Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Dievča, ktoré urobilo milión chýb, je tu zas a má tentokrát milión problémov. Poháda sa s bratom o plyšáka, potom o kocky, a to ani nehovoríme o jej školskom projekte, kde sa jej deje jedna katastrofa za druhou.
Mohla by sa hnevať, plakať, alebo prepadnúť zúfalstvu, a nečudovali by sme sa. Mila nám ale ukáže, ako zo všetkého vykorčuľuje s gráciou - a ešte aj získa cenu za najoriginálnejší projekt
(Moje úplne najobľúbenejšie je, keď potrebuje krabicu od papierových servítok, no tá je plná. Zoberie ju do školy a ponúkne servítky spolužiakom - práve je vraj sezóna alergií, ale my rodičia dobre vieme, že rovnako to môže byť nekonečná jesenno-zimno-jarná sezóna sopľov a kašľov )
Mila opäť nemá chybu. Je vtipná, pohotová a rozkošná. Na všetko nájde riešenie sama, od dospelých nielenže pomoc nepýta, naopak často sú oni ZDROJOM jej problémov Úprimne, veľmi nás baví a sme zvedaví, čo ju bude trápiť nabudúce.
Frances Hodgson Burnett som poznala doteraz len ako autorku nesmrteľných detských klasík Tajomná záhrada a Malá princezná. S deťmi sme ich spolu čítali a veľmi sa nám páčili. Bolo milým prekvapením objaviť pred Vianocami v kníhkupectve ďalšie - pre mňa úplne neznáme - dielo. Vedela som, že to je dokonalý darček pod stromček.
Príbeh sleduje malého Cedrica, ktorý vyrastá iba s mamou v skromných pomeroch v Amerike. Tajomný návštevník mu jedného dňa prinesie správu, že je v skutočnosti dedičom anglického šľachtického titulu a jeho starý otec si želá, aby sa presťahoval k nemu na panstvo.
Cedrik sa k starému otcovi presťahuje a svojou detskou nevinnosťou, neskonalou empatiou k iným a schopnosťou vidieť v každom len to najlepšie, si postupne nájde cestu do srdca starého cynického lorda, ktorý už dávno (ak vôbec) nevyužil svoje bohatstvo a pozíciu na konanie dobra a pomoc iným. Malý lord mu postupne ukazuje, že skutočná sila nemá nič spoločné s titulmi či bohatstvom, ale vychádza z každodenných skutkov, rešpektu a schopnosti vidieť v druhých ľuďoch viac než len ich spoločenské postavenie.
Cedrik je v knihe opisovaný tak dokonalo, že sme sa s deťmi občas neubránili úsmevu - v tomto smere je to naozaj rozprávka Ale ako sme u autorky zvyknutí, kniha sa neobišla aj bez dramatického zvratu, ktorý nám pár dní nedal spávať a nútil nás otáčať stranu za stranou. Viac neprezradím, nech vám to nepokazím
Hoci je kniha určená deťom, jej hrejivé, povzbudivé posolstvo a pomalé, starosvetské tempo funguje rovnako silno aj na dospelých. My sme si to s deťmi opäť spolu nesmierne užili.
Sú ešte nejaké ďalšie knihy od Frances Hodgson Burnett, o ktorých existencii som netušila?
Hamneta som čítala pred vyše 4 rokmi. Je to ten typ knihy, pri ktorom si už možno nevybavujete po toľkých rokoch presne dej, ale zato cítite všetky tie emócie, ktoré vo vás rezonovali dlho po dočítaní.
Pred návštevou kina som samozrejme musela dať re-reading a hneď od prvých riadkov si pripomenula, aký silný príbeh Maggie O’Farrell uplietla okolo neveľa faktov, ktoré história uchovala o rodinnom živote najznámejšieho barda všetkých čias.
