Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Poznáte ten pocit, drahá čitateľka, keď jeden rýchly pohľad do života dvoch ľudí zmení niečo vo vás?
Keď dostanete do rúk knihu, od ktorej nič nečakáte, príjemne sa číta a je surová vo svojej podstate.
Nejako si myslíte, že to je taký priemer, a zrazu príde ten moment a vy plačete a nedokážete povedať prečo?
Pretože zrazu zistíte, že ten príbeh vás dostal. Nečakane, v tichosti.
A zrazu sedíte a premýšľate...
Drahý Joe, dúfam, že tam niekde sedíš vo vinárni s brusnicovým džúsom a s Kissy po boku.
Že Lou príde za vami a spoločne sa smejete nad životom.
Nebola som pripravená na tento príbeh.
Niekedy bol pritiahnutý za vlasy. Niekedy bol úsmevný.
Ale celú dobu bol pravdivý. Taký surový život.
Niekedy proste ľudia blúdia v bludnom kruhu a nedokážu z neho vyjsť von.
A niekedy jeden neznámy človek zmení váš život natrvalo.
A potom odíde.
A tak to malo byť.
Takže, milý čitateľ, možno pre vás bude ten „človek“ táto kniha.
Pre mňa rozhodne bola.
Za knihu ďakujem autorke LucieLucí El.
IG: storytimewithpetra
Och, môj bože! Ja stále nechápem.
Oficiálne môj detektív Pikatchu ide na rekvalifikačný kurz. Lebo tu pohorel na plnej čiare.
Autorka si vás vodí cestičkami a vy po nej poslušne cupitáte a ešte sa u toho usmievate.
Tak dobre napísaný triler som už dlho nečítala. Veľmi mi pripomínal knihy od Shari Lapeny.
Ja som ku koncu už podozrievala aj psa! Vždy sa tam motal, tak prečo nie?
Od začiatku ste hodení do deja, odhalenie pohlavia so zbraňami? Hovorím si, OK, Američania sú vážne hlúpi.
Do toho bác ho tam a máme tu mŕtvolu a bác ho tam, menia sa nám tu pohľady.
Nemusíte sa báť, že by ste sa stratili, krásne sa nám príbeh prelína a fičí ako dobre namazaný stroj.
Ako som nenávidela sestru Lucy! Tak dobre napísaná postava. Do posledných strán som ju preklínala.
Každý tam mal tajomstvá. (Veď aj ten pes).
A najlepšia postava, náš detektív, a jeho postranný príbeh. Absolútne skvelý a mrazilo ma.
Dva príbehy v jednom, boli nejako prepojené? Neboli?
A ten záver! A tie odhalenia!
Akože, to kde boli nejaké vodítka??? Ja som ich teda nevidela. Pekne som cupitala po cestičke a sledovala drobky, a pritom som odpovede mala pred očami!
Čo sa vlastne deje za zatvorenými dverami?
No, to si budete musieť zistiť sami.
Ja už netrpezlivo čakám na druhý diel. Lebo nutne potrebujem odpovede!
Za knihu ďakujem Citadella Publishing v rámci spolupráce.
Upozornenie: táto knižka je návyková, po chytení do ruky ju už nepustíte.
Aspoň to bol môj prípad. Myslela som že to budem mať na víkend. No moje plány táto kniha absolútne zhatila.
3 hodiny! Za toľko som ju prečítala.
Bože tento príbeh bol oveľa lepší než prvý diel.
Dante a Valentina medzi sebou mali chémiu, a to ich špičkovanie.
Dante bol presne ten typ hrdinu, ktorých mám rada. Na vonok hajzel ktorý zabíja na počkanie. Capo mafie.
A k Valentine? No bola to krkolomná cesta nebudeme si klamať.
Páčilo sa mi ako autorka opísala Danteho, on svoju prvú ženu proste naozaj miloval a keď ju stratil, no obalil si srdce do kameňa.
Valentina, moja zlatá Valentina.
Prvé manželstvo, jedna veľká lož. Ako nápad sa to zdá super, veď si vypomôzete. Ale prevedenie trošku pokulhávalo.
No a druhé manželstvo, no mohla si dopadnút horšie.
