Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
“Niektoré knihy stačí ochutnať, iné prehltnúť, iba niekoľko málo je hodných prežutia a trávenia. Pri niektorých knihách si stačí pozrieť iba jej časť, niektoré stačí preletieť, a niekoľko málo treba prečítať starostlivo s plnou pozornosťou.”
In order for me to be offended, I must first value your opinion of me.
“Naše životy sú ako domy. Niekedy spadnú a majú prečo, inokedy spadnú úplne bezdôvodne.” Stephen King
"Jsme to, čím se rozhodneme být, děvče, jak necháš jiné rozhodovat o své ceně, jsi ztracena, protože nikdo nechce, aby jiní stáli za víc než on sám." (Bruna, Tetovaný)
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Alžbeta I. je bez debaty jednou z najpozoruhodnejších žien svojej doby. Svojou chladnou hlavou, triezvym zmýšľaním, vrodenou inteligenciou a láskou k svojmu ľudu, dokázala v tej dobe na ženu niečo nemysliteľné.
Cesta dcéry Anny Boleynovej, ktorá bola vyhlásená za bastarda a vydedená svojím otcom, bola plná trápenia - večná neistota a strach o život ju utvrdili v tom, že v najväčšom bezpečí bude práve na tróne. A to nie len ona, ale aj jej ľud.
Jej staršia sestra Mária ako kráľovná zlyhala vo všetkých možných oblastiach a svojim poddaným vládla tvrdou rukou, ktorú viedol jej španielsky manžel. Niet divu, že všetky nádeje sa upínali k mladučkej Alžbete a že tá im ich veľkú podporu nikdy nezabudla a odvďačila sa im najlepším možným spôsobom a to takým, že vládla najlepšie ako vedela.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Autorka dokáže vďaka dobrému štýlu písania a hlbokým znalostiam tematiky čitateľa vtiahnuť do deja hneď od prvej stránky. Ocitneme sa na kráľovskom dvore v tudorovskej dobe, sledujeme, ako fungujú jednotlivé vzťahy, intrigy a súbor o moc.
Katarína Parrová mi bola od začiatku veľmi sympatická a jej túžba po vzdelaní a premýšľaní nad vecami hlbšie ešte viac. V tomto mi veľmi pripomínala Annu Boleynovú, ktorá sa taktiež nad vecami skúšala zamýšľať a hľadať v nich logický význam skôr ako ich bezmyšlienkovite hltať. Avšak Katarína má oproti Anne veľkú výhodu - jej osobnosť je miernejšia, pokojnejšia a nežnejšia. Kde Anna bola miestami ako delo pripravené kedykoľvek a na kohokoľvek vystreliť, Katarína premýšľa do budúcna a opatrne volí kroky vpred. Práve aj vďaka tejto vlastnosti ostala nažive.
Počas celej doby čítania som Katarínino správanie schvaľovala a fandila jej. Avšak do jej života sa zamotal lámač ženských sŕdc Thomas Seymour a od toho okamžiku sa jej život dostal do ohrozenia. Cez svoje ružové okuliare nevidela, s kým si v skutočnosti začala a želala by som si, aby si to bola rozmyslela a žila ako dobre finančne zaopatrená vdova s výsadami. Bolo smutné čítať o žene, ktorá sa toľké roky riadila zdravým rozumom, len aby ho stratila kvôli zbrklému manželovi, ktorého vlastné konanie pripravilo o hlavu, čoho sa už nedožila.
Katarína Howardová bola v poradí piatou manželkou Henricha VIII. a v poradí druhou, ktorá skončila na popravisku. Celý jej príbeh je veľmi tragický - Katarína sama o sebe nie je opísané ako zlé dievča, ale ako hlúpučké, naivné kuriatko, ktoré má rado pozornosť a ktoré nedokáže odhadnúť následky svojich rozhodnutí a činov.
Bola veľmi mladá, pekná a plná života a práve to vzbudilo pozornosť samého kráľa, ktorý mal najlepšie roky života za sebou a musel čeliť obrovským bolestiam nohy, ktoré ho väčšinu času uvrhli do veľmi zlej nálady.
Kniha začína opisom jej mladosti a roztopašnosti. Katarína veľmi skoro osirela, ujala sa jej stará mama, no napriek tomu pri dospievaní nemala žiaden pevný ženský vzor, o ktorý by sa mohla oprieť a hlavne inšpirovať. Nevedela, aká budúcnosť ju čaká a tak si užívala prítomného momentu, čo jej nikto zazlievať nemôže.
