Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Recenzie píšem aj na instagrame @patrishatheserpent
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje odznaky
Moje aktivity
Kniha Aj zradcom sa odpúšťa je druhým dielom v historickej sérii o dejinách kráľovského mesta Kežmarok. Je to čítanie, ktoré zaujme najmä miestnych ľudí z okolia, historikov, no určite aj tých, ktorých dejiny Slovenska jednoducho bavia a chceli by sa vžiť do osudov ľudí z daného obdobia.
Ako už napovedá názov knihy, autorka sa rozhodla venovať charakteru zradcu Martina Dévaya, ktorý v prvej knihe zohral kľúčovú úlohu. A tiež morovej epidémii v Kežmarku, ktorá v tej dobe vyhladila takmer celé mesto. O týchto udalostiach som doposiaľ veľa nevedela a som vďačná, že som mala príležitosť dozvedieť sa viac.
Na štýle písania Nory Baráthovej je špecifické, že pocity a motivácie postáv ukrýva do ich činov. V jej knihách nenájdete podrobné vnútorné monológy, no napriek tomu pochopíte to podstatné aj bez zbytočných slov. Na druhej strane ma vyrušovali časté odbočky od hlavnej dejovej linky a občas aj príliš veľké zahlcovanie čitateľa historickými udalosťami. Možno som to nevedela dostatočne oceniť, pretože nie som veľký znalec dejín, no to je môj subjektívny pocit z čítania.
Táto historická séria pre mňa niečo úplne iné ako čítam bežne, no napriek tomu som si knihu veľmi užila. Bavil ma charakterový vývin morálne šedej postavy a tiež to, ako som mohla na chvíľu uvidieť Kežmarok očami vtedajších ľudí. Už nikdy viac sa na svoje rodisko nebudem pozerať ako na nudné a nezáživné mesto.
Muž, ktorý kráčal za smrťou sa začína retrospektívnym rozprávaním o osude kežmarského richtára a vyslanca Jakuba Kraya. Následne autorka opisuje celú postupnosť historických udalostí, ktoré viedli k k porážke Rákocziho vojsk a k momentu odsúdenia kežmarských radných pánov na popravu sťatím.
Jakub Kray je pôsobivo vykreslená hlavná postava. Čitateľ nemôže inak, než obľúbiť si jeho zásadový, na smrť verný, prehnane tvrdohlavý charaker. Bol hrdinom, ktorý v kežmarskom ľude vzbudzoval dôveru a v samotných panovníkoch a veliteľoch úctu a obdiv.
Autorke sa podarilo veľmi umne priblížiť zmýšľanie a konanie postáv, vykresliť ich charakter a zároveň čitateľovi poskytnúť informácie potrebné na pochopenie historického kontextu. A to bez toho, aby sa čitateľ cítil zahltený nepotrebným množstvom mien a udalostí. Veľmi pekne tiež priblížila dobové zvyky, atmosféru a spôsob komunikácie a boja v Kežmarku a okolí.
Väčšina deja sa odohráva v priebehu niekoľkých rokov počas Vianoc, ktoré sú pre príbeh symbolické. Stručné, no zato veľavravné opisy zimnej krajiny, naladia čitateľa na nadchádzajúce predvianočné obdobie.
Kniha je smutná, obsahuje veľa krívd, násilia a neprávosti, ktoré boli napáchané na ľuďoch z Kežmarku. No je v nej tiež nádej, optimizmus a nezlomný duch, ktorý v tomto malom mestečku pretrváva dodnes.
Som veľmi zvedavá, aký sled naberú historické udalosti v ďalších častiach tejto série. Knihy od Nory Baráthovej sú čosi špeciálne. Čosi, čo dokáže v slovách obsiahnuť len človek, ktorý dejinami žije. Muž, ktorý kráčal za smrťou je skvelé čítanie a (nielen) pre Kežmarčanov povinná jazda.
