Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Margita Figuli napísala túto svoju zbierku poviedok bezmála pred 90 rokmi a dnes nám ponúka príležitosť skúmať, ako sa za taký čas zmenil jazyk, slová, vyjadrovanie človeka. Spomaliť a vychutnávať si expresívne opisy prírody a života obyčajných ľudí. Skúšať na jazyku archaizmy (a občas si vyhľadať, čo znamenajú ;))
Jednotlivé poviedky (ktoré mimochodom prináša Vydavateľstvo Saga vo svojej edícii Korene prvýkrát po dlhej dobe necenzurované, v takmer pôvodnom znení) nám rozprávajú osudy bežných ľudí. Niektoré ťažké, ktoré čítate so stiahnutým hrdlom, iné skôr ľahšie až frivolné, pri ktorých sa možno pousmejete.
Bolo pre mňa zaujímavé, ako sú niektoré témy nadčasové, a iné spoločnosť už posunula úplne inam. Žena túžiaca po ženatom mužovi, alebo tá, ktorá by urobila posledné pre svoje choré dieťa… verzus 48-ročná bohatá slečna, ktorá sa nasťahuje do STAROBINCA (!) a lamentuje nad nenaplneným životom bez muža a detí.
Je to krásne pestrá zbierka. O volaní osudu. O rodičovskej láske. O prvom stretnutí so smrťou. O sebaúcte a poznaní vlastnej hodnoty. O ničivých následkoch vojny. Nečítala sa mi úplne ľahko, s niektorými poviedkami som popravde dosť bojovala. Ale som veľmi rada, že som po nej v knižnici siahla. Kedysi som čítala Tri gaštanové kone a možno sa k nim vrátim, Margita Figuli píše krásne.
“Dejiny Traumu zväčša píšu tí, ktorí z nich profitujú, a len zriedkavo tí, ktorí ich prežili.”
Kedysi davno som čítala, že skutočná viera nespočíva v dokazovaní existencie boha, ale vo vnútornom presvedčení veriaceho. Nie je taká viera ale potom príliš ľahko zneužiteľná, ak ju má v rukách niekto, komu ide o vlastné záujmy viac než o blaho spoločnosti?
Šestka je najdúch, sirota bez mena, ktorá sa stala jednou zo šiestich vyvolených vidiem. Pod vedením abatiše veštia v katedrále Aisling budúcnosť všetkým ľuďom Traumu, ktorí si za veštbu zaplatia. Čo však čaká vidmy za múrmi katedrály, keď si odslúžia svojich 10 rokov? Čo sa skrýva za tenkým plátnom, ktoré im zahaľuje oči?
S vidmou Šestkou a rytierom Rorym som strávila posledné prípravy na Vianoce, poslednú stranu som dočítala pár minút pred Štedrou večerou. Nedalo sa inak, ich príbeh ma veľmi bavil.
Bavil ma world building a postupné spoznávanie Kameňovodného kráľovstva a jeho 6 častí. Tie sú znázornené na mape v úvode knihy, a každá je niečím výnimočná. Je to svet presiaknutý proroctvami, mágiou a vierou, ktorá je v skutočnosti len nástrojom mocných.
Bavila ma hlavná hrdinka - silná, idúca si za svojím, no vôbec nie neomylná či dokonalá. Na začiatku knihy existuje takmer výlučne v medziach stanovených inými: katedrála, proroctvá, rigidné nastavenia viery. Jej hodnota odzkradľuje len jej schopnosť vidieť proroctvá, nikoho nezaujíma jej osobnosť. Postupne sa učí spochybňovať systém, pýtať sa otázky a hľadať odpovede, a hlavne rozoznať manipuláciu a zneužívanie.
Bavila ma aj slowburn romantická linka, aj keď som už miestami ani nedúfala, že k niečomu dojde
Veľmi ma bavila postava chrliča, ktorý všetkých volal “Bartolomej”. Jednak dodával príbehu tajomnú gotickú atmosféru, a tiež bol pre Šestku dokonalým spoločníkom. V mnohých ohľadoch jej rozumel lepšie ako ktorákoľvek ľudská postava, pretože zdieľal jej osud. Tie jeho postrehy, múdrosti, utrúsené len tak mimochodom, komentáre bez servítky… a k tomu jeho lojalita a ochota obetovať sa pre vidmu… nehovoriac o jeho dojemnom osobnom príbehu!
