Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Z počiatku zarytý milovník post-apokalyptického sub-žánru. Neskôr milovník akéhokoľvek žánru, nebrániaci sa či už krimi, thrillerov, horrorov, klasiky alebo fantasy či sci-fi. Čítam knihy, e-knihy či počúvam audioknihy.
Taktiež milovník dobrej kávy a rôznorodých čajov :)
V budúcnosti snáď aj spisovateľ vo voľnom čase :D
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Po dlhom čase a prestávke som dostal chuť na niečo apokalyptické a voľba padla práve na knihu Bird Box od Josha Malermana. Knihu som si zadovážil v akcii aj druhú časť a ešte pred ňou, no dávnejšie, som videl filmovú adaptáciu v ktorej hrá famózna herečka Sandra Bullock. Film bol výborne spracovaný, no osobne nemám rád filmy či knihy v ktorých celkovo ľudstvo príde o nejaký zmysel alebo činnosť (napríklad že nemôžu vidieť Bird Box, alebo nemôžu hovoriť Tiché místo). Pre mňa to príde príliš nudné a nezáživné a aj preto som sa bál, ako na mňa bude pôsobiť táto kniha.
Kniha nám vlastne rozpráva dva príbehy okolo Malorie. Prvý príbeh zobrazuje neďalekú minulosť, ako sa z normálneho života stal boj o život vplyvom nadprirodzených a nevysvetliteľných javov, kedy ľudia prišli o svoju ľudskosť a boli nebezpeční nie len pre seba, ale aj pre okolie. Tento príbeh popisuje udalosti až do súčasnosti do toho druhého príbehu, kedy sa s dvoma malými deťmi musí uchýliť k úteku zo svojho dlhodobého útočiska. Celé tieto dva príbehu sa v knihe prelínajú tak, aby to dopĺňalo atmosféru až do v podstate otvoreného konca.
Musím povedať, že kniha ma príjemne prekvapila, minimálne teda tým príbehom od začiatku apokalypsy až po dobu, kedy Malorie s deťmi odchádza zo svojho útočiska. Celkové rozprávanie toho príbehu a príbehu samotnej Malorie bol skvelý a v podstate zachránil knihu dej vtedy plynul veľmi rýchlo a zaujímavo. Tá druhá časť je v podstate iba akási jazda na lodičke po rieke, kedy autor predovšetkým pretlačil do popredia pocity a emócie Malorie niečo ako keď Karika píše príbeh a frcne na koniec dlhý slovný gulomet filozofovania a polemizovania pche, nezáživné.
Ak by sa autor držal iba samotnej apokalypsy, tak ju hodnotím plným počtom, no po emočných výlevoch na lodi uberám hodnotenie.
Približne mesiac po prečítaní prvej časti s názvom Žena v kleci som dočítal aj druhú časť s názvom Zabijaci. Po prvej knihe som už bol v dostatočnom obraze o jednotlivých postavách či už v samotnom Oddelení Q ale aj v policajnom zbore ako takom.
Príbeh je v podstate drsným rozprávaním reality bohatých detí zo súkromných škôl, ktorým prejde všetko aj v dospelosti. Carl s Assadom dostanú na výpomoc novú kolegyňu Rose aj keď z počiatku skeptický Carl si k nej drží odstup, zisťuje, že je šikovná, má potenciál a tou svojou osobnosťou skvelo zapadne do ich týmu. Začnú vyšetrovať veľmi starú vraždu mladých súrodencov a na povrch sa dostáva okrem tejto, aj pár ďalších vrážd, násilností a podplácania obetí tejto skupinky adolescentou. Obeťou je však aj jedna z nich Kimmie a dovolím si tvrdiť, že práve ona je tou tragickou a smutnou postavou v tejto knihe. Kým zo začiatku k nej človek drží odstup a nenávisť, postupom v príbehu ju človek vníma ako obeť zlých rozhodnutí predovšetkým vďaka zlej spoločnosti v ktorej vyrastala.