Meno William Shakespeare v knihe vôbec nezaznie. Je to latinčinár, rukavičkár, manžel, otec… (Film toto párkrát porušil a je to jedna z vecí, ktoré mu zazlievam.) Zo zachovaných zdrojov vieme, že mal staršiu manželku, a tri deti - staršiu Susannu a mladšie dvojičky Judith a Hamneta. Hamnet ako 11-ročný zomrel, príčina jeho smrti je neznáma. Je neskutočné, ako málo sa zachovalo o tak slávnom mužovi, o ktorého dielach sa dnes učia deti v škole.
Príbeh jeho manželstva s tajomnou, mágiou obklopenou Agnes, ktorá je údajne dcérou lesnej čarodejnice a celé mesto lieči svojimi bylinkami, sa mi páčil rovnako na prvé aj druhé prečítanie. Hovorí o veľkej láske, vášni, ťažkom živote žien v 16.storočí, o prepojení s prírodou. O kráse materstva a sile materskej lásky, o tom, ako sa (ne)dá vyrovnať so stratou dieťaťa a ako drasticky to zmení partnerský vzťah.
Je to nádherná, lyrická, pomalá kniha, plná emócií, ktorú si teraz môžete aj vizuálne dokresliť filmom. Odporúčam oboje, ale knihu o máličko viac
PS Odporúčam majstrovský slovenský preklad Otakara Kořínka - ja mám eknihu, ale kúpte si radšej tú krásnu fyzickú knihu
Žijeme vo veľmi zvláštnej, pohnutej dobe, ktorá sa javí všelijak len nie pozitívne. ALE! O to dôležitejšie je vedieť oceniť to, čo je dobré. Ako napríklad fakt, že celospoločensky dokážeme otvárať témy, ktoré len donedávna boli úplným tabu.
TVOJE NEJLEPŠIE ROKY je úplne úžasná knižka. Je písaná lekárkou, ktorá sa dlhodobo venuje téme pre-, peri- a post- menopauzy. (Že neexistuje len menopauza, ale aj PRE-, PERI- a POST-, som úprimne ešte pred pár rokmi ani netušila, pretože som tieto pojmy jakživ nepočula.)
Je písaná láskavo, citlivo, pozitívne a vtipne. Snaží sa pomôcť ženám pripraviť sa na toto významné obdobie, vysvetliť im, aké fyzické a psychické zmeny prináša, búrať tie najznámejšie mýty. Jednoducho a laicky vysvetľuje, aká je úloha jednotlivých hormónov v ženskom cykle a čo sa s nimi s pribúdajúcim vekom deje. Že existuje milión príznakov a sprievodných javov, ktoré ženy okolo 40-ky môžu začať vnímať. Že to nie sú len povestné návaly tepla.
A že s tým vieme aj niečo robiť, nielen mávnuť rukou. Chce to ale práve otvorene sa pýtať, hľadať najnovšie informácie a mať gynekológa/gynekologičku, ktorí sa neustále vzdelávajú a zaujímajú aj o menopauzu, a ktorí sa neuspokoja len s tým, čo sa pred 20 rokmi učili na skúšku na medicíne. Lebo veda napreduje, ale je vraj ťažké nájsť aj v Nemecku (kde autorka knihy pôsobí) lekára, ktorý je v tomto smere fundovaný.
Túto knižku tento rok plánujem darovať každej žene 40+ v mojom blízkom okolí. A prečítať by si ju mali aj muži, ktorí vo svojom blízkom okolí takú ženu majú.
Čítajte ju na jedno posedenie od prvej strany po poslednú ako ja, alebo si len vyberajte časti, ktoré vás zaujímajú a sú pre vás aktuálne… ale prečítajte si ju a hovorte o tom. Verím tomu, že nás ženy čakajú po 40-ke tie najlepšie roky.
“Každá mačka je temnosivá po zotmení.”
Plánujete sledovať nejaký zimný olympijský šport? Napríklad taký biatlon?
Toto bolo mrazivé. Temný, surový psychologický triler zasadený do odľahlej divočiny, na ktorom je najviac strašidelný fakt, že je do veľkej miery inšpirovaný skutočnými udalosťami.
