Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Dievčatko, ktoré vyrastá vo svete bez otcov. Muž, ktorý nemá deti, a stane sa jej nevlastným otcom. Žena, ktorá ich spojila. Príbeh o tom, že nepotrebujete spoločné gény, aby ste našli spoločnú blízkosť.
Pretože rodina môže byť teoreticky spolu, ale jej členovia si vôbec nemusia byť blízki, ak si každý robí svoje a prežíva veci sám. Blízkosť nie je automatická, je to niečo čo si aktívne budujeme s ľuďmi, na ktorých nám záleží.
“Blízkosť má mnoho vrstiev, mnoho foriem, ktoré sme pravdepodobne ešte stále neobjavili, no jedno bolo už teraz isté: táto tu je určite jednou z tých najkrajších.”
V tejto malej knižočke sa slovo “blízkosť” skloňuje v mnohých otázkach a formách. Čo je blízkosť, ako ju vnímame, čo je jej opak? Potrebujeme blízkosť fyzickú, aby sme mali aj blízkosť duševnú?
Leonnie a Franz majú krásny vzťah, trávia spolu veľa času, chodia spolu na túry (niekedy tie fyzické, do prírody, inokedy skôr symbolické), učia sa od seba navzájom, počúvajú sa, smejú sa spolu a rastú.
Miestami sa to číta ako kniha o vnímavom rodičovstve. Je tu veľa malých, ale významných postrehov o ľuďoch, vzťahoch, domove, čase. Veľa myšlienok, nad ktorými ste sa možno nikdy nezamysleli, no ktoré rezonujú dlho po dočítaní. Malá knižočka so silným posolstvom.
Toto bolo také dobré! Možno aj lepšie, ako som čakala. Zlovlci sú moja nová obsesia!
DIRE BOUND je už druhá fantasy tento rok (po Štíte vrabčiat), ktorá ma chytila úplne od prvej strany. Jedným z dôvodov, prečo fantasy veľa nečítam, je totiž to, že ma väčšinou nebaví komplikovaný world building a také to nutné vysvetľovanie, čo ako funguje, kto je kto a pod. Tu je to plynulé a rýchle, žiadna nudná teória, od začiatku len akcia a dej, ktorý ide úplne samospádom.
Je to dynamické. 650+ strán som dala za dva dni a proste nešlo to odložiť! Je to drsné, násilné a kruté, a úplne si to zaslúži tú nálepku 18+. Ale to násilie dávalo zmysel, takže mi nevadilo, aj keď také knihy nevyhľadávam.
Do múdrych, rozvážnych, charizmatických zlovlkov som sa zamilovala. Ich neprelomiteľné puto s vlčími jazdcami možno pripomína iné fantasy (mne behal po rozume Skandar, spomína sa Štvrté krídlo), ale ak by som si mala vybrať, ani draky ani krvilačné jednorožce sa nechytajú na Anassu alebo Cratosa
Hlavná hrdinka Meryn mi niekedy liezla na nervy, hlavne neochotou začítať sa do knižnice plnej kníh, ktoré jej Stark doslova ponúkal a ktoré by jej dali toľko odpovedí! Ale jej konanie a postupný vývoj dávali zmysel, aspoň to nebolo žiadne zero to hero.
(Starka radšej nespomínam, aby som sa tu zbytočne nečervenala, ale proste a tá záverečná bonusová kapitola z jeho pohľadu… mohlo by byť takých viac?)
Miestami sa mi zdalo, že dej má trochu diery, čakám na pokračovanie, či sa to nejak vysvetlí. S hrdosťou musím napísať, že zloducha som odhalila, resp.tušila a iritoval ma takmer od začiatku. To sa mi často nepodarí odhaliť, tak sa musím pochváliť. Ale nič mi to neubralo na zážitku.
POTENCIÁLNY SPOILER ALERT!
Je tu ten najpomalší slowburn v histórii slownburn-ov a ak by som si mala tipnúť, trpieť budeme ešte aj dlho v druhej časti, snaď nie až do tretej! Ale teda dúfam, že sa mýlim
KONIEC SPOILERU
Och no a už len taká na prvý pohľad evidentná vec - ten vizuál je dokonalý do posledných detailov! Plus mapa a playlist. Nič nechýba.