Dajte mi čo najskôr pokračovanie, prosím
Je to potvrdené, Abraham Verghese je jeden z mojich top autorov. Milujem tie jeho epické romány, ktoré pôsobia intímne, emocionálne aj ticho filozoficky zároveň.
Rez do živého je sice menej komplexný ako Zmluva s vodou, no je to podobne hlboko emotívny, viacgeneračný román plný medicíny, lásky, zrady a komplikovaných rodinných vzťahov. Autor využíva svoje lekárske vzdelanie, a s obrovskou dávkou empatie a chápania ľudskej krehkosti ponúka príbeh, ktorý vo vás rezonuje dlho po otočení poslednej strany. Je o pôvode, opustení a dlhom, bolestivom hľadaní svojho miesta vo svete. Ja osobne milujem, ako pretkáva osobné príbehy lekárskymi postupmi a fascinujúcimi detailmi o ľudskom tele, chorobách.
Román sleduje Marion a Shivu Stoneovcov, dvojičky narodené za tragických a dramatických okolností v misijnej nemocnici v Addis Abebe. Ich matka, tichá indická mníška, zomiera pri pôrode; ich otec, britský chirurg, uteká od traumy a smútku do neznáma. Chlapci vyrastajú de facto v nemocnici, vo svete, kde medicína nie je len prácou, ale aj poslaním. Každého toto prostredie a okolnosti ich príchodu na svet formujú inak, a každého vedú inou cestou.
Kniha krásne spája rodinnú ságu, politické dejiny a lekársku drámu do jedného emočne nabitého, komplikovaného príbehu. Politická nestabilita, diktatúra a vojna v Etiópii v 20.storočí tvoria živé pozadie románu a formujú osudy postáv, pre mňa to bola lekcia z dejepisu. Podobne vhľad do fungovania amerických nemocníc a chirurgického vzdelania v USA, história transplantácií pečene, aj téma ženskej obriezky boli fascinujúce.
Ak sa vám páčila Zmluva s vodou, Rez do živého si určite prečítajte (ale nečakajte úplne rovnaký majstrovský epos). A ak ste od autora ešte nič nečítali, závidím vám, lebo máte tieto dve epické diela ešte pred sebou
16 tisíc kilometrov. 16 krajín. 352 dní. Ekvivalent 386 maratónov. Ak ste niekedy potrebovali dôkaz, že ľudské telo a myseľ dokážu zájsť oveľa, oveľa ďalej, než si myslíme, prečítajte si túto knihu. Brit Russ Cook - alebo Najtvrdší týpek, ako ho prezývajú kamaráti - čitateľa vezme na divokú, drsnú a úplne šialenú cestu, počas ktorej beží po celej dĺžke Afriky z najjužnejšieho cípu na najsevernejší. Svoje dni ráta na maratóny, v štýle: “V tých týždňoch som kvôli opuchu nohy zvládol len jeden maratón denne.” Hnevá ho, keď sa kvôli otrave jedlom musí obmedziť na polmaratóny. Inak bežne dáva týždne, kedy každý deň prejde 60-70 kilometrov.
Nie je tu ale len odpočet nabehaných kilometrov. Russ píše osobne, úprimne, o svojom komplikovanom dospievaní, kedy sa odcudzil s rodičmi, o toxickej maskulinite, ktorá sprevádzala jeho život, aj o tom, ako sa extrémne výzvy stali preňho tou najväčšou motiváciou pracovať na sebe. Beh osamote mu dáva veľa priestoru rozmýšlať o živote, viere, vzťahoch, a sice beh považujem za najnudnejší šport na svete, tú možnosť byť sám so sebou a rozjímať uprostred africkej púšte som mu miestami závidela.
Inak je to celé veľmi zaujímavé čítanie. Krátke, veľmi čtivé kapitoly. Humor. Obrovské dobrodružstvo (celkom často spojené s nebezpečenstvom, pri ktorom zadržiavate dych). Pohľad na iné kultúry, krajiny, ľudí (aj keď toho by som prijala viac).
A tá neskutočná sila vôle. Russ píše bez pozlátka o temných dňoch, bolesti, strachu, únosoch, prepadnutiach, strate motivácie, momentoch, kedy močil krv, vracal a hnačkoval… ale popri tom stále celá jeho myseľ bola upriamená na trhanie asfaltu a zdolávanie kilometrov.
