The influential masterpiece of one of the twentieth century’s most brilliant—and neglected—science fiction and horror writers, whom Stephen King called “the best writer of... Číst víc
The influential masterpiece of one of the twentieth century’s most brilliant—and neglected—science fiction and horror writers, whom Stephen King called “the best writer of science fiction that England has ever produced.” ... Číst víc
Aby vydavatel zabránil pirátskému kopírování, chrání tuto e-knihu šifrováním. Přečíst si ji můžete jen na čtečkách a aplikacích, které podporují Adobe DRM.
The influential masterpiece of one of the twentieth century’s most brilliant—and neglected—science fiction and horror writers, whom Stephen King called “the best writer of science fiction that England has ever produced.”—now in development as a miniseries directed by Johan Renck.
“[Wyndham] avoids easy allegories and instead questions the relative values of the civilisation that has been lost, the literally blind terror of humanity in the face of dominant nature. . . . Frightening and powerful, Wyndham’s vision remains an important allegory and a gripping story.”—The Guardian
What if a meteor shower left most of the world blind—and humanity at the mercy of mysterious carnivorous plants?
Bill Masen undergoes eye surgery and awakes the next morning in his hospital bed to find civilization collapsing. Wandering the city, he quickly realizes that surviving in this strange new world requires evading strangers and the seven-foot-tall plants known as triffids—plants that can walk and can kill a man with one quick lash of their poisonous stingers.
Máte o knize více informací než je na této stránce nebo jste našli chybu? Budeme vám velmi vděční, když nám pomůžete s doplněním informací na našich stránkách.
- kultové sci-fi
- postapokalyptické udalosti
- silné aj ťažké pasáže
- mnoho myšlienok na zamyslenie
- 300 stranová jednohubka
Mal to byť den ako každý iný. Aj by bol, keby v noci nenastalo nebeské divadlo v podobe zeleného svetla. Bill Masen je po operácii očí, a tak túto výnimočnú udalosť prespal. Keď si nasledujúce ráno zloží obväzy, zistí, že po meste sa potulujú masy slepých ľudí. Čoskoro si uvedomí, že bezpečný a známy svet, ktorý poznal len pred dvadsiatimi štyrmi hodinami, je navždy preč. Okrem nástrah, ktoré so sebou priniesla katastrofická udalosť, sa však musí vyhýbať aj trifidom. Ale čoho sa viac báť ? Nového sveta, či krvilačných rastlín ?
Musím sa priznať, že patrím k obrovským fanúšikom katastrofických kníh a filmov. Videla a čítala som skoro všetko cez The walking dead až po Independence day, či The last of us. Kniha Deň trifidov mi však v zbierke chýbala a konečne na ňu prišiel čas.
Kniha ma veľmi prekvapila, pretože som čakala trochu iné čítanie. Myslela som si, že to bude hlavne o krvilačných rastlinách a o skupine přeživších, ktorí sa s týmto rastlinným problémom snažia vysporiadať . Omyl. Trifidy nakoniec až takým problémom neboli, boli to práve tí přeživší.
Príbeh obsahoval naozaj ťažké pasáže. Skúste si predstaviť, že máte malé dieťa a nič nevidíte. Viete že zomriete, ale neviete či skôr ono, alebo vy. Ľudia ktorí vidia, preberajú moc nad tými, čo nie. Rabovanie, znásilnenia, kradnutie, zabíjanie. Vždy som si hovorila, že keby nastala nejaká katastrofa aj u nás, tak tá najväčšia hrozba sú práve ľudia.
Kniha ma veľmi bavila aj napriek tomu, že obsahovala takéto scény. Bola reálna. Mala aj veľmi hlboké myšlienky, pri ktorých som sa mnohokrát pozastavila. Billovi som pri jeho putovaní držala palce a dúfala som v dobrý koniec. Ten vám však nebudem spoilerovať, treba si ho prečítať.
Kto má rád žáner sci-fi a katastrofickú alebo post-apokalyptickú tému, tak si príde na svoje. Román je hodnotený ako jeden z najlepších v tomto žánri a právom. Príbeh je podaný pútavo, uveriteľne a nadčasovo, nakoľko nie skoro vôbec poznať, že kniha bola v origináli prvýkrát vydaná v roku 1951 t. j. pred viac ako 70 rokmi. Niektoré historické motívy sú tam však prítomné (napr. rozdelenie sveta medzi dva mocenské bloky, hrozba použitia nových ničivých zbraní a pod.). Dej sa odohráva v Londýne a na ďalších miestach Anglicka, ktorej obyvateľov postihne katastrofa, s ktorou sa musia vyrovnať, inak neprežijú. Hlavný hrdina je biológ Bill Masen, ktorý pracuje s trifidmi - jedovatými mäsožravými rastlinami, ktoré sú schopné pohybu. Tie začnú vo veľkej miere útočiť na ľudí, čo ešte viac zhoršuje situáciu ľudstva. Hlavný hrdina má však 2 veľké výhody, a to že jeho katastrofa nepostihla a zároveň detailne pozná trifidy a ich správanie (t. j. aj techniku ich útokov). V rámci putovania po krajine sa stretáva s rôznymi spôsobmi a prístupmi, ako sa ľudia pokúšajú vyrovnať s realitou, ako sa snažia organizovať aby prežili, ako sa správajú k postihnutým atď. V rámci knihy sa riešia aj s tým spojené dilemy (ľudskosť, výber koho zachrániť a pod.). Kniha má len 288 strán, čo je na dnešné pomery málo. Zároveň autor príbeh ďalej nerozvíjal (za neho to urobili neskôr iní autori, avšak ich knihy, nie sú preložené, resp. kvôli autorským právam dostupné), čo je určite škoda, lebo téma, zápletka aj postavy by to určite zniesli.
