Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Just the guy...
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Krátka novela o vzťahu študenta a jeho staršej učiteľky umenia. Príbeh vnímame cez pohľad hlavného hrdinu a spolu s ním zažívame všetky tie drobné nuansy zaláskovania, ktoré so sebou akýkoľvek vzťah prináša. To ako sa to celé skončí aj to prečo sa tak stane je pomerne priamočiare a tým pádom neprekvapivé. Nečíta sa to vôbec zle a má to aj množstvo pekných obrazov, ktoré minimálne za mňa pripomenú toto obdobie lásky a objavovania. Ale je tam prítomná aj určitá naivita, ktorá mi už v dnešnej dobe nemá veľmi čo povedať. Možno, že keby som bol mladší našiel by som tam aj nejaké to múdro. Ale ako jednohubka na zabitie večera - je to viac ako dostačujúce.
Emi Yagi hovorí o prapodivnom svete v ktorom sochy vnímajú a rozprávajú. Hoci skôr v latinčine a starogréčtine. Hlavná hrdinka sa k takejto jednej soche dostane a v rámci pracovnej brigády s ňou konverzuje. Yagi znova centralizuje všetko čo sa v tomto fikčnom svete deje okolo pocitov a pozorovaní hlavnej hrdinky. Vďaka tomu je útla knižka popretkávaná zaujímavými myšlienkami o samote, láske a o tom ako vlastne málo poznáme svojich blízkych nieto ešte samých seba. Fantastické prvky sú tu znázornené veľmi jemne, rovnako aj prezentovaná LGBT téma. Viacej sa príbeh sústreďuje na to, čo nás robí šťastnými? Hlavne v nalinajkovanom svete rôznych príkazov a zákazov. Venuša aj Rika sú si v mnohom podobné. A predsa vo veľa veciach rozdielne. Ich snaha spojiť sa je krásne vypointovaná a odzrkadľuje problémy, ktoré ma súčasná generácia s nadviazaným vzťahov. Sú tu aj vedľajšie vsuvky ( stará nájomnička, týraný chlapec) - tieto témy ale Emi Yagi nerozvíja do (pre mňa) uspokojivých koncov. Preto nedávam plný počet. Inak je to veľmi zaujímavá knižka, hoci skôr formou. Po tej emočnej stránke zase neprináša nič nové. Čo mi ale v tomto prípade zase vôbec nevadilo.
Emi Yagi píše dobre. O tom niet pochýb. A rieši pomerne aktuálnu tému japonskej bezdetnosti a tradičného office systému z pohľadu ženy. Jej pohľad pôsobí realisticky a do značnej miery depresívne. Ako rozsudok smrti. Preto si jej hrdinka vymyslí, že je tehotná. A tomuto svojmu klamstvu začne prispôsobovať celý svoj život. Kniha nepotrebuje drámu na to aby zaujala. Omnoho viacej sa autorka sústredí na slice of life koncept, kedy hlavná hrdinka rozmýšľa nad tým čo si uvarí, kde sa pôjde prejsť a aké filmy pozerá. Až ku koncu kniha naplno ukáže svoj skrytý význam. A začne spätne fungovať na rôznych úrovniach. Odrazu vnímame v príbehu samotu ( ale nie osamelosť). Zároveň tu máme potrebu prispôsobovať si realitu. Veríme klamstvu do takej miery, že sa stáva skutočným. Paralela s pannou Máriou je mierne úsmevná, ale funguje v koncepte mierne netradičného príbehu. Zmeny vo svete hlavnej hrdinky ( Shibaty) sú minimálne ale o to viac uveriteľné. Knižka možno potrebuje trošku iný prístup, ako keď čítate An Yu alebo Mieko Kawakami, ale stále funguje ako spoločenská kritika aj ako úsmevná satira. Za mňa rýchle a príjemne čítanie pri ktorom som mohol reflektovať aj svoju úlohu v ženskom svete z pozície manžela a otca. Čo nie je nikdy na škodu.
Obliehanie Vyšehradu. Žižkova slepota. Husiti uväznení vo veži katolíckeho hradu. Šárka a hladovanie. Intrigy, vojenské stratégie - drsný humor a emočne vypäté scény. Óniši v štvrtom zväzku dokazuje, že je majster rozprávač. Každý zošiť prináša nového protivníka, nové bolesti a nové snahy o víťazstvo. Slabosti hlavných postáv sú tu natoľko silné, že sa stávajú katalizátorom zrád, bolesti a beznádeje. Vyskakovanie vojakov z hradu na zem po prehre je mrazivé. Zároveň to vďaka Šárke má aj nádej. A určitú krásu viery. Tá je krásnym protipólom ku hrôzam vojny. Za mňa to funguje.
