Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Výborný, nesmierne citlivo a emotívne napísaný príbeh o tom, ako jedno nepremyslené rozhodnutie dokáže úplne vykolajiť váš život.
Even má 18, je maturant, talentovaný lezec a chystá sa na majstrovstvá Nórska. Keď jeden večer stretne staršiu študentku Iben a strávi s ňou noc, beznádejne sa do nej zamiluje, no netuší, aké dramatické následky mu to prinesie.
(Neviem opísať knihu bez spoilerov a preto ak plánujete knihu čítať a nechcete nič vedieť, preskočte nižšie. Ja som už toto, čo tu napíšem, o knihe vedela, a možno aj preto sa mi kniha tak páčila, inak by mi asi prvých sto strán dosť liezla na nervy…)
*** spoiler ***
Asi tušíte, že (aj názov knihy to napovedá) Iben otehotnie. Čo ale zistí Even až cca v polovici knihy, keď mu zavolajú z psychiatrie, kde Iben hospitalizujú a oznámia mu, že o pár týždňov sa stane otcom a Iben nebude schopná sa o dieťa starať, tak sa má rozhodnúť, či má o dieťa záujem.
*** komiec spoileru ***
Autorka získala za knihu v roku 2024 cenu nórskeho Ministerstva kultúry za literatúru pre mládež - a je dôležité ju vnímať presne takto, ako knihu pre mládež. Príbeh je svižný, kapitoly krátke, číta sa to samé, no je to celé veľmi silné, emotívne, ťaživé. Veľa to dá aj dospelému čitateľovi.
Nemohla som prestať rozmýšlať nad tým, že môj syn bude o pár rokov vo veku Evena. Ako by sa zachoval? Ako by sme sa zachovali my rodičia? Čo je vôbec v takej situácii to správne?
Páčilo sa mi, ako intenzívne kniha opisovala, čo Even prežíva, ako bojuje sám so sebou, ako riešil naoko nepodstatné, no pre tínedžera zásadné veci. Čo si pomyslia kamaráti, to sa nikto nemôže dozvedieť!
(Jedna vec, ktorú som silno vnímala, bol fakt, že kniha je z nórskeho prostredia a Evenovo rozhodovanie tým bolo veľmi silno ovplyvnené. Na Slovensku by sa asi sotva prehrabával všemožnými typmi podpory pre mladých single rodičov…)
Skvelá, podmanivá kniha, ktorú som nedokázala pustiť z rúk!
Príbeh sa odohráva na juhovýchode USA a sleduje Elizabeth Riversovú v dvoch časových líniách ako svojské, nezávislé dievča na začiatku 20.storočia a ako osemdesiatosemročnú úspešnú majiteľku rodinnej firmy v roku 1988, ktorá bojuje za ochranu svojho rodinného sídla pred chamtivosťou a deštrukciou.
Autorka sa dlhodobo venuje ochrane prírody a celý román je vlastne jednou nádhernou ódou na jedinečnú prírodu sútoku riek ACE. Píše s takou nežnosťou a detailmi, že rieky, staré duby, vtáky a dokonca aj búrky sa stávajú samostatnými - a dôležitými - postavami. Každá kapitola navyše začína krátkym zoznámením sa s nejakým vtákom, rastlinkou či chrobákom z tohto prostredia.
Elizabeth je sympatická silná hrdinka tvrdohlavá, vášnivá, milujúca slobodu a hlboko zviazaná s prostredím, v ktorom žije. Ako niekto, kto vyrastal takmer o sto rokov neskôr, som sledovala jej boj s rodovými stereotypmi tak trochu neveriacky a dosť pobúrene. Ako si dovolila spoločnosť byť voči ženám tak predpojatá?!
V tejto knihe nájdete všetko - tému ochrany prírody, rodinného dedičstva a očakávaní, ženskej nezávislosti, rasizmu a segregácie, generačných konfliktov aj vojny. Všetko je pritom prirodzene votkané do deja, a nepôsobí nútene alebo nasilu.