Skvelá kniha o postapokalypitckom svete plnom zúfalých ľudí. Hlavný hrdina je vykreslený ako veľmi príjemný, rozumný človek... príbeh Vás pohltí od začiatku do konca... prečítané na jeden nádych
Rezaná, v teráriu, v črepníku, rastlinka ma vždy poteší, takže voľba bola jasná. No nabudúce si veru dvakrát premyslím, či mi môj domov bude zútulňovať zrovna tá mäsožravá. V Dni trifidov je z nej teda poriadne strašidelná diablica. Ale ani mrazivo presné vykreslenie ľudskej chamtivosti, a to s odstupom niekoľkých desaťročí nebolo o nič príjemnejšie. Skľučujúca atmosféra sa dala krájať. Ešteže sa aspoň nemusím báť stúpiť na každý jeden trávnik... zatiaľ.
„Osamelosť vás dokázala zovrieť a nepustiť, skresliť bežný svet a zahrávať sa vám s mysľou. Číhala všade naokolo, brnkala vám na nervy a znepokojovala vás, nikdy vám nedovolila zabudnúť, že vám nikto nepomôže, že na vás nikomu nezáleží.“
Deň trifidov sa začal veľmi sľubne. Po prvej kapitole som si vravela, že to bude pecka a že kniha má potenciál zaradiť sa medzi moje top knihy tohto roka. Mala som z toho podobné vibes ako zo seriálu The Last of Us či z filmu Bird Box. No žiaľ, moje očakávania neboli naplnené, pretože autor skĺzol z akciou nabitého sci-fi do filozofického čohosi, čo ma v závere až tak nenadchlo.
Okrem toho ma neuveriteľne vytáčal mizogýnny a sexistický postoj hlavného hrdinu k ženám. Ja viem, kniha bola napísaná v roku 1951, no i tak som sa nad to nedokázala povzniesť. Žena v tejto knihe predstavuje len doplnok muža a slúži predovšetkým na zachovanie civilizácie po apokoalyptických udalostiach. Taktiež je tu jedna extrémne problematická pasáž, v ktorej je žene vykričané, že jej nevedomosť ohľadom technických záležitostí v otázke prežitia je čistá lenivosť a ignorancia. Mansplaining at its finest. Charaktery postáv sú vykreslené veľmi povrchne, preto som si k nim nedokázala vytvoriť nejakú hlbšiu citovú väzbu. Keď si v hlave prehrávam dej knihy, okamžite sa mi vybavia tieto negatívne asociácie a žiaľ zatieňujú to dobré, čo kniha ponúka.
No aby som len nekritizovala, Deň trifidov obsahuje aj množstvo zaujímavých konceptov a filozofických úvah. Vykresľuje scenáre, ako by vyzeral svet po apokalypse a akým smerom by sa uberala spoločnosť - a dovolím si tvrdiť, že v mnohých veciach je autor desivým prorokom. Pri obnove fungovania sveta mi behal mráz po chrbte a viackrát som si kládla otázku, ako by som sa zachovala v podobnej situácii ja. Toto je kniha, ktorá poriadne potrápi váš morálny kompas, škoda len toho neosobného naratívu a mizogýnie. Nuž, nie všetky klasicky dozrejú ako víno. Každopádne som však rada, že som si toto sci-fi s nevšednými chodiacimi rastlinami mala možnosť prečítať.
Ako nadšenec fantasy a sci-fi sa čudujem sama sebe, že som na túto knihu nenatrafila skôr. Ako mnohí píšu, toto dielo je staršie, ale vek knihám nijako zásadne neubližuje ako som už zistila pri viacerých autoroch, skôr dozrievajú ako vínko.
Postapokalyptická situácia je vážna - ľudia prichádzajú o jeden zo svojich zmyslov - zrak, stávajú sa závislými na druhých, ktorí oň neprišli. Strata zraku nie je jediná katastrofa, ktorá sa hrnie na ľudí, tou druhou sú trifidi. Napriek tomu sa v tom celkom zmätku nájdu Bill a Jocelle, ktorí stoja pred vážnymi morálnymi a existenčnými otázkami.
