Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Knižný nadšenec :)
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Na knihu som sa tešila, pretože severská tematika, Vikingovia a mytológia sú presne tým, čo ma zvyčajne dokáže nadchnúť. Práve tu však nastal problém. Počas čítania som sa neustále neubránila porovnávaniu so seriálom Vikingovia, ktorý považujem za výnimočný a na ktorý nedám dopustiť. Mnohé prvky mi pripadali povedomé a namiesto pocitu originality som mala dojem, že čítam niečo, čo som už v lepšej podobe zažila inde.
Najväčším sklamaním pre mňa však nebol samotný príbeh, ale spôsob rozprávania. Autorkin štýl mi nesadol vôbec. Dej sa podľa mňa zbytočne naťahoval, tempo bolo pomalé a veľká časť knihy na mňa pôsobila bez výraznej iskry či napätia. Chýbali mi momenty, ktoré by ma prinútili obracať stránky so zvedavosťou a nedočkavosťou.
Napriek tomu, že som sa snažila dať príbehu šancu, približne v polovici knihy som sa rozhodla čítanie ukončiť. Jednoducho ma nedokázala vtiahnuť natoľko, aby som chcela pokračovať ďalej. A keďže ma nepresvedčil ani štýl písania, nemám ani motiváciu siahnuť po pokračovaní.
Mrzí ma to, pretože potenciál témy bol veľký, no v mojom prípade zostal nevyužitý. Ak hľadáte originálny príbeh zo severského prostredia, táto kniha ma osobne nepresvedčila.
Priznám sa, zo začiatku som bola voči tejto knihe trochu skeptická. Bohyňa temnoty od Danieli Hartovej je totiž dark romance, ktorá ide úplne iným smerom, než na aký som pri mafiánskych či temných romance príbehoch zvyknutá. A práve za túto originalitu si autorka zaslúži veľké plus.
Tentoraz totiž nie je tým hlavným „padouchom“ muž, ale žena. Hlavná hrdinka je temná, manipulatívna, dominantná a v podstate celý čas drží situáciu pevne vo svojich rukách…a áno, aj Evana doslova „za gule“. Bolo zaujímavé sledovať dynamiku, kde práve muž pôsobí miestami ako ten, ktorý sa snaží, zatiaľ čo ona ťahá za nitky a hrá svoju vlastnú hru. Tento obrátený koncept ma veľmi bavil, pretože bol niečím sviežim a odlišným.
Začiatok ma však úprimne príliš nechytil. Prišiel mi trochu pomalší a miestami nudnejší, možno aj preto, že som si musela zvyknúť na niečo úplne nové. No v momente, keď medzi postavami začalo narastať sexuálne napätie a autorka začala pridávať prvky tajomna, záhadnosti a postupne odhaľovať vrstvy príbehu, ma dej konečne vtiahol.
A musím pochváliť aj chémiu medzi hlavnými postavami. Erotické scény boli napísané veľmi dobre…vášnivo, vzrušujúco a bez zbytočného prikrášľovania. Autorka sa rozhodne nebála pritlačiť na atmosféru a ak si čitateľky potrpia na poriadne iskrenie medzi postavami, myslím, že si prídu na svoje :)
Zaujímavé bolo aj to, že hoci v bežnom živote dominantné ženské postavy veľmi nemusím, tu mi to vôbec neprekážalo. Naopak…do celého konceptu knihy to dokonale zapadlo a fungovalo to.
Jediné, za čo strhávam jednu hviezdičku, je záver. Nepoviem, že bol vyslovene zlý, ale prišiel mi trochu slabší, než som očakávala. Čakala som nejaký silnejší moment, väčšie „wow“, možno nečakanú zápletku alebo vyvrcholenie, ktoré by ma posadilo na zadok. Namiesto toho prišlo ukončenie, ktoré bolo síce v poriadku, ale vo mne nezanechalo taký silný dojem, aký mohlo.
Napriek tomu však hodnotím Bohyňu temnoty ako veľmi slušne napísanú dark romance s originálnym námetom, zaujímavou dynamikou postáv a tajomnou atmosférou. Taká temnejšia jednohubka, ktorá rozhodne stojí za prečítanie.
Ak prvá časť dilógie Kráľovstvo podsvetia bola pre mňa čistých päť hviezdičiek, tak pri druhej časti musím byť o malý kúsok prísnejšia. Stále to bola veľmi dobrá kniha, stále ma bavila a stále som si čítanie užívala, no musím úprimne povedať, že jednotka ma zasiahla o niečo viac.
