Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Čítam, aby som cítila.
Čítam, aby som rástla.
Čítam, aby som sa vracala domov.
Oblíbené literární žánry
Moje srdcovky
Moje aktivity
Dej knihy, jeho zápletky a zvraty sú vsadené do malebnej francúzskej dedinky Giverny. Áno, presne tam Claude Monet maľoval počas veľkej časti svojho života. Autor popretkával vytvorené línie príbehu faktami o svetoznámom maliarovi, mnohé miesta popísané v knihe sa nachádzajú na umelcových obrazoch v múzeách a súkromných zbierkach po celom svete.
Z počiatku na mňa vykresľované udalosti pôsobili milo a priateľsky, obdobne ako v dielach Agathy Christie, no postupne začali temnieť. Ako Monetove lekná. A pribúdali záhady, navzájom akoby nesúvisiace detaily. Autor ich však držal pevne vo svojich rukách, rozvíjal ich a navzájom prepletal, a mňa ako čitateľa nechával v neustálom napätí.
Dedina Giverny v knihe Čierne lekná pôsobí ako javisko vytvorené pre prazvláštnu divadelnú hru určenú húfom turistov, Monetove záhrady sú jej najpodstatnejšou kulisou. Tr?s bien, pôsobivé dielo!
Českej autorke tejto útlej knihy, dlhoročnej obyvateľke Francúzska, ktoré ju neprestáva prekvapovať svojou nádherou, učarovalo písané slovo. Necháva sa pohltiť ťahmi perom, neúnavne kladie myšlienku za myšlienkou. Vyžíva sa v opisoch príťažlivosti Provensálska, jeho malebných vrchov a údolí, autenticity mestečiek a kaviarní. A je to práve prostredie kaviarní, v ktorom sa cíti, akoby cez kľúčovú dierku sledovala krásy krajiny a života v nej.
Ak počítate s tým, že sa z Pohľadníc z kaviarne dočítate mnoho zaujímavých faktov a informácií o zemi zvlnených kopcov a nekonečných levanduľových polí, prerátate sa :-) Niekoľko nevšedných poznatkov sa predsa len dozviete, sú podané milo a pútavo. Za mňa škoda, že ich v knižke nie je viac.
Poetické úvahy a mnohé metafory - predpokladám, že plynúce z autorkinej výnimočne bohatej predstavivosti - ma však príjemne naladili na čarovnú atmosféru južného Francúzska a prečítanie si ďalších knižných pozdravov Lenky Horňákovej Civade.
Čo ma motivovalo k výberu tohto titulu? Najskôr to bol jeho dlhý názov a krásna obálka. Oboje bolo prísľubom toho, že sa čo-to dozviem aj o tvorivom písaní. A tak sa aj stalo :-)
Kniha je príbehom v príbehu. To sa mi páčilo! Dej sa pre mňa rozbiehal akoby nerozhodne, no keď sa obyvatelia domova pre seniorov, ktorí boli kedysi nielen súčasťou umeleckej smotánky, ale priamo tvorcami spisovateľského neba opäť odhodlali k písaniu, bola som zvedavá na výsledok. Svoju príležitosť ovplyvniť udalosti dostali láska, inšpirácie a múzy i druhé šance. Dôležitú rolu zohrával čas. S príchodom jednej z hlavných postáv na scénu domova akoby začal plynúť rýchlejšie a hranice medzi vytvoreným príbehom a skutočnosťou sa začali postupne rozmazávať.
Tieto dva príbehy v jednom (a oba majú dokonca konce! :-)) by som odporučila tým, ktorí chcú siahnuť po ľahšom čítaní, i keď sem-tam som sa v dlhých vetách autorky trochu strácala. Tým, ktorým nevadí, že z knihy dýcha koniec ľudského života. Nechýbajú však ani humorné scény a priestor pre zdanlivo nemožné.
Život vraj nemožno obsiahnuť slovami. Ľudia s dušami umelcov, pre ktorých je literárna tvorba zmyslom života by sa o to tak, ako obyvatelia Domova slávnych spisovateľov mali pokúsiť. A táto kniha je pre to skvelou motiváciou. Netreba však váhať a zabudnúť na čas... Tik – tak...