Ak máte radi bohato vrstvené príbehy, viacgeneračné rodinné ságy a prostredie, ktoré vás pohltí, Rieky si určite prečítajte. A nezlaknite sa, keď koniec bude úplne nedokončený - to len preto, že je to prvá kniha v duológii, takže viacero vecí zostáva nedovysvetlených alebo nevyriešených. Budúci rok by sme sa mali dočkať pokračovania
Dračia kaviareň ma dostala svojou obálkou a anotáciou. Skrýva sa za nimi jednoduchý, milý romantický príbeh o majiteľke dračej kaviarne, ktorá miluje draky a ľudí, a majiteľovi malého dráčika, ktorý sa ľuďom aj drakom vyhýba.
Saphira nemá vlastného draka, aj keď by veľmi chcela. Nepatrí totiž k žiadnej z bohatých dračích rodín. A tak má aspoň útulnú kaviareň, kde majú vstup povolené aj malé dračie mláďatá. Podáva tu skvelú kávu (praženú na draka), koláčiky a drobné občerstvenie, všetko pripravované s láskou. Niektoré dni sú však ťažšie ako iné, napríklad ako deň, kedy malý dráčik omylom vychrlí oheň na jej drahý kávovar a celý ho roztopí.
Práve keď zúfalo rozmýšla, kde zohnať peniaze na nový (lebo kaviareň bez kávovaru je dosť o ničom, chápete) a skĺbiť to so všetkými ďalšími výdavkami (lebo malé nevycvičené ohnivé stvorenia v uzavretom priestore kaviarne = neustále niečo spálené alebo rozbité), objaví sa v jej živote trochu mrzutý, ale sympatický Aiden. Po svojom bratovi zdedil malého dráčika Sparkyho, a vôbec nevie, čo si s ním počať. K drakom totiž nemá vzťah aj napriek tomu, že pochádza zo starej dračej rodiny.
Prostredie dračej kaviarne je jednoznačne najsilnejším bodom knihy - pôsobí ako mix medzi magickým útulným podnikom a chaosom škôlky pre ohnivé šteniatka. Kniha je milá, nenáročná a ideálna na víkendové čítanie s dobrou kávou a koláčom.
Treba však povedať, že tu nenájdete komplexný fantasy svet ani výraznejší dej. Worldbuilding je jednoduchý a romantická linka tiež. Proste feel-good príbeh plný cosy atmosféry a romantiky. Nie dokonalý, ale veľmi cute.
PS Ak premýšlate nad označením 18+ na obálke, dôvodom je asi jasne naznačiť, že nejde o detskú knihu (napriek tej rozkošnej ilustrácii). Kniha je v zásade na zahraničných profiloch uvádzaná ako young adult/new adult.
Štít vrabčiat pre mňa bol veľmi milým prekvapením. Je to prvý diel fantasy/romantasy trilógie, ktorá je vraj ideálna pre “začiatočníkov” a možno preto som si to tak užila. Od prvej strany ma zaujal kontinent Kalandra s jeho piatimi kráľovstvami, prepletenými starou zmluvou zvanou Štít vrabčiat. Tou medzi sebou zachovávajú mier a navzájom sa bránia pred príšerami, ktoré v pravidelných cykloch migrujú po Kalandre a zanechávajú za sebou smrteľnú spúšť.
Rovnako od prvej strany ma zaujala princezná Odessa, ktorá sa nečakane (a nedobrovoľne) stane Vrabčaťom - vyvolenou nevestou princa z kráľovstva Turrah. Skôr, ako nastúpi so svojím novým manželom Zavierom na loď, ktorá ju odvezie do jej nového domova na opačnej strane sveta, ju otec zaprisahá, aby sa stala v Turrahu špiónkou.
Príbeh je plný kráľovských intríg, príšer, mýtov a viery, záhadných božstiev a tajomných postáv, a tento prvý diel všetko skôr riadne zamotá, než by niečo vysvetlil. Je tu naozaj zaujímavé budovanie sveta, ktoré sa deje postupne a bez nudných, zdĺhavých opisov. Dej sa stále hýbe, Odessa spoznáva svoje nové kráľovstvo, ktoré je oveľa viac divoké, nespútané a nebezpečné, ako jej rodná zem.
