Simona Pikusová

10

Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?

Založit si profil
O mně

Milujem knihy. Milujem myslieť myšlienkami iných. Milujem vôňu papierových príbehov.

Oblíbené literární žánry

Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?

Založit si profil
O mně

Milujem knihy. Milujem myslieť myšlienkami iných. Milujem vôňu papierových príbehov.

Oblíbené literární žánry
Zobrazit více

Moje srdcovky

Moje odznaky

Moje aktivity

10
10

Simona Pikusová napsala recenzi

14.06.2021 18:26

Wow knižný debut Willa Deana sa odohráva v prostredí švédskeho vidieka, kam sa tento britský autor presťahoval v roku 2012. Drsnosť severskej prírody sa mi cez vykreslené scenérie a použité prirovnania dostala poriadne pod kožu. K tomu pochmúrne počasie, husté ihličnaté lesy, soby, zvláštni ľudia a napätie, keď som v duchu na hlavnú hrdinku kričala: „Nieeee!“.

Zbožňujem knihy, pri čítaní ktorých vstrebávam informácie všetkými svojimi zmyslami. Prisahám, že som miestami cítila vôňu ihličia, chuť pripravovaných jedál, aj bolesť štípancov od komárov. A zahalená živelnou severskou prírodou, ktorej opisy neubrali príbehu na dynamickosti ani hĺbke, sa teším na ďalší diel tejto série.

Čti víc

10
10

Simona Pikusová napsala recenzi

18.05.2021 19:26

Československo v roku 1968. Žiadna ľahká téma. Martina Formanová, hodná svojej povesti skúsenej a obľúbenej krotiteľky písaného slova sa jej zhostila... inak. Áno, v knihe je cítiť ťažoba neistôt, obáv, strachu v rôznych podobách. Nájdu sa v nej aj odvážne plány a neľahké rozhodnutia nasledované zmarenými očakávaniami.
Fakty autorka neohýba, ale keďže sú príťažlivo doplnené o ľudskú stránku postáv - najmä Pavlíniných rodičov - a skutočnosti odľahčené humornými prirovnaniami, príbeh je radosť čítať!

Kniha je zameraná na obdobie predchádzajúce svetovému úspechu Pavlíny Pořízkovej, no tieto roky nepochybne sformovali jej osobnosť i pre kariéru topmodelky .
Citlivý pohľad na komunistickým režimom hlboko ovplyvnený osud jednej rodiny by však rovnako mohol byť mementom prípadu malej Anežky, Petra alebo úplne iného dieťaťa vtedajšej doby.

Čti víc

10
10

Simona Pikusová napsala recenzi

15.05.2021 18:35

Nazvať detektívku krásnou sa nemusí zdať úplne vhodné, ale... detektívne romány Michaely Klevisovej ma vždy dostanú! Žijem postavami, miestami, dejom, ktorý sa rozvíja, prekvapuje a dokonalo uspokojuje moju čitateľskú dušu. Príde mi, akoby som príbehy v knihe sledovala spoza jednosmerného zrkadla – to z vyšetrovacích miestností, viete, ktoré myslím – a nemálo krát sa mi od očakávaní, zápletiek a rozuzlení tají dych.
„Drak spí“, no pri čítaní tejto detektívky som ja teda mala od spánku ďaleko! :-)

Čti víc

10
10

Simona Pikusová napsala recenzi

06.05.2021 18:34

Milujem takéto knihy! Milujem, keď sa dozviem niečo nové, a pritom sa zabavím.

Autorka má nesporný talent vidieť veci pozitívne, motivuje vnímať svet ako šťastné miesto. Dokáže poukladať príbehy z cudzej krajiny za „Malou mlákou“ na stránky knihy pútavo a s vtipným vyústením takmer v každom odseku. Zaujímavé témy, informácie, ktoré možno nepozná ani sám pán Google a svieži humor k tomu. Dokonalá kombinácia! Niet div, že bol Alene Damijo v škole, kde učí – som si istá, že jednohlasne –udelený titul „ministerka zábavy“.

