Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Z počiatku zarytý milovník post-apokalyptického sub-žánru. Neskôr milovník akéhokoľvek žánru, nebrániaci sa či už krimi, thrillerov, horrorov, klasiky alebo fantasy či sci-fi. Čítam knihy, e-knihy či počúvam audioknihy.
Taktiež milovník dobrej kávy a rôznorodých čajov :)
V budúcnosti snáď aj spisovateľ vo voľnom čase :D
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
INFORMACIA PRE BUDÚCICH ČITATELOV Skôr ako začnete čítať, vzadu v knihe sa nachádzajú údaje o jednotlivých období a krátky významový slovník ktorý v istých prípadoch dosť pomôže.
Autorku s menom N.K. Jemisin poznám predovšetkým vďaka spolupráci s Macom Waltersom na knihe Mass Effect Andromeda Iniciace, ktorá bola z danej série najlepšie. Aj z toho dôvodu som sa rozhodol siahnuť po jej samostatnom post-apokalyptickom románe s názvom Piate ročné obdobie.
Samotná kniha je povedal by som netradičná, keďže pri jednom mene nám autorka rozpráva príbeh v druhej osobe, pričom u zvyšných dvoch mien nám autorka rozpráva príbeh v tretej osobe. Zo začiatku to môže byť dosť mätúce, človek si však na to určite privykne. Dej nám v podstate ukazuje 3 časové obdobia počas ktorých nás sprevádza tá istá osoba, len v každom časovom období s rôznymi menami ku koncu v podstate pochopíte prečo (no samozrejme na to prídete aj skôr, no opäť sa Vám môže zdať, že zo začiatku budete tápať). Dočítame sa aké to je byť už od mladého veku tzv. orogenikom a čo všetko musí taký orogenik prežívať, zažívať a v podstate aj užívať.
Zo začiatku som bol rozpoložením knihy dosť skeptický, bolo to chaotické a keďže som nevedel že na konci je akýsi slovník a údaje jednotlivých období, tak som tomu fakt nechápal. No dal som knihe a príbehu šancu a v podstate sa mi to aj vyplatilo. Samotný príbeh nie je úplný bestseller, ale určite by som ho odporučil sfilmovať, možno aj seriál by bol vhodným typom. V knihe ani príliš veľa akčných scén nenájdete, skôr sa nám autorka snaží vylíčiť osobnosť jednotlivých postáv a popísať ich osudy. Postavy ma však ako také príliš neohúrili a bolo mi jedno, kto na konci knihy prežije a kto nie. Počínajúc Damayou, Syen, Essun či Alabasterom, Hoam či Tonkee. Postavy boli akousi zmesou tínedžerskej roztopašnosti, vzdorovitosti s dospeláckou povinnosťou a prísnosťou. Taký Alabaster pôsobí zo začiatku ako Damon Salvatore z Upírskych denníkov a o pár týždňov na to sa z neho stáva precitlivený emo tínedžer. Ako by to nestačilo, niektoré postavy sú nebinárne, multipolárne, extrapolárne a neviem čo ešte chápem že je to v móde, ale prosím, stačí že autorka čiernej pleti píše v post-apokalyptickej knihe o posolstve anti-otroctva. Netreba do tohto sveta zahŕňať všetky spoločenské problémy, ktoré tejto knihe v podstate nič dôležité ani nedali. Veď na čo mi je informácia že taká Tonkee je žena s penisom? Veď sa s ním v príbehu ani raz nemečoval, nikoho víťazoslávne neprebodol, ani s ním/ňou nikto nemal sex a toho veru je v istých pasážach požehnane. Och pardón, nie sexu, ale trtkačky ako to v knihe jednoducho bolo preložené (určite dobre preložené, len autorka sa niekedy snažila písať ako vedec, inokedy ako učiteľ literatúry a inokedy ako prostitútka zo 40 ročnou praxou či ako sedliacky vagabund).
