Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Čítam, aby som cítila.
Čítam, aby som rástla.
Čítam, aby som sa vracala domov.
Oblíbené literární žánry
Moje srdcovky
Moje aktivity
Prekrásne ilustrácie.
Prekrásne písmo.
Prekrásne myšlienky.
Prekrásny príbeh.
Prekrásna jednoduchosť.
Prekrásny obal.
PREKRÁSNA KNIHA.
Cvak, cvak. Autorka spolu so svojimi blízkymi v bezpečí domova, zamknutá na niekoľko západov. Pred dverami? Koronavírus.
Počet dní strávených v karanténe stúpa, napätie v dome tiež. Dobré jedlo je zaručená prvá pomoc nielen v čase krízového stavu. Myslím, že i preto v knihe nie je núdza o zaujímavo popísané recepty na kulinárske delikatesy. Sú servírované spolu so zážitkami nielen z obdobia nevyhnutnej izolácie. Milé príbehy o rodinných príslušníkoch a známych zahrejú silou svojich slov dušu každého čitateľa . Väčšinu kapitol uzatvárajú spisovateľkine rýmované rady a postrehy zo života. Och, ďakujem za ne! Účinok majú totiž taký, že život ma nikdy baviť neprestane! :-)
Existuje vôbec niekto, kto by pochyboval o tom, či môže byť kniha Haliny Pawlowskej nabitá vtipnými situáciami a inteligentným humorom? Ak áno, tak si tiež musí myslieť, že Zem je plochá!
Autorka zapichla špendlík do svojej cestovateľskej mapy na čarovnom mieste poľsko-bieloruského pohraničia. Pýtala sa domácich, križovala krajinu močiarov a hmiel, načúvala šeptuchám. Po dvoch rokoch prepletania sa legendami a príbehmi iných tak vznikla krásna kniha Aleny Sabuchovej o dospievaní, zázrakoch a trpezlivosti.
Prečo sa pred domami šeptúch tvoria rady ľudí prichádzajúcich zblízka i zďaleka? Veria, že ich šepot lieči. Alebo zaklína. Trpezlivo čakajú na šeptuchino odriekanie stíšeným hlasom, potom na zázrak.
I tieto výrazné čriepky miestnych tradícií sledujú dve dospievajúce dievčatá, ktorých očami čitateľ vidí životné osudy obyvateľov magického Podlasia. Opisy ľudí, situácií sú nádherne uveriteľné, často až dojímavo výstižné. Popretkávané myšlienkami, vďaka ktorým som mohla čítať svoju vlastnú myseľ. A ten humor! Prudko zábavný aj melancholický, vysmievajúci sa dokonca i smrti.
Od niektorých šeptúch ľudia odchádzali spokojní, do darovaného chleba im totiž zapekali pokoj a ticho, akým sa k nim prihovárali. Ja som spokojná tiež. Autorka pre mňa totiž vpísala do knihy úžasný literárny zázrak.
Príbeh je vystavaný okolo výroby tvídu, ktorý na seba v poslednom období strháva svetlá predvádzacích mól čoraz viac. Obrovským zdrojom inšpirácie pri jeho tvorbe je drsná, no zároveň nádherná krajina Vonkajších Hebríd. I keď sa dej neodohráva len na týchto škótskych ostrovoch, farby rašeliny, vresu a tisícov odtieňov mora sú votkané nielen do látky, ktorú nosili králi a dvorania, ale do celej knihy.
Vrstvy detektívneho vyšetrovania vedeného v súčasnosti sú prekladané minulosťou manželského páru, ktorý je stredobodom všetkých udalostí, dych berúcimi opismi prírody a zaujímavosťami zo sveta módneho priemyslu. Páčilo sa mi, že príležitosť k sprostredkovaniu príbehu čitateľovi dostal rozprávač deja i samotná hlavná hrdinka, kedy bol príbeh rozprávaný v prvej osobe. Záverečné vyústenie sa však zjavilo akosi prirýchlo, a nie som presvedčená o miere jeho pravdepodobnosti. Niektoré línie deja ostali otvorené, no tu sa aspoň mohla vyblázniť moja predstavivosť :-)
Pre obyvateľov Hebríd tieto ostrovy predstavujú stabilitu v rýchlo sa meniacom okolitom svete. Ja viem, že ak siahnem po knihe Petra Maya z prostredia Škótska, razom sa ocitnem v tejto fascinujúcej krajine.
Dobre vychované deti musí byť vidieť a nie počuť. Majú povinnosť robiť dokonalé veci, perfektným spôsobom. Hovoriť to, čo sa patrí, a nie to, že im podávaný malinový krém s vanilkovými opekancami nejde dole krkom. Nejako takto popisuje svoje vnímanie pravidiel výchovy v tradíciami spojenom zväzku talianskych a francúzskych aristokratických rodín autorka knihy.
