Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
V mojej ♿ hrudi človečie ♥️ tlčie.
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje odznaky
Moje aktivity
Kto by dnes netúžil "pošúchaním lampy" vyslobodiť svojho osobného džina. Keď slzné kanáliky nevládzu natoľko, že aj kuchynský stôl začnete nenávidieť. Keď jediné, čo chcete je, aby niekto prevzal minimálne polovicu ťažoby z pliec trebárs aj len utrením spoteného čela akoby bolo zaroseným sklom. Keď prahnete iba po troške hrdosti či uznania. Keď už viac nechcete byť pre druhých len zábradlím na schodoch. No aspoň raz za čas si kúpiť niečo pre radosť. A nie len vtedy, keď niečo nutne potrebujete. Aspoň raz týždenne si dovoliť cítiť sa pekná. Aj keby to malo byť iba formou nalíčenia rúžu na pery. Predstavte si, takto nejako podobne to tiež vníma každá z postáv príbehu, na ktorý ste práve narazili. Až do momentu, kým si neprajú všetko vrátiť späť, pretočiť ako videokazetu tak intenzívne, až to bolí. Cez tento veľký rodinný portrét autorka prehovára do duše o veciach, z ktorých robíme tabu tak od srdca, nežne a citlivo zároveň, že žiadna inštitúcia, a hádam ani moja mamina by to nezvládla lepšie. Celkom bez ťažkostí ma nabáda k tomu, len tak si s ocinom posedieť. Bez toho, aby nás delili celé pohoria. Kým je ten čas a tá šanca to urobiť. Na prvýkrát som asi ani nepostrehla celú jeho paletu farieb a ťahov. Mimoriadne výstižný kúsok. Mám nad čím premýšľať.
Číst víc
Dátum narodenia Eugenii síce čoskoro prinúti tancovať na tenkom ľade, no to neznamená, že musí úplne zavrhnúť svoje sny o obrazoch a zemi zasľúbenej. Aj napriek tomu, že to nebolo jednoduché, ona celkom sama obnovila neobnoviteľné. A to hotel do seba vsiakol nielen peniaze či tóny hudby, ale i pot a vieru s nespočetným množstvom sĺz. Obdivuhodný výkon. Samou radosťou sa mi za ňu hlava zatočila ako vzala život za pačesy. Vždy vravím, všetko sa dá, keď sa chce. Neuveriteľná ako kniha sama.
Číst víc
Z knihy Belladonna som čakala všeličo. Avšak, že bude zrovna taká, aká je by ma ani vo sne nenapadlo. Je ako počúvanie hádanky. Zatiaľ čo pre iných je Signa svetlom, pre druhých je tmou. A sama nevie, čo z toho je lepšie. I keď sa jej boja, ona ich opakovane k sebe volá. Ja sa už teraz teším na noc, keď ma k sebe zavolá opäť. Túto nostalgiu za seriálom Stratené duše som si totiž vychutnala plným priehrštím. A to je to ešte len prvý diel. Ale diel, ktorý mal povestný cing.
Číst víc
Keď už padá ten piesok zo Sahary, vtrhla som sa na pokračovanie Hrobárovho almanachu. A rozhodne nie je žiadnou vykopávkou. Práve naopak. Fascinujúca ako Egypt samotný. Vyšetrovanie štýlom z prvých sú poslední, z posledných sú prví nikoho nenechá sedieť s vyloženými nohami. Ale na moju veľkú radosť sa v knihe dozvedám tiež viac zo života postáv. Ich charaktery sa odkrývajú veľmi príjemným, ba až hravým spôsobom. Autor presne vie ako a kedy dej spestriť. Teším sa, že Augustin ešte nepovedal posledné slovo.
Číst víc
Z Náhradníka sa zmietam medzi plačom a smiechom. Nie však preto, lebo som prahla po veľkej hromade fotiek zo súkromia, ktoré som nedostala. Na jednej strane sa totiž nedokážem zbaviť dojmu, ako chudáčik princ Harry potrebuje iba silno pofúkať bobo. Ale na druhej strane, ako protirečí sám sebe. Avšak, aby som bola spravodlivá, podarilo sa mu vyviesť ma z omylu. Dokonca hneď niekoľkokrát. Tiež som sa od neho čo to naučila. Komunikácia, komunikácia, komunikácia. Tá je kľúčom. Pričom dôležitejšia je forma, než obsah. A možno síce teraz budem až príliš škodoradostná, no v kútiku duše ma potešilo, že aj vplyvní ľudia sa vedia teda veľmi "pekne" hašteriť pre úplné malichernosti. Každopádne, ani knihou vo voľnom štýle ma o svojej pravde nepresvedčil. Tieto memoáre sú asi pre mňa iná liga, prepáčte.
