Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Z počiatku zarytý milovník post-apokalyptického sub-žánru. Neskôr milovník akéhokoľvek žánru, nebrániaci sa či už krimi, thrillerov, horrorov, klasiky alebo fantasy či sci-fi. Čítam knihy, e-knihy či počúvam audioknihy.
Taktiež milovník dobrej kávy a rôznorodých čajov :)
V budúcnosti snáď aj spisovateľ vo voľnom čase :D
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Zaklínač 6 : Veža Lastovičky
Dovolím si tvrdiť, že ide zatiaľ o najlepšiu časť z knižnej série o Zaklínačovi Geraltovi. V knihe sa nám odohrávajú udalosti ktoré sa postupujúcim dejom dopĺňajú a dopĺňajú taktiež udalosti z predchádzajúcich kníh a začína sa kryštalizovať koniec.
Kniha samotná je rozdelená na akési 3 skupiny ktoré idú nesúrodo za sebou. Prvou skupinou je nie len slovom, ale aj obsahom skutočne skupina a to konkrétne tá Geraltova ktorú tvorí rôznorodá zmes ku ktorej sa dokonca pridá nová postava. Stredobodom knihy je samozrejme samotná Ciri, ktorá si po predchádzajúcej kľudnejšej knihe - v tejto knihe užije akcie až do sýtosti. Nuž a máme tu akúsi poslednú, aj keď by som povedal najväčšiu skupinu a to sú všetky ďalšie postavy od Yennefer, Dijkstru až po Bonharta či samotného cisára Nilfgaardu.
Kniha je veru plná nových ale i do vysvetľujúcich informácií, dej odsýpa a číta sa s ohromným elánom. Som veľmi zvedavý na poslednú časť zakončujúcu túto epickú fantasy jazdu.
PS hral som všetky hry, prečítal som zatiaľ všetky knihy a doteraz mi vôbec netrklo, prečo cisár Emhyr var Emreis nazýva Ciri že je jeho dcéra. Po prečítaní tejto knihy som si to konečne vygooglil a plieskal som sa o čelo.
S názvom Piata vlna som sa stretol pred približne 7 rokmi a to konkrétne pri sledovaní rovnomenného filmu s nádhernou herečkou Chloe Grace Moretz. Ku samotnej knihe, respektíve trilógií som sa dostal až teraz, v roku 2025. Knihy sú samozrejme už dávno vypredané a ťažko zohnateľné a ani ja odporca bazárov som sa tomu nevyhol a tento celosvetový skvost si kúpil z pod ruky.
Samotná anotácia - PO PRVEJ VLNE OSTALA LEN TMA. Po Druhej unikli len šťastlivci. A po Tretej sa zachránili iba nešťastníci. Po Štvrtej vlne platí jediné pravidlo: nikomu never mi z časti pripomína trilógiu Monument 14 ale tam to aj končí. Príbehom, tým klišé príbehom mi to zase pripomína čuduj sa svetu príbeh od Slovenskej autorky Miroslavy Varáčkovej Adaptáciu či Prežila som svet. Ale to len na porovnanie a možno k akémusi nakopnutiu, že ak niekto čítal Piatu vlnu a páčila sa mu, tak nech sa páči, máte tu ďalšie knihy na podobný štýl.
Ihneď na začiatku musím poznamenať, že kniha ma až príliš nudila a bola až príliš roztiahnutá a akosi no, detská? Kým som sa dočítal na stránky, kde sa začala aj akási akcia, tak bol v podstate už koniec. Chápem, prvá kniha nám mala vysvetliť ako to v súčasnom postmimozemskom svete funguje a aký ľahký cieľ sme my, obyčajní ľudia. No všetky udalosti ktoré sa v knihe odohrávali boli príliš predvídateľné a ak majú dospelí čitatelia aspoň toľko inteligencie a rozumu ako 5 ročné deti v tejto knihe, tak po prečítaní anotácie už vedeli kto, čo, ako, kedy. Kto bude zlý a dobrý, čo sa medzi postavami udeje, ako táto kniha skončí a kedy sa už konečne prvý krát pobozkajú. Ja pevne verím a dúfam, že táto kniha je určená fakt pre ľudí od 14-18 rokov, pretože tam to veru aj patrí. Typické hormonálne blúznenie dievčatka ktoré je zároveň drsné ako šmirgel a jemné ako hodváb môže veru baviť iba pubertálne slečny ktoré si ešte ani nevrzli. Tým ale netvrdím že kniha je zlá a že si ju nemôže ktokoľvek prečítať, ale podľa tých recenzií niekde na konci knihy (či obálky) som čakal, že sa dočítam aj niečo viac.