Lev v srdci prináša prekrásny príbeh malého myšiaka, ktorého odvaha odzrkadľuje jeho skutočú veľkosť. Je dôkazom, že sila jendotlivca pramení zvnútra a so zovňajškom má len pramálo spoločné. Veľmi sa mi páčili farebné aj veľkostné kontrasty myšiaka a leva, ale aj ostatných zvieratiek. Pobavili ma tiež vypleštené oči slona a antilopy a v istých momentoch mi ilustrácie pripomínali milovaný Madagaskar. V závere som bola dojatá a príbehovo je spomedzi detských kníh Lev v srdci moja topka.
Číst víc
Koala, ktorá môže, má za hlavného hrdinu rozkošnú, hebučkú koalu menom Kevin. Príbeh hovorí o tom, že život v izolácii pre strach z neznámeho je premárnená príležitosť vyskúšať niečo nové. Kniha je inšpiráciou pre vykročenie z komfortnej zóny a vysvetľuje dôležitosť vzťahov s ostatnými. Príbehovo ma oslovila asi najmenej spomedzi kníh zo série, no i tak som si ju užila.
Číst víc
Veveričky, čo sa škriepili, sa zaoberá témami ako plánovanie a zásoby na horšie časy, či delenie sa o veci s priateľmi. Je to príbeh o tom, že zdieľaná radosť sa rovná dvojnásobná radosti. Dvaja veveričiaci Vratko a Filip a ich boj o šišku ma pobavili. (Taktiež sa mi veľmi páčila Filipova ofinka.) Táto kniha obsahuje originálne dizajny a usporiadanie ilustrácií na dvojstranách, ktoré prekrásne plynú spolu s textom a dopĺňajú ho. Dej sa odohráva v jesennom lese hrajúcom všetkými farbami, a tak je kniha dokonalou pastvou pre oči najmä v jesennom období. Spomedzi všetkých troch kníh, ktoré som zatiaľ zo série čítala (Veveričky, Koala, Lev) sú Veveričky po vizuálnej moje najobľúbenejšie.
Číst víc
Nick and Charlie je krátka novelka, ktorá priamo nadväzuje na tretí diel komiksovej série Heartstopper. Nickov čas odchodu na univerzitu sa blíži a chalani sa budú musieť vysporiadať so závažnou otázkou - vydrží ich vzťah toto odlúčenie?
Táto kniha, podobne ako komiksy, veľmi pekne a citlivo rieši otázky týkajúce sa vzťahu. Nick a Charlie si prechádzajú veľkou vzťahovou krízou. Snažia sa nasledovať vlastné srdce, no zároveň je ťažké nepočúvať názory ostatných a nevšímať si kamarátov, ktorí sa pred ochodom na univerzitu rozhodnú spáliť mosty a začať v novom prostredí odznova.
Viem si predstaviť, že Nick and Charlie je kniha, ktorá pomôže tínedžerom zmietaným emóciami v tom najkritickejšom období. Ponúka láskavý pohľad na komplikovanú situáciu a opäť raz zanecháva po dočítaní príjemný pocit a úsmev na perách. Alice Oseman píše tie najviac wholesome príbehy!
Na túto knihu som sa odhodlávala celú večnosť a dosť som sa na ňu tešila. Pamätám sa, že som si ju kúpila hneď v roku, keď vyšla. Zaujal ma najmä názov, obálka a anotácia, ktorá sľubovala akýsi mix kníh Dcéra snehu a Kde raky spievajú (v tomto prípade je podobný dokonca aj názov knihy). Možno za to mohli moje prehnané očakávania a možno do očí bijúce nedostatky príbehu - tak či onak, ostala som trochu sklamaná.