Sledujeme Miley, mladú biatlonistku po nevydarenom štarte na Olympiáde, ktorá sa rozhodne na leto zamestnať v horskom rezorte uprostred milióna hektárov divokej prírody. Dúfa, že popri práci v kuchyni bude mať čas na kondičný tréning, aby sa pripravila na ďalšiu zimnú sezónu. ZOH 2026 v talianskej Cortine môžu byť jej poslednou šancou na medailu.
Varovania miestnych, aby si dala pri behu v divočine pozor na medvede, berie na ľahkú váhu, a voľný čas trávi behom k odľahlému horskému jazeru. A ukáže sa, že existuje aj horší predátor ako medveď. Nájdu ju totiž dvaja prepperi - muži, ktorí žijú na samote ďaleko od spoločnosti a pripravujú sa na koniec sveta. Rozhodnú sa ju uniesť a vychovať z nej poslušnú ženu.
To, čo nasleduje, je krutý, temný, a psychicky aj fyzicky náročný boj o holé prežitie. Človek by si aj povedal, že je to celé až trochu príliš… keby to nebolo do veľkej miery inšpirované skutočným príbehom mladej americkej biatlonistky Kari Swenson z roku 1984.
Tých podobností s Kari je tam tak veľa, že som až niekedy rozmýšlala, nakoľko je etické takto skopírovať niekoho život a urobiť z neho beletriu. Autorka sice v doslove Keri spomína a vysvetľuje, že chce jej tým vzdať hold… ale nevieme, čo na to Keri, ktorá dnes robí veterinárku niekde v USA.
Mrazivé, realistické a ťaživé čítanie presne ten druh knihy, ktorý vám pripomenie, aký strašidelný a nebezpečný vie byť svet okolo nás
Jedna z najlepších od Colleen. Minula som kopu vreckoviek, bola to šialená emočná jazda. Krásny príbeh, sympatickí hlavní hrdinovia, na ktorých neviem prestať myslieť.
Je vždy príjemným prekvapením, keď vizuálne krásna kniha skrýva aj dobrý príbeh a toto bolo skvelé od prvej strany pl poslednú.
Beletrizovaný a mierne zromantizovaný príbeh z konca 18. storočia v štáte Maine sleduje Martu Ballardovú, pôrodnú babicu, ktorej denník a tiché, ale vplyvné postavenie v komunite malého mestečka ju vtiahnu do vyšetrovania záhadnej smrti počas jednej mimoriadne mrazivej zimy.
Marta skutočne žila a jej denník bol dokonca naozaj publikovaný. Ariel Lawhorn ho zobrala, niektoré udalosti nahustila do jednej zimy, kde-tu povypĺňala medzery a hlavne z jedného krutého trestného činu vyrobila zápletku pre detektívku a mužov, ktorí danú ohavnosť vykonali, aspoň symbolicky knižne potrestala.
Marta je zaujímavá ženská hrdinka. Silná, múdra, taká, ktorá sa zaujíma o ľudí a počúva ich. V skutočnosti vraj pomohla na svet tisícke detí a ani jedna žena jej pri pôrode nezomrela. Na 18.storočie, pri pôrodoch vedených doma, bez nejakých nástrojov, možnosti cisárskeho rezu, bez odborného vzdelania, je to fascinujúca štatistika, ktorá vzbudzuje veľký rešpekt.
Kniha krásne pracuje s pojmom autority. Marta je prehliadaná, pretože je ženou, no zároveň nevyhnutná v jej komunite, pretože rozumie ľudskej skúsenosti hlbšie než muži, ktorí vládnu zákonom. Stojí mimo oficiálnej moci, chlapmi je často znevažovaná a podceňovaná, no vie o živote, smrti a ľuďoch viac než tí, ktorí majú medicínske vzdelanie.
