Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
“Niektoré knihy stačí ochutnať, iné prehltnúť, iba niekoľko málo je hodných prežutia a trávenia. Pri niektorých knihách si stačí pozrieť iba jej časť, niektoré stačí preletieť, a niekoľko málo treba prečítať starostlivo s plnou pozornosťou.”
“Naše životy sú ako domy. Niekedy spadnú a majú prečo, inokedy spadnú úplne bezdôvodne.” Stephen King
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Kniha ma bavila - je akčná, miestami vtipná, svet víl zaujímavý a postavy mi vyhovujú vrátane tej hlavnej. Už dlho som nečítala o hlavnej ženskej postave, ktorá si s toľkou ľahkosťou uvedomuje, aká v skutočnosti je a prijíma sa taká so všetkým dobrým aj zlým.
Jude, Jude, Jude, Jude...postava, o ktorej vás bude baviť čítať. Zaradila by som ju medzi tie silnejšie ženské predstaviteľky fantasy kníh - je mnoho rokov šikanovaná, no namiesto toho, aby sa zosypala, posilní tie najlepšie časti samej seba a povstane z popola ako fénix, pripravená vydláždiť si svoju cestu životom podľa svojho uváženia a naplniť si aj tie najtajnejšie sny - byť rovnako dobrá ako víly, a keď nie rovnako dobrá, tak aspoň ešte horšia ako oni!
Dej knihy sa miestami odohráva v ľudskom svete v súčasnosti, no drvivú väčšinu vo vílom svete Elfham, ktorý sa dobovo podobá na stredovek a ktorý je plný mágie, krásnych a farebných víl, morských panien a skazených aristokratov, ktorí sa vyžívajú v šikanovaní ľudských dievčat Jude a Taryn. Dvojčatá boli ako sedemročné unesené zo sveta smrteľníkov a vyrastajú vo svete víl, kde im každý, na čele s princom Cardanom, veľmi rád pripomína, ako veľmi doň nezapadajú. Sú dve možnosti, ako sa s nimi vysporiadať - skloniť hlavu a ísť s davom.....alebo bojovať.
Štýl písania mi sadol rovnako ako aj gradácia deja - Jude je spočiatku také nevinné žieňa! Pomaly sa zamotáva do intríg korunných princov, odhaľujeme jej dobré aj zlé stránky a aspoň ja chápem jej túžbu po moci a sebestačnosti., najmä vďaka jej skúsenostiam - autorka sa totižto absolútne nebojí byť na svoje postavy krutá a násilná. Zatiaľ je Jude veľmi dobrá postava, ktorá sa ale pohybuje na hrane, kde sa z obľúbenej môže prepadnúť na nenávidenú. Som zvedavá na jej príbeh a tiež som veľmi rada, že autorka do príbehu neplietla romantiku, no to sa jej môže v ďalších častiach vypomstiť, keďže vzťah Cardana a Jude ku koncu prvej knihy ešte viac skomplikovala. Klobúk dole za záver knihy.
Celkom milá krátka jednohubka, ktorá obsahuje mix všetkých známych rozprávok, ktorá sa paradoxne sústreďuje na postavu, ktorá v rozprávkach nie je - Belle. Nie tá Belle, ktorú všetci poznáme ako jemnú krásnu dievčinu, ktorá sa zamiluje do zvieraťa, ale Belle - dievča, ktoré má zlú sestru Izabelle a ešte horšieho otca a ktorú zviera napriek jej vôli unesie, aby zlomilo zlú kliatbu.
Základná kostra príbehu Kráska a zviera ostáva, no nie je zviera ako zviera a kráska má plné ruke práce s vymýšľaním plánov na útek. Hlavná postava je sympatická, na môj vkus priveľmi vzdorovitá pri každej možnej príležitosti. Rozhodne to Gabrielovi, ktorého cieľom je zlomiť kliatbu, nerobí najľahšie. Príbeh bol dobrý, no vzhľadom na počet strán veľmi urýchlený. Chémia medzi postavami bola, autorka ju mohla viac využiť, ale očividne na to nemala čas a tie najkrajšie pasáže, ako si dvaja ľudia nájdu k sebe cestu, napísala zmätočne, urýchlene.
Záver mal zaujímavé rozuzlenie (myslím časti s knihami), kliatba veľmi vysvetlená nebola a ku koncu nedávala ani zmysel. Kniha neurazí ani nenadchne, rozhodne mala potenciál ale konkurovať iným obľúbeným a známym romantasy knihám určite nedokáže.
Druhá časť série je o dosť slabšia a menej zaujímavá ako prvá. Prvá časť obsahuje množstvo skutočných prípadov zmiznutia či tragédií, ktoré sa odohrali na území Slovenska a Poľska. Druhá časť spomína o dosť menej prípadov najmä zo zahraničia a navyše sa úplne zbytočne venuje konšpiračným teóriám a veciam, ktoré sú podľa mňa mimo témy knihy.