Znenazdajky sa ocitla na kráľovskom dvore ako dvorná dáma Anny Klevskej, no predovšetkým bola pešiakom svojej rodiny na šachovnici, ktorá predstavuje kráľovský dvor a jej rodina ju začala posúvať pred kráľa, kým ho nezaujala natoľko, aby po nej začal túžiť.
Minulosť nikomu zazlievať nemôžeme, no Katarína sa dopustila neskutočných chýb aj počas manželstva. Napriek tomu jej bol vymeraný priveľmi krutý trest a dnes sa môžeme iba domnievať, ako sa asi tak mohla 19 alebo 20 ročná dievčina cítiť, keď kráčala pred kata.
O Anne Klevskej sa toho veľa nezachovalo a k tomu, čo sa o nej zachovalo, by iste mala nejaké pripomienky a poznámky. Opäť sa mi páči kombinácia faktov a fantázie autorky, pričom aj jej vymyslené časti majú hlavu a pätu a odvíjajú sa od tých pravdivých. Príbeh, ktorý som práve dočítala, sa pokojne mohol stať.
Kontrast medzi nemeckou výchovou a tou anglickou je priepastný - v Nemecku sa mladé dámy správajú ako mníšky, nehrajú na hudobné nástroje, nevzdelávajú sa a nezabávajú tak ako tie anglické. Či to bol pre Annu šok alebo príjemné prekvapenie, zhostila sa svojej novej role anglickej kráľovnej zodpovedne.
Dostávame na anglický dvor plný intríg, kde každý pracuje pre svoj vlastný prospech, a sme svedkami toho, čo sa Anne deje - nakoľko je cudzinka, informácie sa k nej dostávajú útržkovito, ale jej je celkom jasné, koľká bije a v tej situácií je obtiažne rozhodnúť sa, ako ďalej - nahnevať kráľa Henricha VIII., neslávne známeho sukničkára, ktorý sa dostane k tomu, čo chce aj cez mŕtvoly? Alebo si pohnevať brata Viléma, ktorý súhlasil s ich svadbou a dúfa k posilnenie politických vzťahov medzi oboma krajinami hlavne vo chvíľach, kedy mu cisár klope na brány?
Anna sa snaží kľučkovať medzi povinnosťou, láskou a cťou v cudzej krajine, ktorú každým dňom miluje viac. Anna Klevská ma veľmi bavila a je veľká škoda, že sa o tejto dáme neuchovalo viac informácií.
Janu Seymourovú by som opísala ako mladú, jemnú, milú a zbožnú žienku, ktorá sa čistou náhodou ocitla v kráľovom náručí, kam ju dotlačili jej ctižiadostiví príbuzní. Páči sa mi, ako nás autorka uvedie do sveta vtedajšieho kráľa Henricha VIII. a ako dôkladne nám opisuje fungovanie dvora, kde si človek nemôže byť ničím istý - aj steny tu majú uši, neviete komu môžete dôverovať a všetko môže byť prekrútené a použité proti vám. Ženy to mali v tejto dobe obzvlášť ťažké, boli v podstate ďalším platidlom - už z predošlých častí vieme, ako ich rodina využívala na to, aby postúpila v spoločenskom rebríčku a bohatla na úkor ich šťastia a bezpečia.
Ak by sme manželky kráľa Henricha VII. usporiadali na pomyselnom spektre, na jednom konci by boli Katarína s Janou a na opačnom Anna. Jana bola oproti sebavedomej a cieľavedomej Anne Boleynovej poslušná, empatická manželka, ktorá sa odhodlala zmeniť kráľa k lepšiemu. Verila, že ak mu zabezpečí pokračovanie rodu a následníka trónu, jeho krutosť a náladovosť opadne. Na jej snahu však padá tieň minulej kráľovnej, ktorý akoby ju prenasledoval.
Snáď by sa tak aj stalo, no Jana nanešťastie nebola kráľovnou dlho, no ich krátke manželstvo mu prinieslo niečo, čo žiadne iné - syna.
Knihy od autorky ma veľmi zaujali, ma výborný štýl písania a teším sa na nasledujúce knihy.
Anna Boleynová si drží spomedzi všetkých Henrichových manželiek status tej najzaujímavejšej a najtajomnejšej. Celý príbeh je taký Breaking Bad - autorka zo začiatku opisuje Annino detstvo, jej pochodové myšlienky a reformátorské názory ohľadne cirkvi a schopnosti žien a my spoznávame v skutku milú, inteligentnú a pokrokovú mysliteľku, ktorá je ale neskôr čo raz viac pohltená svojimi ambíciami.