Jej denník môžeme vnímať aj ako ukážku toho, že ženy boli vždy skôr tichými svedkyňami, ktoré história umlčiavala, no zároveň boli piliermi, na ktorých stála rodina, komunita, spoločnosť. Že spravodlivosť väčšinou nestála na ich strane. Je to silná pripomienka, že mnohé dnes aktuálne problémy majú v skutočnosti hlboké historické korene.
Zamrznutá rieka je silné čítanie, ktoré vás donúti premýšlať nad mnohými vecami. Ak radi čítate historickú fikciu so silnými ženskými témami a štipkou záhady, do tohto zamrznutého počasia nič lepšie nenájdete.
“Keď všetko ostatné odíde, zostane len láska. To som mala povedať deťom pri odchode z Texasu. A to im poviem dnes večer. Niežeby to pochopili. Ako by mohli? Mám tridsať rokov a až teraz som sa dozvedela túto základnú pravdu.
Láska. V najlepších časoch je to sen. V najhorších časoch spása.”
Toto bola po dlhom čase jedna neskutočne zdrvujúca, beznádejná kniha, a ja som hltala každé slovo.
Ach, Kristin, ako to robíš? Ďalšie miesto a historické obdobie, pre mňa doteraz málo poznané, ďalší strhujúci, emocionálne nabitý román, ktorý mi otvoril oči a pri ktorom som vyťahovala vreckovky!
Príbeh sa tentokrát dohráva počas jedného z najdrsnejších období americkej histórie: Veľkej hospodárskej krízy a tzv. Prachovej misy v 30. rokoch 20. storočia. Je to zúfalý, bezútešný príbeh o obyčajnom prežití o pôde, o rodine a o tichej, neviditeľnej, ale nezlomnej sile žien.
Hlavná hrdinka Elsa je dcérou v bohatej rodine, ktorá si ju takmer vôbec neváži. Má 25 rokov, rodičia jej vštepujú, že zle vyzerá a je chorľavá, a teda nič od nej neočakávajú. Až keď sa z nej stane manželka a matka, v objavuje lásku k svojej novej rodine a k pôde, ktorá ich živí. Keď ale niekoľkoročné sucho, opakujúce sa piesočné búrky a ekonomický kolaps spustošia texaské prérie, Elsa je nútená urobiť veľké rozhodnutie o budúcnosti seba a svojich detí.
Niečo, čo na Kristin Hannah úplne milujem, je, ako humanizuje dejiny. Migrácia počas Veľkej hospodárskej krízy a Prachovej misy, to nie je len nejaká štatistika, to sú silní, nezlomní ľudia, ktorí boli odhodlaní prežiť a nenechať sa zničiť v podmienkach, o ktorých človek ledva dokáže čítať. Ľudia, ktorí mali neuveriteľnú smolu, že svoje životy žili za takých krutých okolností. Obete systému, ktorý využíval vykorisťovanie, nepriateľstvo voči migrantom a krehkú hranicu medzi dôstojnosťou a zúfalstvom.
Tak trochu sadisticky ma fascinuje čítať o vzťahoch medzi matkami a ich búriacimi sa dospievajúcimi dcérami. Tu je puto medzi Elsou a jej dcérou Loredou chvíľami obzvlášť krehké, Elsin pragmatizmus v prudkom rozpore s Loredinými snami, ideálmi nádejou v spravodlivejší svet.
PROTI VETRU je srdcervúce čítanie, ktoré núti čitateľa zamyslieť sa nad nepriazňou osudu a nad tým, ako by sme sa mali k sebe správať v časoch krízy a núdze.
„História si síce nezapamätá jej meno, ale zapamätá si, čo sa vďaka ľuďom ako ona stalo možným.“
Margita Figuli napísala túto svoju zbierku poviedok bezmála pred 90 rokmi a dnes nám ponúka príležitosť skúmať, ako sa za taký čas zmenil jazyk, slová, vyjadrovanie človeka. Spomaliť a vychutnávať si expresívne opisy prírody a života obyčajných ľudí. Skúšať na jazyku archaizmy (a občas si vyhľadať, čo znamenajú ;))
Jednotlivé poviedky (ktoré mimochodom prináša Vydavateľstvo Saga vo svojej edícii Korene prvýkrát po dlhej dobe necenzurované, v takmer pôvodnom znení) nám rozprávajú osudy bežných ľudí. Niektoré ťažké, ktoré čítate so stiahnutým hrdlom, iné skôr ľahšie až frivolné, pri ktorých sa možno pousmejete.