Okrem týchto negatívnych vecí nad ktorými sa väčšinou dá prižmúriť očko, bola kniha aj dobrá. Možno nemusela byť taká zdĺhavá, ale na niektoré zaujímavé otázky sme ešte nedostali odpoveď, tak dúfam že tie odpovede dostaneme v ďalších častiach. Knihu by som hodnotil priemerom, ale boli časti kedy som sa od nej nevedel odtrhnúť (a pri ktorej som ako sa v knihe hovorí, odložil trtkačku), tak jeden bodík zvyšujem.
Kniha zo série Harry Hole bez Harryho Holeho. Aj tak by sa z časti dala popísať ďalšia kniha z tejto série s názvom Polícia. Jo Nesbo nás v nej ťahá za nos od samého začiatku a pokračuje v tom počas celej knihy. Po roku (Vianočná tradícia) som sa opäť vrátil ku kriminálnemu románu z Nórskeho prostredia a opäť som celú knihu tŕpol v napätí kto bude vrahom tento krát.
Ohľadom postáv v príbehu a samotnej ponurej atmosfére mesta Oslo sa nemá ani cenu vyjadrovať, ako vždy vynikajúce. Kniha Polícia je však zatiaľ zo série najobsiahlejšia, aspoň čo sa týka počtu strán. 528 strán brilantného kriminálneho príbehu, tento krát však nie tak úplne s hlavným hrdinom, ten je od začiatku príbehu akoby som povedal mimo. Vďaka či žiaľbohu nám naopak autor ukazuje a približuje pre nás už známu skupinku vyšetrovateľov Katrine Bratovú, Beate Lonnovú, Bjorna Holma a psychológa Stale Auneho. Tí sa venujú komplikovanému, no chúlostivému prípadu vraždy bývalého inšpektora polície. Keď sa k tomuto prípadu pridajú ďalšie vraždy v radoch polície, skupina vyšetrovateľov si uvedomí, že im niečo chýba. Niečo veľmi dôležité čo by im určite pomohlo policajta, takzvané želiezko v ohni. Žiaľ osud sa nemazná s nikým a tak sa vyšetrovatelia musia spoľahnúť iba na seba. V zákulisí mestskej rady a polície panuje kvôli vraždám napätie a musí padnúť nejaká hlava či z jednej, alebo z druhej strany. Prípady sa zamotávajú, napätie rastie a Harry Hole už nie je medzi nimi. Podarí sa tento vriaci tlakový hrniec nakoniec otvoriť bez toho, aby bolo niekomu ublížené? Ako sme u Nesba zvyknutý nie. Vždy zahynie niekto, kto je srdcu blízky nám čitateľom.
Budem sa opakovať, ale séria s Harrym ma veľmi baví a patrí k mojim najobľúbenejším. Na jednu stranu sa teším na ďalšiu časť, na druhú stranu sa desím že prichádzam do bodu, kedy už žiadna kniha zo série Harry Hole nebude.
Jay Bonansinga a Robert Kirkman je spojenie dvoch úžasných ľudí bez ktorých by zombie svet z časti ani neexistoval. Aspoň nie v ponímaní Živí mŕtvi nakoľko ich úzka spolupráca viedla k akémusi dotvoreniu tohto univerza v ktorom vykresľujú cestu Guvernéra alias Briana Blakea alias Phillipa Blakea. A práve životná cesta a samotné pretvorenie osobnosti tejto postavy nám popisuje prvá kniha The walking dead Vzestup guvernéra.
Ako fanúšik post-apokalyptickej tématiky som sa pred mnohými rokmi dostal k seriálu The walking dead a ako roky ubiehali a skúsenosti pribúdali, dozvedel som sa nie len o seriáli či komiksoch, ale aj o knihách s rovnakým názvom. Na veľkú (moju) škodu boli všetky knihy vypredané. A tak som na knihy zanevrel až do určitého času (čakal som na dotlač, no žiaľ nič), kedy som si povedal A dosť !. Približne za jeden rok som skompletizoval (vykúpené krvou, vlastným potom a dušou) zbierku 6tich titulov a kochal sa na túto kôpku šťastia ďalšie 2 roky kým som sa odhodlal si otvoriť prvú knihu.