Nuž veru márne by som hľadal v tejto knihe časti ktoré by ma vyslovene bavilo čítať. Možno, privriem očko, možno tá ďalšia kniha bude o niečo hutnejšia a zistíme, či nás chcú mimozemšťania pomilovať alebo len prevetrať. Ešte to samozrejme dúfam že zamotá tá partizánska odnož mimozemšťanov, no aj tak dosť pochybujem, že okrem muckania a tuckania v ďalších dvoch knihách niečo bude.
Na úvod mojej recenzie by som chcel poznamenať takú zaujímavosť, ako si samotný autor pravdepodobne predpovedal budúcnosť.
1987 Román Misery spisovateľ, autonehoda, doláme si takmer celé telo, predovšetkým dolnú časť.
1991 Stephen King spisovateľ, v podstate autonehoda, doláme si takmer celé telo, predovšetkým dolnú časť.
Osobne som mal počas čítania práve z tohto dôvodu husiu kožu a keď som si porovnal jedno vs druhé, tak som onemel od šoku.
Teraz niečo k samotnej knihe. Misery je knihou, ktorej dej sa odohráva v podstate na jednom mieste, v jednom dome a takmer aj v jednej izbe. Ak nepočítame občasné ďalekosiahle výlety hlavného hrdinu do inej izby či pivnice. Tu by som Kingovi vytkol práve to, že nám v istých častiach dej akosi neodsýpal a miesto miernych úvah Paula Sheldona nám mohol ponúknuť čo to aj z Annie Wilkesovej. To sú totižto dve hlavné postavy ktoré sú stredobodom tohto románu a v istých chvíľach nám chudáčik Paulie vlastne ani nemal čo ponúknuť, okrem samotného utrpenia, pri ktorom som musel aj ja zatínať päste a robiť kyslé grimasy od imaginárnej bolesti a nechuti.
Jediné negatívum ktoré by som tejto knihe mohol vytknúť boli pasáže, kedy sa nám do príbehu dostala tvorba od Paula Sheldona, ktorá bola písaná kurzívou. Tú zmenu písma kvitujem, ale samotný príbeh od Paula Sheldona bola jedna veľká, obrovská, praobrovská nuda.
Misery od Stephena Kinga super, kupujem. Misery od Paula Sheldona katastrofa, nekupujem.
To čo ma na knihách od Stephena Kinga fascinuje je tá spojitosť sveta, ktorú King dokáže v jednotlivých poviedkach či románoch zapojiť do seba. Ako dokáže do Misery zaradiť aj kus z iných výtvorov viď spomenutý hotel Pekná vyhliadka z knihy Žiarenie. Je to iba maličkosť, no tá maličkosť robí z jeho výtvorov jeden veľký a ucelený literárny svet a ja osobne mám rád, ak v knihách, ktoré nie sú série, trilógie a podobne, sú spomenuté osoby či udalosti z rôznych kníh.
Na záver také zhrnutie Misery nepokladám za najlepšiu Kingovu knihu, no už vonkoncom neurazí. Ak má niekto rád drámy a vypäté situácie, kniha je pre vás stvorená. Ak niekto hľadáte horor či svižné tempo, tak by som si čítanie určite viac krát premyslel. No ak ste milovník tohto autora ako Annie Wilkesová, tak neváhajte.