Táto kniha sa mi páčila o niečo viac ako predchádzajúca a aj napriek tomu, že človek vedel takmer od začiatku kto je vinník a kto nie a zvraty tu nie sú takmer žiadne (aspoň nie také šokujúce), atmosférou príbehu to všetko vyvažuje.
Prelom letných mesiacov Júl / August sa u mňa niesli v znamení knihy Prokletí Salemu. Bol som veľmi nabudený na túto knihu, nakoľko sa mi otvára opäť nové imaginárne mestečko vytvorené skvostným Stephenom Kingom. Kým Derry je moja srdcovka a ku Castle Rocku som sa dostal iba útržkovito, tešil som sa na záhadné, mysteriózne a krvou nasiaknuté mesto Jerusalem´s lot. Budem sa opäť, už asi po miliónty krát opakovať, ale milujem autorov, ktorí dokážu vytvoriť mesto a vdýchnuť mu život.
Pustil som sa s elánom do knihy a žiaľ, ten elán postupom deja klesal. Možno to bolo tým, že príbeh bolo jedno veľké klišé dokonca aj na dobu, kedy ju písal náš Pišta. Možno to bolo tým, že jednotlivé postavy, ktoré mali čo ponúknuť, dostali veľmi málo priestoru. Na pár stranách ich oživil, aby ich mohol ihneď zabiť, odstrániť, zniesť z tohto príbehu, z toho mesta. Pritom mali tak obrovský potenciál, žeby mi ani nevadilo ak by kniha bola 1000 stranová len zistiť o niečo väčšie množstvo informácií o ich živote. Jednoducho, Salem´s lot mohol žiť o niečo dlhšie.
Čo sa týka akéhosi hororového štýlu, nuž, ten som tam osobne príliš nevidel. Možno tak mysteriózny dom pána Barlowa a jeho histórie. Ešte miestami boli časti, miesta, kde by mi aj vyskočili zimomriavky, no musel by som to čítať počas búrky niekde na cintoríne, aby to malo tie správne grády. Osobne som týchto prvkov v knihe čítal málo, nemalo to žiadny prekvapivý efekt, v podstate to bolo predvídateľné klišé. Ako keď si človek pozrie v dnešnej dobe film z minulého storočia a povie si fajn, super, len tie efekty by mohli byť lepšie.
Pre mňa bolo Prokletí Salemu sklamaním a priemerom, aspoň teda ak to prirovnám do súčasnej doby, no kedysi to bol určite skvost a milovníci tohto žánru nad tým určite žasnú a nadchýnajú sa aj v súčasnosti.
V živote každého čitateľa existuje určitý okruh kníh, na ktoré sa človek naviaže. Niekto je veľký milovník istých autorov, niekto je veľký milovník istého žánru. V mojom prípade je to kombinácia rôznych autorov, rôznych žánrov a podľa umelej inteligencie sa môj okruh kníh nazýva Small-town horor.
Medzi také knihy patria : Stephen King To , Dan Simmons Temné léto. No a v neposlednom rade Smrt před úsvitem.
Milujem imaginárne mestá, ktorým autor vdýchne život. Či už je to Derry, Castle Rock, Jerusalem´s Lot, Elm Haven či Zephyr. Žijú si svojim životom, až by človek uveril na ich existenciu. Majú minulosť, súčasnosť ale aj budúcnosť. Majú svojich obyvateľov, svoje celebrity, svoje stratené existencie. Majú svoje tajomstvá ale predovšetkým majú svoje vlastné príbehy.