Bolo pre mňa zaujímavé, ako sú niektoré témy nadčasové, a iné spoločnosť už posunula úplne inam. Žena túžiaca po ženatom mužovi, alebo tá, ktorá by urobila posledné pre svoje choré dieťa… verzus 48-ročná bohatá slečna, ktorá sa nasťahuje do STAROBINCA (!) a lamentuje nad nenaplneným životom bez muža a detí.
Je to krásne pestrá zbierka. O volaní osudu. O rodičovskej láske. O prvom stretnutí so smrťou. O sebaúcte a poznaní vlastnej hodnoty. O ničivých následkoch vojny. Nečítala sa mi úplne ľahko, s niektorými poviedkami som popravde dosť bojovala. Ale som veľmi rada, že som po nej v knižnici siahla. Kedysi som čítala Tri gaštanové kone a možno sa k nim vrátim, Margita Figuli píše krásne.
“Dejiny Traumu zväčša píšu tí, ktorí z nich profitujú, a len zriedkavo tí, ktorí ich prežili.”
Kedysi davno som čítala, že skutočná viera nespočíva v dokazovaní existencie boha, ale vo vnútornom presvedčení veriaceho. Nie je taká viera ale potom príliš ľahko zneužiteľná, ak ju má v rukách niekto, komu ide o vlastné záujmy viac než o blaho spoločnosti?
Šestka je najdúch, sirota bez mena, ktorá sa stala jednou zo šiestich vyvolených vidiem. Pod vedením abatiše veštia v katedrále Aisling budúcnosť všetkým ľuďom Traumu, ktorí si za veštbu zaplatia. Čo však čaká vidmy za múrmi katedrály, keď si odslúžia svojich 10 rokov? Čo sa skrýva za tenkým plátnom, ktoré im zahaľuje oči?
S vidmou Šestkou a rytierom Rorym som strávila posledné prípravy na Vianoce, poslednú stranu som dočítala pár minút pred Štedrou večerou. Nedalo sa inak, ich príbeh ma veľmi bavil.
Bavil ma world building a postupné spoznávanie Kameňovodného kráľovstva a jeho 6 častí. Tie sú znázornené na mape v úvode knihy, a každá je niečím výnimočná. Je to svet presiaknutý proroctvami, mágiou a vierou, ktorá je v skutočnosti len nástrojom mocných.
Bavila ma hlavná hrdinka - silná, idúca si za svojím, no vôbec nie neomylná či dokonalá. Na začiatku knihy existuje takmer výlučne v medziach stanovených inými: katedrála, proroctvá, rigidné nastavenia viery. Jej hodnota odzkradľuje len jej schopnosť vidieť proroctvá, nikoho nezaujíma jej osobnosť. Postupne sa učí spochybňovať systém, pýtať sa otázky a hľadať odpovede, a hlavne rozoznať manipuláciu a zneužívanie.
Bavila ma aj slowburn romantická linka, aj keď som už miestami ani nedúfala, že k niečomu dojde
Veľmi ma bavila postava chrliča, ktorý všetkých volal “Bartolomej”. Jednak dodával príbehu tajomnú gotickú atmosféru, a tiež bol pre Šestku dokonalým spoločníkom. V mnohých ohľadoch jej rozumel lepšie ako ktorákoľvek ľudská postava, pretože zdieľal jej osud. Tie jeho postrehy, múdrosti, utrúsené len tak mimochodom, komentáre bez servítky… a k tomu jeho lojalita a ochota obetovať sa pre vidmu… nehovoriac o jeho dojemnom osobnom príbehu!
Dajte mi čo najskôr pokračovanie, prosím