Ursu som si predstavovala ako magické dieťa, podobne, ako to bolo v Dcére snehu. Od príbehu som si sľubovala prvky magického realizmu, lebo ma na to klamlivo naviedol obsah knihy a marketing. No žiaľ, toto je príbeh z reality, ktorý kvôli istým prehnaným prvkom nepôsobil veľmi uveriteľne a to mu z môjho pohľadu značne ubralo na kvalite. Nejdem prezrádzať nič z deja, no ak sa knihu rozhodnete čítať, pamätajte, že sa radí skôr do žánru spoločenská beletria.
Od Joanny, hlavnej postavy príbehu, som zasa očakávala zanietenosť a vrúcnu lásku k prírode, podobne ako to bolo s Kyou v Kde raky spievajú. Tešila som sa na ornitologický výskum, no namiesto toho som dostala nudné kontrolovanie vtáčích hniezd, ktoré ma vôbec nenadchlo. A romantika medzi hlavnými postavami, och, o tej radšej pomlčím. To bol dosť veľký cringe.
Nejde ani tak o to, že by tento príbeh bol vyslovene zlý. Dočítala som ho do konca a mal rozhodne peknú myšlienku. No čakala som od neho jednoducho oveľa viac.
„Chce to len prax, vtáčatko. Urobím všetko, čo je v mojich silách, aby som ti pomohol. Už som ťa toho veľa naučil, nemám pravdu? Máš v sebe silu celého sveta, Signa Farrowová. Jediné, čo musíš urobiť, je prijať ju s otvorenou náručou.“
Knihy v ktorých je hlavnou témou, či dokonca jednou z postáv samotná smrť, majú veľký potenciál zaujať moju pozornosť a vo väčšine prípadov po nich bez dlhého premýšľania siahnem. Inak to nebolo ani v prípade Belladonny.
Signa Farrowová je sirota, ktorú si osvoja vzdialení príbuzní. Zo dňa na deň sa z chudobnej dievčiny stáva zámožná mladá žena, ktorá netúži po ničom inom, len po manželovi a zaistenej budúcnosti. Signa je tak trochu naivná hlavná hrdinka, dievča, ktoré chce za každú cenu vyhovieť konvenčným predstavám spoločnosti a dodržať etiketu. Táto jej zásadovosť bola po väčšinu knihy otravná, no neskôr je veľmi uspokojivé sledovať jej charakterový vývin a to, akou výraznou zmenou si prešla.
Dej príbehu sa odohráva vo veľkolepom sídle Thorn Grove, ktoré priam dýcha noblesnou gotickou atmosférou. Celkovo sa príbeh hodí najlepšie na jesenné obdobie, keďže ústredným motívom je vyšetrovanie vraždy, paranormálne javy a duchovia.
Knihu by som označila za vyvážený mix fantasy, mystery a romantiky a vy dobre viete, že ja tieto žánrové miš-maše veľmi ľúbim. Bavili ma paranormálne a detektívne prvky, romantické a horúce scény, ba dokonca aj milostný trojuholník, ktorý našu hlavnú hrdinku poriadne potrápil. Tak trochu som tušila, ako celý príbeh dopadne, no zážitok mi to v žiadnom prípade nepokazilo.
Belladonna je príbehom o dievčati, ktoré sa celý život snaží žiť podľa očakávaní, až do momentu, kým sa jej naskytne jedinečná príležitosť prehodnotiť svoj postoj. Temné, morálne šedé, nabité napätím a ponurou atmosférou - Belladonna je dokonalé čítanie tejto jesene!
„Priestor podľa Einsteinovej teórie nie je oddelený od hmoty, ale je materiálom, entitou, ktorú ohýbajú, preliačujú a zakrivujú hmotnosti nebeských telies. To vysvetľuje všetko: od pádu objektov na zem, po pohyb planét. Einstein zhrnul myšlienku do súboru zložitých rovníc gravitačného poľa, no v podstate je hlavná myšlienka toto: časopriestor sa zakrivuje tam, kde je hmota. Je to nádherná myšlienka vo svojej jednoduchosti.“
Atlas oblohy je hodnotná publikácia pre všetkých milovníkov nebeskej klenby. Či už vás fascinujú historicky mylné predstavy o oblohe, ktoré pretrvávali po stáročia, alebo sa zaujímate o novodobé vesmírne objavy či kuriózne príbehy excentrických objaviteľov - toto všetko nájdete v tejto knihe.
