Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
V mojej ♿ hrudi človečie ♥️ tlčie.
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Veľké finále je fakt bomba. Časovaná. Krutá. Ale aj taký žiaľ býva. Ničivý. Nič to však nemení na tom, že autorka vie čitateľa teda poriadne vyhecovať. Nerada to priznávam, no za Livelym, Lucom aAvou mi bude naozaj smutno.
Kniha ako žiadna iná doteraz. S prípadmi ako z veľmi zlého sna. Film Gadiátor si zas dlho nepozriem.
Prichádza zlom. Až teraz to začína byť skutočne osobné. Piaty diel nič nedaruje iba tak za pekné oči.
Vzrušujúca kniha o tom, čo môže vzísť z toho, keď sa niečo nedozvieme. O tom, ako nás hriechy minulosti tak či tak dobehnú. Láskyplná nálož túžby gréckych a českých zvyklostí, ktorá na okolnostiach možno nič nezmení, no o to znie uveriteľnejšie. Osobne som v Grécku zatiaľ nikdy nebola, avšak po Až uvidíš moře svoj názor možno rýchlo prehodnotím.
R. F. Kuang dôsledky vojny zobrazila tak verne, akoby ju mala priamo pred očami. Imponoval mi spôsob, akým sa vôbec nebála zdôrazniť, že i keď sa krajina pod vplyvom okolností rokmi zmení, stále je v nej za koho, za čo bojovať. Avšak jediný človek, na ktorého sa môže na sto percent spoľahnúť je Rin samotná. Rin, ktorá z nočných môr dokáže vyťažiť nepredstaviteľné. Až sa aj ja cítim nezničiteľná. A popravde? Iný koniec tejto série si ani nechcem pamätať.
Moja prvá Keplerovka. A pravdepodobne nie posledná. Veď kto sa aspoň raz nezamyslel nad tým, čo bude po smrti. Ihrisko je ale nekompromisné. Na ňom sa nehrá podľa pravidiel. Každý sa mu dobrovoľne radšej vyhne. Až na jednu levicu, ktorej puto nedovolí inak. Až mi hrdlo zúžilo.
Lovci mozgov sú vychcaní. Niekedy doslova poriadne nechutní. Až sa mi žalúdok obracal. No aj tak som bola zvedavá, kam až je človek ochotný zájsť, keď sa jedná o jeho vlastné pohodlie. Jo Nesbo proste vie, čím zaujať.
Cítim sa požehnaná, že sa našiel niekto, kto rozvahu, súdnosť a vyžarovanie osobnosti Milana Lasicu týmto spôsobom naklonoval. Čítať o ňom bolo, ako keď sa po rokoch nečakane stretnete s priateľom, s ktorým si aj napriek životným okolnostiam máte vždy čo povedať. Uvoľnené, úsmevné i poučné. Nečakala som, že sa tak otvorí. Ján Štrasser sa výborne pripravil.
Tri opice všetku pozornosť upriamujú na Borisa Filana, ktorý sa neváha na celej čiare zosmiešniť či strápniť, len aby ma rozosmial a výborne pobavil. Pritom si však dáva veľký pozor, nech spoločne s čitateľom zostane nohami pevne na zemi. Čo sa mne osobne ale veľmi ráta je, že svoje múdre rady nikomu na silu nevnucuje. Práve naopak, poľahky zbaví stresu. A pekný deň za nami.
Mechanický pomaranč je veľmi znepokojujúca kniha. Nie pre brutalitu diela, ktorá pre mňa pri rídovaní nie je natoľko viditeľná ako pri sledovaní filmu. Ani kvôli ojedinelej forme či originálnemu slengu, akou je príbeh písaný. Ten bol skôr po čase dosť chytľavý. Strhujúcou začne byť v momente, keď vám dôjde, že už v roku jej vzniku dokázal Anthony Burgess tak presvedčivo písať o slobode, o možnosti voľby, o prispôsobovaní sa spoločnosti. O tom, či sa človek môže zmeniť, a ak áno, aké následky to so sebou nesie. Zostane potom vôbec človekom? Knižka objemom krátka, no myšlienkovo bohatá. Proste fakt gút. A stačilo tolkovania! Idem drinknúť dáke moloko.
