Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
V mojej ♿ hrudi človečie ♥️ tlčie.
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Druhá časť série Anarchorance je presne ten príbeh, aký mi chýbal ku šťastiu. Lepšie povedané Riján som potrebovala k životu, tak je úchvatný. Bez váhania radí Ivetku Pernišovú medzi autorky, ktoré sa ma už nezbavia. Zaujala ma natoľko, že som sama spriadala teórie, ako vôbec prišla na tie pomenovania planét, rastlín či prístrojov. A netrúfam si odhadnúť, ako sa cítila, keď zabíjala sebou vytvorenú postavu, ale mne bolo úzko už pri skone Sky. No, nebudem chodiť okolo horúcej kaše, nečakaný je pre mňa raz a navždy jeho druhé meno. Nebezpečenstvo vám v ňom dýcha na krk tak často, že máte pocit, že vás snáď udusí vlastný tieň. Srdce mi tĺklo ako na poplach tak nahlas, až považujem za zázrak, že ho nepočul nik iný. Zároveň mi z tých dialógov oči iskrili pobavením. Načisto som z tejto knihy stratila reč.
Ešteže Martinus ponúka vyhľadávanie s filtrom, lebo inak by som asi nikdy nenatrafila na túto čiernu nádheru so smaragdovými odleskami, ktorej názov isto iste nevyslovujem správne. Odvtedy mi nescháza z mysle. Už po zhliadnutí počtu strán spoločne s anotáciou mi bolo viac než jasné, že bude príbehom, kde sa toho zomelie celkom dosť. Ibaže to má malý háčik. Je knihou, v ktorej atmosféra hustne, keď vlastne ešte ani nemala z čoho zhustnúť. Miestami tá akčnosť bola až psycho. Pritom postavy sa hlavne snažia zoceliť svoju vlastnú identitu, pekne každý sám za seba. A napriek tomu som si srdce počula búšiť až v hlave, a to tak hlasno, že som sa nebola schopná sústrediť na nič iné. Musela som si pripomínať, že predsa (pre pána kráľa!) čítam len knihu. Navyše fakt by som sa nečudovala, ak by Ivetka Pernišová vlastnila nejaký magnet na skvelé, relevantné postrehy ohľadom politiky fungovania štátu, umelej inteligencie, zachovania fauny i flóry či výskumu vykonávaného na ľuďoch. Stala sa mojím hlasom, keď na ne sama neviem nájsť slová. Nespomínam si, že by som v science-fiction žánri za tridsať rokov, čo žijem od našej krajanky / krajana prečítala niečo podobne unikátne vystavané. Netuším, ako je možné, že som sa k sérii Anarchorance dostala až po toľkom čase od vydania jej pilotného dielu, no už ju za ten svet nepustím.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Pre Henrika Groena je vek naozaj iba číslo. S ním vám úsmev z tváre nezmizne ani vtedy, keď si spoločne, pekne od srdca pofrflete. Nič mu totiž nestihne ujsť. I keď tentokrát s vyšším vekom viac pritvrdí, žmýka z neho, čo to dá. Zdieľa s nami vyjadrenia k veškerému svetovému aj osobnému spoločenskému dianiu, k inklúzii imobilných a ľudí s vekovým priemerom nad sedem krížikov na chrbte, politike, súťažiam či vareniu. Nikomu to nepovedzte, ale podozrievam ho najmä zo zaľúbenia sa do monarchie. Fakt má prehľad. A váži si maličkostí. Škoda, že ho nepoznám osobne.