Čti víc

10
10

Simona Pikusová napsala recenzi

25.03.2021 10:26

Dej knihy, jeho zápletky a zvraty sú vsadené do malebnej francúzskej dedinky Giverny. Áno, presne tam Claude Monet maľoval počas veľkej časti svojho života. Autor popretkával vytvorené línie príbehu faktami o svetoznámom maliarovi, mnohé miesta popísané v knihe sa nachádzajú na umelcových obrazoch v múzeách a súkromných zbierkach po celom svete.

Z počiatku na mňa vykresľované udalosti pôsobili milo a priateľsky, obdobne ako v dielach Agathy Christie, no postupne začali temnieť. Ako Monetove lekná. A pribúdali záhady, navzájom akoby nesúvisiace detaily. Autor ich však držal pevne vo svojich rukách, rozvíjal ich a navzájom prepletal, a mňa ako čitateľa nechával v neustálom napätí.

Dedina Giverny v knihe Čierne lekná pôsobí ako javisko vytvorené pre prazvláštnu divadelnú hru určenú húfom turistov, Monetove záhrady sú jej najpodstatnejšou kulisou. Tr?s bien, pôsobivé dielo!

Čti víc

10
10

Simona Pikusová napsala recenzi

11.03.2021 20:29

Českej autorke tejto útlej knihy, dlhoročnej obyvateľke Francúzska, ktoré ju neprestáva prekvapovať svojou nádherou, učarovalo písané slovo. Necháva sa pohltiť ťahmi perom, neúnavne kladie myšlienku za myšlienkou. Vyžíva sa v opisoch príťažlivosti Provensálska, jeho malebných vrchov a údolí, autenticity mestečiek a kaviarní. A je to práve prostredie kaviarní, v ktorom sa cíti, akoby cez kľúčovú dierku sledovala krásy krajiny a života v nej.

Ak počítate s tým, že sa z Pohľadníc z kaviarne dočítate mnoho zaujímavých faktov a informácií o zemi zvlnených kopcov a nekonečných levanduľových polí, prerátate sa :-) Niekoľko nevšedných poznatkov sa predsa len dozviete, sú podané milo a pútavo. Za mňa škoda, že ich v knižke nie je viac.

Poetické úvahy a mnohé metafory - predpokladám, že plynúce z autorkinej výnimočne bohatej predstavivosti - ma však príjemne naladili na čarovnú atmosféru južného Francúzska a prečítanie si ďalších knižných pozdravov Lenky Horňákovej Civade.

Čti víc

10
10

Simona Pikusová napsala recenzi

10.02.2021 21:04

Čo ma motivovalo k výberu tohto titulu? Najskôr to bol jeho dlhý názov a krásna obálka. Oboje bolo prísľubom toho, že sa čo-to dozviem aj o tvorivom písaní. A tak sa aj stalo :-)

Kniha je príbehom v príbehu. To sa mi páčilo! Dej sa pre mňa rozbiehal akoby nerozhodne, no keď sa obyvatelia domova pre seniorov, ktorí boli kedysi nielen súčasťou umeleckej smotánky, ale priamo tvorcami spisovateľského neba opäť odhodlali k písaniu, bola som zvedavá na výsledok. Svoju príležitosť ovplyvniť udalosti dostali láska, inšpirácie a múzy i druhé šance. Dôležitú rolu zohrával čas. S príchodom jednej z hlavných postáv na scénu domova akoby začal plynúť rýchlejšie a hranice medzi vytvoreným príbehom a skutočnosťou sa začali postupne rozmazávať.

Tieto dva príbehy v jednom (a oba majú dokonca konce! :-)) by som odporučila tým, ktorí chcú siahnuť po ľahšom čítaní, i keď sem-tam som sa v dlhých vetách autorky trochu strácala. Tým, ktorým nevadí, že z knihy dýcha koniec ľudského života. Nechýbajú však ani humorné scény a priestor pre zdanlivo nemožné.