Pred rokom som dal asi 6 Kingových poviedkových zbierok na jeden záťah. A nedopadlo to dobre. Cyklil som sa v rovnakých témach a podobných príbehoch. Až som musel s ľútosťou konštatovať, že poviedky od Kinga ( s výnimkou prvej zbierky) moc neobľubujem. Čím temnejšie, tým lepšie je ale moja posledná Kingová zbierka poviedok, ktorú som ešte neprečítal, tak som sa rozhodol to doklepnúť. A neviem či ten rok bez neho pomohol, alebo som tu naozaj našiel niečo čo som tak dlho hľadal, ale táto kniha bola skvelá. Tri novely jej výrazne dominujú a aj keď majú svoje chyby aj tradičné trademarky, čítať ich bolo ako vrátiť sa do starých Kingovských príbehov. Máme tu v pozadí Covid, a tradičné témy priateľstva, smrti a nadprirodzena. Jedna z tých zbierok, ktoré ponúkajú pestrú škálu príbehov a ktoré fungujú aj v kontexte jeho predchádzajúcich diel. Hlavne poviedka Štrkáče. Táto sa čítať určite oplatí. Je tam smútok, Lovecraft, láskavosť aj bolesť. Hororom by som niektoré poviedky nenazval, ale to je v poriadku. Niektoré Kingovské príbehy sú totiž lepšie keď nedesia.
Skvelá časť. Absolútne si neberie servítky pred ústa. Máme tu katolíckych assassinov - útok počas omše mi strašne pripomínal tie najlepšie scény z Assassin´s Creed. Máme tu mor. Máme tu intrigy a staré rany -hlavne u preživších židov a u detských prostitútok a v neposlednom rade tu máme aj zbehov, zradcov a jednu "príšeru" na konci. Óniši vytvoril fantastický mix histórie ( ktorá mu slúži ako základ) pre príbeh epických rozmerov v najlepšej tradícií mocenských hier ( nedá mi nespomenúť Game of Thrones - len bez tých drakov). Som veľmi spokojný. Niektoré vzťahové pasáže sú znova odbité na rýchlo - čo zamrzí hlavne preto, lebo postavy, ktoré sa v nich nachádzajú majú pre príbeh v budúcnosti svoje miesto. Ale číta sa to veľmi dobre a má to šialené tempo vďaka ktorému mám problém mangu odložiť.
V tejto časti ideme na plný plyn do vojnového konfliktu. Óniši až v tejto časti naplno ukazuje hrôzu vojny, nejednoznačnosť rozhodnutí, naivitu detskej hrdinky a intrigy u kresťanských hodnostárov a krížiakov ( šľachtu nevynímajúc). Akčné, vizuálne podmanivé a konzistentnejšie ako prvá časť, kde sme sa s postavami a so situáciou zoznamovali. Šárka je skvelá postava, ktorá sa snaží vidieť všade dobro aj napriek hrôzam, ktoré sa jej stali. Som zvedavý, aká bude jej cesta. A Žižka je tu vykreslený ako šialený anarchista, čo ma veľmi baví.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Riadna rezanica, ktorá si neberie servítky pred ústa. Je tu znásilňovanie, mučenie a vraždy a zároveň zamyslenie sa nad vierou uprostred Husitských vojen. Hlavná hrdinka Šárka je naivné dievčatko, ktoré zažilo nepredstaviteľné hrôzy a jej túžba niekde patriť ju dostala do radikálneho vojska Jána Žižku. Je pre mňa veľmi prekvapujúce, že japonská manga rozoberá českú históriu a robí to takto bez servítky. Dielo napratané informáciami a morálnymi dilemami, ktoré funguje aj ako agitka na prostoduchosť bežného ľudu zmietaného vojnou aj ako strategická ukážka šialenosti a zverstiev. Niektoré veci sú zbúchané v rámci prvých piatich zošitov narýchlo ( Smrť Karola), ale inak to za mňa funguje.
Úprimne? Toto bola pecka. Hoci sa mi V horách šialenstva páčili veľmi - toto ich značne prekonalo. Skvelý komiks, plný nádherných vizualizácii Lovecraftovských hrôz, ktoré majú vťahujúci charakter. Nevedel som to prestať čítať. Neviem k tomu napísať viac. Milujem keď adaptácia skvelého diela dokáže originál posunúť na inú, lepšiu úroveň. Tu sa to stalo.
Oproti atmosférickej a priamočiarej prvej časti, je dvojka viac utrhnutá z reťaze. Je viac krvavá, viac mytologická a viac monštruózna ( čo dokazuje useknutá hlava žraloka). Je to plné nápadov a veľmi prirodzene do nadväzuje na pôvodný diel. A v zásade som s tým bol spokojný aj ja, dokým neprišla posledná šiesta kapitola. Tá je nepriehľadná a s nábehom na pokračovanie, ktoré ma trochu sklamalo. Chápem, že sa z toho dá vytrieskať ešte dosť línií a príbehov, ale zároveň o tom nie som až tak presvedčený. June hrá tretie husle a hoci má nová hrdinka skvelú motiváciu, je to skrátka preplácané. Prvá časť bola skvelá práve v tej komornej nepríjemnej atmosfére. Ale čítalo sa to dobre a bolo to rovnako zábavné. Takže 4*. No a uvidíme kam to bude smerovať. Ak vôbec.