Hoci sa po prečítaní Atlasu necítim oveľa múdrejšia, než som bola, môže za to moja neschopnosť poňať všetky fakty a komplexnosť, ktorou dejiny oblohy disponujú. Skláňam sa pred všetkými objaviteľmi a vedcami, ktorí svoj život zasvätili niečomu pre mňa tak abastraktnému ako je obloha - vo viere, že to raz pochopia a o svoje poznatky sa podelia s celým ľudstvom. Táto kniha je priam prešpikovaná neuveriteľnými príbehmi, ktoré budete čítať s údivom a rešpektom. Pomerne vysoká náročnosť knihy je odľahčená prekrásnymi ilustráciami, fotografiami a kópiami historických máp, vďaka čomu má kniha taký ten starodávny nádych magickej učebnice. Pri čítaní som sa cítila ako v škole mágie na hodine astronómie!
Či už po knihe siahnete, pretože vás zaujíma obloha, alebo hľadáte pre niekoho darček, či dekoračnú coffee-table knihu, Atlas oblohy bude skvelou voľbou v každom prípade.
„Osamelosť vás dokázala zovrieť a nepustiť, skresliť bežný svet a zahrávať sa vám s mysľou. Číhala všade naokolo, brnkala vám na nervy a znepokojovala vás, nikdy vám nedovolila zabudnúť, že vám nikto nepomôže, že na vás nikomu nezáleží.“
Deň trifidov sa začal veľmi sľubne. Po prvej kapitole som si vravela, že to bude pecka a že kniha má potenciál zaradiť sa medzi moje top knihy tohto roka. Mala som z toho podobné vibes ako zo seriálu The Last of Us či z filmu Bird Box. No žiaľ, moje očakávania neboli naplnené, pretože autor skĺzol z akciou nabitého sci-fi do filozofického čohosi, čo ma v závere až tak nenadchlo.
Okrem toho ma neuveriteľne vytáčal mizogýnny a sexistický postoj hlavného hrdinu k ženám. Ja viem, kniha bola napísaná v roku 1951, no i tak som sa nad to nedokázala povzniesť. Žena v tejto knihe predstavuje len doplnok muža a slúži predovšetkým na zachovanie civilizácie po apokoalyptických udalostiach. Taktiež je tu jedna extrémne problematická pasáž, v ktorej je žene vykričané, že jej nevedomosť ohľadom technických záležitostí v otázke prežitia je čistá lenivosť a ignorancia. Mansplaining at its finest. Charaktery postáv sú vykreslené veľmi povrchne, preto som si k nim nedokázala vytvoriť nejakú hlbšiu citovú väzbu. Keď si v hlave prehrávam dej knihy, okamžite sa mi vybavia tieto negatívne asociácie a žiaľ zatieňujú to dobré, čo kniha ponúka.
No aby som len nekritizovala, Deň trifidov obsahuje aj množstvo zaujímavých konceptov a filozofických úvah. Vykresľuje scenáre, ako by vyzeral svet po apokalypse a akým smerom by sa uberala spoločnosť - a dovolím si tvrdiť, že v mnohých veciach je autor desivým prorokom. Pri obnove fungovania sveta mi behal mráz po chrbte a viackrát som si kládla otázku, ako by som sa zachovala v podobnej situácii ja. Toto je kniha, ktorá poriadne potrápi váš morálny kompas, škoda len toho neosobného naratívu a mizogýnie. Nuž, nie všetky klasicky dozrejú ako víno. Každopádne som však rada, že som si toto sci-fi s nevšednými chodiacimi rastlinami mala možnosť prečítať.