Autorka odviedla skutočne úžasnú prácu a na základe dochovaných pamiatok a dôkazov na tú dobu dokázala vystihnúť osud, ktorý sa s Annou nemaznal, veľmi realisticky. Už sa nikdy nedozvieme, ako v skutočnosti bolo, či bola Anna naozaj famme fatale s veľkými ambíciami a aroganciou alebo iba nevinnou obeťou v rukách kráľa a mužov z jej rodiny. Verzia, ktorú nám autorka predložila, sa mi veľmi páči, lebo je to taký mix oboch možností.
Tiež musím autorku pochváliť za to, ako sa udalosti z knihy krásne dopĺňali s udalosťami z tej prvej (Katarína Aragónska), a tak sme dostali na jednu vec dva pohľady. Knihu určite odporúčam.
Kniha ma veľmi bavila. Mám rada historické životopisné romány a tento bol napísaný naozaj zaujímavo - dozvedáme sa o živote slávnej pravej kráľovny Kataríny Aragónskej - dcéry slávnej katolíckej Izabely Kastílskej a Ferdinanda Aragónskeho.
Vtedajšia doba všeobecne pre nikoho nebola najľahšia, hlavne ak ste sa nenarodili do aristokratickej rodiny ako muž.
Žena, i keď z váženej kráľovskej rodiny, nemala žiadne slovo a slúžila na spájanie rodov. Politická situácia vtedajšej Európy sa neustále menila, priateľstvá rýchlo vznikali a ešte rýchlejšie zanikali a človek nemal nič isté - postavenie, dohodnutý manželský zväzok a ani život. Pre Katarínu, síce z kráľovskej rodiny a na tú dobu nesmierne vzdelanú, to nebolo o nič lepšie - už ako 16ročná odišla do cudzej krajiny, aby naplnila dohodu jej otca s kráľom Anglicka a vzala si jeho prvorodeného syna Arthura. Spolu s ňou zdieľame jej veľkolepé uvítanie, dojmy z anglickej kráľovskej rodiny a fungovanie kráľovského dvora.
Katarína podľa tejto knihy vystupuje ako veľmi sympatická, nábožensky založená a dôstojná žena, ktorá je pripravená slúžiť svojmu otcovi, manželovi a krajine. No je rozpoltená - jej otec a vládca Španielska hrá mocenské hry a intriguje ako každý vládca a ona ako rodená Španielka mu fandí, no jej vernosť patrí aj jej manželovi a jeho krajine. Na jej hlavu dopadá každé politické rozhodnutie, ktoré nemá ako ovplyvniť a to sa odzrkadľuje aj na jej vzťahu s manželom. Spolu s Katarínou preciťujeme jej radosť z toho, že napriek dohodnutému zväzku bola z Henricha VIII. nadšená. Spočiatku to vyzeralo na veľmi pekný vzťah založený na rešpekte, intelekte a viere. O to horšie sa číta, ako sa s ňou zaobchádzalo v časoch, keď sa na scéne objavila Anna a v jej posledných rokoch života.
Katarína si zaslúži rešpekt - bola to milá, hrdá, inteligentná a slušne vychovaná žena so zásadami, ktorá si tvrdohlavo stála za svojím a nenechala sa zastrašiť vykonštruovanými intrigami ani vydieraním, pričom do poslednej chvíle želala všetko dobré aj svojim nepriateľom a nikdy nepodľahla pochmúrnym myšlienkam a nesnažila sa pomstiť tým, ktorí jej ukrivdili najviac. Pravá kráľovná!
Omnoho lepšie ako prvá a druhá časť - viac akcie, viac informácií, viac krviprelievania...toto je niečo, čo čakám od knihy, ktorá je inšpirovaná gréckou mytológiou s ich krutými, malichernými bohmi.
Tri hviezdičky ako predchádzajúce časti dávam napriek tomu, že tretia časť je o dosť lepšia, no v niečom horšia. V prvých častiach sa nachádzame v Konvente, v škole a na internátoch. Spoznávame Alexiných spolužiakov, kamarátov i nepriateľov. Títo všetci ako keby sa pod zem prepadli a boli odsunutí na druhú koľaj a neprispievali do deja okrem zlostných pohľadov a svojej smrti ničím iným. A to je obohraná platňa - autorka sa doslova zacyklila v tom robiť z hlavnej postavy chuderku, ktorá každú časť príde o niekoho blízkeho a my čítame, ako jej je to ľúto, ako je na vine, ako sa pomstí atď....klasická Alex, veľa rečí, málo skutkov. Na úkor iných postáv sa dozvedáme viac o appolyonstve. Je to svojím spôsobom zaujímavé, ale vždy sa k tejto téme pritrafí nejaká info, s ktorou nikto nerátal, hodila sa do deja, tak ju tam autorka šupla - má veľmi flexibilný štýl písania.