Romantická linka je tu neskutočný slow burn, ale stojí za to. Enemies to lovers a nútená blízkosť sú moje obľúbené tropes, takže v tomto smere som si to maximálne užila ;)
Po prečítaní som si hrýzla nechty do 7.apríla a hneď bežala kúpiť druhý diel v angličtine, ktorý vtedy vyšiel. V slovenčine sa už prekladá (Zatiaľ prezradím len toľko, že aj ten je skvelý )
Neviem, či to bolo prostredím krasokorčuľovania (ktoré, mám pocit, je nesmierne atraktívne aj pre ľudí ako ja, ktorým tento šport v zásade nič nehovorí, a pozrú si ho tak raz za štyri roky), ale Favoritov som nevedela odložiť.
Bola tam dráma (alebo skôr dráma za drámou za drámou), bola to jedna emočná húsenková dráha, bolo to zmyselné, chémia medzi hlavnými postavami neskutočná a čítalo sa mi to výborne. Aj keď už bolo po Olympiáde a nemohla som si pri čítaní pozrieť nejaký ten tanec na ľade (pretože práve o tých je kniha, nie o športovom krasokorčuľovaní), vôbec to neubralo na atmosfére.
Kniha začína dramaticky - krv na ľade na Olympiáde v ruskom Soči v roku 2014. Nevieme, čo sa stalo, no náznaky sú, že niečo hrozné. Potom sa vraciame o desiatky rokov späť a sledujeme Katarínu a Heatha od ich prvých vystúpení na ľade až po obdobie, kedy sa stanú jednoznačnými svetovými favoritmi. Ona je premotivovaná, vidí sa so zlatom okolo krku a je ochotná tomu obetovať všetko, aj samú seba. On je sirota, pre ktorého je ona domovom a je ochotný urobiť všetko pre to, aby boli spolu.
Neskutočne ma bavilo čítať o tvrdých tréningoch na ľade, o kreovaní choreografií a výbere hudby (na konci knihy je aj playlist ), hltala som tie ich vášnivé vystúpenia na ľade, úplne som cítila, ako to medzi nimi iskrí Krásne je opísané, aká silná motivácia, odhodlanie a tvrdá drina sú v tomto vrcholovom športe potrebné k úspechu, ako fungujú priateľstvá a rivalita, aj ako niekedy najlepšie športové výkony zatieni bulvár a osobné drámy.
Nebudem klamať, ku koncu mi už to ich doťahovanie liezlo trochu na nervy a zopár zvratov v deji ma nasr…dilo Ale 450 strán mi ubehlo ako voda a bolo mi to aj málo.
The Amazing Generation od Jonathana Haidta a Catherine Price má podtitul “Tvoj sprievodca zábavou a slobodou vo svete bez obrazoviek”, ktorý vám prezradí podstatu - je to v zásade adaptácia knihy Úzkostná generácia pre deti a vysvetľuje im, prečo by nemali tráviť väčšinu voľného času s mobilom.
Informácie o tom, ako fungujú sociálne siete, čo robia s naším mozgom, telom, vzťahmi, podáva prístupnejšie a pútavejšie pre mladších čitateľov. Kombinuje prvky grafického románu, skutočné príbehy aj interaktívne výzvy, a prehovára priamo ku generácii, ktorá od malička vyrastá so smartfónom v ruke.
Hlavné posolstvo knihy je jednoduché, ale nesmierne dôležité: ťažisko detstva sa postupne presunulo z voľnej hry na obrazovky - a to má príšerné dôsledky. Kniha ukazuje, ako sú technológie navrhnuté tak, aby si získali našu pozornosť a udržali ju čo najdlhšie, čo môže viesť k väčšej úzkosti, osamelosti či neschopnosti sústrediť sa.
Kniha sa nesnaží byť nejak priamo proti technológiám. Skôr povzbudzuje mladých čitateľov, aby sa stali „rebelmi“aby si uvedomili, že sociálne siete sú nastavené tak, aby na nich zopár technologických firiem zarábalo, aby prevzali kontrolu nad svojimi návykmi (a zlozvykmi) a vedome si vyberali viac reálneho života, priateľstiev a slobody.
Ako na to kniha ide?
pre vysvetlenie technologických gigantov a ich záujmov používa metaforu „chamtivých čarodejníkov“
text sa prepletá s komiksom, ktorý rozpráva príbeh skupiny spolužiakov počas jedného školského roka
- je tu veľa praktických tipov a výziev, ktoré sa dajú reálne vyskúšať
- okrem komiksu sú tu tabuľky, nákresy, okienka s textom, takže kniha pôsobí odľahčene a zábavne
dôraz sa kladie na slobodu rozhodovania, nie na pocit viny - snaží sa deti presvedčiť, že dnes najväčší frajeri (alebo sigma, ako by mi povedali deti) sú tí, čo fungujú bez mobilov, nie naopak
- nie je to o zákaze technológií, ale o vedomejšom vzťahu k nim.