Povinnosti, režim, pravidlá. A to stále dokola. Vlastné nepohodlie z veľkých očakávaní vložených do presne nalinkovanej budúcnosti aristokratického potomka. Obavy z obmedzovania vlastných snov. Proti tomu stojí úžasná autorkina predstavivosť, schopnosť sledovať a vtipne definovať správanie ľudí vo svojom okolí. Gin zamaskovaný v čajníku, aby nepútal pozornosť „dobre vychovaných“ prítomných? Funkcie bidetu privádzajúce dámu so spôsobmi do mdlôb. Spoločenské konverzácie pripomínajúce náročné šachové partie.
Grófka... teda pardon, žiadna grófka, keďže šľachtický titul sa ženskými potomkami v Taliansku a Francúzsku nededí, no i tak rodné priezvisko rozprávačky deja doširoka otvára dvere do najvyššej spoločnosti... prostredníctvom svojej osoby málovravného dieťaťa a mladej dámy bojujúcej o vlastné miesto pod slnkom, popisuje svoje životné príbehy s humorom, iróniou, jemnou melanchóliou aj náznakom rebélie.
Myslím, že napriek tomu, že nepochádzam zo šľachtického rodu, som dobre vychovaná. Čítam totiž krásne knihy ;)
Ak si užívate čítanie knihy v kaviarni, počas obedňajšej prestávky v práci alebo pred spaním, krimipoviedky zozbierané jedným z najpopulárnejších autorov súčasnosti sú dokonalou voľbou! Príbehy sú dlhé tak akurát, postavy a situácie až zimomriavkovo psychologicky vykreslené. Strany knihy sa otáčajú takmer rýchlosťou svetla!
Jednotlivé dejové línie, osoby, zápletky sú také rozmanité, že ma neustále držali v príjemnom napätí. Čo bude ďalej? Ako sa poviedka skončí? Záver niekedy nebol jednoznačný, ostal len naznačený, čo poviedku ešte viac priblížilo k podstate medziľudských vzťahov.
Som vinná. Priznávam. Pri čítaní antológie Najlepších amerických krimipoviedok som premýšľala ako zločinec. Niekoľkokrát. Mala som totiž pocit, že som priamym účastníkom deja. A o to v knižných príbehoch ide! ;)
Japonská literatúra je zvláštna. Iná a výnimočná. Rovnako ako pravidlá, ktorými sa riadia zážitky osôb - cestovateľov v čase zo štyroch príbehov tejto knihy, ktorých dej sa začína (alebo končí?) v kaviarni. Myslím, že tieto nie dlhé príbehy sa čítajú trochu ako rôzne divadelné hry, pri ktorých sa nemenia kulisy. Pre mňa dokonalé.
Koľko talentu musí mať spisovateľ, aby bol schopný takto výstižne a pútavo sprostredkovať osudy ľudí, ich odpovede na otázky začínajúce sa zvyčajne spojením slov „Čo by bolo bývalo, keby...“!? A zároveň prirodzene naviesť čitateľa k tomu, aby sa zamyslel nad možnosťami vlastnej voľby pri podobných príležitostiach, ktoré by sa mohli vyskytnúť v jeho živote.
Takže. Čo by som urobila ja? Vrátila by som sa do konkrétneho momentu svojej minulosti? Popremýšľam nad tým... Kým vychladne moja káva :)
Je Paríž naklonený láske ako z románu? Nazýva sa táto metropola javiskom sveta oprávnene? Stáva sa prijímací pohovor na prestížnu školu významnejším ako jej samotné absolvovanie?
Informácií a zaujímavostí je v tejto knihe neúrekom. Ich odborné, a zároveň pútavé podanie vo mne vyvolalo pocit, akoby som sama v Paríži žila, stala sa súčasťou francúzskej histórie, umenia, všedných dní.
Tomu, kto chce vidieť, počuť, spoznať Paríž, odporúčam siahnuť po tejto knihe. Iskrivej a bohatej na chuť ako francúzske víno! ;)
Kniha Erin Morgenstern je vyjadrením lásky k príbehom, ich rozprávaniu. Od prvej po poslednú stránku je naplnená mýtmi a symbolmi. Jednotlivé časti knihy sa navzájom prepletajú, obsah každej kapitoly tancoval s mojou predstavivosťou v bláznivom tempe.
Príbehy v knihách, nádobách, nakreslené na stenách. Príbehy v príbehoch. Poletovala som medzi nimi ako včely z kvetu na kvet – včely sú popri meči, kľúči, srdci, pierku a korune dôležitým symbolom deja – a snívala s otvorenými očami.
Svadobné a eventové agentúry, tetovacie štúdia, pripravte sa. Mám tušenie, že z Bezhviezdneho mora sa stane nový fenomén! ;)
Čo tomuto dielu z pera klasika anglickej humoristickej literatúry nechýba? Postrehy o vzťahoch detí a dospelých. Humorné situácie bežných dní nielen samotného spisovateľa. Rozsiahle úvahy o láske a ľudskej existencii. Vtipný popis strastí privykania si životu na vidieku. Citáty ľudí známych i neznámych. Klasický britský humor, ktorý obzvlášť popisovanému obdobiu dejín Spojeného kráľovstva nesmierne pristane.
Čo tomuto románu autora celosvetovo obľúbeného diela Traja muži v člne chýba? Vôbec nič! ;)