Kniha začína jedným z mojich obľúbených citátov: “Cesta dlhá tisíce míľ sa začína jediným krokom.” (Lao-c’)
Russ nám navyše pripomína, že tie najťažšie cesty niekedy vedú k tým najlepším príbehom.
On: stredoškolský profesor geológie, rozvedený štyridsiatnik, čo sa túla po prírode, lebo ho desí ticho a samota domu, v ktorom zostal po odchode manželky sám. Ona: knižná redaktorka, rozvedená takmer-štyridsiatnička, ktorá je najšťastnejšia, keď niekto zruší plány a ona môže zostať večer doma s dobrou knihou.
Osud ich spojí pri párdňovom treku po Škótsku od Írskeho mora po Severné. A tam, pri postupnom zbližovaní sa, nekončiacich rozhovoroch o geografii, počasí, živote, láske, si uvedomia, že práve TU A TERAZ vás občas prekvapí niečo pekné, čo ste vôbec nečakali. Je to romantika, ale žiadna prvoplánová. Sú to krásne dialógy, skvelý suchý britský humor, a k tomu to prostredie!
V poslednej dobe mám šťastie na knihy, ktoré sú zároveň cestopisom. Marnie a Michael robia takú dobrú reklamu niekoľkodňovému trekovaniu v krásnej škótskej prírode, že by som si hneď kúpila letenku, zbalila ruksak a išla v ich stopách. Užijú si samozrejme kopy dažďa, ale poznáte to, neexistuje zlé počasie blablabla A tá predstava túry s ruksakom na pleciach, dní plných kráčania, krásnych výhľadov a večery v útulných malých penziónoch je veľmi lákavá.
Autor úžasne píše dialógy. Zo začiatku ostýchavo, akoby kostrbato, presne ako keď sa bavíte s niekým, koho nepoznáte a nejde to úplne hladko. Postupne, ako sa hlavní hrdinovia spoznávajú, začnú aj ich rozhovory plynúť krajšie, postupne odhaľujú svoje city, spomienky na niektoré bolestivé skúsenosti, vzťahy. Rozprávajú sa o deťoch a aké to je, keď neprichádzajú. O vyrovnávaní sa s koncom dlhého vzťahu, ktorý mal byť navždy. Je to celé miestami vtipné, miestami smutné až bolestivé. Ale zároveň veľmi ľudské.
Krásna kniha
“…váš boh súdi duše inak, ako ten môj. Alebo, inak povedané, vaši ľudia a moji majú iný zmysel pre to, čo je správne a nesprávne.”
KRV NAD OÁZOU SVETLA ponúka originálne vykreslený magický svet, o ktorom od prvých strán tušíte, že skrýva nejaké temné tajomstvo. Je tu mágia, na ktorú vám nestačí prvoplánovo mávať prútikom, ale potrebujete minimálne PhD z programovania. Je tu mužský svet, kde všetci dôležití muži trvajú na tom, že žena patrí do kuchyne a nie na akademickú - magickú - pôdu. Pretože mágia je moc, moc drží v rukách absolútnu pravdu, moc je chamtivá a neuznáva slabšie pohlavie ani iné rasy. Tiran - “oáza svetla” vo svete zmietanom Skazou - je vlastne tým najtemnejším miestom.
poznámka pod čiarou: Kniha hovorí o vymyslenom magickom svete, ale keby sme veľmi chceli (a možno ani nie až tak veľmi, stačí len máličko), nájdeme tu neskutočné paralely s tým naším reálnym svetom.
Milujem obidve hlavné postavy. Sciona je ženská hrdinka, ktorá od začiatku VIE, že je dobrá, lepšia než všetci jej mužskí kolegovia dokopy. Nie preto, že by v sebe zrazu objavila nejakú náhodnú tajnú silu, ale preto, že tvrdo na sebe pracuje, mágia ju pohlcuje a vidí v nej zmysel svojho života. Keď sa stane prvou veľmágyňou v prostredí čistého testosterónu, ani jej nevadí, že jej nepridelia plnohodnotného asistenta, ale len bývalého upratovača - negramotného, jednoduchého príslušníka podradnej rasy Kwenov.