NOVÝ DOMOV začína tam, kde prvá časť skončila, a ponúka na úvod krásne zhrnutie. (Toto si prosím odteraz v každej sérii!) Samantha sa zotavuje po jej nebezpečnom úraze, má sa vrátiť ku svojej práci na škole, kde učí, a zároveň oficiálne otvára svoj Útulok pre ježkov. Má toho na tanieri naloženého celkom dosť a musí sa rozhodnúť, kde sú jej priority. Navyše sa stále snaží pracovať na vzťahu so sesternicou (a kedysi naj kamoškou) Chloé, a svojou matkou.
Josh je jej veľkou oporou. Veľmi oceňujem, že autorka nepotrebovala vytvárať zbytočnú drámu okolo ich vzťahu, nebodaj ísť do nejakých konfliktov či rozchodu, čo je - povedzme si na rovinu - takmer povinná jazda pokračovaní mnohých kníh. Sam a Josh vedia, že majú pevný krásny vzťah, že je im spolu dobre, vedia sa navzájom podržať, niekedy len poskytnúť tichú podporu bez nevyžiadaných rád… Komunikujú spolu otvorene, ako dospelí ľudia, no proste radosť čítať.
Novinkou v tomto dieli je, že približne každá druhá kapitola je z pohľadu Josha. Ten totiž rieši svoj komplikovaný vzťah s otcom a jeho partnerkou (ktorá je zároveň Joshova bývalá priateľka), a tak potrebujeme počuť aj jeho.
Prvá polovica knihy sa nečítala ľahko, bolo tam naozaj veľa problémov, s ktorými sa obaja borili, a pre mňa tam toho nemuselo byť až tak veľa. Našťastie potom pomaly začalo svietiť svetlo na konci tunela. Najradšej by som rovno začala čítať tretiu časť!
A ešte jedna vec tu bola skvelá - kopa informácií o ježkoch, ktorých Sam v útulku pribudlo naozaj neúrekom. Človek sa naučí veľa nového, nielen o samotných ježkoch, ich spôsobe života, ale aj o tom, čo všetko pre ne predstavuje hrozby. (Bránky so sieťami, gumičky,…!)
TLDR; bolo to krásne, láskavé, a neviem sa dočkať ďalších príbehov z Hedgehog Hollow.
3,5*
Ženy v NASA, vo vesmíre, v astronómii. Na začiatku 80-tych rokov, keď to ešte bola čisto mužská záležitosť. Skvelý námet. Sexistické vtípky od kolegov, ich nadradenosť. Podmienky, ktoré naoko ženy do odvetvia pustili, no kládli im neviditeľné prekážky, ktoré im bránili postupovať alebo zastávať niektoré pozície.
Vzťahy medzi ženami-astronautkami. Nielen konkurencia, porovnávanie sa, závisť. Ale ostré vzájomné sledovanie. Čo ak sa jedna dopustí chyby, ktorá by sa dala použiť ako príklad, že ženy do vesmíru nepatria, a pokazí to všetkým ostatným ženám na x rokov dopredu?
Toto ma na Atmosfére veľmi bavilo a rada by som si aj prečítala viac o NASA, príprave na misiu, riadenie misie… (TJR niekde spomínala, že si v knihe veľa vecí upravila, aby sa jej hodili, ale ja to nerozoznám, takže ja som to hltala.)
Kiežby Atmosféra bola hlavne o tom vesmíre. Taylor je skvelá rozprávačka a očakávala som, že ma príbehom úplne strhne a nestihnem strany otáčať. No popri astronautoch zbytočne veľa priestoru dostala romantická linka, a neverím, že toto napíšem, ale mňa to vôbec nebavilo a absolútne mi bolo jedno, ako sa vzťah hlavnej hrdinky Joan bude vyvíjať. Záver mi potom prišiel, akoby autorka rovno písala scénar na hollywoodsky trhák, a nie kvalitnú knihu.
V skratke super téma, krásne myšlienky o vesmíre, plynutí času, Bohu, človeku, a samozrejme, je to TJR takže budem sa tešiť na ďalšiu jej knihu.
Jednoznačne najvtipnejšia kniha tohto leta, zhodli sme sa s deťmi.
