Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Knihy, ktoré mi posúva moja 14-ročná, ma bavia čím ďalej tým viac ONE OF US IS LYING je thriller z prostredia strednej školy, ale taký ten z kategórie neodložiteľných.
5 študentov zostane jeden deň po škole, na príkaz učiteľa. A jeden z nich im pred očami zomrie, na alergickú reakciu na arašidy. O jeho silnej alergii sa vedelo. Navyše je to zrovna študent, ktorý na svojom blogu zverejňoval klebety o celej škole. A tí štyria, čo boli s ním, majú každý čo skrývať. Je tam školská šprtka, ktorá sa chystá na prestížnu univerzitu, drogový díler, princezná, ktorá patrí k tým najpopulárnejším, a športovec, ktorý dúfa, že ho čoskoro objaví nejaký skaut. Na koho z nich mal zavraždený niečo tak vážne, že sa ho potrebovali zbaviť? A ako to vrah vôbec urobil, keď boli všetci spolu v triede, pod dohľadom učiteľa?
Román krásne vykresľuje rôzne príbehy študentov, ich rodinného zázemia, postavenia v škole, krutosť stredoškolského prostredia, kde tínedžeri sú pod obrovským tlakom zapadnúť, nevybočovať, a zároveň zostať sami sebou. Ambície, vzťahy, uvedomovanie si samého seba, rodičia - niektorí premotivovaní, niektorí úplne bez záujmu…
Mojím obľúbeným bol drogový díler Nate, toho by som ako stredoškoláčka hneď brala ale keď sme pri tom, táto kniha by u mňa ako 14+ asi neobstála Je aj rovnomenný seriál (myslím na netflixe), ten ale za moc nestojí, kniha je rozhodne lepšia však ako vždy
No a rozhodne si musím prečítať aj dve ďalšie pokračovania.
Tri generácie jednej rodiny významne ovplyvnené jednou udalosťou. Tri silné, odvážne ženy - matka, dcéra a vnučka, ktorých príbehy nám Kristy Woodson Harvey postupne rozpráva vo svojom najnovšom pútavom románe Dom na Sunset Lane. Nájdete tu tajomstvá, lásku, silu rodiny a priateľstva, a ja som ho od prvej strany nevedela odložiť.
Kniha začína pomerne častým klišé. Hlavná hrdinka má ísť k šéfke na pohovor a je si istá, že bude povýšená. Ako však čo len trochu skúsený čitateľ dobre tuší, opak je pravdou a Keaton je zrazu bez práce aj bez bytu. Na prosbu mamy sa vyberie do jej rodného domu v malom južanskom mestečku, aby ho pripravila na predaj. Keď tam príde, zistí, že jej starí rodičia v roku 1976 záhadne zmizli.
Prepletajú sa tu dve časové linky. Keaton a jej moderný, hektický život v New Yorku kontrastuje s jej starou mamou Rebeccou, ktorá v malom mestečku prežila pomalý život plný lásky, s rodinou a priateľmi. Čo je vlastne „šťastnejší život“? (Názov knihy v origináli je “A Happier Life”) Je to naplno využiť svoj potenciál, študovať, robiť niečo veľké a zmysluplné? Alebo je to prežiť spokojný život plný malých, no pre nás významných detailov?
Opustený dom na Sunset Lane so svojimi zaprášenými lustrami, porcelánom, starým nábytkom, vyblednutými závesmi a dubovými podlahami je takmer jednou z hlavných postáv - elegantnou a tak trochu strašidelnou. Keď Keaton začne s jeho upratovaním, postupne si uvedomuje, aká silná identita jej predkov z neho vyžaruje, že to nie je len majetok, ktorý vlastníme, ale miesto plné príbehov, rozhodnutí, spomienok. Že posolstvo jej starej mamy by nemalo zapadnúť prachom. Že z našich predkov si nesieme kúsok v sebe bez ohľadu na to, či boli prítomní v našich životoch.
V TIENI VLČEJ KRÁĽOVNEJ je prvý diel novej epickej fantasy trilógie ZEMEDEJKA od našej obľúbenej autorky. Úprimne, už len kombinácia jej mena a magická obálka knihy ma presvedčili, že túto si potrebujeme prečítať. Vykľul sa z toho neskutočne pútavý, dojemný príbeh, ktorý prepája silu prírody, moci a lásky.