Keď som dočítal Temné léto, hľadal som knihy ktoré sa jej môžu podobať. Natrafil som na Roberta McCammona a knihu Smrt před úsvitem. Žil som ňou niekoľko týždňov ako doma, tak i na dovolenke, kde sa príbeh mladého chlapca menom Cory rozbehol naplno. Knihu by som nezaradil ako horor, ani ako thriller. Je to kniha ktorá opisuje život bežného chlapca v meste menom Zephyr. Je to o láske a kamarátstve, o strate a nádeji, o radosti a smútku, o existenčnom svete a imaginárnom svete. Je to jednoducho o bežnom živote dieťaťa a jeho okolia a práve to je na tom to fascinujúce. McCammon to vynikajúco všetko vykreslil, opísal, napísal a jeho dielo sa u mňa radí k tým NAJSKVOSTNEJŠÍM. Možno ani nie tak dejom, ktorý bol miestami pomalý a miestami skákal ako lúčny koník niekde na poli, no skôr príbehom chlapca a samotného mesta.
Táto kniha je kniha plná nostalgie a hlavne mi, dospelí, ktorí už detstvo máme dávno za sebou, ju musíme čítať a pochopiť. Som rád, že som mal v živote možnosť čítať túto knihu, za tých pár týždňov mi dala veľmi veľa do života. Hlavne som sa vrátil do detstva a iba sa utvrdil v tom, že čím sú ľudia starší, tým nemusia byť múdrejší.
Kniha Žena v kleci je v mojom živote asi tá najčítanejšia, akú som kedy v živote čítal. Mám ju ako e-knihu a do príbehu som sa začítal v lete roku 2024. E-knihu som čítal iba zriedka, no medzitým som si pozrel ako film, tak aj seriál na Netflixe s rovnakým názvom na motívy tejto knihy. Prvý krát som na e-čitačke knihu dočítal asi do strany 62 a e-čitačka sa pokazila. To bolo niekedy v priebehu 2025 a koncom roka som dostal novú čítačku a povedal som si tak poďme a znovu. Dal som tomu znovu šancu a približne po pol roku som ju dočítal.
Musím povedať, že spisovateľ má talent veď predsa ide o J. Adler-Olsena, známeho Dánskeho spisovateľa. Páči sa mi jeho štýl písania, rovnako aj spôsob spracovania jednotlivých postáv v danom príbehu. Musím povedať že aj napriek tomu že sa e-kniha podobala k filmu a seriálu, miestami to bolo o niečom inom. Mal som z toho trochu guláš v hlave, ale sústredil som sa predovšetkým na to, čo čítam, nie na to, čo som videl.
Čo sa týka úpravy text, možno to je iba mojou e-čitačkou alebo verziou e-knihy, no niektoré kapitoly, respektíve odseky som mal akoby spojené, pričom dej prešiel úplne niekde inde. Akoby ešte jedna kapitola neskončila, respektíve nebola dokončená a ďalšia už začala. Miestami som mal problém s tým, či mi náhodou niektoré strany nechýbajú. Ale asi to bude iba e-čitačkou.
Hlavné postavy boli sympatické, aj keď Carl sa môže javiť ako neustály mrzút a nie každému zapasuje jeho povaha. Taký Asad však je o niečom inom, také slniečko a vzťah medzi nimi Jing/Jang.
Prvá kniha z Oddelenia Q je výborným štartom do série a priznám sa už som sa popri iných kníh rozčítal do ďalšej časti s názvom Zabijaci, ktorá ma opäť zatiaľ milo prekvapuje.
Kniha od Bena Vincenta je ako balzam na dušu pre fanúšikov Stephena Kinga. Teda aj pre mňa. Túto knihu som získal v akcii a dušujem sa, že som si ju mohol kúpiť za plnú sumu aj skôr. Ide o nádherné dielo, akési zhrnutie literárnej tvorby Stephena Kinga od jeho ranného veku, až do veku v ktorom je teraz. Komentáre ako Stephena Kinga, tak aj autora knihy doplnené rôznymi fotografiami na viac ako 200 strán dáva tomu všetkému ten správny šmrnc.