Rex žije s mamou, jeho rodičia sa rozvádzajú, a zrazu dostane príležitosť stráviť leto u strýka, ktorý je tak trochu čudák. Na írskom ostrove, kde je akurát tak kopa oviec. Lenže prekvapivo sa z toho vykľujú najlepšie prázdniny jeho doterajšieho života. So strýkom nikdy nie je nuda a na ostrove navyše spozná Kitty, ktorá sa nebojí dobrodružstva a má tie najbláznivejšie nápady. A spolu sa rozhodnú zachrániť sociálny dom pre chorých ľudí - ak to inak nepôjde, budú musieť vykradnúť banku. Teda bankovú dodávku, ktorá na ostrov chodí a slúźi ako pojazdný bankomat. Len či to bude také ľahké!
David O’Doherty je autorom napríklad série Hrozbológia, ktorá sa u nás čítala celá. Píše vtipne a veľmi čitateľne. Príbeh o vylúpení banky je navyše nielen vtipný, ale aj plný láskavosti, silných priateľstiev a komunity, ktorá pomáha v núdzi. Bolo to celé krásne dojemné.
(Inak táto kniha má u nás aj nálepku “najrýchlejšie prečítaná”. Keď si syn zoberie do rúk knihu a na druhý deň hlási, že je na strane 250 a čoskoro bude potrebovať ďalšiu, verte mi, je to to najvyššie odporúčanie )
Je málo kníh pre dospelých, ktoré si tak dajú záležať, aby prepájali slovo s obrazom, ako TERPENTÍN. Ponúka naozaj silný vizuálny zážitok.
Navyše som mala pocit, že Lukáš Cabala ani tak nepíše príbeh, ako mi maľuje v mysli temné, pútavé obrazy, na ktoré sa neviem prestať dívať. Opustenej, nefunkčnej fabriky, bytu plného kníh v zastaralej bytovke na okraji mesta, chlapca, ktorý paličkou a tušom maľuje potkany kŕmiace sa starým chlebom… neviem, či som čítala knihu alebo sa skôr prechádzala nejakou tmavou galériou plnou majstrovských diel.
Terp je hlavný hrdina, ktorý ma dojímal od prvých strán. Chlapča, ktoré sa samé pretĺka životom v akomsi postapokalyptickom svete, a ktoré všetko vníma cez farby a svoje kresby. Jeho slovo, pomocou ktorého prekonáva silné emócie, je “čiernočierna”. Maľuje voskovkami, vodovými farbami, tušom, holubím trusom na omietku, ak nič iné nemá. Neustále má potrebu zachytávať všetko, čo vidí okolo seba.
A to, čo vidí okolo seba… no povedzme, že snáď je to dystópia a nie reálne zhodnotenie budúcnosti. Svet, kde nič kultúrne či umelecké nemá miesto, a z ktorého každý, kto mohol, utiekol. Našťastie aj v tomto čiernočiernom svete sa vedia nájsť spriaznené duše, z ktorých si Terp postupne vytvorí svoju malú bublinu. Ľudia, ktorí - každý svojím malým spôsobom - bojujú proti zlu a opresii.
Túto knižku som si - aj napriek nie úplne ľahkej téme - veľmi vychutnala.
Poznáte Petra Wohllebena a jeho knihy o prírode? Zbožňujem, ako vo svojich knihách všetko vie prepojiť, ako vie vysvetliť, že všetko v prírode do seba zapadá a dáva zmysel. Je to talentovaný rozprávač - jeho knihy sme kedysi čítali s deťmi ako rozprávky na dobrú noc.
Čo vieme o lese je trochu iný Wohlleben, než sme zvyknutí. Nie je to Tajný život stromov ani Stromodeti - nie je to „príbeh o stromoch“, ktorý sa číta ako napínavý román, skôr veľký, komplexný pohľad na les ako fungujúci ekosystém a na náš vzťah k nemu.
Má cez 300 strán a nie je to žiadne oddychové čítanie. Je to veľká a poriadne nabitá kniha o tom, čo všetko sa odohráva medzi stromami pod zemou, v korunách, v pôde aj v mikroskopickom svete húb, baktérií a ďalších organizmov. Autori - Peter Wohlleben a biológ Pierre L. Ibisch - ukazujú les ako neuveriteľne prepojený systém, v ktorom nič nefunguje úplne samostatne.
Zaujímavé je, že kniha nejde iba do biológie. Rozpráva aj o tom, ako sme les v priebehu dejín využívali, menili a niekedy aj ničili, čo s ním robí klimatická zmena a aké rozhodnutia dnes ovplyvňujú jeho budúcnosť. Les nie je iba „príroda“, je súčasťou našej histórie, kultúry a vlastného prežitia.