Aidan vystupuje už tretiu časť ako neohrozený ninja, ktorý všetko a všetkých zvládne, z knihy sa dozvedáme odtieň jeho sivých očí pri každej príležitosti (vďaka Alex...). Autorka mohla z milostného trojuholníka vyťažiť viac, no v jej podaní je to skôr o válaní sa v Alexinej posteli, chodení do jej izby, hádanie odtieňu Aidanových očí...
Príbeh sám o sebe nie je zlý, len je nedotiahnutý - info o appolyonstve sa dávkujú randomne, postavy sa zacyklujú v čase, priestore a v tých istých problémoch a priestoroch. Logika tu nefunguje - ak Alex chce všetkých ochrániť, je logické dostať ju z Konventu niekam na iné miesto, no potom je zrazu sebecká a chce ostať na škole aby ju dokončila a stala sa strážkyňou (ktorej každý nakope zadok, ale ak sa jedná o fúrie, z Alex sa stane neohrozený samurai....), no nakoniec si uvedomí, že byť strážkyňou nie je to, čo chce, lebo tým podporuje systém, ktorý je nespravodlivý. He? Sethova osobnosť sa tiež zmenila na môj vkus prirýchlo a bezdôvodne, len aby niečo osviežilo dej. Som za, ale ak sa tá premena deje prirýchlo, viac to deju škodí ako mu niečo prináša.
Ďalšie sklamanie boli bohovia sami o sebe - sú roztopašní, malicherní, pyšní, drzí a sebeckí. Napriek tomu sú niektorí z nich čakať do úplne poslednej kritickej chvíle...lebo stále je tu nejaká nádej. To sa mi na bohov nepodobá. Všeobecne boli spracovaní dosť zle a výtvor appolyona nedáva veľký zmysel. Koniec bol asi najzaujímavejšou čatou knihy, a je škoda, že autorka sa rozhodla natiahnuť príbeh na viac ako tri knihy.
Ak chcete knihu, pri ktorej netreba veľmi premýšľať, nech sa páči, táto je na to ako stvorená. Ale ak vám lezú na nervy nevyspelé postavy, odporúčam knihu obchádzať na kilometre.
Sériu aj príbeh hodnotím priemerne. Štýl písania je veľmi dobrý, gradácia deja je kostrbatá, no vie to vtiahnuť do deja. V prvej časti sa nachádzame väčšinou v priestoroch Konventu, no v druhej navštívime aj iné.
Opäť mám výhrady k hlavnej postave. Nemôžem vystáť, keď autorka ako hlavnú postavu dá "macherku", "frajerku" a "drsňačku", ktorá čerpá svoju odvahu zo stupidity a neschopnosti premýšľať nad dôsledkami vlastných činov. Áno, baba je mladá, má iba 17 rokov, tak prečo sa chová ako keby mala miestami 10? Je extrémne toxická a pochybujem, že by takáto osobnosť či charakter prilákali nejakých potenciálnych kamarátov či partnerov. Pri každej príležitosti niekomu vletí do úsmevu, nechá sa ľahko vyprovokovať, spolužiačkam trhá vlasy pri najmenšej škriepke, porušuje jednoduché pravidlá v čase, kedy by fakt nemusela (ak by mi niekto oznámil, že sa po areáli ponevierajú démoni, dvere zamknem, pred ne dám šatník, okno zamrežujem, zatiahnem závesy, zhasnem a robím sa že nikto nie je doma...a nejdem si ukradnúť niečo na pitie ako socka). Ak si to vezmem z pohľadu tretej osoby, s Alex by som nešla dobrovoľne ani na autobusovú zastávku - po ceste by sa na ňu niekto škaredo pozrel, tak by mu rozbila nos....kto potrebuje vedľa seba osobu, ktorá potrebuje nonstop dozor? Vážne toto autorka považuje za sexy povahové črty? Namiesto toho, aby skúsenosti postavu Alex nejako formovali a posunuli ďalej, ostáva stále tou istou osobou, ktorá robí každú jednu vec podľa rovnakého vzorca.
Autorkina snaha spraviť z nej slobodomyseľnú, temperamentnú, ohnivú, hrdú ženu plnú života, ktorá si nenechá diktovať nič od nikoho, začína prerastať do neznesiteľnosti a exponenciálne jej uberať na sympatiách.