Ako Bibi. Bože táto postava si zaslúži všetko šťastie sveta. A vyústenie jej príbehu?
Dokonalosť! To som absolútne nečakala a klaniam sa.
Niekedy je treba vziať spravodlivosť do vlastných rúk.
Ale čo ma absolútne dostalo, bola zápletka okolo Fabiana. Čakala som rôzne scenáre, ale tento rozhodne nie. (Detektíva Pikachu posielam na rekvalifikačný kurz lebo toto mu naozaj nevyšlo.)
A posledná zápletka na konci? Ja som sa modlila ku všetkým svätým.
Vďaka bohu za to!
Tento príbeh si ma získal od začiatku dockonca a ja som ho nedokázala odložiť.
Tiež vás príbeh tak dostal?
Za knihu v rámci spolupráce ďakujem Citadella Publishing.
IG: storytimewithpetra
„Vesmír se řídí jistým zákonem. Není možné vytvořit něco z ničeho.“
Tak toto bola moja prvá FF romance. Trochu som sa toho na začiatku bála, ale bolo to spracované naozaj krásne.
Láska je láska.
Na úvod, je to YA príbeh plný zrady a prepracovaného príbehu.
V priebehu čítania som sa samej seba opakovane pýtala, čo znamená byť človekom?
Čo robí ľudí ľuďmi.
Popis automov bol desivý. Celá tá vzbura.
Keď si predstavíte, v akom pokroku sme dnes, z knihy mrazí.
Veľmi sa mi páčil ten kontrast medzi automami a ľuďmi.
A viete čo? Bola som taká rada, že som človek.
Automy nemali pre nás absolútne základné veci, myšlienky a emócie.
Dokážeme snívať, dokážeme tvoriť priateľstvá. Dokážeme milovať a milovať sa. Pociťujeme vášeň.
Vášeň.
Považujú ju za chybu. Za vadu.
Bože, ja s vášňou píšem a čítam. S vášňou sa dokážem hádať.
A oni to považujú za vadu....
Ľudí považujú za.... no ako to nazvať, otrokov? Psy? Otravný hmyz?
Krásna ukážka fanatizmu. Ako postupne silnie. Nenápadne a ani sa nenazdáte a zrazu je všade.
A na druhej strane ľudia. Akákoľvek chyba sa trestá smrťou.
A zastaví nás to?
Nie!
Budeme bojovať až do konca. S vášňou.
Pretože to z nás robí ľudí.
Najlepšia postava bola jednoznačne Kinok. Dokonale napísaná postava. Prepracovaná do detailu.
Kniha mala v sebe neskutočný príbeh a hlboké myšlienky.
No bohužiaľ, bola napísaná hrozne ťažkopádne. Trvalo mi, kým som sa do nej začítala, a čítala sa mi ťažko.
Každopádne to bola veľmi krásna kniha s posolstvom.
A druhý diel bude podľa mňa oveľa vášnivejší.
„Pokud je touha šílenství, pak není príčetný nikdo z nás.“
Za knihu v rámci spolupráce ďakujem @humbook.
IG:storytimewithpetra
Čakala som pikantný príbeh plný sexu, dostala som silný príbeh, ktorý si musíte rozviazať z uzlov.
Takto, 1/3 knihy som s knihou bojovala a naozaj som sa nevedela začítať.
A to len z jedného prostého dôvodu. Camille!
Bože, to je ale tupaňa....
Tak týpkyňa nájde fotku a vyfabuluje si vo svojej hlavičke celý príbeh. Ale že celý. Akí tí ľudia sú, ako sa chovajú.
Neviem, Camille, či ti to už niekto povedal, ale ľudia sa menia. Ja viem, je to šok.....
No každopádne sa Camille držala svojho príbehu a potom bola prekvapená, že Jack je niekto úplne iný. Nehovor......
Ale!
Potom na scénu prišiel Jack a kapitoly z jeho pohľadu a tu som knihe prepadla.
Lebo jeho príbeh ma brutálne dostal.
To, ako autorka opísala stratu. Stratu milovanej osoby, ktorá vás tak dostane, že vy prestanete žiť. Úplne sa odrežete od sveta. Od svojich blízkych.
Tá strata vás zožiera zaživa.