To, čo ma na tejto dilógii držalo od začiatku, bola predovšetkým chémia medzi hlavnými postavami. To napätie medzi nimi, tá príťažlivosť, erotické iskrenie a všetko, čo medzi nimi fungovalo…to bolo podľa mňa stále najsilnejšou stránkou aj druhej časti. Práve kvôli tomu som chcela čítať ďalej a obracať stránky.
Príbeh sám o sebe nebol zlý, naopak, stále bol zaujímavý. Páčilo sa mi rozšírenie deja, nové postavy aj japonská linka, ktorá príbehu dodala niečo nové a trochu inú atmosféru. Lenže oproti prvej časti som mala pocit, že sa dej už až tak výrazne neposúva. Miestami som mala dojem, že sa veci trochu točia v kruhu a chýbalo mi viac napätia, viac zvratov a momentov, pri ktorých by som si povedala: wow, toto som nečakala.
A práve to bolo niečo, čo mala prvá časť zvládnuté výborne. Bola temnejšia, napínavejšia a záhadnejšia, viac prekvapovala a mala v sebe takú zvláštnu dravosť, kvôli ktorej som ju doslova hltala.
Čo sa týka záveru, tak ten nebol zlý. Práve naopak, bol zaujímavý a skončilo to dosť otvorene, možno ešte otvorenejšie, než som čakala. Ale priznám sa, že som čakala niečo veľkolepejšie. Niečo viac epické, silnejšie a viac „wow“ na zakončenie takejto temnej mafiánskej dilógie.
Napriek tomu však musím povedať, že Kráľovstvo podsvetia ako celok rozhodne odporúčam. Leshiana vie písať, má rozprávačský talent, jej príbehy majú hlavu a pätu a dokáže vytvoriť atmosféru, ktorá človeka drží pri čítaní. Len v mojom prípade bola prvá časť jednoducho silnejšia.
Jednu hviezdičku dávam dole len preto, že dvojka už vo mne nevyvolala ten istý wow efekt ako jednotka. Ale aj tak…veľmi dobré čítanie, ktoré stojí za pozornosť.
Bolo to naozaj temné. A presne také temné, ako má správna mafia romance v pravom slova zmysle byť. Od úplného začiatku ma neskutočne bavilo napätie medzi hlavnými postavami. Zbožňujem, keď je mafiánsky hrdina tajomný, záhadný a nečitateľný…čo, úprimne, v mnohých mafia romance knihách až tak často nebýva. Veľakrát sú tí mafiáni napísaní podobne, ale Kassian…Kassian bol úplne iný level. Temný, nebezpečný, záhadný a neskutočne vzrušujúci. Proste mafián v pravom slova zmysle.
A presne toto ma na tejto knihe dostalo najviac…to obrovské tajomstvo, ktoré sa tiahlo celým príbehom. Autorka skvelo pracovala s tým, že čitateľ neustále premýšľa: Kto vlastne Kassian je? Čo skrýva? Čo je na ňom také zvláštne? Celý príbeh bol zahalený rúškom tajomstva a držal ma v neustálom napätí. Stránky sa doslova otáčali samé, pretože som jednoducho potrebovala vedieť viac.
Nebola to len obyčajná mafia romance…malo to niečo navyše. Takú temnú, záhadnú atmosféru, ktorá vás núti premýšľať a zároveň vás úplne vtiahne do deja.
A áno…poďme si povedať aj o tom erotickom napätí. Pretože bolo. A podľa mňa úplne akurát. Prirodzené, nič prehnané ani zbytočne extrémne. Presne také, aké by v temnej mafia romance malo byť. Tá temnejšia iskra, napätie a príťažlivosť medzi postavami, jednoducho to tam patrí. A nech si hovorí kto chce čo chce, ženy, ktoré milujú dark romance a mafia romance, veľmi dobre vedia, prečo sú takéto knihy tak návykové :)
Čo ma navyše veľmi príjemne prekvapilo, je fakt, že toto bola moja prvá kniha od Leshiany Višňovskej a evidentne určite nie posledná. Úprimne? Zaradzujem ju medzi slovenské autorky, ktoré vedia napísať naozaj kvalitnú mafia/dark romance. A veľmi oceňujem, že naše slovenské autorky sa v tomto žánri tak rozbehli a dokážu vytvárať temné, záhadné a pútavé príbehy, ktoré vás prinútia čítať ešte jednu kapitolu… a potom ďalšiu… a ďalšiu.
