by to bolo, keby dievčatko ako Bambuľka na 100 percent poslúchalo. Často vyparatila nejakú neplechu alebo sa jej niečo nepodarilo.
Bambuľkine dobrodružstvá ako kniha má aj náučný rozmer. Deti sa prirodzenou formou učia slušnému správaniu, ako sa má zdraviť, používať čarovné slovíčka, prejavovať úctu voči starším , či dokonca upratovať, a zdravo jesť.
Úprimne, niektoré situácie by som osobne riešila trochu inak ako dedo Jozef, no práve to dodáva príbehom ich jedinečné čaro a iskru tej danej doby, kedy sa výchova riešila inak.
Ak máte radi Bambuľku alebo ju chcete predstaviť mladšej generácii detí, Bambuľkine dobrodružstvá sú krásnou voľbou na spoločné čítanie.
Veľmi sa teším, že vydavateľstvo oživilo Bambuľku touto knižnou formou. Je krásna z vonku aj zvnútra. Bola ju radosť čítať a zaspomínať si.
Úprimne? Čakal som všeličo. Variáciu na tisíc krát ohranú tému čo sa týka voyerizmu. Hlavne v rámci feministickej literatúry. Kde hlavná hrdinka niekoho druhého obdivuje a snaží sa ho pochopiť. Ale toto ma milo prekvapilo. Je to plné drobných momentov. Má to atmosféru evokujúcu slice of life a hlavne to nemá žiadnu výrazne dramatickú scénu. Možno jednu, ale aj tá je v konečnom dôsledku len ozvláštnením. Nutným koncom. Imamura píše ľahko a bez zbytočných opisov. Ide rovno na dreň a nerieši hlúposti. Ale či už sa jedná o opis detí v parku alebo o toxické ženské prostredie v hoteli, všetko to dýcha skutočnosťou. Milé prekvapenie ktoré je o hľadaní a túžbe, zmene a neschopnosti sa zmeniť a znova raz o kritike spoločnosti. Zožral som to príbehu aj s navijakom.
Na knihu som sa tešila, pretože severská tematika, Vikingovia a mytológia sú presne tým, čo ma zvyčajne dokáže nadchnúť. Práve tu však nastal problém. Počas čítania som sa neustále neubránila porovnávaniu so seriálom Vikingovia, ktorý považujem za výnimočný a na ktorý nedám dopustiť. Mnohé prvky mi pripadali povedomé a namiesto pocitu originality som mala dojem, že čítam niečo, čo som už v lepšej podobe zažila inde.
Najväčším sklamaním pre mňa však nebol samotný príbeh, ale spôsob rozprávania. Autorkin štýl mi nesadol vôbec. Dej sa podľa mňa zbytočne naťahoval, tempo bolo pomalé a veľká časť knihy na mňa pôsobila bez výraznej iskry či napätia. Chýbali mi momenty, ktoré by ma prinútili obracať stránky so zvedavosťou a nedočkavosťou.
Napriek tomu, že som sa snažila dať príbehu šancu, približne v polovici knihy som sa rozhodla čítanie ukončiť. Jednoducho ma nedokázala vtiahnuť natoľko, aby som chcela pokračovať ďalej. A keďže ma nepresvedčil ani štýl písania, nemám ani motiváciu siahnuť po pokračovaní.
Mrzí ma to, pretože potenciál témy bol veľký, no v mojom prípade zostal nevyužitý. Ak hľadáte originálny príbeh zo severského prostredia, táto kniha ma osobne nepresvedčila.
„Slibuji před zraky bohů, že dokud budu živ, budeš stejnak i ty."
Kdo mě sleduje a zná, tak ví, že romantické knížky nejsou úplně můj šálek kávy, a ke každému takovému příběhu přistupuju vždy vcelku skepticky. O to víc mám vždy radost, když mě romantická kniha dokáže nadchnout, pobaví mě a ještě donutí k zamyšlení :-)
A přesně taková je kniha Dokud budu živ - pro mě opravdu velké a příjemné překvapení a skvělý čtenářský zážitek ;-) Příběh začíná cca 27 let před naším letopočtem, kdy se ve vězení potká Lucilla a Marcus. Dva mladí lidé, kteří snad už nemůžou být rozdílnější a přece je k sobě něco táhne. A určitým magickým nedopatřením dokonce víc, než 2000 let :-D
Oběma se ovšem ten věčný život už tak trošku omrzel a tak se snaží přijít na způsob jak z toho ven.