Henrik Groen je pán! Pri všetkých svojich radostiach, starostiach, vrtochoch i účinných návodoch, ako si jeseň života spríjemniť totiž nezabudne použiť vtipný podtón. Na môj údiv je ešte prekvapivo aktívny. Ani si nevšimnete a jasné ciele stanoví i vám. S ním je to starnutie in. S ním nikdy neviete, kde môžete stretnúť šťastie. Alebo, čo objavíte po otvorení chladničky.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Cestujúci nie je len pasažier so vstupenkou na slobodu. Snáď by len zasnene pozoroval ľúbeznú krajinu a užíval si popri tom, ako to už býva výlet za svojimi spomienkami, ale on nie, musí si ostražito všímať podstatnejšie zmeny. Postrehy v leveloch vôlí i charakterov ostatných okoloidúcich. Až sa z neho z minúty na minútu stane človek, ktorého ani vrátnik nepozdraví. Pochybovač o všetkom a všetkých. Cudzinec vo svojom vlastnom tele aj vlasti. A to len preto, lebo má tú smolu, že dýcha v rokoch, keď sa politika stavala na kostiach iných. Keď sa uniformy ľudia ešte báli, lebo si ju spájali s osobným ohrozením. Niesť s ním ťažobu hneď niekoľkých rolí, aké zastáva nebola prechádzka ružovou záhradou. Jeho myšlienkové pochody nejde brať naľahko. V duši sa mi z toho rozhostil smútok. Zamával mnou na sto percent.
Kurz plávania s bonusom nadobudnutia pokoja v rodine na 320 stranách. Knižka Tsunami svojmu názvu nezostala naozaj nič dlžná. Javí sa celkom nevinne, miestami zľahka pošteklí až je to vtipné. No čím bližšie prichádza k svojej podstate, tým je ozrutnejšia. A stiahne vás so sebou skôr, než stihnete napočítať do troch. Nalogáte sa všetkého dosť, vzrušenia, strachu i krívd. Svoju zásluhu na tom, samozrejme má aj charizmatický Richard Krajčo. Ale najväčšiu jeho pani manželka, ktorá to všetko tak (ne)uveriteľne pospájala. Do krásneho sebauvedomenia si toho, ako som vlastne rada, že som, nech už je jak je.
Obdobiu, v ktorom chladný vzduch mení každý výdych na bielu paru a konáre stromov až kvília z objatia ľadom, je síce nateraz koniec, avšak autorka Severskej princeznej mi dopriala osvieženie, akému zmrzlina po členky nesiaha. Ona snáď ani nevie napísať zlú knihu. Začiatok pokračovania Sušičky zo severu je síce pomalší, ale o to viac som sa smela kochať natoľko žiadanou krásou chladu. Tú na stránky diela vytiahla priam poeticky, akoby sa sama v Nórsku narodila. Práve neprvoplánové jadro tejto literárnej lahôdky s osudmi jej vedľajších postáv je tým dôvodom, ktorý moje zmysly extrémne vybičoval. No a záver, ten ma už úplne roztopil. Ešte stále vstrebávam, ako to mohla Michaela Ella Hajduková Arvidovi a Junni urobiť. Som pyšná i vďačná zároveň, že je Slovenka, lebo na ich príbeh len tak ľahko nezabudnem.
Nemám poňatia, ako to tá Michaela Ella Hajduková robí, že dokáže s toľkým citom premostiť tvarovateľnosť aj zodpovednosť doby minulej do tej aktuálnej, ale zakaždým ma dokáže tak zaujať, ohúriť, prekvapiť i rozcítiť až sa moje emócie nevedia rozhodnúť, ktorá sa pretlačí von skôr. A ani pri tejto knihe tomu nie je inak. Jej nápaditosť nemá hranice.
Ja neverím! Zlatý kompas s Čarodejnicami chytili druhý dych. Pretože Mágia rodu Thornovcov je ich fakt vydarená kombinácia. A to nielen po vizuálnej stránke. Tento literárny objav snáď ani nemôže byť viac opradený temnotou, tak zamotaný, záhadný. Stránky diela, kde vedomosti dostali do vienka dar života a múdrosť hlas. Moje želania boli vypočuté. Podpichovačné spoznávanie sa postáv, ktorých našťastie nebolo veľa som si tiež náležite vychutnávala. Ale démonom aj monštrám v tejto knihe som zasvätila svoju existenciu. Silas mi totiž úplne pomotal hlavu.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Pokiaľ patríte k tým, ktorých dobrodružstvo priam vyhľadáva, ušetrím vám čas. Táto knižka je pre malých i veľkých dobrodruhov splnený sen. Plná legiend a mýtov zaobalených do jedného veľkého láskyplného príbehu, ktorý hovorí okrem iného tiež o tom, čo sa môže stať, keď dáme prednosť strachu a začneme živiť silu povier. Navyše, ak vám táto horúčava nedá spávať, jej ľadové prostredie krásne schladí.