Záver? Skončilo to veľmi zaujímavo a keďže ide len o prvú časť dilógie, okamžite vo mne vyvolala potrebu siahnuť po pokračovaní. A úprimne? Už teraz sa neskutočne teším.
Pre mňa osobne bolo V tieni moci asi jedno z najslabších mafia romance, aké som zatiaľ čítala. A to ma to mrzí povedať, pretože tento žáner mám naozaj rada a prečítala som ich už veľa. Bohužiaľ, príbeh ma vôbec nedokázal vtiahnuť do deja. Mala som pocit, že podobných príbehov tu už bolo mnoho a autorka tentoraz neprišla s ničím, čo by ma nejako prekvapilo alebo prinútilo čítať ďalej. Najväčší problém som mala asi so štýlom písania. Na môj vkus bolo v knihe až priveľa zdĺhavých opisov a vnútorných monológov, zatiaľ čo dialógov a dynamiky medzi postavami bolo veľmi málo. Miestami som mala pocit, že sa dej neposúva a zbytočne sa všetko príliš rozpisuje. Mrzela ma aj chémia medzi hlavnými postavami, pretože som ju tam jednoducho necítila. Olivia ani Max ma ako postavy výraznejšie nezaujali a nevyvolali vo mne žiadne silnejšie emócie. Max na mňa pôsobil skôr ako ďalší romantizovaný mafiánsky hrdina, ktorých sme už v knihách videli veľakrát predtým.
Možno si táto kniha nájde svojich fanúšikov, pretože každý máme iný vkus, ale mňa, žiaľ, absolútne neoslovila. Nedostala som sa ani do polovice knihy a musela som ju odložiť, pretože ma jednoducho nebavila a nemala som potrebu pokračovať ďalej. Keď to porovnám napríklad s Temné puto, ktoré ma držalo v napätí a stránky sa otáčali samé, tu som mala presne opačný pocit.
Za mňa tentoraz skôr nemastné, neslané čítanie, ktoré vo mne nezanechalo nič výnimočné.
Po dočítaní Temného puta mám chuť povedať len jedno…takto sa píše poriadny mafiánsky príbeh!
Toto nebola žiadna presladená mafia romance, kde je mafián len romantický princ v obleku. Nie. Toto bol surový, brutálny, napínavý mafiánsky thriller, ktorý mal úplne všetko, čo od tohto žánru očakávam.
Od prvej stránky až po poslednú sa tam stále niečo dialo. Žiadne zbytočné hluché miesta, žiadna nuda. Dej len gradoval a gradoval, napätie sa stupňovalo a stránky sa otáčali samé. Úprimne, už dlho sa mi nestalo, aby som knihu zhltla za dva dni a ostávala hore dlho do noci len preto, že som musela vedieť, čo bude ďalej.
Zápletka bola výborne premyslená, plná napätia, akcie a momentov, pri ktorých som si povedala: „Ešte jednu kapitolu…“ a zrazu boli tri ráno.
A tie postavy? Konečne hlboké, realistické a výborne napísané postavy. Nie ploché charaktery bez duše, ale ľudia s minulosťou, traumami, emóciami a vlastným vnútorným svetom. Petra Száraz sa s nimi očividne neuveriteľne vyhrala. Detailne rozoberala ich psychiku, životy, minulosť a presne preto všetko pôsobilo tak skutočne a intenzívne.
Napätie medzi hlavnými postavami bolo výborné. A hlavný mafiánsky hrdina? Presne TAKTO má vyzerať mafián. Žiadny mäkký romantický hrdina, ktorý sa len tvári nebezpečne. Toto bol skutočný mafián…drsný, nekompromisný, nebezpečný, presne taký, akého od tejto tematiky očakávam. Svet mafie tu nepôsobil uhladene ani romantizovane. Bol špinavý, krutý, plný odporných ľudí, jednoducho taký, aký podľa mňa má byť.
O to viac ma prekvapilo, že ide o slovenskú autorku. Obrovský klobúk dole. Úprimne, Petra ma svojím rozprávačským talentom úplne dostala. Vidno, že si dala záležať na každom detaile a že príbeh nebol napísaný narýchlo alebo odfláknuto. Malo to hlavu, pätu, emócie, hĺbku aj výborné tempo.