Sú tu neskutočné opisy prostredia a world building, ktorý pôsobí skutočne. Základom je mapa akoby Veľkej Británie (kde autorka žije), no ostrov je rozdelený na viacero častí, ktoré sú každá niečim špecifická. Mala som pri čítaní deťom pocit, že úplne cítim stromy, pôdu, kamene, či mach.
Hlavná hrdinka Ysolda žije po smrti rodičov v Spŕškolese len so svojou staršou sestrou Hari a orliačicou Narou. Jedného dňa otrasie krajinou záhadné zemetrasenie a Hari zmizne v trhline, ktorú vytvorí. Aby Ysolda zachránila sestru, je nútená uzavrieť dohodu s vlčou kráľovnou a čoskoro sa ocitne zapletená do hľadania mocnej a nanajvýš nebezpečnej mágie. V knihe je viacero silných, veľmi zaujímavých ženských postáv. Ysolda nám rastie pred očami s každou novou výzvou, vlčia kráľovná Seren sa zatiaľ javí múdro, spravodlivo a v hĺbke srdca empaticky, a jej dcéra Eira je proste fascinujúca. No a nezabúdajme na zvieratá - nielen majestátne, múdre vlky, ale aj napríklad verná orliačica Nara, ktorá Ysolde neraz zachráni život.
Záver knihy pekne pripravuje na ďalšiu časť a my sa dohadujeme, kam sa príbeh bude uberať ďalej. Mám podozrenie, že Ysolda, ktorá pomaly v sebe hľadá silu a odhodlanie, bude nakoniec oveľa mocnejšia, ako si o sebe myslí.
Ak by ste mimochodom Kiran Millwood Hargrave nespoznávali, napísala Júliu a ospalého žraloka či Leilu a modrú líšku. Obe knihy odporúčame, ale v týchto prípadoch neočakávajte fantasy, skôr silné ľudské príbehy.
“V dávnej minulosti bol vlk posvätným zvieraťom a s človekom mal skôr spojenecký vzťah. Postupne, aj vďaka príbehom, vktorých bol vlk vykresľovaný ako nepriateľ, sa stal zatracovanou a obávanou šelmou. Začal hon na vlkov a ten, žiaľ, trvá dodnes. Zatiaľ čo pes sa stal najlepším priateľom človeka, vlk zostal nenávidený.
Maj otvorené srdce a daj vlkom šancu byt dobrou postavou rozprávok.”
Príbeh o vlkovi Zenovi a jeho hľadaní samého seba skrýva v sebe niekoľko krásnych posolstiev. Hovorí o tom, že svoju skutočnú podstatu nezmeníme, nech by sme sa o to neviem ako my, alebo naše okolie, snažili.
Rozpráva o silnom pute priateľstva, aj o tom, že niekedy musíme toho, koho ľúbime, nechať ísť, aby dokázal byť šťastný.
No predovšetkým je to mimoriadne dôležitá osveta ochrany prírody a úžasných tvorov, ktoré v nej žijú. Máme doma viacero kníh o vlkoch. Sú to fascinujúce, múdre bytosti, ktoré si vytvárajú silné rodinné putá a na Slovensku žiaľ aktuálne nechápeme ich význam v našom ekosystéme a nerešpektujeme potrebu ich chrániť.
Hlavná hrdinka - dievčatko menom Rudka - sa zamýšľa nad rozprávkami o “zlých” vlkoch a “dobrých” poľovníkoch, ktorí ľudí pred vlkmi zachraňujú. Vytvorí vlastnú rozprávku, o DOBROM vlkovi. A dokonca dáva priestor aj čitateľovi na vytvorenie svojej vlastnej rozprávky. Inak tých úloh je v knihe viac - čitateľ má nakresliť aspoň dve chránené zvieratá alebo nakresliť, čím sa vlky živia.
Artemis zamyslene odvetila: „Budú z teba ohromení. Nie sú zvyknutí vidieť ženu s tvojimi schopnosťami - ešte nikdy takú nestretli. Tam, kde žijú oni, ženy nelovia, nebehajú a nebývajú samy."
„Som vďačná, že som ostala napospas medveďom," povedala som.