Autor, respektíve autori nás hodia do už rozrastajúcej sa apokalyptickej reality, kedy sa ľudia boja nie len tých živých, ale i neživých. Skupinka ktorej hnacím motorom je Phillip Blake v spoločnosti jeho dcéry Penny, brata Briana a dvoch priateľov Bobbyho a Nicka musia v tejto krutej realite čeliť rôznym nástrahám. Príbeh z počiatku pôsobí spomalene a nič nenasvedčuje tomu, akú zbesilú jazdu časťou USA táto skupina zažije. Posúvaním sa v príbehu dostávame obraz o rozmeroch apokalypsy ale aj o osobnostiach jednotlivých postáv, o tom, ako zmýšľajú a prečo konajú tak, ako konajú. Vedľajšími postavami sa to príliš nehemží, no zoznámime sa s trojicou osôb, ktoré už fanúšikovia TV seriálu určite spoznali. Osobne mi to pripadalo, že sa nám autori snažili predovšetkým opísať atmosféru hrôzy a priblíženie samotných postáv, predovšetkým postavy, ktorá nás bude sprevádzať v ďalšej časti.
Knihe však chýbali prvky zaujímavosti, niečoho, čo by človeku ukázalo že má zmysel to čítať ďalej pretože sa predsa len niečo má stať - miestami sa utápalo v monotónnosti a zbytočnosti. Napriek tomu sa v knihe vyskytovali aj určité prvky, chvíľky, ktoré ma potešili a ktoré určite potešia každého fanúšika The walking dead a jeho univerza.
Ide Zombie okolo,
Nedívaj sa na neho.
Kto sa naňho kukne,
Toho Zombie kusne.
Komiks Živí mŕtvi s podnázvom Střez se lovcú nás posúva do ďalšej etapy, respektíve do druhej desiatky tejto série. Predchádzajúce časti boli pokojnejšie hrozba Guvernéra pominula a tak si naši hrdinovia mohli nachvíľu oddýchnuť. Trvalo to však iba dve časti dva komiksy kým sa k slovu dostala ďalšia partia záporákov.
Rick so skupinou prežíva ako sa len dá, zásoby sa zužujú a čo je horšie, dochádza k veľmi tragickým a smutným udalostiam ktoré doľahnú na psychiku skupiny. Tá sa musí rozhodovať vo veľmi citlivých témach ktoré môžu znamenať vlastné prežitie či smrť, no rozhodovanie o smrti ľudí zo skupiny je náročná a strastiplná téma. Dokážu pre blaho a prežitie svojej skupiny obetovať niekoho z nich? Dokážu sa pozrieť medzi sebou do očí, ak o tom čo i len premýšľajú? Táto časť komiksu, povedal by som, otrasie základmi komunity ako takej, navyše ak je ďalšia osoba nezvestná a nový návštevník je veľmi čudný a tajnostkársky. Skupina ani len netuší, ako blízko sa dostali nepriatelia, ktorí doslova bažia po ich mäse.
Osobne hodnotím toto číslo komiksu na výbornú. Začiatok bol veru nečakaný a o to viac smutný a ja som si spomenul na scénu zo seriálu ktorá bola v podstate podobná a pri ktorej som veru vyrojil aj slzu. Samotné jadro komiksu ma nenechávalo kľudným ani na jednej strane a potešil ma príchod veľmi významnej postavy (aspoň v tej seriálovej verzii) ktorú som síce z počiatku nemusel, ale nakoniec som postavu zaradil do TOP 10. Udalosti na konci komiksu boli opäť ponuré, smutné a no, bude mi istá postava rozhodne chýbať.