Nostalgicky som sa začítal do niektorých kapitol kníh, ktoré už mám za sebou a s entuziazmom som sa začítal do tých kapitol kníh, ktoré som ešte nečítal. Možno tak trochu by som niektorý text upravil, nakoľko v istých momentoch prezrádza daný text viac, ako by si človek prial a to je zápletka či koniec u niektorých kníh. Sám som pri nich radšej očami text iba prebehol, než by som mal zistiť čo sa stane v niektorých knihách skôr, ako ich začnem osobne čítať.
Knihu som čítal všade, dokonca som si ju bral aj do práce a počas akejkoľvek pauzy som si toto hebedo vyložil na stôl a tých niekoľko minút čítania stálo za to. Ide však iba o zhrnutie jednotlivej tvorby. Existuje ďalšia rada kníh či už O písaní od samotného Majstra alebo od iných autorov no ako doplnok do zbierky nás čitateľov a fanúšikov majstra je táto kniha vhodnou voľbou.
Ja osobne hodnotím plným počtom hviezd.
V prvom rade musím podotknúť, že čo sa týka série Expanzia, tak sa k jednotlivým knihám dostávam raz za trištvrte roka až roka. Nerád čítam série ihneď po sebe, pretože sa bojím, že ma séria prestane baviť, alebo opačne že ma baviť bude a budem trpieť, ak ju prečítam príliš rýchlo. U Expanzii mám zmiešané pocity s jednotlivých kníh miestami trpia hluchými, respektíve nudnými pasážami a miestami sršia svižným akčným tempom. Mám pocit, akoby prvými knihami trochu strácala to svoje čaro a dych, respektíve sa striedali knihy Výborná, Priemer, Výborná, Priemer, Výborná, Priemer. Tento krát to v mojom poradovníku mala byť kniha Výborná, no ihneď musím súhlasiť s komentárom podo mnou.
Kým úvod nám priniesol opäť niečo nadprirodzeno mystické a ja som očakával že príde k tuhým akčným scénam počas celej knihy, tak zvyšok knihy (okrem záveru) sa niesol v nudnom, opisnom, popisnom tempe. Musím sa priznať, že tento krát jednotlivé hlavné postavy ma doslova unudili k smrti, nemali v podstate príbehu čo ponúknuť, za to taký Singh, alebo Bubenica (o-m-g , hrozný preklad), tie ma veľmi milo prekvapili. Bavili ma jednoducho stránky ktoré sa odohrávali z prostredia Laconskej ríše. Koniec bol samo sebou zaujímavý a bol som s ním spokojný, opäť sa niečo dialo.
Najviac ma z celej knihy však prekvapil skok, ku ktorému sa autori odhodlali presunúť dej o 30 rokov neskôr, to chce guráž. Zo začiatku som ostal stratený a v podstate som googlil, čo sa to vlastne stalo. Osobne si však neviem zvyknúť na dôchodcov Holdena, Bobbie, Naomi, Alexa ale hlavne na dôchodcu Amosa. Pripomína mi to citát - Neviem, ako sa bude bojovať v tretej svetovej vojne, ale vo štvrtej to budú palice a kamene. Ja to v ponímaní tejto série napíšem nasledovne Neviem, ako staré budú postavy do poslednej knihy, no určite budú mať umelé zuby. Bolo by to zaujímavé mať tam šušlavé postavy.
Pre mňa kniha pôsobila žiaľ priemerne. Samotná myšlienka pôsobí dobre, rovnako aj technická stránka príbehu, ale čo sa týka deja, tak sa vlečie, vlečie a vlečie. Čiže žiaľ, očakávania boli Výborné, no realita bola Priemerná. Nie darmo som ju čítal takmer mesiac. Dúfam a verím, že predposledná a posledná časť série mi to vynahradia.