Ak hlavná postava kazí príbeh a lezie na nervy, celý príbeh tým trpí a čitateľ nemá na výber, musí začať fandiť tým démonom (áno, som v tej fáze kedy im za každú smrť čisto/polokrvého tlieskam). Avšak hlavná postava nie je jediná, kto sa chová nelogicky - pokusy o jej odstránenie hraničia so zlým vtipom, politika ministrov Konventu je príliš priehľadná a romantický trojuholník, ktorý mohol knihu osviežiť, stagnuje.
V prvej knihe je jednou z popredných tém atak démonov, avšak ten ustupuje do pozadia, uvoľňuje priestor nudnej romantike a tá zasa zaberá priestor akcií, ktorá stojí na démonoch.
Kvalita knihy je rovnaká ako tá prvá, dej sa posúva dopredu veľmi pomaly, postavy a ich rozvoj stagnujú, každá akcia sa odohráva rovnako. Zo série som nikdy nebola nejako extra nadšená, ale aj to málo nadšenia, ktoré som pre ňu mala, keďže grécku mytológiu zbožňujem, opadol ako lístie zo stromov na jeseň.
Dospelé publikum kniha rozhodne nezaujme tak ako to mladšie - hlavná postava má sladkých 17 rokov a jej myšlienky sa väčšinou točia okolo školy a jej spolužiakov...
Svet je síce zaujímavo spracovaný, no nezaujal ma na toľko, aby som o ňom mohla povedať, že sa mi vyslovene páči. Vadilo mi, že autorka skomplikovala rasy, pôvod a schopnosti - polokrvní sú potomkami smrteľníkov a čistokrvných, a čistokrvní sú zasa potomkovia bohov. Polokrvní neovládajú mágiu živlov, čistokrvní áno, no raz za generáciu sa narodí polokrvný - apollyon, ktorý ovláda všetky štyri živly plus jeden navyše. Polokrvní vidia démonov v pravej podobe, čistokrvní nie. Polokrvní môžu laškovať s polokrvnými, čistokrvní iba s čistokrvnými (a občasne smrteľníkmi, aby z ich spojenia vyšiel polokrvný...). Polokrvní sa nevedia zmeniť na démonov, čistokrvní áno....netvrdím, že sa v tom nedá orientovať, iba že je celkom otravné mať to neustále na pamäti počas čítania.
Postavy boli na ich nízky vek dobre spracované, no ich vek ich zároveň obmedzil - pohybujú sa po školskom areáli, každú kapitolu zavítajú na nejaký ten žúr, hormóny letia na každú svetovú stranu...Hlavná ženská postava sa volá Alexandria, ktorá je cool, drzá a veľmi nadaná na boj. Po troch rokoch sa vracia do Konventu, no bez svojej mami, s ktorou museli odtiaľ utiecť, no netuší, prečo. Musí doháňať zameškané, ak sa chce stať strážkyňou a tak začne trénovať so super sexi milým Aidenom, pričom začne pátrať po dôvode jej a matkinho úteku z Konventu.
Alex nebude jednou z mojich obľúbených postáv, príliš ľahko sa nechá vyprovokovať, je zacyklená vo svojich problémoch a v myšlienkach sa stále vracia k tomu istému, čo čitateľa unavuje čítať viac ako polku knihy. Raz sa ľutuje, potom sa vzchopí, potom sa opäť ľutuje. Asi milión ľudí ju vyvádza z omylu, že nemôže za veci, ktoré sa jej stali, ale Alex je proste martýrka a tak nám naservíruje ódy o tom, ako za ne môže. Nie že by som sa s ňou chcela hádať, naopak, výnimočne som s ňou súhlasila a čakala, kým problémy vyrieši po svojom. V knihe nechýbala aj akcia, no na môj vkus zrýchlená - milujem, keď postavy nájdu toho, koho hľadajú, hneď za prvým rohom, to naozaj navodzuje dojem reality... Hlavná postava je teda miestami Xena a miestami chúďatko, ktoré potrebuje utešovať a zachraňovať, Aidan je zasa chlap po traume, ktorý sa jej snaží pomôcť prekonať tú jej. V kombinácií so zakázanou láskou a začínajúcim trojuholníkom môže byť ďalšia časť lepšia, hlavne ak postavy vyzrejú a dospejú.
Pokračovaniu teda dám šancu, mám malú nádej, že ma to predsa len začne nejakým spôsobom baviť. Takže pre mladšie publikum rozhodne odporúčam a pre to staršie to odporúčam iba ako oddychovku :)