Seriál 13 reason why kniha s názvom Mŕtve dievča neklame. Vyberte si, nakoľko ide o veľmi zaujímavý počin ako v tom knižnom, tak i v tom seriálovom podaní. Práve skvostná seriálová adaptácia ma prinútila kúpiť si jej predlohu od Jaya Ashera. Kniha sa v súčasnosti po toľkých rokoch (uff už 7) dá získať iba cez bazár a u mňa v súkromnej zbierke je máloktorá kniha z bazáru.
Pri otváraní knihy som mal zvláštny pocit že začínam sledovať súkromie človeka, ktorý si siahol na život. Súkromie osoby, dievčaťa, ktorého život sledovalo až príliš mnoho osôb zodpovedných za jej smrť a ktoré sa nachádzajú na kazetách, ktorým je venovaná táto kniha, čo mi tak trochu naháňalo hrôzu, že aj ja špeh, čitateľ budem niekde na poslednej kazete spomenutý. Nuž, čo Vám poviem, nepríjemný pocit aj keď vy sami viete, že to tak v skutočnosti nie je.
Hannah Bakerová a Clay Jensen sú mená, hlavné postavy, na ktoré si vždy spomeniem keď hrá v rádiách pieseň The night we met od Lord Huron. Mená, ktoré sa mi vryli pred pár rokmi do pamäti pri sledovaní seriálu a ktorých osudy mi teraz bolestivo pripomenula kniha s názvom Mŕtve dievča neklame. Prečo bolestivo? Pretože ide o úžasný, emocionálny, no zároveň smutný a tragický príbeh, ktorý sa nám možno zdá vymyslený, no v realite sa odohráva snáď v každom kúte našej zeme. Stačí sa len pozrieť vôkol seba tajomstvá, klamstvá, podrazy, ohovárania deje sa to ako v školách, tak i vo firmách.
Samotná kniha nám opisuje jeden deň Claya Jensena, počas ktorého si vypočul všetky nahrávky, ktoré zanechala mŕtva Hannah Bakerová, študentka Liberty High a na ktorých vysvetľuje osoby a udalosti, ktoré spôsobili jej strmý pád z úspešnej, talentovanej a krásnej študentky na bezduchú schránku v ľudskej kostre ktorí si siahla na život.
Kniha bola zaujímavá a keby som ju skôr čítal, ako pozeral seriál, tak by som povedal iba WAU. No seriál, minimálne prvá séria mala neskutočnú atmosféru a tá tejto knihe veľmi chýba. Príbeh samotný bol plytký, jednoduchý, čitateľ by si mohol na konci povedať, že ak pre toto Hannah ukončila svoj život, tak bola riadne hlúpa. No pozrite si seriál (určite každý kto prečítal knihu seriál videl, predtým či potom) a tam nám krásne rozvetvili jednotlivé príbehy (kazety) a aj keď ubehlo už 7 rokov odkedy som seriál videl krvi by ste sa mi pri čítaní knihy nedorezali ako sa mi pred očami mihali jednotlivé príbehy, jednotlivé scény.
Jay Asher ponúkol výborný námet na seriál ktorý bol okamžite s plným potenciálom využitý, možno ešte kvalitnejšie ako samotná kniha. Preto hodnotím knihu 4* , bolo to skvelé, no chýbala tomu atmosféra, charaktery, rozvetvenie.
PS pri sledovaní seriálu či čítaní knihy si človek uvedomí, akí ľahostajní ľudia sú k iným. Ako si každý človek myslí, že jedna lož, nadávka, menšie ohováranie či nevinný podraz nikomu nemôže ublížiť. No ak to tej obeti spraví ďalších 10 ľudí ktorí si povedia rovnakú obhajobu ako ten prvý, už to nie je maličkosť. Najhoršie je, že každý, kto sa nad týmto pozastaví robí to isté. Neveríte? Stačí si spomenúť aké komentáre ste za posledný týždeň či mesiac pridali na sociálne siete. Aké myšlienky Vás za posledný týždeň napadli voči komukoľvek. Žijeme v dobe, kedy si príliš veľká väčšina neuvedomuje dopad svojich písmien ktorými bombarduje sociálne siete, hrajú sa na kazateľov múdrosti, pravdy a v mene šírenia dobra šíria skôr nenávisť.