Moje obľúbené číslo 17 rovnako ako číslo tejto časti, mi prinieslo úsmev na tvári. Táto časť bola jednoducho pecková. Opäť sa po guvernérovi dostáva do príbehu ďalší padouch. Tento krát omnoho drsnejší, zákernejší a hlavne múdrejší, ktorý sa necháva oslovovať Negan. Od prvej strany komiksu, až po úplný koniec to bolo jedno veľké a zároveň smutné dobrodružstvo. Kto videl seriál, tak asi bude vedieť o kom, o čom. Kto seriál nevidel, tak to pre istotu neprezradím.
Dva krát som pri čítaní ostal naozaj smutný, očakával som, že postavy, ktoré už neuvidíme budú iné, ako tie, ktoré sme už nevideli po týchto udalostiach v seriáli. Predsa, seriál v niektorých prípadoch poriadne odbočuje od komiksu, no tento krát sa ako tak držali scenára. Až ma srdce bolí keď viem, že moje dve obľúbené postavy už neuvidím a že sa rútime do tých drastických a ponurých častí, kedy naši hlavní hrdinovia budú iba úbohé, bezbranné stvorenia. Zároveň sa na ďalšie časti teším, pretože práve od tejto časti to má tie správne grády.
Pre mňa absolútna TOP a preto 5/5.
S knihou Artemis som otáľal niekoľko rokov, nakoľko mňa osobne Marťan od Andyho Weira veľmi sklamal. Keďže ale v nedávnej minulosti vypustili ľudia zo Zeme Artemis 2 do vesmíru, povedal som si, že vypustím Artemis ja, z mojej knižnice.
To, čo musím pochváliť je, že sa dej čítal pomerne rýchlo a slová, vety a stránky mi utekali pred očami ako zbesilé. Miestami som tŕpol, čo naša hlavná postava Jazz vyvedie. Nuž a tu je ten problém, ktorý som počas čítania knihy mal. Kým zo začiatku sa snažila byť opatrná, zdravo drzá a miestami šikovná, tak ku koncu už sa nebála vyhodiť mesiac do vzduchu, drzá bola viac ako 12 ročná soplaňa a čo sa týka šikovnosti tá sa vyznala vlastne vo všetkom. Kým zo začiatku som k nej prejavoval sympatie a mal som v podstate o ňu strach, ku koncu mi to bolo úplne jedno. Jednoducho mi ju autor znechutil.
Čo sa týka príbehu čakal som niečo iné, niečo akčnejšie a drsnejšie. Čakal som, že boj o nadvládu mesta bude riešiť viac ľudí, nie iba Jazz a jeden nájomný zabijak. Samotné spracovanie mestečka bolo fajn, jednotlivé informácie, čo a ako funguje dopĺňali atmosféru. No kým dej bol zo začiatku prepracovanejší, čím viac som sa ponáral do príbehu, tým bol jednoduchší a plytký.
Ohodnotil by som ju priemernými 3 číslami, ale za ten začiatok, keď som prečítal takmer tretinu knihy na jeden nádych, by som si to neodpustil. Takže pre mňa je to 4/5.
Opäť ďalší skvelý diel zo série Legia. Svižný akčný dej, vtipné scény a konverzácie, napínavé udalosti a nové mimozemské rasy. Čo viac si priať, ak si chce človek oddýchnuť pri niečom vesmírnom? Možno si už len vychutnať nejaké tie pokrmy či pitíčko z ponuky a ak vás to nezabije, tak vás to posilní.
Musím sa priznať, veľmi mi chýbala v tejto časti Aga, ale ako pozerám názov ďalšej časti, určite si to autori vykompenzujú. Ešte niečo mi na tejto časti chýbalo, respektíve vadilo, ale neviem presne čo. Možno mi nezapasovala planéta tisícov svetiel, respektíve rasa Karov. Oceňujem veľmi zaujímavý nápad, aj čo sa týka skvelého Petragunu, ale prišlo mi to až moc bláznivé, až absurdné.
Pre mňa to tento krát nie je na plný počet, respektíve by som sa priklonil o pol bodíka menej, ale to sa nedá. Takže za mňa 4/5.