Komiks sa odohráva v Alexandrii a ihneď od začiatku komiksu máme možnosť doslova precítiť veľmi zlé psychické rozpoloženie Rickovej skupiny. Každý člen skupiny bojuje s vnútornými démonmi a emócie, ktoré v sebe udržiavali dlhú dobu sa derú na povrch čoraz agresívnejšie. Je možné, že sa Rickova skupina, ktorá si po niekoľko mesačnom ukrutnom pobyte v nebezpečnom vonkajšom prostredí, dokáže prispôsobiť kľudnému a pokojnému životu v bezpečnom mestečku? Čo ak práve Rick a jeho skupina je skazou pre samotné mestečko? To všetko vypláva v tejto časti na hladinu a aj napriek pustému príbehu si čitateľ v podstate uvedomí, kto akú rolu zohrá v ďalších častiach komiksu Živí mŕtvi.
Pre mňa osobne bolo toto číslo komiksu v istých ohľadoch pútavé a zaujímavé, no väčšina kvôli nudnejšiemu a pustejšiemu príbehu ma príliš neoslnila. Bol to taký nudnejší priemer.
O Johnovi Grishamovi som už niečo počul, jeho knihy sú propagované takmer v každom kníhkupectve, no nikdy nebolo mojou prioritou si niečo od neho kúpiť. Aj knihu Firma som si zakúpil len z dôvodu zľavy a odkladal ju minimálne rok, kým sa dostala na rad.
Obálka knihy je jednoduchá, praktická ale zároveň veľmi výstižná a mrazivá. Akonáhle som otvoril knihu, zarazilo ma riadkovanie knihy (vydavateľstvo Ikar) a pomyslel som si ak ma nebude baviť, som v prdeli. V prvom rade musím kritizovať prekladateľa, respektíve korekciu samotného textu, pretože toľko chýb som v knihe veľmi dlho nevidel. Dokonca ma to tak frustrovalo, že som chcel knihu odložiť a už sa k nej ani na kilometer priblížiť. Bola to vážne, aspoň zo začiatku, jedna veľká katastrofa. Časom sa gramatické chyby našťastie vyhýbalo niektorým stranám, ale ku koncu sa to zase z časti vrátilo. Som však vytrvalý čitateľ a dej knihy nebol najhorší, tak som jej dal šancu.
Samotný príbeh knihy bol zaujímavý, začiatok síce bol dlhý a kým sa niečo skutočne odohrávalo, ubehla viac ako polovica knihy, no bavilo ma to čítať. Ako sa príbeh a strany posúvali ďalej, bavilo ma to ešte viac a niekedy som sa prichytil ako som doslova skákal po slovách len aby som už knihu dočítal z dôvodu, že chcem vedieť ako to celé skončí. Dokonca som pozabudol na to, v akom roku sa kniha písala a príbeh odohrával prišlo mi smiešne že chce niekto milión dolárov. Až keď som si uvedomil že to je príbeh z roku 1991 uvedomil som si, že toľko peňazí mať v tej dobe bolo ako mať teraz 100 miliónov. Záver ma mierne sklamal, čakal som väčšiu drámu ale aspoň to nebolo typické klišé. Páčilo sa mi ako dokázala trojica, respektíve štvorica ľudí oklamať a zavádzať ako skupinu gangsterských zabijakov, tak aj najvyššie postavených agentov FBI.
Čo sa týka samotných postáv, tak kým pri niektorých som tŕpol aby sa im nič nestalo, u hlavnej postavy ma to časom prešlo. S plachého, hoc múdreho a usilovného právnika, sa stal arogantný egoista. Nebol to úplný extrém ale pri čítaní mi jednoducho nesedelo, ako sa stal po 20 stranách z ustráchanca frajer. Ostatné postavy boli trochu v úzadí, síce dôležité a často sa vyskytujúce, ale jediná osoba ktorá dodala knihe šmrnc bola Tammy. Osobne som jej fandil asi najviac.
Kniha od Grishama ako som spomínal nebola mojou typickou šálkou kávy v literatúre, no nesklamala, ba čo viac, potešila. Nečakal som od nej takmer nič, no dostal som napínavý, miestami akčný a vtipný román z právnického prostredia.
Ďalšia časť skvelej komiksovej série Živí mŕtvi je už za mnou. V prechádzajúcej časti sme mali veľmi smutný záver a tak som bol v očakávaní čo nás čaká tento krát.