Aj napriek množstvu informácií kniha nepôsobí ako učebnica. Wohlleben vždy vie vedecké poznatky podať pútavo a názorne, a opäť som neustále krútila hlavou a šomrala : „Toto som vôbec netušila.” Napriek tomu som nedokázala knihu čítať dlhšie, pretože som sa cítila presýtená kvantom informácií.
V skratke - skvelý doplnok knižnice pre všetkých, ktorí chcú lepšie porozumieť prírode. Aj pre tých, čo majú pocit, že už o lese vedia všetko. Trochu hutné, miestami až priveľa informácií, ale fascinujúce čítanie, ku ktorému sa dá opakovane vracať.
Po prečítaní vás to bude ťahať do lesa, aby ste mohli pozorovať, čo všetko sa tam deje, hoci to na prvý pohľad nevidíme.
4,5*
Augusty boli mojou bodkou za prečítaným letom a boli srdcervúce, smutné a trochu poburujúce.
8 augustov v živote mladej ženy, od jej 17 do 24 rokov. Augusty, ktoré sú pre ňu vždy obdobím modrín, zmĺknutia, obdobím, ktoré ju dusí a nedá jej dýchať. Augusty rozdeľujú jej život a ona vždy odpočítava dni do prvého septembra.
Je to príbeh o pravde. O tom, či je absolútna a iba jedna, alebo či závisí od perspektívy. Či ju dokážeme schovať pred svetom, ak ju dosť dlho ignorujeme. Je to príbeh o manipulácii, o kontrole, o vyrovnávaní sa s minulosťou. O tom, či vieme uzavrieť vlastnú bolesť bez toho, aby sme rozjatrili bolesť niekoho iného. Je to príbeh o tom, ako sa viete stať úplne neviditeľným.
Bolo to silné a miestami ma to neskutočne štvalo. Chvíľami boli kde-tu hluché miesta, ale inak som to zhltla.
MALÉ BEŠTIE sa vám zaryjú pod kožu a budú vás mučiť samými ťažkými otázkami. Nakoľko by sme mali bezpodmienečne veriť svojim deťom a byť presvedčení o tom, že by nič zlé nikdy neurobili? Keby vám učiteľka vášho dieťaťa povedala, že urobilo niečo nepredstaviteľné, stáli by ste na jeho strane bez štipky pochybností? Potrebuje každé dieťa iný druh lásky? A dokážeme to my rodičia najlepšie posúdiť? Čo viac formuje detskú osobnosť - výchova, alebo genetika? Čo ak máme naštudované všetko o láskavom, pozitívnom rodičovstve, ale naše skúsenosti z detstva nám nedovolia prekročiť svoj tieň?
Ak vás zaujímajú témy rodičovstva, rodinných vzťahov, materskej lásky či generačnej traumy, túto knihu si musíte prečítať. Je to pecka.
“Niektoré knihy si nevyberáš. Ony si vyberajú teba.”
Aurora utiekla z osobných dôvodov z New Yorku do Londýna a tu už pár rokov úspešne pôsobí v jednom veľkom vydavateľstve. Má sľubne rozbehnutú kariéru, svoju prácu miluje a venuje jej všetku svoju energiu.
Jedného dňa v kníhkupectve nájde zvláštnu knihu, odporučí jej ju priamo kníhkupec. Keď si v nej doma listuje, zrazu jej v byte stojí Damien. A rýchlo zistí, že sa jej tam nevlámal - proste vyšiel z knihy, ktorá je jeho príbehom. Čo s ním? Ako ho do tej knihy naspäť napchať? A chce to vôbec?
Iste uznáte, že už toto je dokonalý setup - knihy, prostredie vydavateľstva, tajomný, tak trochu arogantný a sarkastický hrdina… K tomu si pridajte vtipné dialógy, ale aj postupné odhaľovanie životných príbehov Aurory a Damiena, ktorí si obaja prešli niečím, čo nemajú spracované a čo im do veľkej miery ovplyvňuje životy. A samozrejme chémia medzi nimi. A k tomu krásna myšlienka o paralelných svetoch, ktoré sa niekedy potrebujú preťať, aby sa stretli spriaznené duše…
(Trošku som nechápala, prečo boli od prvého stretnutia takí nepriatelia a Aurora ma otravovala ako neustále opakovala, že by ho najradšej zabila… ale potom ich to našťastie prešlo a veľmi som si to užila.)
PS Kniha má na Spotify playlist, čo ja milujem