Autor dobre vystihol mentalitu ľudí a ako by sa možno väčšina z nás správala i keď s rizikom zlého svedomia a zlých snov - ak ide o holé prežitie, len veľmi málo z nás by neostalo sebcami.
Keď som sa dozvedela, že tento post apo príbeh vznikol pred viac ako 70-timi rokmi, nechcelo sa mi tomu veriť. Štýl písania pôsobí, ako keby vznikol len teraz. Majstrovské vykreslenie apokalypsy, postupného konca civilizácie, ako ju poznáme. Doslova z nej cítiť tú beznádej tých, čo prežili, či už vidia, alebo o zrak prišli. Krásne vykreslená psychóza, beznádej a snaha zachrániť aspoň tú trošku, čo ostala z ľudstva. Veľmi ma to bavilo, nuda nehrozí a tá atmosféra... Lezie pod kožu! Majstrovské dielo!
..že takúto pokojnú apokalypsu som ešte nečítala. Nie, že by tomu chýbala akcia ale jednoducho to nebola nejaká vybuchujúca Marvelovka- čo som veľmi rada. Hlavná postava bola rozumná, nerobila školácke chyby, ktoré ma v podobnych príbehoch len znervózňujú. Situáciu vykreslil tak neuveriteľne presne, že aj napriek hrozbe ktorú si človek predstaviť nevie, veľa krát som počas čítania úplne zabudla dýchať a zabudla na realitu. Jednoducho kniha ktorú budú čítať aj ďalšie generácie :)
Kniha bola písaná zaujímavým spôsobom kde autor v podobe hlavného hrdinu často načrtol do filozofovania nad bytím a existenciou sveta ako takého. Tieto časti síce pre mňa neboli až tak zaujímavé, keďže nenávidím filozofovanie či úvahy a radšej preskakujem riadky, no našťastie vo väčšine románu dominoval samotný príbeh. Ten by som hodnotil plným počtom hviezd, pretože aj napriek tomu, že má kniha názov Deň Trifidov a človek by si myslel, že budú dominovať v samotnom deji, je opak pravdou. Trifidi nie sú tá jediná a najväčšia hrozba, ktorá ľudí vo svete zasadenom v tomto románe postihne. Samotný autor čerpal v tejto knihe z rôznych románov, no mne pripomínal predovšetkým mix dvoch kníh – Malevilu a Vojny svetov. Román nemusí sadnúť úplne každému, keďže je písaný inak ako knihy zo súčasnosti, no má čo ponúknuť širokému publiku. Ponurá atmosféra deja je cítiť na každej strane, zúfalosť postáv snáď aj na každom riadku. Niekedy som sa síce zastavil a knihu mal chuť zavrieť – keď dej niekedy ostal stáť a nikde sa neposúval vďaka filozofovaniu – no keď sa dej opäť rozbehol, tak som knihu hltal aj napriek tomu, že som mal počas čítania tejto knihy problém s očami a musel som si dávať dlhé vynútené pauzy.
Knihu by som ohodnotil aj plným počtom bodov, no musím o jednu hviezdičku znížiť hodnotenie, pretože vo mne nevyvolala žiadny extra dojem ako niektoré knihy, ktoré po dočítaní ma donútia sa zamýšľať nad samotným dejom či posolstvom.
Jednoho dne rej meteorů oslepí většinu lidstva na zemi. Jen málo lidem zůstal zachován zrak. Ti budou bojovat proti tvrdým nepřátelům – trifidům. Velkým rostlinám, které se dokáží pohybovat a smrtelně ublížit.
Jedno z mála sci-fi, které se ke mně dostalo a hned zrovna od mistra tohoto žánru. Jak ho nečtu, tak se mi kniha špatně hodnotí, ale na druhou stranu mě překvapila a čtení mě bavilo.
Od začátku je příběh napínavý a čtivý. Na to, že je napsán už v roce 1951, je neskutečně nadčasový, působí současně. V některých pasážích mě překvapilo, jak je to drsné. Ač je to příběh hlavně o trifidech, více mě bavily ty pasáže, ve kterých se autor o nich zrovna nezmiňoval a řešilo se tam samotné přežití, nevidomost, budoucnost. Ale to bude hlavně tím, že nejsem fanda sci-fi.
Po dočtení jsem se podívala i na film (z roku 2009) a to tedy za mě ne, ani jsem ho nedokoukala.
Této knížky jsem se bála zbytečně. Myslela jsem si, že mi bude trvat, než se začtu a vůbec, než knihu přečtu, ale opak byl pravdou, a nakonec jsem ji přečetla skoro najednou.
Další důkaz, že se člověk nemá bát vystoupit z komfortní zóny a občas sáhnout i po jiném žánru.
Víte o novém čtenářském profilu?
Chtěli byste si prohlédnout všechny své recenze na jednom místě a podělit se o ně s ostatními čtenáři? Aktivujte si čtenářský profil, kde můžete mimo jiné sbírat knihomolské odznaky nebo zvyšovat svou knihomolskou úroveň.
PDF
PDF