Ak sa vám páčila Úzkostná generácia a máte deti vo veku, kedy by už chceli mať prístup na sociálne siete, túto knihu im určite dajte prečítať, alebo si prečítajte s nimi. U nás ju zatiaľ čítalo jedno z troch detí (aj keď zatiaľ ani jedno sociálne siete nemá) a hodnotilo ju veľmi pozitívne
Zatiaľ je iba v angličtine, ale držíme palce, aby bola čoskoro dostupná aj v slovenčine
Mohla by toto byt povinna literatura z dejepisu pre decka na druhom stupni? Je to vtipne, obsahuje to kopec informacii a krasny prehlad dejin od praveku po sucasnost. Tato seria je cim dalej tym lepsia!
Ako by sme mali vnímať dobovú historickú fikciu, ktorá vykresľuje niektoré bolestivé momenty našich dejín prekrútene alebo priam nepravdivo?
JAMES je geniálne dielo. Je to prerozprávanie klasického diela Dobrodružstvá Huckleberryho Finna z perspektívy otroka Jima (ktorý sám seba vníma ako Jamesa). Dej sa síce opiera o známy román, no autor ho zásadne prepisuje. James nie je pasívna postava s takmer nulovým vnútorným prežívaním, ale inteligentný muž, ktorý premýšla nad mnohými vecami a rieši náročné otázky ohľadom svojej rodiny a existencie.
_____
“Môžem dosvedčit, že som muž, ktorý si je vedomý svojho sveta, muž, ktorý má rodinu, ktorý miluje svoju rodinu, ktorý bol od svojej rodiny odtrhnutý, muž, ktorý vie čítať i písať, muž, ktorý nechce, aby jeho príbeh ostal iba vypovedaný, ale chce, aby bol i jeho vlastnou rukou vpísaný do sveta.”
Príbeh nie je tým vzrušujúcim dobrodružstvom z pôvodného diela. Otroctvo je surové, násilné, brutálne. Sloboda je chvíľkový, prchavý jav. Identita a nezávislosť sú pre otroka neznáme pojmy. Autor berie známe pasáže z klasickej knihy a ukazuje, čo pôvodne nebolo vidieť, ak sa človek pozeral na príbeh výlučne očami bieleho chlapca.
Prišlo mi tiež veľmi silné, ako James vysvetľuje, ako sa musia otroci “schovávať” pred belochmi, aby boli čo najviac neviditeľní. Používajú jazyk ako masku prepínajú medzi stereotypným dialektom, ktorým hovoria pred bielymi, aby pôsobili naivne a prosto, a jazykom, v ktorom rozmýšľajú v skutočnosti. Nikdy sami neponúkajú riešenie problému - bieli sa musia cítiť nadradení a akože na všetko prísť sami.
Nie som si úplne istá, či otrok bez vzdelania - aj keď gramotný - by vo voľných chvíľach filozofoval a prekáral sa v hlave s Voltairom, Rousseauom alebo Lockem o ich svetonázoroch. To mi trochu uberalo na autenticite príbehu. Inak je to ale silná, múdra a miestami temná kniha, núti čitateľa prehodnocovať, čo považujeme za klasiku.
…ak by som mala byť úprimná, dostal ma už v momente, keď povedal: “Porozprávaj mi o ježkoch.”
Táto kniha bola presne taká pekná, ako mi našepkávala jej obálka. Niečo ako vrúcne objatie. Alebo jemný sveter. Nádherne upokojujúci príbeh plný dobra, lásky a druhých šancí. Hlavná hrdinka Sam je tak nezištná, láskavá a zároveň skúšaná životom, že som jej fandila od prvých stránok. Vyrovnáva sa so zlomeným srdcom a neskutočne náročnými rodinnými vzťahmi, a stojí na veľkej životnej križovatke.