Nevedela som si predstavit, aký život by ma bol čakal, keby som vyrastala zavretá za múrmi paláca, kde by mi nikdy nedali do rúk luk a nemala by som možnosť rozhodovať o svojom živote.
Atalanta. Dievčatko, ktoré hneď po narodení pohodili na úbočí hory, pretože nebola chlapec, ktorého sa ujme medvedica a vychová ho s mláďatami vo svojej nore. Potom si ju vezme pod ochranné krídla bohyňa lovu Artemis a vyrastie z obávaná lovkyňa, lukostrelkyňa s presnou muškou, najrýchlejšia bežkyňa na svete. Artemis od nej žiada len jediné - že sa bude vyhýbať mužom a nikdy sa nevydá.
Ach, Atalanta! Si úplne dokonalá mytologická hrdinka! Odvážna, priamočiara, cieľavedomá, odhodlaná ukázať celému svetu, že ženy sa vo všetkom vyrovnajú mužom. Na výprave s Argonautmi si schopnejšia a múdrejšia, ako ktorýkoľvek z mužských hrdinov, no potýkaš sa s predsudkami, mužskými egami, o uznanie musíš bojovať x-krát viac len preto, že si žena. A keď je po všetkom, z bájí a oslavných spevov si vymazaná. (Schválne, koľkí z vás vedeli, že s Argonautmi bola aj jedna jediná žena?)
Tento retelling ďalšieho kúska mytológie z pohľadu ženy bol zase raz skvelý. Svieži. Originálny. Páčil sa mi ešte o kúsok viac, ako autorkina Elektra, je tu totiž väčší fokus na silné ženské hrdinky, ktoré si idú za svojím, a dej je nabitý akciou a dobrodružstvom. Sú tu búrlivé cesty na mori, bitky, lesť, krvilačné mytologické postavy, pomstychtiví bohovia a bohyne Olympu. Popri tom nechýbajú lyrické opisy divokej prírody, v ktorej Atalanta vyrastá, a do ktorej sa rada vracia, keď si chce zrovnať myšlienky a načerpať energiu. Atalanta rieši mnohé dilemy dnešných žien. Ako sa presadiť v mužskom svete, ako balansovať medzi potrebou prispôsobiť sa a zároveň zostať sama sebou?
Páčilo sa mi, ako sme tu okrem hlavného príbehu dostali aj ďalšie známe (aj menej známe) mýty, ktoré sa akoby priplietli do cesty. O Heraklovi a Hylasovi, o Achillovom otcovi Peleovi. Bavilo ma, ako autorka Iasonov príbeh o zlatom rúne nasvietila z iného uhla - bol hrdina, ktorý ho vlastnou lsťou získal (ako o ňom čítajú deti), alebo ho len využila pre svoje zámery Medeia a on len plnil jej pokyny? Aj ten final feministický twist s Atalantinými pretekmi s potenciálnymi ženíchmi bol skvelý. Atalanta dobre vedela, čo robí!
Od Jennifer Saint mi ešte chýba Ariadna, ale hlavne už o pár dní vychádza Héra a tej sa neviem dočkať! Vždy na mňa pôsobila ako otrávená staršia dáma, ktorú neskutočne irituje jej pochabý manžel v kríze stredného veku. Som straaaašne zvedavá, čo sa dočítam!
Victoria má 14 rokov, žije so svojou mamou v chutnom malom penzióne, ktorý spolu prevádzkujú, a v poslednej dobe sa jej deje čosi zvláštne. Len tak, z ničoho nič, zacíti vôňu škoricových slimákov, a ocitne sa na úplne inom mieste! Spočiatku tieto jej “výlety” trvajú len niekoľko sekúnd, postupne sa však predlžujú a tak zistí, že sa premiestňuje do akéhosi čudného alternatívneho sveta, kde je všetko rovnaké ale predsa iné.
Toto je veľmi sľubný začiatok novej série ŠKORICA pre vek cca 12+. Prvá časť vyšla len koncom leta a očarila ma najmä ňuňu vizuálom, tak ma nesmierne potešilo, že je fajn aj obsahovo. Čítali sme ja aj slečna 12-ročná a už sa nevieme dočkať druhého dielu, ktorý snaď bude rovnako vizuálne krásny a hlavne nám prezradí, ako sa ďalej vyvíja Vikin život. Zatiaľ totiž vôbec nevieme, prečo sa premiestňuje, či to niečo spôsobuje, či s tým nejak súvisí jej teta, ktorá večne vymýšľa nové vynálezy… a či sa jej podarí nejak spojiť s jej druhým ja!