Hlavným mestom je tu Glasgow,
Vhodné miesto keď tak na lov.
Dunlop a syn to spolu tiahnu,
McCoyovci po nich prahnú.
Korupcia, úplatky a aj vraždy,
Za peniaze má na háku každý.
Vplyvní ľudia vždy alibi majú,
Stiahnuť sa dole nikdy nedajú.
Kniha s poetickým názvom Krvavý Január mi na poličke ležala už viac ako rok. Až v Novembri tohto roku nadišiel ten správny čas na prelistovanie tejto kriminálnej drámy z prostredia Škótskeho Glasgowa. Priznávam, nie som príliš veľký znalec, vlastne nie som žiadny znalec kriminálnych kníh, môj literárny krimi život tvoria iba knihy od Nesba, Šlosera a rozčítaná e-kniha od J.A. Olsena a tým sa tento zoznam v podstate končí. No prostredie Škótskeho Glasgowa z roku 1970 vo mne vyvolalo fascináciu, sám seba som sa však pýtal, či ma kniha bude baviť, či budú charaktery postáv zaujímavé a či samotný prípad ktorý sa v knihe vyšetruje, bude aspoň niečím pútavý. Po prečítaní knihy sa však tieto obávané otázky vyparili ako para po teplej sprche. Kniha má koniec koncov svoje čaro ktoré sa najviac hodí do zimného prostredia, no v súčasnosti tomu chýba iba jedna vec sneh.
Už samotná anotácia nám žiaľ v podstate popisuje, čo sa v knihe bude diať a na koho sa naša hlavná postava inšpektor Harry McCoy bude zameriavať. Na bohatú a nepriestrelnú rodinu Dunlopovcov. Ako som už písal, žiaľ nám táto časť anotácie zobrazuje hlavných podozrivých, takže sa žiadne prekvapenia ako v iných krimi knihách nekoná, bohužiaľ. To je však jediná negatívna vec (a vlastne ešte jedna, k nej sa dostanem neskôr) na tejto knihe, no v tomto prípade sa čitateľ zameria na iné veci, na samotnú príčinu. V knihe sú však dôležité udalosti, príbeh, postavy a samotná atmosféra, ktorá je ponurá, tragická a smutná. V mojom vnímaní mi Harry od Parksa pripomínal svojim charakterom a správaním Harryho od Nesba, no kým Nesbov Harry je aspoň z časti kultivovaný džentleman, tak Harry z knihy Krvavý Január je doslova hovado a tu sa dostávam k tej ďalšej negatívnej veci. Na prvých stranách ma doslova vytáčal slovník našej hlavnej postavy McCoya ale i jeho nadriadeného Murraya. Som vytrvalec a mám rád aj realitu v knihách, no tento slovník mi prišiel príliš silený, hlavne keď sa po niekoľkých stranách tento neokrôchaný slovník vytráca a do konca knihy som následne našiel približne 2 vulgarity. Ale ten začiatok ma takmer odradil od jej čítania.
Knihou však prevažujú predovšetkým pozitívne hodnotenia, pozitívne reakcie či už je to ponurá atmosféra Glasgowa a jeho okolia, vykreslená spodina v skutku realistickom svetle ale i korupcia a arogancia v policajnom zbore. Taktiež príbeh bol zaujímavý a doslova ma na pár dní pohltil. Samotné postavy boli zaujímavo prepracované od samotného McCoya cez kolegu Wattieho, Murraya či Coopera až po vedľajšie postavy. Navyše, čítať o maloletom dievčatku žijúcom medzi vyvrhelmi bolo zničujúce.
Koniec bol z časti uzatvorený, aspoň to hlavné gro, hlavná línia príbehu, no mnohé ďalšie boli otvorené. Škoda že ďalšie časti každá z nich má v názve kalendárny mesiac nie sú preložené. Pravdepodobne to bude spôsobené slabším predajom, čo by som zase vyčítal nedostatočnému propagovaniu nemainstreamovaných autorov ktorý nemajú tak veľký marketing a lobbistov na Slovensku či v Česku.