Začiatok komiksu nám začína priznaním človeka, o ktorom si všetci mysleli že je ich spása a vedie ich k cieľu. Keď zistia, že celý čas ich len vodil za nos, niektorých zo skupiny to poriadne naštve. Táto časť (priznanie) bola v seriáli medzi mojich TOP 5 komiks v tomto trochu zaostal keďže priznanie a situáciu okolo priznania celkom zľahčuje a odsúva ju na vedľajšiu koľaj nakoľko sa príbeh posúva ďalej a stretávame sa s novými postavami, ktoré rovnako ako v komikse, tak aj v seriáli hrajú veľmi dlhú a dôležitú rolu. Skupina sa dostane do nového útočiska, do útočiska niekoľkých desiatok ľudí ktorí sú od okolitého sveta odrezaný pevným múrom a tvária sa, že sa za múrmi neskrývajú odporný, zapáchajúci a krvi dychtivý zabijaci s jedným jediným poslaním nakŕmiť sa.
Rickovi a skupine sa toto útočisko zdá podozrivé, až príliš ľahostajné k okolitému svetu a príliš tolerantné k novým členom. Má tajný plán akým si zaistiť, že toto útočisko nepadne, či pod návalom živých mŕtvych, alebo tých zlých živých.
Táto 12-ta časť komiksu je akýsi úvod do novej etapy Ricka a jeho skupiny. Je to časť komiksu, kedy si Rick uvedomí, že ak chce aby ľudia na ktorým mu záleží prežili v tomto svete, musia sa naučiť nie len oni, ale aj ostatní, ako sa pripraviť na krutý, odporný svet plný v ktorom každý ide po každom.
Krv Prvorodených je druhá kniha zo série Kapitán Stein a Notár Barbarič. Historický detektívny román ktorý atmosférou a zmyselnosťou nezaostávala za svojim predchodcom. Autor opäť úchvatne vykreslil vtedajšiu dobu zasadenú do historických reálií a ja som opäť bažil aspoň na krátku chvíľu po informáciách z doby kedy nám vládli Habsburgovci.
Stein, Barbarič a Jaroš je vynikajúce trio netypických vyšetrovateľov spravodlivosti. Ani jeden nie je rovnaký, práve naopak, rozdeľujú ich takmer všetky možné charakterové črty od humoru, vyjadrovania až po vierovyznanie či ochotou zabíjať.
Prečítal som doposiaľ iba druhú knihu z tejto série ale už teraz musím povedať, žeby to bol skvelý námet na miniseriál.
Ku koncu to len zhrniem veľmi zaujímavá, veľmi kvalitná a veľmi pútavá kniha, ktorá určite zaujme ktoréhokoľvek knihomola.
S autorom Nickom Robertsom som sa pred čítaním knihy s názvom Exorcistuv dúm doposiaľ v literárnom živote nestretol. Neznámy autor + hororový príbeh liznutý démonmi a duchovnom môže pôsobiť ako priemerné klišé. Veď to poznáte rôzne horory ktoré Vás majú za úlohu vydesiť, no amaterizmom, nezaujímavosťou a hlavne bežným, typickým scenárom vás skôr unudia k spánku. Aj z toho dôvodu som sa celkom obával tejto knihy, no dal som jej začiatkom roka šancu a za pár dní už bolo po nej.
Kniha bola veľmi zaujímavo spracovaná, realistická (v rámci hororovej fantastiky) a v neposlednom rade hrôzostrašná. Toto bola snáď prvá kniha (a to veru nepreháňam), pri ktorej som sa skutočne bál nie len počas čítania, ale i po tom, keď som si tesne po dočítaní kapitoly ľahol osamotený do postele. Keď sa vôkol mňa rozhostilo úplné ticho, tma a ja som sa cítil akoby sa každú chvíľu mala predo mnou objaviť diabolská postava so svietiacimi žltými očami a úškrnom od ucha k uchu. Bol som skutočne posratý až za ušami. Bola to prvá hororová kniha, ktorá ma skutočne strašila aj počas spánku a nemilo pôsobila na moje sny, či skôr nočné mory. Táto kniha na mňa celkom intenzívne pôsobila každú jednu noc počas ktorej som ju čítal. Samozrejme, nie na každého tak môže pôsobiť a u niekoho môže vyvolávať nudu a to klišé, ktoré som už na začiatku spomínal, no mňa bavila viac ako niektoré Kingové hororovky.