Číst víc
Som si povedala, práve dnes je skvelý deň na silný hovädzí vývar. Bude však stačiť? Ospravedlní neškodné spoznávanie sa Niny s Alžbetou tú krutosť? Je po nej viac, ako si myslí? Stihnú to vôbec? Napínavý príbeh. Čo napínavý, priam osudový. Miesta, kde aj slnko vyšlo, aj mesiac zapadol namaľoval tak bôľne, že realitu ťažia ešte i dnes. Vážne som nerátala s tým, že babská jazda s autorkou, ktorá mi dovtedy nič nehovorila dopadne na jednotku s hviezdičkou.
Číst víc
Esterčini otcové sa nezdajú, no majú fakt široký záber. Hej, viem, že vojnová téma sa knižne nespracováva jednoducho. Ale to naozaj sa dá o bezodnej a bezhraničnej láske otca k dcére, adopcii, boji proti systému či spoznávaní vlastnej identity písať tak bolestivo? Neverila som vlastným ušiam.
Číst víc
Zo slzy v oku sa naplavil rovno celý oceán. Pretože s týmto príbehom mám možnosť postaviť si na oblakoch vzdušný zámok. S tajomstvami, ktoré ho presahujú. Je výstrelom z dela v spomalenom zábere. Mesto v oblakoch odhaľuje svoje svojské čaro tak étericky, že zvieranie na duši z nepoznaného, ktoré ma postihlo už po pár kapitolách sa vytratilo, čo by kameňom dohodil. Lyrické vymotávanie sa z hmly dejín mu ide úplne prirodzene. Až z toho nos šteklí. Akoby som privoniavala k ruži v rozpuku, a nie ku knihe. Pritom je cítiť hlavne po starom pergamene, pilinách, síre i dechte. Onemela som. Asi ju hneď a zaraz začnem čítať odznova.
Číst víc
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Začnem netradične. Koncom. Vzadu kniha totiž obsahuje vypísaný register použitých výrazov i mien postáv, čo výrazne uľahčuje jej plynulosť. Pretože je tvrdá. Vybrúsená ako diamant, zároveň jemná ako mesačný svit. Horúca ako slnečné svetlo presvitajúce cez záves. Mrazivá ako púštna noc. Hrdá a vzdialená ako zasnežený vrch. A predsa vpustí do srdca chuť zakázaného ovocia. Pozor, nenarážam tým len na pomarančovník. No aby zvíťazili, musia sa najskôr spojiť v jedno. Nech v každej princeznej tkvie drak bez obáv, kedy a ako ho zo seba smie vypustiť. V čínskom roku Draka Převorství u pomerančovníku jednoznačne nesmelo chýbať v mojom zozname prečítaných kníh. Bránu do ríše dobrodružstva otvára dokorán. Ponára do hlbín autorkinej fantázie ako do šírky, tak i do výšky, ku hviezdam až mi uši červenajú. Dokázalo ma zdvihnúť zo stoličky. Nechať sa ním ovládnuť bolo niečo extra. Chutilo priam božsky.
Číst víc
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Kniha má prevažne dokumentárny charakter. Áno, síce obsahuje veľa opisu založeného na samostatných rozprávaniach o osobnostiach postáv, divadelnom predstavení či trávení Vianoc v sibírskom väzení, ale práve ten podľa môjho skromného názoru pekne postupne odlupuje kôru a holé jadro zobrazuje bez okolkov. Každý máme rád inak vystavaný román, na mňa zvolený štýľ ťažkopádne nepôsobí. Srdce mi v prvom rade zo Zápiskov z mŕtveho domu objal zármutok. Nech si hovorí, kto chce, čo chce, nie nadarmo sa ruská literatúra dostala do svetovej klasiky.
Číst víc