Pozorovacie schopnosti Evžena Božeka, autora knihy a skutočného kastelána v jednej osobe musia byť dokonalé. Píše úprimne a och, ako vtipne!
Vykreslenie rozmanitých osôb príbehu i všetkého, čo sa udialo nielen za múrmi zámku s pestrou históriou sa mi čítalo nesmierne príjemne a dej, podávaný vo forme denníka sa svižne odvíjal. Humor, záhady, priestor na zamyslenie sa. Nechýbalo mi vôbec nič!
Kedysi som niekde čítala zoznam vecí, na ktorých by sa človek vraj nemal smiať. Popri výrazoch na tvárach ľudí tesne pred kýchnutím si v ňom boli uvedené aj knihy. Tvorca zoznamu rozhodne nečítal Denník kastelána! :-)
Rýchly sled udalostí, hrôz a odhalení. Hlavná hrdinka Emma odkryje hneď viacero vrstiev svojej osobnosti, k čomu dochádza aj pri niekoľkých ďalších postavách príbehu. Ako psychologička a rozprávačka v jednej osobe u čitateľa striedavo vzbudzuje dôveru, a naopak pochybnosti o racionálnosti jej úsudku.
Kniha sa začína napínavou scénou odohrávajúcou sa v minulosti. A tej som uverila najviac, strach sa mi zahryzol akoby do duše. Na ďalších stranách knihy, kde sa Emmin život stáča do nekontrolovateľnej špirály síce nie je o napätie a dejové zvraty núdza, no myslím, že k realite blízko nemajú. Predpokladám však, že autorovi išlo najmä o intenzívny knihomoľský zážitok.
Prečítala by som si Fitzekov Balík znovu? Nie. Prečítam si inú knihu od tohto nemeckého autora psychothrillerov? Áno.
Kniha by sa pokojne mohla nazývať „Jedno popoludnie ľúbostnej aféry“. To by ale nebolo spravodlivé. Prečo? Lebo tento príbeh dvoch ľudí, ktorí sa vo svojom vlastnom svete milujú takmer po štvrťstoročie, v sebe nesie oveľa viac.
Caitlin a Michael sú stredobodom detailne nádherných opisov zmýšľania človeka pri nekonečne sa opakujúcich úvahách o rozhodnutí zmeniť svoju životnú cestu. No čas je rovnako dôležitou „postavou“ príbehu. Mení miesta, intenzitu naliehavosti odhodlaní a pocitu povinnosti, odtiene vášne, odvahu človeka. Čas má večne rozohranú šachovú partiu i s vnímaním smrteľnosti. Smutné? Áno.
Autor plynulo prechádza hranicami minulosti a prítomnosti, strieda zdieľanie Caitlininej a Michaelovej perspektívy. Spriaznenosť týchto osôb, duševná i fyzická, intímne rozhovory, kde i ticho más svoju váhu, je dojímavá. Prečo sa toľké roky neodhodlali ku spoločnému životu? Sú presvedčení o tom, že tie krátke ukradnuté popoludnia na „ich“ Coney Islande sú všetkým, čo si od osudu zaslúžia? Čakajú na dokonalý okamih, ktorý sa však môže vzďaľovať večne? Billy O’Callaghan, i keď nie jasnými slovami, odpovede na tieto otázky vo svojom citlivom diele naznačuje. A necháva priestor pre mnohé myšlienky a ďalšie otázky.
Nie je potkan ako potkan. Potkanom sa môže stať i postava detektívneho románu. A vďaka za to, keďže prostredníctvom tejto slovnej hračky sa začína rozpletať sieť hriechov, tajomstiev minulosti i ľudských pováh.
Kniha sa mi čítala príjemne, zrozumiteľne a jednotlivé dejové línie sa zaujímavo prelínali. Milo mi padlo i to, že kulisy hlavného príbehu tvorí moje rodné Slovensko a mnohé z miest som si vedela v mysli dokonalo predstaviť. Popisy osôb ma bavili, miestami rozosmiali aj šokovali svojím konaním. O nečakané zápletky a prekvapivé zvraty nebola núdza, i keď niektoré som predpokladala a vyskytla sa i obsahová chybička.