Viki je sympatická hrdinka. Jej vzťah s otcom, ktorý sa za trochu záhadných a nie úplne vysvetlených okolností rozišiel s jej mamou, dúfam dostane viac priestoru v ďalších knihách. Inak penzión jej mamy, ktorá miluje všetko anglické a vytvára hrejivú atmosféru domova pre ubytovaných hostí, by som rada navštívila.
Bathoryčkina dcéra bola pre mňa veľkým prekvapením. Čakala som temný príbeh, vychádzajúci z notoricky známych krvavých legiend o Čachtickej pani a o tom, ako zavraždila stovky mladých dievčat v snahe zachovať si večnú mladosť. Autorka (anglicky píšuca právnička, ktorá mimo iné aj absolvovala stáž v Európskom parlamente!) však vysvetľuje, že tieto nie sú ničím podložené a vychádzajú z honu na čarodejnice, respektíve boli mužskou snahou obmedziť vplyvnú, významnú ženu, ktorej sa báli.
Príbeh si sice zachováva gotický podtón, z ktorého občas mrazí, no vykresľuje grófku skôr ako modernú feministku (aj keď dosť márnivú a škodoradostnú). Hlavnou postavou je tu Borka - (nemanželská) dcéra Alžbetinej nemanželskej dcéry, ktorú grófka podľa nejakých záznamov porodila ako trinásťročná. Borku vychováva dedinský lekár, a keď sa omylom dostane do Čachtického hradu, postupne si vytvára s grófkou bližší vzťah a začína odhaľovať prekvapivé tajomstvá.
Príbeh skúma moc, silu klebiet a postavenia v spoločnosti, aj to, ako história súdi ženy často oveľa viac kruto a nemilosrdne, ako mužov. Ponúka filozofovanie o morálnej nejednoznačnosti a komplexné ženské postavy, aj kus histórie.
Slovenské vydanie má nádherný vizuál, ktorý láka na prvý pohľad. Obsahovo ma kniha presvedčila o čosi menej, po zaujímavej prvej polovici dej trochu vyšumel a do dočítania som sa už musela trochu nútiť. Rozhodne ma ale autorka prekvapila, ako dobre si naštudovala historické obdobie, okolnosti a postavu “Báthoričky” a ako autenticky na mňa príbeh pôsobil.
Tieto malé knižky o slávnych futbalistoch si deti pravidelne vyberajú pri návštevách kníhkupectiev (a ešte sa zväčša aj pohádajú, kto bude čítať prvý). MESSI vs RONALDO je prvá, ktorá porovnáva dve futbalové legendy, a tak sme na ňu boli veľmi zvedaví.
Je napísaná ako konverzácia dvoch kamarátov, ktorí sa dohadujú, či je väčším futbalovým velikánom Messi alebo Ronaldo. Porovnávajú ich podľa rôznych kritérií, ako charakter, zručnosti či štatistiky. Na konci každej kapitoly sa snažia (väčšinou márne) zhodnúť na tom, kto je v danej oblasti silnejší.
Keďže nejde o suchý text, ale striedajú sa tu tabuľky, grafiky, časové osi, kniha pôsobí ľahko a čitateľne, a aj vďaka tenkosti osloví aj nie úplne presvedčených čitateľov. Pre futbalových nadšencov je navyše plná zaujímavých informácií.
PRECHÁDZKA V PARKU je neskutočne pútavé rozprávanie o odysei do “miesta plného divov a presýteného toľkými vrstvami komplexnosti, že nič podobné nikde na Zemi nenájdete”.
“Kámo, stačí vstať z gauča a vyraziť.”
Takto začínajú (s veľkou dávkou humoru samozrejme) Kevin Fedarko a Pete McBride svoje ročné putovanie po Grand Canyone v americkej Arizone. Kniha mapuje ich 1200 kilometrov chôdze, behu, lezenia a zlaňovania, pri ktorom nastúpali vyše 50 tisíc výškových metrov.