Krvavý Január nie je kniha pre každého, nie je to krimi pri ktorej sa dopracovávate rôznymi faktami k vrahovi, to je len vedľajší doplnok a teda knihomoľov ktorí radi čítajú Britské detektívky asi neohúri. Určite však má čo ponúknuť širokému publiku a túto knihu ako neodborník na knihy hodnotím plným počtom, pretože bola zaujímavá, pútavá, akčná a z časti tragická, drastická a v neposlednom rade realistická.
O sérií Temná veža od Stephena Kinga som sa začal zaujímať iba nedávno. Prvá časť s názvom Pištolník mi ležala na poličke vyše roka a bál som sa rozčítať túto sériu. Nadišlo však pochmúrne obdobie temna (jeseň, dušičky, prvé mrazy, prvý sneh) ktoré je ideálne na príbehy ktoré atmosférou vkĺzajú do postapokalyptického sveta.
O prvej knihe som si recenzie vôbec nevyhľadával a tak som nemal potuchy do čoho sa púšťam. Vedel som iba to, že ide o najútlejšiu knihu z tejto série a po dočítaní musím povedať CHVÁĽABOHU. Začiatok začal zaujímavo, atmosféra, respektíve prostredie bolo vykreslené famózne. Opustená, suchá a slnečná púšť, prvý kontakt s civilizáciou ale aj prvé problémy hlavne postavy menom Roland Deschain alias Pištolník. Následne však prišlo akési sucho aj v knihe, nie len v imaginárnom svete tohto príbehu. Kniha prestala byť druhú tretinu zaujímavá a takmer si to uchovala až do konca nebyť nostalgickej chvíľke Rolanda pri vysvetľovaní svojho dospievania, ktorá bola aspoň čo to záživná.
Osobne si myslím že pri písaní tejto knihy bol Stephen mimo reality, či už spôsobené drogami alebo niečím iným. Chápem že ide o prvú knihu ktorá si nesie posolstvo do tých ďalších ale mňa jednoducho nenadchla ani postavy, ani príbeh, ani atmosféra, takmer ani prostredie. Konverzácie boli suché, bez akéhokoľvek zmyslu či emócií a nie, určite to nebolo nejakým hĺbkovým zamyslením.
Pre mňa táto kniha bola stratou času, no ja knihám aj sériám dávam viac šancí a preto v čítaní tejto série budem pokračovať.
Marc Elsberg je Rakúsky spisovateľ, ktorý má na konte celkom zaujímavé a úspešné knihy ku ktorým patria Blackout, Zero, Helix, Chamtivosť či Prípad prezident. Sám vlastním Blackout, Helix, Zero a Prípad prezident, no doteraz som prečítal od neho iba Blackout. K Blackoutu môžem po dnešnom dni priradiť aj knihu Prípad Prezident od ktorej som veru nečakal príliš veľa a ktorá ma neskutočne prekvapila a v istých častiach som sa od nej nevedel odtrhnúť.
Prípad Prezident zaujme predovšetkým svojim príbehom, ktorý síce nie je rozvetvený, naopak, je priamočiary, no o to presvedčivejší. Príbeh pojednáva o márnom boji spravodlivosti ľudu proti mocným elitám opierajúcich sa o demokraciu vo svojom vlastnom podaní, čo môžeme považovať za každodennú realitu. Hlavnou postavou je právnička medzinárodného trestného súdu Dana Marinová, ktorá má za úlohu dostať pred spravodlivosť jedného z najvplyvnejších ľudí na svete exprezidenta USA Turnera. Škandál presahujúci ľudskú predstavivosť vyvolá vo svete ošiaľ, predovšetkým v USA a v samotnom Grécku, kde došlo k zatknutiu exprezidenta. Začína sa boj o dôkazy, svedkov ale aj o samotný čas, ktorý je príliš cenný pre obidve strany. Podrazy, intrigy, klamstvá, konšpirácie, atentáty, dráma, akcia to všetko dokázala obsiahnuť táto vyše 500 stranová kniha.