Čo sa týka postáv, tak tie boli vskutku dobre vykreslené tehotná manželka, tatko so zvláštnym, niekedy až trápnym humorom a dospievajúca dcéra s plieskajúcimi hormónmi. K tomu sa pridá pár, celkom zaujímavých vedľajších postáv nemusí to byť nutne človek, však Buck a základ by sme mali. Atmosfére takmer nie je čo vytknúť, aj keď sám som si neuvedomoval, že ide o román ktorý je ladený do 90tych rokov a to je možno také menšie negatívum, jednoducho to tam až tak nesála na rozdiel od Kingových či Ketchumových románov, kde tú dobovú atmosféru môžeme doslova dýchať a unášať sa ňou.
Celkom pekné plus príbehu je, že sa trochu viac dostávame prostredníctvom kaziet a denníku k tomu, čo sa na farme dialo pred nasťahovaním samotnej rodiny, respektíve k príbehu pôvodného majiteľa a tak nám to zväčšuje a dopĺňa samotný rozsah príbehu a nie je to len akási lineárna priamka, ale skôr sínusoida ktorá nám ukazuje minulosť ale i prítomnosť.
Túto knihu odporúčam určite každému fanúšikovi tohto žánru a vydavateľstvo fobos tento rok vydalo ďalšiu knihu v češtine od tohto autora ja si ju určite kúpim, nakoľko ma touto knihou nesklamal, práve naopak, veľmi potešil.
INFORMACIA PRE BUDÚCICH ČITATELOV Skôr ako začnete čítať, vzadu v knihe sa nachádzajú údaje o jednotlivých období a krátky významový slovník ktorý v istých prípadoch dosť pomôže.
Autorku s menom N.K. Jemisin poznám predovšetkým vďaka spolupráci s Macom Waltersom na knihe Mass Effect Andromeda Iniciace, ktorá bola z danej série najlepšie. Aj z toho dôvodu som sa rozhodol siahnuť po jej samostatnom post-apokalyptickom románe s názvom Piate ročné obdobie.
Samotná kniha je povedal by som netradičná, keďže pri jednom mene nám autorka rozpráva príbeh v druhej osobe, pričom u zvyšných dvoch mien nám autorka rozpráva príbeh v tretej osobe. Zo začiatku to môže byť dosť mätúce, človek si však na to určite privykne. Dej nám v podstate ukazuje 3 časové obdobia počas ktorých nás sprevádza tá istá osoba, len v každom časovom období s rôznymi menami ku koncu v podstate pochopíte prečo (no samozrejme na to prídete aj skôr, no opäť sa Vám môže zdať, že zo začiatku budete tápať). Dočítame sa aké to je byť už od mladého veku tzv. orogenikom a čo všetko musí taký orogenik prežívať, zažívať a v podstate aj užívať.