Pre mňa osobne je Temné puto jeden z najlepších mafiánskych príbehov, aké som za dlhý čas čítala. Napätie, brutalita, psychologická hĺbka, skvelé postavy a atmosféra, ktorá vás nepustí.
A ja len dúfam, že Petra bude písať ďalej, pretože takýto talent by bola škoda nevyužiť!
V poslednom období zisťujem, že slovenské autorky vedia písať naozaj kvalitné príbehy a často ma milo prekvapia. O to viac ma mrzí, že Damiano: Temná identita ma tentokrát až tak nenadchla.
Nechcem povedať, že kniha bola zle napísaná. Štýl autorky sa čítal ľahko a príbeh mal potenciál. Mafia romance je však podľa mňa jeden z najťažších žánrov na spracovanie. Vymyslieť niečo originálne, napínavé a zároveň udržať správnu atmosféru nie je jednoduché, a to si plne uvedomujem.
Pri tejto knihe som však mala pocit, akoby sa všetko dialo príliš rýchlo. Zápletka tam síce bola, ale chýbala mi väčšia hĺbka, silnejšie emócie a hlavne viac napätia. Mnohé situácie na mňa pôsobili trochu „odbehnuto“, akoby sa autorka ponáhľala príbeh čo najrýchlejšie uzavrieť, namiesto toho, aby dala scénam viac priestoru.
Najväčšie sklamanie však pre mňa bol samotný Damiano. Od postavy nájomného vraha a mafiána som čakala omnoho drsnejší a dominantnejší charakter. Namiesto toho mi prišiel až príliš jemný a mäkký, hlavne vo vzťahu k Mile. Osobne si mafiánskeho hrdinu predstavujem oveľa drsnejšieho, nebezpečnejšieho a charizmatickejšieho. Tu som mala skôr pocit, že čítam veľmi „light“ mafia romance so sladším romantickým hrdinom.
Chýbalo mi viac akčných scén, viac napätia, viac dravosti, možno aj výraznejšia sexualita a silnejšia mafia atmosféra. Medzi hlavnými postavami som navyše necítila výraznejšiu chémiu, čo je pri romance pre mňa dosť dôležité.
Napriek tomu však nechcem knihu hodnotiť príliš prísne. Oceňujem, že ide o slovenskú autorku, ktorá sa pustila do náročného žánru, a verím, že mnohým čitateľkám môže tento jemnejší typ mafia romance sadnúť viac než mne. Ja osobne som však čakala trochu viac temnoty, napätia a silnejší „wow efekt“.
Po prečítaní prvej knihy Prokurátor a ja som mala pocit, že autorka nastavila latku naozaj vysoko. Veľmi ma zaujal jej štýl písania, bol pútavý a dynamický, aj keď som vtedy priznala, že právnické prostredie ma miestami až tak nebavilo, a preto som z hodnotenia ubrala jednu hviezdičku.
Ale táto kniha Boss a ja…to bol úplne iný level. Presne taká mafia romance, aká má byť. Napínavá, vášnivá, plná emócií a momentov, pri ktorých som nedokázala prestať čítať. Táto kniha ma bavila ešte viac a prečítala som ju výrazne rýchlejšie. Stránky sa doslova otáčali samé. Na každej jednej strane som mala potrebu vedieť, čo sa stane ďalej, ako sa príbeh vyvinie a kam sa osudy postáv posunú.
Autorka opäť ukázala, že vie, ako udržať čitateľa v napätí až do posledných strán. A ten záver? Opäť krásny, silný a zároveň prekvapujúci, presne taký, ktorý vo vás zanechá emócie ešte dlho po dočítaní knihy.
Za mňa ide o príbeh, ktorý ma úplne pohltil, a preto musím pred autorkou zložiť obrovský klobúk dole. Má talent, ktorý by bolo škoda nevyužiť, a úprimne dúfam, že bude písať ďalej, pretože si veľmi rada prečítam každú jej ďalšiu knihu.
Ak by som mala 17, 18 rokov, som si takmer istá, že by som túto knihu milovala. V tom veku som podobné príbehy čítala doslova hltavo a pravdepodobne by som jej vtedy dala aj plný počet hviezdičiek. Dnes však už čítam s inými očakávaniami a musím priznať, že tentoraz sme sa s touto knihou jednoducho minuli.