Začnem s tým pozitívnym - Piknik pri hore Macedon - veľmi dobrá kapitola, o prípade som nevedela, autori spracovali tému veľmi prehľadne a zaujímavo. Taktiež sa bavilo čítať o tragédií Djatlovovej expedície, ku ktorej sa vždy veľmi rada vrátim a ktorá sa nesmie zabudnúť spomenúť v knihách ako táto.
Čo je pre mňa menej pozitívne - Djatlovej expedícií sa autori venujú až príliš dlho. Téma je to zaujímavá, no už ju popísali mnohé samostatné knihy. Autori často citujú a čerpajú z knihy Martina Lavaya - Kdo zavraždil účastníky Djatlovovy expedice ako aj z knihy Deväť od Eriky Jarkovskej. Autori mohli zvoliť popis menej známych, ale rovnako zaujímavých a strašných tragédií, ktoré sa odohrali v Rusku (napr. incident pri priesmyku Chivruay na polostrove Kola).
Popísanie pohoria Tribeč bolo tiež mierne sklamanie, čakala som viac skutočných prípadov, no autori analyzovali zdroje, z ktorých čerpal Karika pri písaní knihy Trhlina. Spracovanie kapitol o Severnej Amerike mi taktiež nesadlo - na môj vkus viac konšpirácií ako faktov, ako to už u takýchto prípadoch (alebo skôr legendách?) býva. Taktiež nechápem výber prípadov ako Bell Witch či dokonca Blair Witch (legenda a celá história okolo toho bola zaujímavá, ale nehodí sa do tejto knihy, nakoľko jedno je to predsa fikcia a to druhé je viac o poltergeistovi ako zmiznutí v hore...). Autori sa mohli venovať témam ako rumunský les Hoia alebo japonský les Aokigahara.
Opäť jednoduchá jednohubka, ktorá nepotrápi mozgové bunky, iba ak by sme chceli pochopiť nelogické diery v deji, ktorých bolo veľa... a taktiež bizarné scénky, ktoré mienili vystrašiť, no vyčarili úsmev na tvári a pomyslenie: Darcy, naozaj si myslíš, že tieto knihy čítajú iba trinásťročné naivné detičky, ktoré nikdy nevideli či nečítali horor o strašidelnom dome?
Mara - otravne nezávislá žena, ktorú vyženie z domu trauma z detstva, je hlavnou postavou príbehu. Na tom, že je nezávislá, nič zlé nie je, ale pripomínať to na každej druhej strane formou hintov typu "každú jednu pomocnú ruku od seba odstrčím s frflaním aká som silná osoba" je maximálne nesympatické, drzé, arogantné...otravné. Na druhej strane jej finančná gramotnosť a schopnosť ušetriť si za štyri roky peniaze na dom z mizerne platenej práce sympatické je....a taktiež to navodzuje viac atmosféru fantasy ako hororu.
Pri čítaní knihy som žiadnu atmosféru necítila. Postavy sú žiaľ napísané tak, že s nimi nedokážeme fandiť a sú nám ukradnuté (pri čítaní som sa zistila, že by som skôr preferovala koniec, kde Mara neprežije a dom vyhrá). Pritom postava Mary mohla byť zaujímavá - je to dcéra spiritualistov, ktorí zasvätili (zmagorili) svoj život skúmaniu posmrtného života a paranormálnym javom, pričom do skúmania silou mocou zasvätili aj Maru. Logicky, čakám že ich dcéra si vezme aspoň nejaké praktické rady do života a vie ako seansa bude fungovať, aké predmety k tomu treba a na čo sa využívajú...ale nie, Mara nevie nič a všetko popiera (spomenula som už, že aj každú pomocnú ruku?...veď ona je silná a nezávislá)...
Príbeh domu a jeho minulosť je jediné, čo je na knihe zaujímavé. Pobyt Mary v dome mohla autorka nejako okoreniť, no namiesto toho sa zacyklila a dokola písala o vŕzganí dvier, kresla a povaly.
Záver bol napísaný ako z Bláznivej strely - ohadzovanie šalviou; nájdenie a využite schopností, o ktorých postava nemala zdania ale zrazu ich vie využívať ako pro...a samozrejme rodokmeň...každý má nejakého prapradedka, ktorý nemal deti a tým pádom bol ťažko tvoj prapradedko...
Žiaľ aj po šiestej knihe od Darcy musím konštatovať, že Darcy píše rovnako úzkoprso, nezaujato a narýchlo ako v predchádzajúcich knihách. Darcy, kedy to už v nejakej knihe konečne roztočíš??