A potom prišla Camille a Jack začal znovu žiť.
A Jack začal mať výčitky. Veď on predsa miluje Em. Ako ju niekto môže nahradiť?
Nemôže. A to je krásne na tomto príbehu. Že autorka ukazuje, že tá láska sa nedá nahradiť, že tam stále zostane, ale je v poriadku znovu sa zamilovať.
A tu to autorka vyšperkovala, pretože Jack sa začal liečiť. Vzal si čas, aby sa dal dohromady. Aby sa vyliečil a zistil, kto je.
Taktiež oceňujem zasvätenie do bondingu. Autorka to opísala veľmi sofistikovane, že som pri spicy scénach mala úplné zimomriavky. Tá absolútna odovzdanosť a dôvera.
Takže áno, ak sa dokážete prekusnúť cez úvod knihy, dostanete krásny príbeh s troškou spicu.
A ja sa rozhodne pustím aj do ďalších autorkiných kníh.
IG: storytimewithpetra
Moja vnútorná feministka u tejto knihy kričala a kričala a kričala.
Lebo to, ako autorky opísali tú atmosféru. Bože, mne je z toho zle.
Celé to spoločenstvo, to, ako sú tam deti vychovávané.
Kedy aj podrážka od topánky má väčšiu hodnotu než žena....
Takže áno, mne bolo počas čítania úzko. Veľmi úzko.
Autorky sa s vami proste vedia pohrať.
Najskôr som chcela Ivy zaškatuľkovať do kategórie tupaňa tupá. Lebo potom je ona s ním akože úplne v pohode? (Ja som si chcela trhať vlasy a udusiť nimi Santiaga a Sudcu a vlastne všetkých.) A ona OK.
ALE!
Potom som to prehodnotila a vlastne mi došlo, že ona nie je hlúpa.
Dievčina nemá ale že absolútne žiadnu sebahodnotu.
Nič. Šmitec.
Lenže ja to chápem, akože v tej spoločnosti? Ako sa to len mohla naučiť...
Takže áno, Ivy je obeť. Myslím, že tá najväčšia z celej série.
Je len pešiakom v hre svojho manžela a aj svojho brata.
Týraná a sama.
No a Santiago? Sorry but not sorry. Za neho strhávam tú hviezdičku.
On je taký kkt.... Keby som mohla byť sprostejšia, tak si tu prečítate trojriadkový opis dosť vulgárnych nadávok.
Ja ho nenávidím. On je zaslepený maniak, ktorý, aj keď má pravdu priamo pod očami, tak on si radšej dá whiskey, aby oslepol....
Akože chápem ten rozkol, nenávidí ju, chce pomstu, ale pritom ju miluje.
Akože pardon, Santiago, ale ty si doslova týral svoju manželku, zneužíval si ju.
„Potrebujem, aby si bola zdravá schránka pre naše dieťa.“
Ehm, akože pardon, čo?
A potom sa čuduješ, že ona s tebou nechce byť?
Ti v tom ohni uhorel mozog????
Takže takto, kniha je napísaná bravúrne. To tajomno, tá temnota tam.
Toxicita z tadiaľ priamo vyteká.
Ale ja si prajem len jeden koniec.
Ako sa Santiago pre Ivy plazí a prosí o odpustenie.
A ona?
Ona mu s úsmevom na tvári odreže péro a strčí mu ho do úst a potom odreže aj tú hlavu.
Pretože si nič iné Santiago nezaslúži.
Autorky ho napísali tak temného, že nedokážem k nemu cítiť akékoľvek sympatie.
Nič, nula bodov.
Chcípni .....
Chcem vedieť, ako to skončí? Samozrejme, lebo zase raz to skončilo takým zvratom, že koniec.
A len dúfam, že môj záver sa naplní.
Za poskytnutie knihy v rámci spolupráce ďakujem Citadella Publishing.
Ali Hazelwood to zase dokázala, vážení!
Toto bola zase raz jedna kniha naplnená všetkým.
Láskou, humorom, zradou a poriadnou dávkou spicy.
Bola to trošku iná kniha, než som od Ali zvyknutá?
Áno, a pritom vlastne vôbec.