Život vraj nemožno obsiahnuť slovami. Ľudia s dušami umelcov, pre ktorých je literárna tvorba zmyslom života by sa o to tak, ako obyvatelia Domova slávnych spisovateľov mali pokúsiť. A táto kniha je pre to skvelou motiváciou. Netreba však váhať a zabudnúť na čas... Tik – tak...

Čti víc

10
10

Simona Pikusová napsala recenzi

31.01.2021 09:16

Pozorovacie schopnosti Evžena Božeka, autora knihy a skutočného kastelána v jednej osobe musia byť dokonalé. Píše úprimne a och, ako vtipne!

Vykreslenie rozmanitých osôb príbehu i všetkého, čo sa udialo nielen za múrmi zámku s pestrou históriou sa mi čítalo nesmierne príjemne a dej, podávaný vo forme denníka sa svižne odvíjal. Humor, záhady, priestor na zamyslenie sa. Nechýbalo mi vôbec nič!

Kedysi som niekde čítala zoznam vecí, na ktorých by sa človek vraj nemal smiať. Popri výrazoch na tvárach ľudí tesne pred kýchnutím si v ňom boli uvedené aj knihy. Tvorca zoznamu rozhodne nečítal Denník kastelána! :-)

Čti víc

10
10

Simona Pikusová napsala recenzi

24.01.2021 19:51

Rýchly sled udalostí, hrôz a odhalení. Hlavná hrdinka Emma odkryje hneď viacero vrstiev svojej osobnosti, k čomu dochádza aj pri niekoľkých ďalších postavách príbehu. Ako psychologička a rozprávačka v jednej osobe u čitateľa striedavo vzbudzuje dôveru, a naopak pochybnosti o racionálnosti jej úsudku.

Kniha sa začína napínavou scénou odohrávajúcou sa v minulosti. A tej som uverila najviac, strach sa mi zahryzol akoby do duše. Na ďalších stranách knihy, kde sa Emmin život stáča do nekontrolovateľnej špirály síce nie je o napätie a dejové zvraty núdza, no myslím, že k realite blízko nemajú. Predpokladám však, že autorovi išlo najmä o intenzívny knihomoľský zážitok.

Prečítala by som si Fitzekov Balík znovu? Nie. Prečítam si inú knihu od tohto nemeckého autora psychothrillerov? Áno.

Čti víc

10
10

Simona Pikusová napsala recenzi

21.01.2021 10:20

Kniha by sa pokojne mohla nazývať „Jedno popoludnie ľúbostnej aféry“. To by ale nebolo spravodlivé. Prečo? Lebo tento príbeh dvoch ľudí, ktorí sa vo svojom vlastnom svete milujú takmer po štvrťstoročie, v sebe nesie oveľa viac.

Caitlin a Michael sú stredobodom detailne nádherných opisov zmýšľania človeka pri nekonečne sa opakujúcich úvahách o rozhodnutí zmeniť svoju životnú cestu. No čas je rovnako dôležitou „postavou“ príbehu. Mení miesta, intenzitu naliehavosti odhodlaní a pocitu povinnosti, odtiene vášne, odvahu človeka. Čas má večne rozohranú šachovú partiu i s vnímaním smrteľnosti. Smutné? Áno.

Autor plynulo prechádza hranicami minulosti a prítomnosti, strieda zdieľanie Caitlininej a Michaelovej perspektívy. Spriaznenosť týchto osôb, duševná i fyzická, intímne rozhovory, kde i ticho más svoju váhu, je dojímavá. Prečo sa toľké roky neodhodlali ku spoločnému životu? Sú presvedčení o tom, že tie krátke ukradnuté popoludnia na „ich“ Coney Islande sú všetkým, čo si od osudu zaslúžia? Čakajú na dokonalý okamih, ktorý sa však môže vzďaľovať večne? Billy O’Callaghan, i keď nie jasnými slovami, odpovede na tieto otázky vo svojom citlivom diele naznačuje. A necháva priestor pre mnohé myšlienky a ďalšie otázky.

Čti víc

„Čteš-li knihu napoprvé, poznáš nového přítele, čteš-li ji podruhé, potkáš starého. “

Čínské přísloví