Kniha nebola zlá, čítala sa rýchlo, štýl písania mi vyhovoval. Dej knihy sa odohráva v súčasnosti, čo sa spočiatku prekvapilo - na svet prichádzajú štyria jazdci apokalypsy alebo inak povedané, štyria fešáci na veľkých koňoch, ktorí sú dychtiví splniť svoje poslanie a medzi ľudí priniesli choroby, hlad, vojnu a smrť. Po nejakej dobe sa jazdci stiahnu a na po svete cvála iba jeden z nich - prvý jazdec zvaný Mor.
Morov výzor je v knihe opísaný hneď niekoľkokrát, akoby si autorka myslela, že čitateľky si nedokážu predstaviť vysokého, až neľudsky krásneho zlatovlasého vyrysovaného štramáka na žrebcovi. Jeho cestu mu skríži statočná Sara, ktorá sa rozhodne, že jazdca zastaví. To sa jej aj podarí, no nie na dlho, a Sára skončí ako jazdcov zajatec. Zisťuje, že Mor nie je taký zlý ako vyzerá a začína chápať jeho uhoľ pohľadu rovnako ako Mor začína chápať, čo znamená byť človekom.
Mor vo vás vyvolá celú škálu emócií - nenávisť, znechutenie, radosť, súcit....obe hlavné postavy nám predstavia svoje ideály, morálne zásady a nútia nás premýšľať nad tým, čo by sme robili na ich mieste. Príbeh je teda zaujímavý, samozrejme že má logické diery (viacnásobné pokusy o zabitie niekoho kto sa zabiť nedá a dosť trápnymi spôsobmi...kde je armáda?). Romantická linka je spočiatku tiež zaujímavá, no postupne sa mení až na toxickú. Záver knihy sa mne osobne nepáčil, no na druhú časť som zvedavá, takže budem pokračovať v čítaní.
Lepšie zakončenie trilógie som čakať ani nemohla. Počas celého čítania sa jasne vyníma Abercrombieho rozprávačský talent kombinovaný s dobre premyslenými zápletkami a výborne vykreslenými postavami, ktoré sa zdajú realistické - nečakajte čisto pozitívnu či negatívnu postavu, každá má niečo do seba a do príbehu dokonale zapadá.
Nepriateľstvo a intrigy eskalujú do prvých krvavých bojov, kde stretávame toho, kto uctieva samotnú Smrť - Jasného Jillinga a tú, ktorá sa odmieta vzdať svojej krajiny - dedičku trónu Throvenska Skaru. Skara sa spojí so starými známymi postavami na čele s otcom Jarvim a stáva sa súčasťou komplikovanej situácie - musí sa postaviť čelom svojmu strachu, ambíciám svojich spojencov a krvavému ťaženiu stareny Wexen.
Žiadna vojna nie je jednoducho popísateľná, žiadna zo strán nie je dobrá či zlá, každá má svoje motívy a svoje ciele. Táto jednoduchá skutočnosť sa jasne vykresľuje v postavách, v ich motívoch a rozhodnutiach.
Páči sa mu autorov pohľad na moc - ako dokáže skorumpovať aj tých najlepších z nás pokiaľ si myslíme, že jednáme v mene vyššieho dobra. Ako sa za určitých podmienok z tých, ktorí bojovali proti tyranom, sami stávajú tyrani. Ako sa svet nemení či už v dobrom alebo v zlom, ale menia sa iba role. Každá postava dostala svoj koniec a trúfam si povedať že zväčša aj to, čo si zaslúžila.
Celá trilógia je miestami dosť predvídateľná, ale to jej na dynamickosti či zaujímavosti neuberá, naopak, nie je veľa kníh, ktorým by predvídateľnosť prešla tak veľmi ako tejto. Dej je akčný, svet a jeho história zaujímavé (hlavne Strokom, ak si domyslíme, čo Strokom predstavuje a kto vlastne boli elfovia).
Táto historická fantasy ma baví - postavy sú napísané pestro, štýl písania je dynamický, rýchlo a dobre sa to číta a dej je napriek predvídateľnosti stále veľmi zaujímavý.
Jarvi mi prirástol k srdcu už v prvej časti, od ktorej prešli tri roky. Vzdáva sa nároku na trón a stáva sa z neho Otec Jarvi - minister Gettska. Jeho postava sa rozvinula doposiaľ najviac - rozohráva veľmi nebezpečnú hru naprieč morami a snaží sa získať si priateľov za pomoci všetkých jemu dostupných možností, aby spolu mohli stáť proti starene Vexen a jej plánom, ktoré môžu zničiť jeho domovinu.