Tento román je výnimočný tým, že je to vlastne oveľa viac než len príbeh romantického vzťahu. Áno, je v ňom aj tá romantická láska, ale tá je len čerešničkou na torte popri silných priateľstvách a emocionálnom uzdravení. Osud nás niekedy vie zaviesť na miesta a prepojiť s ľuďmi, ktorí zásadne zmenia smerovanie našej životnej cesty, a práve to sa stane Sam. Jej budovanie záchranného centra pre ježkov dodáva knihe takú cosy atmosféru plnú nádeje a pozitívnej energie, že bolo ťažké ju odložiť.
Zároveň sa román nevyhýba ani ťažším témam, najmä toxickej rodinnej dynamike a sebaúcte. Ak mi niečo vadilo na tejto knihe, bola to postava matky Sam, ktorá bola tak hrozná, až som jej neverila. Mám pocit, že tu autorka príliš tlačila na pílu a nevedela som sa ubrániť pocitu, že to je skôr zlá macocha z rozprávky ako reálna matka…
Ak máte radi cosy súčasnú beletriu so sympatickými postavami, očarujúcim prostredím a príbehmi o nových začiatkoch, keď sa zdá, že všetko je stratené, túto ježkovú romantiku si zamilujete.
Za mňa 4,5/5 Ďakujem @dot.vydavatelstvo
PS Bonusom je, koľko zaujímavostí sa dozviete o
Niektoré knihy si vás proste nájdu v úplne správnom čase
Vedeli ste, že tým, ako sa radikálne skracuje naša schopnosť udržať pozornosť (vďaka, sociálne médiá, za 30-sekundové reelska a nekonečné scrollovanie!), zároveň nám celospoločensky klesá miera empatie, pretože strácame schopnosť aktívne počúvať iných ľudí? Bol to jeden z poznatkov, ktoré som si odniesla z nedávnej (veľmi zaujímavej) prednášky o pozornosti a nad ktorým doteraz premýšľam.
KNIHA ZAČIATKOV bola preto úplným pohladením pre dušu. Hovorí presne o tom, čo sa nám tak nejak vytráca zo životov. O budovaní komunity založenej na susedoch, nečakaných (a možno naoko nezvyčajných) priateľstvách, schopnosti počúvať sa navzájom a pomáhať si.
Hovorí o maličkom papiernictve, o zákazníkoch so životnými príbehmi, ktoré sa oplatí vypočuť si. Hovorí o plniacich perách a atramentoch, ktoré píšu listy. Pomalým, písaným, elegantným písmom, ktoré sa tiež vytráca, lebo vyžaduje čas.
Hovorí o cintoríne, kde odpočívajú ľudia s fascinujúcimi osudmi. Hovorí o križovatkách, na ktorých sa z času na čas ocitneme, ktoré nám náš pohodlný život prevrátia úplne naruby. Hovorí o úplne obyčajných ľuďoch a úplne obyčajnom každodennom živote, no robí to nezvyčajne pekne.
Po dlhej dobe to bola kniha, kde sa mi páčili úplne všetky postavy a ich príbehy. Som veľmi rada, že som si knihu kúpila, keď vyšla, a že som po nej siahla v tom úplne správnom momente
Tu je pár myšlienok z knihy, ktoré som si podčiarkla:
“… trávime priveľa času hľadaním toho pravého a zabúdame, že najlepšia priateľka môže byť láska na celý život. Mať najlepšieho priateľa je zdrojom hlbokej pravdy, útechy a radosti."
Ruth sa letmo usmeje. „Niekedy nad tým premýšlam - po celom svete existujú tieto nepriznané príbehy lásky, ktoré ho robia lepším. Podľa mňa je to jedno z najlepšie strážených tajomstiev ľudstva."
„Neverím vo všemohúceho Boha. A keď zomrieš, zomrieš. Videl som priveľa úmrtí, aby som si myslel niečo iné. Ale nemôžeš strávit v horách toľko rokov ako ja a nemyslieť si, že tam hore predsa len niečo je. Od východu po západ slnka.” Jeho hlas zoslabne. „Stále mi to vyráža dych, Jojo."
-
Na raste dobra vo svete majú podieľ aj skutky, ktoré dejiny nezaznamenajú - a to, že náš život nie je taký zlý, ako by mohol byť, je zásluha tých, ktorí verne žili nenápadný život a teraz spia v zabudnutých hroboch.
George Elliot: Middlemarch