Z čisto obsahového hľadiska sa kniha môže rozdeliť na 2 časti. Tou prvou nás autor prevedie cez právnické a súdne ťahanice, kde sa obe strany snažia nájsť akúkoľvek medzeru v zákonoch, dôkazoch, výpovediach svedkov či slovných preklepov zúčastnených počas pojednávania. Medze sa v týchto prípadoch jednoducho nekladú a tak sa obe strany chytajú aj slamky. Druhá časť je už dramaticky akčnejšia a rýchlejšia, dej odsýpa veľmi rýchlo až sa človek prichytí, že dočítava posledné stránky knihy. Veľké plus týkajúce sa akčnej časti je, že sa to konečne dá aj bez zbytočného akčného nasilu tlačeného strieľania.
Ako som písal na začiatku od knihy som nečakal príliš veľa, ale postupným čítaním strán pri ktorých sa odkrývali podlosti, ktoré za každú chceli podraziť nohy spravodlivosti (čítaj Dany Marinovej), som nadobúdal dojem, že sa jedná o realitu, nie o fikciu. Podlosti (vraždy, atentáty, konšpirácie) ktoré páchajú jednotlivé štáty či už je to USA, Nemecko, Rusko, Čína či dokonca aj Austrália len aby utajili svoje kšefty, obchodovanie, vraždenie, špionáž človeka nemôžu nechať ľahostajným, navyše, ak to človek vidí triezvo a nie je zaujatý iba jednou stranou.
Oháňanie sa demokraciou a ohýbanie jej pravidiel podľa vlastného úsudku, vytváranie konšpirácií na oboch stranách barikády a prilievanie oleju do ohňa v podobe útokov, nezmyselných reakcií si môžeme všimnúť aj na Slovensku, kedy jednotlivé strany (politické či nepolitické médiá, denníky, nezávislé organizácie) iba gniavia tú ľudskosť v nás a poštvávajú ľudí proti sebe. Kedy sa názory ľudí neakceptujú ale zaobaľujú do hoaxov, kedy diskusia nemôže existovať, lebo pri diskusii sa musia názory aspoň rešpektovať ale nemusí sa s nimi súhlasiť. Kde hlásajúci slobodu nerešpektujú názory iných len z dôvodu, lebo je to názor opačný. Ak toto všetko neskončí a ľudia budú aj naďalej tvrdohlaví a budú veriť všetkému či politikom, či médiám a nebudú chcieť bez posmeškov a aroganciou poslúchať iný názor a diskutovať, tak presne dovtedy si z nás budú tí čo riadia akýkoľvek dôležitý uzol v tomto štáte robiť čo chcú.
Ale aby som sa vrátil ku knihe osobne som mal husiu kožu z tohto čítania kam ďaleko až môže zájsť vyšetrovanie takéhoto prípadu. Neľutujem kúpu tejto knihy a po Blackoute, ktorý bol síce zaujímavý, no pre mňa nezáživný, dávam tejto knihe plný počet bodov.
Plnohodnotný horror naladený na duchov či démonov som za svoj niekoľko ročný literárny život v podstate nečítal. Môj zoznam autorov týkajúcich sa horrorových románov napočítam na prstoch jednej ruky Jack Ketchum, Stephen King a Mark E.Pocha. Aj z týchto mien jasne vidieť, že nejde o čistú „ducharinu“ ak to tak môžem nazvať. Preto som po dlhých rokoch váhania dospel k názoru, že treba dať šancu aj tejto odnože klasického horroru. Blíži sa v podstate aj obdobie ako stvorené na tento žáner jeseň, dušičky. Počasie nám tiež ukazuje tú pochmúrnu stránku sveta a tak som sa naladil na horrorovú nôtu a prečítal si knihu od Lee Mountford s názvom Sídlo hrúzy.