Thomil má však ďaleko od stereotypov. Je múdry, vie čítať aj písať, a Scione je od začiatku kvalitným sparing partnerom, ktorý jej ukazuje nezrovnalosti v naoko dokonalom magickom systéme. Ich diskusie o morálke, pravde, viere, patrili k najlepším častiam príbehu. Thomil si v sebe nesie hlbokú traumu zo straty rodiny a života so svojím národom, ktorý podľahol Skaze. Spolu so Scionou odhalia temné a kruté tajomstvo, ktoré je šokujúce a zároveň tak evidentné, a po ktorom už nič nebude tak, ako predtým…
Bolo to skvelé, od prvej strany po poslednú. Fascinujúce, zdrvujúce. Taká tá kniha, ktorú po prečítaní neviete pustiť z hlavy a premýšlate nad všetkým a najradšej by ste v nej chvíľu žili.
Knihy, ktoré mi posúva moja 14-ročná, ma bavia čím ďalej tým viac ONE OF US IS LYING je thriller z prostredia strednej školy, ale taký ten z kategórie neodložiteľných.
5 študentov zostane jeden deň po škole, na príkaz učiteľa. A jeden z nich im pred očami zomrie, na alergickú reakciu na arašidy. O jeho silnej alergii sa vedelo. Navyše je to zrovna študent, ktorý na svojom blogu zverejňoval klebety o celej škole. A tí štyria, čo boli s ním, majú každý čo skrývať. Je tam školská šprtka, ktorá sa chystá na prestížnu univerzitu, drogový díler, princezná, ktorá patrí k tým najpopulárnejším, a športovec, ktorý dúfa, že ho čoskoro objaví nejaký skaut. Na koho z nich mal zavraždený niečo tak vážne, že sa ho potrebovali zbaviť? A ako to vrah vôbec urobil, keď boli všetci spolu v triede, pod dohľadom učiteľa?
Román krásne vykresľuje rôzne príbehy študentov, ich rodinného zázemia, postavenia v škole, krutosť stredoškolského prostredia, kde tínedžeri sú pod obrovským tlakom zapadnúť, nevybočovať, a zároveň zostať sami sebou. Ambície, vzťahy, uvedomovanie si samého seba, rodičia - niektorí premotivovaní, niektorí úplne bez záujmu…
Mojím obľúbeným bol drogový díler Nate, toho by som ako stredoškoláčka hneď brala ale keď sme pri tom, táto kniha by u mňa ako 14+ asi neobstála Je aj rovnomenný seriál (myslím na netflixe), ten ale za moc nestojí, kniha je rozhodne lepšia však ako vždy
No a rozhodne si musím prečítať aj dve ďalšie pokračovania.
Tri generácie jednej rodiny významne ovplyvnené jednou udalosťou. Tri silné, odvážne ženy - matka, dcéra a vnučka, ktorých príbehy nám Kristy Woodson Harvey postupne rozpráva vo svojom najnovšom pútavom románe Dom na Sunset Lane. Nájdete tu tajomstvá, lásku, silu rodiny a priateľstva, a ja som ho od prvej strany nevedela odložiť.
Kniha začína pomerne častým klišé. Hlavná hrdinka má ísť k šéfke na pohovor a je si istá, že bude povýšená. Ako však čo len trochu skúsený čitateľ dobre tuší, opak je pravdou a Keaton je zrazu bez práce aj bez bytu. Na prosbu mamy sa vyberie do jej rodného domu v malom južanskom mestečku, aby ho pripravila na predaj. Keď tam príde, zistí, že jej starí rodičia v roku 1976 záhadne zmizli.
Prepletajú sa tu dve časové linky. Keaton a jej moderný, hektický život v New Yorku kontrastuje s jej starou mamou Rebeccou, ktorá v malom mestečku prežila pomalý život plný lásky, s rodinou a priateľmi. Čo je vlastne „šťastnejší život“? (Názov knihy v origináli je “A Happier Life”) Je to naplno využiť svoj potenciál, študovať, robiť niečo veľké a zmysluplné? Alebo je to prežiť spokojný život plný malých, no pre nás významných detailov?
Opustený dom na Sunset Lane so svojimi zaprášenými lustrami, porcelánom, starým nábytkom, vyblednutými závesmi a dubovými podlahami je takmer jednou z hlavných postáv - elegantnou a tak trochu strašidelnou. Keď Keaton začne s jeho upratovaním, postupne si uvedomuje, aká silná identita jej predkov z neho vyžaruje, že to nie je len majetok, ktorý vlastníme, ale miesto plné príbehov, rozhodnutí, spomienok. Že posolstvo jej starej mamy by nemalo zapadnúť prachom. Že z našich predkov si nesieme kúsok v sebe bez ohľadu na to, či boli prítomní v našich životoch.