Fedarko je fantastický rozprávač. O kaňone píše miestami vtipne, nešetrí iróniou na svoj účet, no potom naopak krásne lyricky a s obrovskou úctou opisuje silu prírody a krásy tohto unikátneho miesta.
Rozprávanie o putovaní týmto obrovským kusom divej, nehostinnej prírody prekladá príbehmi z histórie kaňonu. Spomína jej prvých ľudských obyvateľov, po ktorých stopy našli v nástenných kresbách, úlomkoch keramiky či pästných klinoch. Hovorí o kmeňoch pôvodných obyvateľov, ktorí odjakživa kaňon obývali a predsa sa ich biely človek snažil (často úspešne) z neho vytlačiť do malých ohraničených rezervácií. Opisuje nadšencov, ktorí kaňon postupne prebádali a venovali životy jeho skúmaniu (osôb, ktoré ho celý prešli, je minimum).
Postupne s pochodom čoraz viac vníma, čo mu prostredie hovorí, sleduje stopy zvierat, opisuje nočnú oblohu posiatu tisíckami hviezd. Polemizuje o tom, čo park dáva turistom, ako ho vnímajú tí skalní, ktorí ho prechádzajú s 25-kilovým ruksakom na pleciach, a ako tí, ktorí mu venujú sotva jeden deň. Premýšla o vďačnosti, kúzle tohto miesta, autenticite. A na strane 389 pochopíte, ako to myslel s tou “prechádzkou v parku”.
Úžasná, komplexná kniha, pri ktorej som spomínala na svoj jednodňový, dychberúci výlet do Grand Canyonu a rozmýšlala, kedy sa budem môcť vrátiť a vychutnať si ešte viac jeho kúzlo.
Keby Dom mojej matky bol fikcia, povedali by ste si, že to už autor ozaj prepálil, lebo tak psychopatické, jednostranne vykreslené postavy by len ťažko mohli naozaj existovať. A dali by ste knihe tak 2, max 3 hviezdičky. Dom mojej matky je ale skutočný príbeh a tak 250 strán neveriacky krútite hlavou a rozmýšlate, aký je tento svet nefér, že niektoré deti sa narodia rodičom, ktorí by mali vychovávať maximálne akváriové rybičky.
Shari Franke vyrastala s emočne labilnou mamou Ruby, závislou na ocenení od druhých. Nanešťastie sa jej podarilo naskočiť na vlnu prvých rodinných vlogov, ktoré začali okolo roku 2010 prekvitať na youtube, a tak urobila zo života svojich 6 detí jednu veľkú reality show. Shari, ktorá v tom čase išla do puberty, tak musela zdieľať všetky chvíle svojho osobného života s tisícmi a neskôr miliónmi sledovateľov profilu 8 passengers.
Dnes tisícky rodičov takýmto spôsobom zarábajú na vlastných deťoch a vďaka nim získavajú sledovateľov, zbierajú srdiečka, dostávajú ponuky na platené spolupráce od spoločností. Shari je z prvej generácie týchto detí, ktorá už vyrastá do dospelosti a vie zhodnotiť, ako to ovplyvňovalo jej dospievanie. Je dôležité tieto deti počúvať a diskutovať o tom, či vôbec rodičia majú právo takto zasahovať do súkromia vlastných detí.
Celé sa to v Sharinom prípade ešte viac vyostrilo, keď sa Ruby spojila s koučkou a vzťahovou poradkyňou Jodi Hilderbrandt, a začali na deťoch experimentovať so spartanskou výchovou. Darčeky na Vianoce? To v deťoch podporuje chamtivosť. Dospelí si darčeky nájdu, ale deti sa len budú pozerať a potom poupratujú roztrhané obaly. Dieťa robí niečo nežiadúce? Nožom odrežem pred jeho očami hlavu jeho obľúbenému plyšákovi. Nevymýšlam si.
Ak mám byť úprimná, nepáčilo sa mi písanie Shari. Neplynulo hladko, zdalo sa mi, že skáče z témy na tému a nič poriadne nerozvije. Nedalo sa neporovnávať to s Tarou Westover a jej spoveďou Vzdelaná, ktorá bola v mnohom podobná, no akosi vo mne oveľa viac zarezonovala. Ale nie je to literárne dielo, je to skutočný príbeh, takže kvalita písania mu neuberá na sile.