Hneď na začiatku sa vlastne dostanem až do prvej polovici knihy, pretože okrem zoznamovania a úvodu sa prvú polovicu knihy vlastne nič zaujímavého a horrorového nestane, až na asi dve výnimky ktoré by som ani ako horrorový prvok nenazval. To však nie je zlé, nakoľko túto prvú polovicu som prečítal takmer na jedno posedenie, pretože bola skvelo napísaná a aj napriek absencie toho bububu prvku mi to vôbec nevadilo a neprekážalo. Zoznámili sme sa s hlavnými postavami, nadýchali sa atmosférou mestečka či samotného domu a putovali ďalej k tomu zaujímavejšiemu.
Ďalšie žial, bohužial to zaujímavejšie prišlo v podstate na koniec a na husto. Všetok ten horrorový prvok nám autor napchal do 1 percenta v celkovom príbehu a ako už tu niektoré komentáre napovedali, v tejto knihe ostali mnohé zaujímavé aspekty odsunuté stranou.
Kniha koniec koncov nebola zlá, no nežilo to v nej tak ako v takých Kingových či Ketchumových knihách ale určite nepohrdnem ďalšími pokračovaniami ktoré sú 2.
V priebehu mesiaca som dočítal druhú trilógiu v mojom knižnom átriu a kým tá prvá Žatva smrti bola pre mňa chválitebná, tak trilógiu Města od Kristýny Sněgonovej hodnotím na výbornú. K prvým dvom knihám som recenzie už napísal a tak ma čaká táto posledná.
Tretia kniha nesie názov Svet v bouři a ihneď musím pochváliť nádhernú obálku samotnej knihy. Málokedy chválim obálky, ale táto vážne stojí za to. Samotný dej pokračuje tam, kde predchádzajúci dej druhej knihy končil ale len na krátku. Dej sa presúva na úplne inú časť planéty a to konkrétne na Island. Musím priznať že ma táto zmena riadne zaskočila a prvých niekoľko strán som sa potreboval zorientovať, nakoľko pribudlo nie len nové mesto a prostredie, ale nečakane aj nové postavy. Keď sa však jednotlivé príbehové linky začali spájať a všetko sa spojilo, kniha ukázala obrovský rozmer príbehu, ktorý dokázala autorka vybudovať. Následne sa pretli taktiež línie príbehov z predchádzajúcich kníh a v mojich myšlienkach nastavil takzvaný WAU moment.
Príbehom nás sprevádzalo dosť veľké množstvo postáv ako z predošlých kníh, tak i z tejto a každá jedna postava bola spracovaná (podľa mňa) tak skvelo, že mi nebol ľahostajný život ani jedného pútnika napriek kontinentom a veru o život sa im usilovalo množstvo príšer v rôznych podobách. Nehostinná pustatina, krvilačné beštie ale i zvrátené osobnosti v ľudských telách nás sprevádzali počas celej knihy a ja som tŕpol takmer každú stranu.
Koniec bol taktiež skvelý, napínaví a v istých chvíľach očakávaný ale i nepredvídateľný. Chýbal mi tam aspoň niekoľko stranový epilóg, aj keď ku koncu nám bolo z časti vysvetlené, akým smerom sa ten post-apokalyptický svet približne uberá. Samozrejme by som sa potešil i štvrtej, či piatej knihe, o tom niet pochýb.
Čo sa týka samotnej trilógie najviac ma očarila prvá kniha a to práve tým mementom mystérie a záhadna, ktoré bolo kombinované s celkom zaujímavým noir prostredím. Druhú a tretiu knihu by som hodnotil v podstate rovnako na jednotku to nemalo, ale určite nesklamalo, minimálne kvalitatívne nie.
Túto knihu a samotnú trilógiu hodnotím len a len pozitívne a jedna z mála trilógií, ktorá si ma získala svojou atmosférou, spracovaním ale i postavami.