Enigma je typická vysokoškolská young adult záležitosť so silným dôrazom na tínedžerské emócie, vnútorné prežívanie postáv a pomalé budovanie vzťahov. Práve tento aspekt bol pre mňa najväčším problémom. Dej sa rozbiehal veľmi pomaly a celé to pôsobilo ako výrazný slowburn, ktorý sa však v mojom prípade nikdy poriadne nerozvinul do niečoho, čo by ma skutočne vtiahlo do deja.
Postavy na mňa pôsobili skôr plocho a nedokázala som si k nim vytvoriť hlbší vzťah. Chýbala mi medzi nimi iskra, napätie aj silnejšia chémia, ktorá by ma prinútila obracať stránky s pocitom, že potrebujem vedieť, čo bude ďalej. Hoci sa príbeh snažil vytvoriť mysterióznu atmosféru, pre mňa zostal skôr nevýrazný a miestami až monotónny.
Najväčším problémom pre mňa boli zdĺhavé pasáže a opisy, ktoré mi pripadali príliš natiahnuté bez výraznejšieho posunu v deji. Po viac než polovici knihy som si uvedomila, že ma čítanie skôr vyčerpáva, než baví, a napokon som ju nedočítala. To sa mi nestáva často, no v tomto prípade som jednoducho stratila motiváciu pokračovať.
Toto bola moja prvá skúsenosť s autorkou Runyx a musím povedať, že jej štýl písania mi nesadol. Nemyslím si však, že ide o zlú knihu, skôr mám pocit, že je jasne zameraná na mladšie publikum. Pre tínedžerských čitateľov môže byť príťažlivá a emocionálne silná, no pre zrelšie čitateľky, ktoré očakávajú viac napätia, dynamiky a hlbšie vykreslené postavy, môže pôsobiť zdĺhavo a nevýrazne.
Pre mňa osobne zostala Enigma skôr nemastná, neslaná, bez momentu, ktorý by ma skutočne chytil za srdce alebo prinútil zostať s príbehom až do konca.
Priznám sa, že túto recenziu píšem s trochu rozpačitým pocitom, pretože viem, že séria ACOTAR má obrovské množstvo oddaných fanúšikov. Určite by som nechcela nikoho uraziť alebo znechutiť. Toto je jednoducho len môj osobný čitateľský zážitok.
Prvú časť série som dočítala s tým, že ma začala skutočne baviť až v posledných približne desiatich až pätnástich kapitolách. Preto som si povedala, že druhej knihe dám šancu a možno ma príbeh vtiahne skôr. Bohužiaľ sa to však nestalo.
Pri Na dvore z hmly a besu som sa dostala približne po dvadsiatu kapitolu, no príbeh ma stále nedokázal chytiť. Mala som pocit, že dej plynie veľmi pomaly a že sa v ňom toho veľa nedeje. Pre mňa osobne bol začiatok knihy príliš zdĺhavý a nedokázal vo mne vyvolať ten pocit, keď čitateľ vezme knihu do rúk a nechce ju odložiť.
Možno je to jednoducho tým, že tematika víl, férov a tohto sveta nie je úplne pre mňa. Mám rada fantasy, ale skôr také, ktoré ma vtiahne hneď od začiatku a drží v napätí takmer v každej kapitole. Pri tejto sérii som mala skôr opačný pocit, čakala som, kedy sa príbeh konečne rozbehne.
To však určite neznamená, že autorka píše zle. Práve naopak, Sarah J. Maas má veľmi pekný, plynulý štýl písania a dokáže detailne vykresliť svet aj postavy. Jednoducho len nie je pre každého čitateľa a ja som zrejme jedným z tých, ktorých tento príbeh neoslovil.
Sériu ACOTAR podľa mňa čitatelia buď milujú, alebo si k nej cestu nenájdu. Ja sa bohužiaľ radím skôr k tej druhej skupine. Som rada, že som jej dala šancu, no zatiaľ necítim potrebu pokračovať v ďalších knihách tejto série.
Ak patríte medzi fanúšikov ACOTAR, verím, že vám táto séria priniesla presne to, čo od fantasy očakávate. A to je na knihách vlastne to najkrajšie. Každý z nás si v nich nájde niečo iné :-)