Zo začiatku som bol rozpoložením knihy dosť skeptický, bolo to chaotické a keďže som nevedel že na konci je akýsi slovník a údaje jednotlivých období, tak som tomu fakt nechápal. No dal som knihe a príbehu šancu a v podstate sa mi to aj vyplatilo. Samotný príbeh nie je úplný bestseller, ale určite by som ho odporučil sfilmovať, možno aj seriál by bol vhodným typom. V knihe ani príliš veľa akčných scén nenájdete, skôr sa nám autorka snaží vylíčiť osobnosť jednotlivých postáv a popísať ich osudy. Postavy ma však ako také príliš neohúrili a bolo mi jedno, kto na konci knihy prežije a kto nie. Počínajúc Damayou, Syen, Essun či Alabasterom, Hoam či Tonkee. Postavy boli akousi zmesou tínedžerskej roztopašnosti, vzdorovitosti s dospeláckou povinnosťou a prísnosťou. Taký Alabaster pôsobí zo začiatku ako Damon Salvatore z Upírskych denníkov a o pár týždňov na to sa z neho stáva precitlivený emo tínedžer. Ako by to nestačilo, niektoré postavy sú nebinárne, multipolárne, extrapolárne a neviem čo ešte chápem že je to v móde, ale prosím, stačí že autorka čiernej pleti píše v post-apokalyptickej knihe o posolstve anti-otroctva. Netreba do tohto sveta zahŕňať všetky spoločenské problémy, ktoré tejto knihe v podstate nič dôležité ani nedali. Veď na čo mi je informácia že taká Tonkee je žena s penisom? Veď sa s ním v príbehu ani raz nemečoval, nikoho víťazoslávne neprebodol, ani s ním/ňou nikto nemal sex a toho veru je v istých pasážach požehnane. Och pardón, nie sexu, ale trtkačky ako to v knihe jednoducho bolo preložené (určite dobre preložené, len autorka sa niekedy snažila písať ako vedec, inokedy ako učiteľ literatúry a inokedy ako prostitútka zo 40 ročnou praxou či ako sedliacky vagabund).
Okrem týchto negatívnych vecí nad ktorými sa väčšinou dá prižmúriť očko, bola kniha aj dobrá. Možno nemusela byť taká zdĺhavá, ale na niektoré zaujímavé otázky sme ešte nedostali odpoveď, tak dúfam že tie odpovede dostaneme v ďalších častiach. Knihu by som hodnotil priemerom, ale boli časti kedy som sa od nej nevedel odtrhnúť (a pri ktorej som ako sa v knihe hovorí, odložil trtkačku), tak jeden bodík zvyšujem.
Kniha zo série Harry Hole bez Harryho Holeho. Aj tak by sa z časti dala popísať ďalšia kniha z tejto série s názvom Polícia. Jo Nesbo nás v nej ťahá za nos od samého začiatku a pokračuje v tom počas celej knihy. Po roku (Vianočná tradícia) som sa opäť vrátil ku kriminálnemu románu z Nórskeho prostredia a opäť som celú knihu tŕpol v napätí kto bude vrahom tento krát.
Ohľadom postáv v príbehu a samotnej ponurej atmosfére mesta Oslo sa nemá ani cenu vyjadrovať, ako vždy vynikajúce. Kniha Polícia je však zatiaľ zo série najobsiahlejšia, aspoň čo sa týka počtu strán. 528 strán brilantného kriminálneho príbehu, tento krát však nie tak úplne s hlavným hrdinom, ten je od začiatku príbehu akoby som povedal mimo. Vďaka či žiaľbohu nám naopak autor ukazuje a približuje pre nás už známu skupinku vyšetrovateľov Katrine Bratovú, Beate Lonnovú, Bjorna Holma a psychológa Stale Auneho. Tí sa venujú komplikovanému, no chúlostivému prípadu vraždy bývalého inšpektora polície. Keď sa k tomuto prípadu pridajú ďalšie vraždy v radoch polície, skupina vyšetrovateľov si uvedomí, že im niečo chýba. Niečo veľmi dôležité čo by im určite pomohlo policajta, takzvané želiezko v ohni. Žiaľ osud sa nemazná s nikým a tak sa vyšetrovatelia musia spoľahnúť iba na seba. V zákulisí mestskej rady a polície panuje kvôli vraždám napätie a musí padnúť nejaká hlava či z jednej, alebo z druhej strany. Prípady sa zamotávajú, napätie rastie a Harry Hole už nie je medzi nimi. Podarí sa tento vriaci tlakový hrniec nakoniec otvoriť bez toho, aby bolo niekomu ublížené? Ako sme u Nesba zvyknutý nie. Vždy zahynie niekto, kto je srdcu blízky nám čitateľom.
Budem sa opakovať, ale séria s Harrym ma veľmi baví a patrí k mojim najobľúbenejším. Na jednu stranu sa teším na ďalšiu časť, na druhú stranu sa desím že prichádzam do bodu, kedy už žiadna kniha zo série Harry Hole nebude.