Zažíváme s nimi spoustu velmi vtipných, ale i smutných a silných okamžiků, kdy jim oběma držíte palce, ale vlastně nevíte jestli jim fandíte, aby se jim to podařilo, anebo jim přejete, aby úspěšní nebyli.
Styl psaní Štěpánky je lehký, zábavný, ale ve správný okamžik dokáže zpomalit a zvážnět, takže z příběhu nedělá žádnou taškařici, ale svým způsobem vás donutí se do příběhu našich hrdinů vžít a držet jim pěsti ve všem, co spolu podnikají :-) Velmi osvěžující a moc hezky vymyšlený a zpracovaný příběh, který vám všemi deseti doporučuji k přečtení :-)
Katie to tentoraz nemá vôbec ľahké.
John sa jej vrátil a ona ho prijala k sebe, no zisťuje, že ho už neľúbi a ani ju nepriťahuje (nuž, tu som na ňu mala trošku nervy).
Na druhej strane Corku príde v noci partia zlodejov a ukradne psov zo psieho hotela. A tu sa začína problém... Majiteľ je síce statočný a všetko v tichosti pretrpí, no jeho žena, ktorá si nedá povedať, si to zlizne aj za neho.
Plus riešime obrovské množstvo drog, ktoré sa v Corku vyskytuje, a zmiznutie mladého dievčaťa. A tu, moji milí, sa mi obracal žalúdok.
Čo to je, kriste, za monštrum?
Ako všetko Katie vyrieši, keď stopy nevedú nikam?
Tento diel bol naozaj brutálny a rozhodne nie pre slabé žalúdky. A bol neskutočne perfektný.
Hoci ma Katie pri Johnovi naozaj nahnevala, jej odvaha je jednoducho úžasná. Všetko do seba pozapadalo presne tam, kde malo, a bolo to ešte perfektné.
A ten záver? No, schuti som sa zasmiala. Som zvedavá, ako toto Katie vyrieši.
Napriek tomu, že už pomerne skoro zistíte, kto je vrah, autor dokáže zamiešať karty tak šikovne, že vás drží v neustálom napätí. Myslím si, že sa mu to darí aj preto, lebo tam nachádzame pohľady viacerých postáv, ich vnútorné postoje a dialógy. To príbeh viac zamotáva a dodáva mu poriadnu gradáciu.
• Čo na tomto autorovi naozaj vyzdvihujem, je jeho schopnosť zmiasť ma. V jednej chvíli mám pocit, že je s niektorou postavou koniec. Veď u neho nikdy nemám istotu, že prežije práve tá, ktorú mám rada. Na nikoho sa preto neoplatí príliš naviazať. Autor si šikovne pripraví pôdu, naznačí tragický koniec, kapitola sa skončí a už mám slzy na krajíčku. Potom však otočím stranu a zrazu je všetko úplne inak. No, naletím mu..
• V príbehu sa objavia aj brutálnejšie momenty a nájde sa tu napríklad odtrhnutá noha na druhom konci miestnosti, nepôsobí kniha ako typický krvák. Autor sa nezameriava na detailné opisy brutality, ale skôr na napätie, vyšetrovanie a psychologickú stránku príbehu.
Za mňa 5 z 5 hviezdičiek. Knihu som si veľmi užila, prečítala sa takmer sama a napätie si udržala až do posledných strán. Po ďalších autorových knihách určite siahnem a túto môžem len odporúčať.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Podobne ako druhý diel, aj tento už bolo trochu príliš.
Áno, kráľ Kitt ju požiadal o ruku a ona súhlasila, zjavne však vôbec nevadilo, aby ju Kai aj tak volal Zlato sem Zlato tam a neustále ju prepaľoval pohľadom. Až mi bolo trápne pri čítaní aj za nich, ako sú nápadní. Mali sa, hoc aj v knihe, snažiť viac.
