Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
V mojej ♿ hrudi človečie ♥️ tlčie.
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Začnem hneď z kraja. V audioknihe Catherine: princezna z Walesu sa všetky konšpiračné teórie spoločne s historickými faktami uvádzajú na pravú mieru. Z pohľadu budúcej kráľovnej, samozrejme. No užasnuto som počúvala hlavne premenu z dievčaťa na ženu i dámu vo všetkých smeroch. A nie je to iba v tom, že sa vedela narodiť. Mňa osobne by porazilo už len z toľkého prezliekania sa počas dňa. A to nespomínam mať počas celého dňa úsmev nastavený aspoň na 75 -ku ako ja hovorím. Ešte aj teraz sa preto udivene čudujem, koľko toho máme v živote spoločného. Vo vysokých kruhoch rovnako neradi vystupujú na verejnosti, milujú čokoládu, nosia zubný strojček či sú prirodzene zvedaví. Nie každý však šľachtu víta s otvorenou náručou, preto som jej úprimne závidela schopnosť vysporiadať sa s tým natoľko stoicky. Nesmierne sympatické ako ona sama mi tiež prišlo, ako napriek tomu tlaku a výsadám nezabúda, že vždy je čo zlepšovať. Takže, čo sa životopisov týka Robert Jobson je skvelá voľba.
Eliška rozpráva svoj príbeh miestami naozaj zdĺhavo kvôli častému opakovaniu tých istých pasáží, no vzhľadom na jej vek je to pochopiteľné. Dá sa to zniesť bez toho, aby to pôsobilo rušivo. Nie som na autorku zvyknutá, ale povedala som si, tento rok prečítam aj diela, ktorým by som sa inak oblúkom vyhla. A páčilo sa mi, akým spôsobom v knihe ukázala, že človek sa má čomu priučiť dokonca aj na smrteľnej posteli. Ešte viac sa mi páčilo, že Eliška o šťastí iba nehovorila, ona tak žila. Pri všetkých jej vzostupoch i pádoch, (a že ich veru nebolo málo) pre moje navždy už zostane dámou do špiku kosti.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Viete čo je zaujímavé? Jaroslav Zibura je pre mňa úplná novinka. A to som sa už od prvej strany bavila hlavne na jeho účet. Čo milujem a obdivujem najviac na svete, keď si človek vie urobiť srandu hlavne sám zo seba. Tak ako je možné, že Prázdniny v Česku (alebo inú autorovu knihu) nemám prelúskanú už od jej vydania? Veď ono som si navyše ešte aj zaspomínala na kvalitné filmy, od hladu som taktiež neumrela a dokonca do spevu mi bolo. A ani historické okienko nechýbalo. Cestopis presne jak má byť. Tak hurá na výlety!
Láska rôznych podôb je tým pocitom, ktorý v Tam, kde číha vlk udáva tón, aby postavy znovu našli spoločný pulz. Čítajte pozorne a zistíte ako im bili srdcia. Od strachu, hrôzy, zmätku, ale i čírej blaženosti. Pravdepodobne ste už prišli na to, že slová v tejto knihe idú pod kožu. Zrovna mlčanie si teda nevyberajú. Ani o veciach nevypovedanych či nedopovedaných. Napriek tomu to, že sa dá ešte i dnes natoľko oklieštiť vôľa je pre mňa nepochopiteľné. S takou výraznou a pritom tenkou knihou som sa už dávno nestretla.
S knihou Tvoja neprítomnosť je tma ma navštívilo obrovské šťastie. Ten šteklivý druh, ktorý ma rozchichoce celú od hlavy až po päty. Ten zvláštny druh, ktorý mi osvieži ducha, rozžiari pleť a zažne úsmev na tvári vždy, keď má cestu okolo. Musím podotknúť, že na základe anotácie som s tým vôbec nepočítala. Však ona je hotový rébus. Toľko vzájomne sa prekrývajúcich osudov postáv prenasledovaných metafyzickými, dosť zásadnými otázkami. A tak komplexný obraz. Mätúci i dojímavý zároveň. Výsledok? Chcem do seba nasávať tento príbeh stále. Znova a znova.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
S knihou Amerikánka žiadneho čitateľa ani len nenapadne pomyslieť si, že nemal odkiaľ vedieť, ako rýchlo sa dá zvyknúť si na to ľahké a jednoduchšie, až to zrazu pripomína život ako z reklamy. Či aké privilégium je mať tú možnosť môcť si dovoliť niekoho pozvať na obed. Alebo že závidieť môžeme nielen teplú vodu, sprchu a klimatizáciu dokonca i v kuchyni, ale aj zajtrajšok samotný. Lebo niekto je ešte aj dnes nútený osvojiť si cudzí prízvuk, len aby nevytŕčal na sto honov. Pretože sa narodil s kožou, ktorá nie je biela. Úprimne, akonáhle som si uvedomila, že jediným želaním takéhoto človeka je môcť sa znova narodiť, keďže ešte aj jeho vlasy voňajú ako jeho, veľmi som zosmutnela. A už mi nezišlo z mysle, kto alebo čo vlastne potom rozhoduje o tom, koho možno považovať za človeka. No práve to zapálenie zmierňovať chyby napriek všetkému robí z tohto príbehu lásku od prvej strany. Minimálne pre mňa.
Byť ako čitateľka spolucestujúca v Cirkusovom vlaku je naozaj fascinujúce. Pretože kam ide Cirkusový vlak, tam sa dejú zázraky. No tiež sa mi páči, že jednotlivé zastávky postáv, ktoré jeho vagónmi doslova žijú, do cieľovej destinácie za šťastím neboli až také priamočiare. Ako krásne sa vlastne aj kus kovu môže podieľať na odhodlaní či obetavosti ľudských duší. Malo to svoje čaro.
Kniha navodzujúca nepredstaviteľný strach, ale i nekonečnú nádej. Strážiaca si príbeh s nádychom dobrodružstva. Za svoje tajomstvá však bojuje ako nikto iný. A či už štyridsiaty deň leje ako z krhly alebo praží ako na Sahare, vie aj veci (od)pustiť. Cítila som sa pri nej akoby som si znova po prvýkrát odbaľovala Kinder vajíčko.
Dokonalá vo všetkých smeroch. Tretí diel je za mňa najbrutálnejší. A zase som aj o niečo málo múdrejšia. Takže mi naháňa hrôzu a teší ma zároveň. Čo som neverila, že sa niekedy odohrá. Super!
Druhý diel o hodne pritvrdil a zosobnel. Doslova sa v ňom hrá o čas. Ani mne veru nebolo všetko jedno. A to som si myslela, že s obohranou témou už autorka veľa vody nenamúti. No kniha má švih na tých správnych miestach. Ani neviem ako a zrazu som na jej konci.