Pretože to, čo ja na knihách od Ali milujem, tu bolo zachované, plus mi na záver pridala pár vecí na zamyslenie.
Asi vás neprekvapí, ale Eli je jeden chodiaci green flag a ja som nad ním žasla celú knihu. Milujem kapitoly z jeho pohľadu.
Prosím, muži, toto si prečítajte a inšpirujte sa tam.
No a Rue? (Áno, Hunger Games nás všetkých poznačil.)
Podľa mňa je to najreálnejšia ženská postava, akú Ali napísala.
To, čo si niesla v sebe. A to, ako sa s tým vyrovnávala.
Milujem, že sa tu niekoľkokrát spomína psychológ. A že je to v poriadku a normálne.
A Ali zase raz zakomponovala veľmi veľa ťažkých tém, ale podala ich tak krásne a hlavne humorne.
Humor tejto autorky je proste TOP. A ja som sa veľakrát schuti zasmiala.
No a naša zápletka??
Náznaky boli (áno, môj vnútorný detektív Pikachu zase úradoval, vážení ).
Ale aj tak dúfate a hovoríte si, že veď ale snáď nie. Veď to by neurobila...
Mrcha!!!!!
M R C H A!
Ako som ja bola nahnevaná. A ona, ale ja som musela... Prd makový si musela...
A na záver? Ja sa klaniam, ako to vyriešili.
Honba za pomstou môže človeka zaslepiť.
A je obdivuhodné, keď predsa len nájdu pokoj.
„Jestli tě neučiním svou ženou, možná tě přijmu aspoň do armády.“
Takto rovno na úvod poviem, že kniha je absolútne pre niekoho iného.
A pre koho?
No pre tínedžerky. Kľudne si viem predstaviť 14-ročné dievčatá, ako si knižku užijú.
Budú ochkať a červenať sa nad tými pohľadmi.
Budú sa stotožňovať so „silnou“ hlavnou hrdinkou, ktorá si nenechá skákať po hlave.
Budú si užívať to špičkovanie.
Dej ubieha rýchlo, nie sú tam prestoje a proste to odsýpa.
Ja som ju mala prečítanú za 2 hodiny vo vlaku.
Takže ak si mladá baba alebo mamina mladej slečny, knižku ti s pokojom na duši odporúčam.
Ak nie...
Nóóó, priprav sa na absolútne plytký dej.
Ktorý je taký krátky, že sa ani nestihnete rozhliadnuť a kniha končí.
No a postavy? Pardon, ale tie boli plytkejšie než vyschnuté jazero na Sahare...
Ehm, ja už ani vlastne neviem, o kom som čítala.
Ona plytká, on plytký (už chápem, prečo sa dopĺňali...).
Ani k jednému som si nestihla vytvoriť vzťah.
Proste PUF, zrazu koniec knihy a ja, že aha.
Kto to bol? Čo vlastne chceli?
Proste tomu chýbala hĺbka. Keby sa aspoň autorka do postáv viac obula, pridala stránky, bolo by to priemerné dielo.
Takto knihu vďačne vrátim do knižnice a po ďalších dieloch už rozhodne nesiahnem.
No aspoň mi to zabilo čas vo vlaku...
Aj keď som ho mohla tráviť s niekým, na koho meno by som si po zavretí stránok spomenula.
Dreak? Drakan?
Nič, proste.
Škoda.
IG: storytimewithpetra
Ach tu mi bolo tak dobre
A niekedy mi bolo tak úzko.
Po prečítaní som volala s manželom, a potrebovala som sa porozprávať. Lebo kniha mi nastavila malé zrkadlo, a mne sa nepáčilo.
Ale o tom život je, a presne o tom je aj táto kniha.
O živote.
O živote v jeho surovej a pravdivej podobe.
Že niekedy ani tá láska nestačí. Niekedy sa stane, že sa stále môžete milovať, ale občas vás udalosti života tak zomelú, že jediné, čo môžete urobiť, je nechať lásku ísť.
Knižka sa odvíja v dvoch časových líniách a ja som v minulosti cítila taký ten smútok. Bolo to krásne, ale tým, že autorka už ukázala tú „súčasnosť“, mi bolo mierne úzko.
A len som si hovorila, kde sa to tak pokazilo? Čo sa stalo?