V TIENI VLČEJ KRÁĽOVNEJ je prvý diel novej epickej fantasy trilógie ZEMEDEJKA od našej obľúbenej autorky. Úprimne, už len kombinácia jej mena a magická obálka knihy ma presvedčili, že túto si potrebujeme prečítať. Vykľul sa z toho neskutočne pútavý, dojemný príbeh, ktorý prepája silu prírody, moci a lásky.
Sú tu neskutočné opisy prostredia a world building, ktorý pôsobí skutočne. Základom je mapa akoby Veľkej Británie (kde autorka žije), no ostrov je rozdelený na viacero častí, ktoré sú každá niečim špecifická. Mala som pri čítaní deťom pocit, že úplne cítim stromy, pôdu, kamene, či mach.
Hlavná hrdinka Ysolda žije po smrti rodičov v Spŕškolese len so svojou staršou sestrou Hari a orliačicou Narou. Jedného dňa otrasie krajinou záhadné zemetrasenie a Hari zmizne v trhline, ktorú vytvorí. Aby Ysolda zachránila sestru, je nútená uzavrieť dohodu s vlčou kráľovnou a čoskoro sa ocitne zapletená do hľadania mocnej a nanajvýš nebezpečnej mágie. V knihe je viacero silných, veľmi zaujímavých ženských postáv. Ysolda nám rastie pred očami s každou novou výzvou, vlčia kráľovná Seren sa zatiaľ javí múdro, spravodlivo a v hĺbke srdca empaticky, a jej dcéra Eira je proste fascinujúca. No a nezabúdajme na zvieratá - nielen majestátne, múdre vlky, ale aj napríklad verná orliačica Nara, ktorá Ysolde neraz zachráni život.
Záver knihy pekne pripravuje na ďalšiu časť a my sa dohadujeme, kam sa príbeh bude uberať ďalej. Mám podozrenie, že Ysolda, ktorá pomaly v sebe hľadá silu a odhodlanie, bude nakoniec oveľa mocnejšia, ako si o sebe myslí.
Ak by ste mimochodom Kiran Millwood Hargrave nespoznávali, napísala Júliu a ospalého žraloka či Leilu a modrú líšku. Obe knihy odporúčame, ale v týchto prípadoch neočakávajte fantasy, skôr silné ľudské príbehy.
“V dávnej minulosti bol vlk posvätným zvieraťom a s človekom mal skôr spojenecký vzťah. Postupne, aj vďaka príbehom, vktorých bol vlk vykresľovaný ako nepriateľ, sa stal zatracovanou a obávanou šelmou. Začal hon na vlkov a ten, žiaľ, trvá dodnes. Zatiaľ čo pes sa stal najlepším priateľom človeka, vlk zostal nenávidený.
Maj otvorené srdce a daj vlkom šancu byt dobrou postavou rozprávok.”
Príbeh o vlkovi Zenovi a jeho hľadaní samého seba skrýva v sebe niekoľko krásnych posolstiev. Hovorí o tom, že svoju skutočnú podstatu nezmeníme, nech by sme sa o to neviem ako my, alebo naše okolie, snažili.
Rozpráva o silnom pute priateľstva, aj o tom, že niekedy musíme toho, koho ľúbime, nechať ísť, aby dokázal byť šťastný.
No predovšetkým je to mimoriadne dôležitá osveta ochrany prírody a úžasných tvorov, ktoré v nej žijú. Máme doma viacero kníh o vlkoch. Sú to fascinujúce, múdre bytosti, ktoré si vytvárajú silné rodinné putá a na Slovensku žiaľ aktuálne nechápeme ich význam v našom ekosystéme a nerešpektujeme potrebu ich chrániť.
Hlavná hrdinka - dievčatko menom Rudka - sa zamýšľa nad rozprávkami o “zlých” vlkoch a “dobrých” poľovníkoch, ktorí ľudí pred vlkmi zachraňujú. Vytvorí vlastnú rozprávku, o DOBROM vlkovi. A dokonca dáva priestor aj čitateľovi na vytvorenie svojej vlastnej rozprávky. Inak tých úloh je v knihe viac - čitateľ má nakresliť aspoň dve chránené zvieratá alebo nakresliť, čím sa vlky živia.