Potkan predstavuje dôkazový materiál o nespornom spisovateľskom talente autora, a zároveň kopec dôvodov, prečo sa vrhnúť na ďalšie detektívne diela Františka Kozmona a mať pripravených 5 hviezdičiek ;-)
Hľadáte šťastie? Prepadávate sa do bezvýraznosti dní svojho života? Pochybujete o spravodlivosti osudu?
Útlu knihu Iriny Seminy som čítala počas obdobia vianočných sviatkov. Myslím, že i preto som si obľúbila jej miestami až detsky naivný obsah. Však sama ruská autorka sa považuje za rozprávkterapeutku. Predpokladám, že je rozhodnutá liečiť duše čitateľov prostredníctvom láskavých myšlienok svojich poviedok, ktoré sú po tematickej stránke rozmanité, a každá z nich poučne a pôvabne ukončená.
Šťastie má mnoho podôb. Je veľké i nenápadné. Cesta k nemu môže byť priama alebo kľukatá. Ak sa rozhodnete pozvať do svojho života svetlo a teplo, kniha Obchod so šťastím a jej čarovné bytosti vás navedú správnym smerom ;-)
Príbeh ako dôkaz toho, že Jozef Karika dokáže žonglovať so slovami i emóciami čitateľa. Zas a znova ma presvedčil o tom, aká tenká je niekedy hranica medzi nádejou a hrôzou.
Tma. Také jednoduché slovo! No môže byť poriadne komplikovaná. Nechá nás okúsiť rôzne druhy ticha a strachu. Priestor okolo nás bez orientačných bodov zmení tvar. Ako blízko je v tme „blízko“?
Sleduje nás niekto alebo nám túto predstavu našepkáva temná hrôza? Hovorí sa, že v núdzi poznáš priateľa. Je podvedomie pre človeka kamošom? Uvidí sa. I keď v tme alebo Tme kto vie? ;)
Každému milovníkovi napínavých príbehov pri čítaní tejto knihy zaplesá srdce. Oprava: Každému milovníkovi napínavých príbehov pri čítaní tejto knihy srdce mnohokrát zovrie strachom.
Biela, hráškovo zelená, sem-tam tmavomodrá. Takmer bezstarostné detstvo Vincenta van Gogha. Spomienky na brata Thea, lúky v ich rodisku, prvé ohromujúce vnímanie farieb. Boh a otázky s ním súvisiace, ktoré autoritatívny otec - kazateľ považuje za rúhanie.
Červená, hnedá, čierna. Spoznávanie čara i rozmarov opačného pohlavia. Približovanie sa svetu umenia, no zároveň stále častejšie sa opakujúce záchvaty, ktoré van Goghovi čeria myseľ. Zistenie, že svet je i temný, s čím súvisí vznik pochybností o spravodlivosti či existencii Boha.
Oranžová, purpurová, sivá. Pobyt v Paríži a stretnutia s uznávanými umelcami pre Vincenta znamenajú otvorenú náruč plnú poznatkov. O farbách, maliarskych technikách, ľuďoch, ktorí dokážu odovzdať svoje vedomosti, nasmerovať ťahy maliarovho štetca aj jeho zmýšľanie. Vírenie života a bytostí vo veľkomeste si však vyberá svoju daň na citlivej Vincentovej psychike.
Nekonečné množstvo odtieňov žltej. Pokračujúce Van Goghovo objavovanie perspektívy pohľadu na svet a život. Slnečnice na poliach. Ďalšia žena v jeho živote znamenajúca šťastie či trápenie? Chýbajúce ucho a sen o komunite maliarov sídliacej vo Vincentovom žltom dome. Spaľujúce slnko, jeho duša volajúca o pomoc. Stupňujúca sa nedôvera vo vlastné duševné zdravie. A všade navôkol žltá. Zachytená na Vincentových obrazoch hodná umeleckého zlata.
Expresívny román o jednom z najvýraznejších maliarov sveta, v ktorom nemajú miesto iba fakty, je rovnako umeleckým dielom. Mnohému ma naučil, pošteklil moju predstavivosť, dojal popisom vnútorného sveta majstra štetca. A k tomu všetkému, odteraz budem farby vidieť inak.