Logika v deji, že budúca kráľovná musí riešiť tri skúšky so zdôvodnením, že inak ju ľud nepríjme, bola absolútne nedomyslená. Čo má komu dokazovať, ak sa kráľ rozhodol? Ale naša hrdinka, že "okej, jasné". Korunu, ktorú nikto nikdy nenašiel a ona sa k nej rovno prepadla? Plavba do krajiny cez more, po ktorom sa nikto 20 rokov neplavil ale ona áno a zabila príšeru lebo jej POROZUMELA? To boli veľmi zbytočné časti a slúžili len na to, aby sa mohol Kai opusitiť a ona trpieť a spolu sa utešovať.
Záver s rozuzlením bol celkom dobre napísaný zvrat, pomaly som si musela ten rodostrom nakresliť, aby som zistila kto s kým čo vlastne.
Páčilo by sa mi, ak by to bolo kratšie, menej uvzdychané, menej takmer náhodných víťazstiev a namiesto viac ucelenej zápletky a lepších motivácií záporných postáv. Možno dovysvetliť Kaiovu matku? Inak poňať Blair? Viac sa venovať Makovi? Mne to takto nestačilo.
Tá chvíľa, keď sa v polovici knihy vrátite k prológu a zistíte, že vám autorka celý čas niečo skrývala.
Ak máte radi knihy ako Eragon, Pán prsteňov a Húrinove deti, tak toto je kniha presne pre vás.
Lebo Maťka napísala jeden prepracovaný svet plný mágie a parádneho príbehu.
Príbeh je napísaný naozaj pútavo a mne stránky ubiehali pred očami.
Chvíľami sa mohlo zdať, že sa nič nedeje, ale to je len také to ticho pred búrkou, kedy máte stiahnutý žalúdok a už tušíte.
A potom bác ho tam! Jedna rana za druhou.
A keď som si už konečne myslela, že som sa zorientovala...
BÁC HO TAM ZNOVU.
A ja som už len písala Maťke, že akože haló, to čo si mi práve urobila?
V knihe nie je žiadna romantická linka (i keď maličká tam je) a nie je to akcia za akciou, ako sa v dnešných romantasy príbehoch objavuje stále.
Toto je jeden pomaly budovaný svet, kedy premýšľate čo, kto a prečo.
V polovici knihy som sa vracala k prológu, lebo až vtedy mi došiel.
No a naši bezcitní ardelci. Toto sú takí desiví ľudia, až ma mrazilo. Dokonale opísané pragmatické stroje.
Vera? Bože, ženská, ty ma naozaj desíš.
Nathan? Ok, ty máš plusové bodíky.
Jethro? Luke Skywalker, si to ty? Dúfam, že skončíš lepšie, aj keď tuším tvoj osud.
No a naša milá Naira. Tvoja naivita ma občas štvala, ale potom som si spomenula na tvoju výchovu a osud a odpustila som ti to.
No moja najobľúbenejšia postava je Betšoran. On je proste úžasný.
Som zvedavá na ďalšie diely, lebo očakávam určite emocionálne zrútenia. Nechám sa prekvapiť.
Knižku som čítala v rámci štafety a ešte že. Lebo inak by som po nej nesiahla a to by bola veľká škoda.
IG: storytimewithpetra
Prvý diel sa mi veľmi páčil, postavy ma bavili a po pravde ich hrátky mi až tak nevadili. Za celý prvý diel sa veľmi nikam neposunuli, preto mi to, že sa veľmi neposúvali ani v druhej časti už trochu vadilo. Trvalo mi dlhšie, kým som sa začítala. Tie tanečky okolo toho, že ja ho nenávidím, ale tie jeho oči. Ale on mi ublížil, potrestám ho bozkom (jasné). Zajal ma a ja mu chcem ujsť, ale idem mu zachrániť život... Tiež sa opakovali vzorce ohrozenia života a zázračnej záchrany, chýbala mi originalita.
Vytiahla som sem negatíva, aby som si obhájila 4 z 5. Nebolo to ale také zlé, dialógy boli fajn a sivookí tmavovlasí muži mi tiež nikdy nevadili :)