No život...
A áno veľa ľudí vraví, že stačilo sa porozprávať. Stačilo.
Ale!
To ako ich zomlel život, to čo sa obom udialo a s čím sa obaja potýkali. Kto z vás by mal silu komunikovať?
V tom mi knižka prišla skutočná.
To ako sa mohla veľká láska odcudziť, v tom každodennom zhone. V tých maličkostiach. V tom drobnom, nad čím doma mávnete rukou.
Ale ono to je dôležité. A zrazu sa to rozpadlo.
A mne bolo úzko.
Okrem odcudzovania sa v partnerskom živote sme tu videli aj to, ako sa za 10 rokov zmenia kamarátske vzťahy.
A nezabudnem na vetu: My už nie sme rovnakí, zmenili sme sa. Vyrástli sme. A je to v poriadku.
Nemusíme silou mocou lipnúť na tom, čo bolo, stačí prijať to, kto sme teraz.
No a udalosti v "súčasnosti"? Niekedy som sa smiala, niekedy plakala a niekedy len tak bola.
Občas tam boli podrazy. Občas tam boli krásne gestá.
Ale hlavne, bolo tam krásne ukázanie vyrovnávania sa zo všetkým.
Minulosťou, budúcnosťou, túžbou a snami.
Takže áno, mňa kniha zase zasiahla. A posunula ma ďalej.
Emily Henry má talent, ukázať aj nepekné stránky života tak krásnym a humorným spôsobom.
A ja sa zase klaniam, a autorka sa stáva mojou Auto-buy autorom.
A na záver si tu schovám jeden citát: Láska znamená neustále sa ospravedlňovať a potom to robiť ešte lepšie.
Robte to lepšie
IG: storytimewithpetra
Neviem, či mám tlieskať alebo zvracať.
Takto, zistila som, že tento trope proste nie je pre mňa.
Keby nebolo toho tropu, kniha bola bravúrna. Autorka vie písať.
To, ako opísala samoživiteľku a cestu po rozvode, bolo úžasné.
Choré dieťa a tvoj ex povie: „Ja mám tiež prácu?“ Lebo ja nie, debil! Normálne ma to nasralo.
Takže áno, neskutočne dobre napísané.
Aj celá zápletka okolo samovraždy kamarátky. Tlieskam.
Niečo som odhalila, lebo vodítka tam boli (detektív Pikachu má vo mne konkurenciu), ale teda vyvrcholenie som netušila. To som len mala otvorené ústa a že: „Ahááá, OK, to som nečakala.“ (Detektív Pikachu si oddýchol a môže ďalej pokojne spinkať. Pika pika.)
Ale a to je jedno (dva) veľké ale, ktoré mi pokazilo celú knihu, a doslova som sa do nej musela nútiť.
Učiteľka (30-ročná) a 18-ročný chlapec? Veď je to dieťa, preboha... Naozaj som sa nedokázala cez túto skutočnosť preniesť. Proste nie...
Sama mám 31 a malého syna a verte mi, takí mladí chlapci proste nie sú sexi... Veď to je na nich vidieť, aké sú to uchá.
No ale to je, samozrejme, môj pohľad.
A teda akože pardon, ale ona bola úplne blbá?
Máš doma malé dieťa a ty ideš do lesa skúmať svetlo?
Necháš si vliezť do domu stalkera, zatiaľ čo tam spí tvoje dieťa?
Naozaj mi, prosím, povedzte, ktorá z vás, maminiek, by to urobila. Lebo ja by som volala políciu, balila veci a sťahovala sa okamžite...
Takže áno, ja som s našou hlavnou hrdinkou, ale že vôbec nedokázala sympatizovať.
Jedna vec je, keď si sama. OK, máš vygumovaný mozog? Tvoja vec, ale keď ohrozíš svoje vlastné dieťa, u mňa si skončila.
A presne na tom u mňa celá kniha pohorela.
Pokiaľ sa ale cez to dokážete preniesť, knihu si neskutočne užijete, lebo autorka rozhodne vie, ako sa s vami pohrať, a vytvorí takú atmosféru, že máte chuť ísť si kúpiť jednu červenú masku.
IG: storytimewithpetra