Na príbeh sa pozeráme očami maskulínnej Trnky, ktorá žije pre boj a pomstu, a z pohľadu dobráckeho Branda, ktorý sa snaží konať dobro. Trnka je svojská, netradičná a divoká postava - od začiatku tušíme, čo s ňou Otec Jarvi zamýšľa a fandíme jej.
Otec Jarvi dá opäť dokopy sympatickú posádku, ktorá sa vydáva na ďalekú a dlhú cestu a ktorá bude čeliť rôznym prekážkam a intrigám. Druhej časti nemám čo vytknúť, iba ak to, že autor nedal väčší priestor takej legendárnej postave ako Skifr, ktorá ma nehorázne bavila.
Tak táto kniha bola pre mňa veľkým prekvapením a čudujem sa, že sa o nej nehovorí viac. Dej odpísal rýchlo, bol akčný a plný dobrodružstva, niektoré pasáže boli napísané skvelo a veľmi vtipne.
Postavy boli realistické aspoň čo sa týka hlavnej postavy mrzáka Jarviho, ktorému do lona padol trón, ktorý nikdy nemal zdediť. Celý život sa pripravoval na prácu ministra, no Čierne kreslo - dedičný trón, požaduje po kráľoch, ktorí na ňom sedeli, sedia a budú sedieť, aby bol gettský vládca veľký a silný bojovník s dvoma zdravými rukami. Tá predstava má od Jarviho ďaleko, no on zdedil niečo viac ako trón - povahu a myseľ svojej slávnej matky Zlatej kráľovnej, ktorá neberie do úvahy kapituláciu.
Knižný svet je drsný, inšpirovaný Vikingami a ich kultúrou. Jarve sa po zrade dostáva do otroctva. V núdzi spoznáva priateľov, s ktorými prežije množstvo situácií, ktoré ho zmenia z chlapca na muža a ten muž si ide domov aby splnil prísahu, ktorú zložil.
Táto kniha je skôr pre mladšie ročníky, ktoré si užívajú čítanie kníh, kde hlavná mužská postava je mĺkvy alfa samec a hlavná ženská postava utáraná damsel in distress.
Príbeh bol na môj vkus až príliš jednoduchý, priamočiary a tínedžerský - Ayanna sa snaží vyliečiť svoju smrteľne chorú matku za pomoci poznámok svojho zosnulého otca, ktorý hľadal magické predmety. Samozrejme, že sa Ayanna musela dočítať o kameňoch večných a hneď uveriť v ich existenciu a hneď na začiatok jeden primitívne ľahko nájsť.
Dej má veľa logických dier - ako vedela, kde presne ho má nájsť? Prečo okrem kameňa našla aj obávaného Astarotha? Ako je preboha živého možné, že v jednom obchode s okultnými predmetmi a suvenírmi stretne dievča, ktoré má presne tie informácie, ktoré potrebuje? Ayanne všetko ide tak ľahko až je to miestami neznesiteľné.
Svet démonov je nedotiahnutý, napísaný a zhrnutý veľmi naivne...osobne som sa veľmi zabávala na opise Astarothových légií - démonov vycvičených v boji, ktorých teda vôbec nie je také ťažké poraziť. Chémia medzi Astarothom a Ayannou bola veľmi slabučká, Astaroth a jeho charakter neboli vôbec rozvíjané až sme dospeli k záveru, ktorý je veľmi neuspokojivý skoro ako celá kniha.
Toto je kniha, ktorá je napísaná presne podľa môjho gusta - kratšie a dynamické kapitoly; štýl písania ktorý, dokáže vtiahnuť do deja okamžite; zaujímavé postavy; napínavý príbeh....moja prvá kniha od autorky a rozhodne nie posledná. Ako čitateľ mám rada, keď sa stretnem s plot twistmi a mindfuckmi, nad ktorými premýšľam istú dobu po dočítaní knihy.
Sama Amber už na začiatku knihy prezradila, že občas klame. Áno, to všetci ľudia, no nie všetci skončia v kóme, nepamätajú si posledné udalosti zo svojho života a nemusia skladať mozaiku príbehu, ktorý Amber zachytáva v kómatickom stave. Takže pozor na Amber a hlavne na to, že príbeh čítame z jej uhľa pohľadu, preciťujeme spolu s ňou udalosti, ktoré na prvý pohľad vyzerajú inak ako v skutočnosti sú.
Príbeh sa odohráva v troch časových úsekoch - minulosť roku 1992, nedávna minulosť - udalosti tesne pred kómou a súčasnosť. Ku koncu sa všetky úseky krásne doplnili, mnohé udalosti vysvetlili a hlavne nám bola objasnená príčina správania sa Amber. Záver bol vynikajúci až na úplne poslednú scénku, ktorá podľa mňa mohla byť vynechaná.
