Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Neprejde v poslednej dobe týždeň, aby som nedostala podozrivý telefonát. Presviedčajú ma, že mi schválili pôžičku, alebo ma chcú predvolať na políciu... O mailoch ani nehovorím. Už mi toľkokrát vypršalo predplatné na netflix, čakal ma balík na pošte, ak zaplatím colné poplatky, dokonca mi aj moja vysoká nadriadená poslala mail, že potrebuje odo mňa požičať peniaze, ale volať jej vraj nemám, lebo je teraz na mítingu a nemôže telefonovať…
Niekedy mám pocit, že už polovica sveta sa snaží zarobiť peniaze tým, že okradne iných. Veď to nie je možné, aby človek bol stále v strehu, kontroloval mailové adresy, bál sa kliknúť na link či otvoriť mail, preveroval, či zase niekto naňho niečo neskúša… Je to čoraz náročnejšie a buduje to v nás nedôveru ku všetkému a ku každému
Temná stránka slovenského internetu ponúka 30 fiktívnych príbehov, ktoré sú priamo inšpirované skutočnými ľuďmi a skutočnými situáciami, v ktorých sa ocitli. Mnohé z nich sa určite mohli stať aj vám. Africký miliardár si vás vybral za dediča, stačí zaplatiť trovy dedičského konania. Vaša mama/babka sa s vami hádajú, že covid je výmysel a 5G siete vás zabíjajú. Vyhrali ste peňažnú cenu vo facebookovej súťaži, a chcú po vás údaje z karty, aby vám tam mohli poslať výhru.
Príbehy sú krátke, majú rýchly spád, a sú naozaj zo života. Postavy, ktoré v nich vystupujú, vám môžu prísť chvíľami naivné alebo neskúsené, ale často úplne chápete, ako sa im to mohlo stať. Dnes si totiž vôbec nikto nemôže byť istý, že nenaletí nejakému podvodu. Stačí chvíľka nepozornosti alebo časový stres, a už zadávate platbu na nejakom falošnom portáli.
Úplne najstrašidelnejšie boli pre mňa príbehy s deťmi. Už ich s deťmi čítam vrámci spoločného večerného čítania
Niektoré príbehy mi prišli repetitívne. Za mňa by ich stačilo menej. Takisto je problém, že internet sa dramaticky rýchlo vyvíja, a s ním aj jeho temná stránka, a tak by chcelo tieto príbehy permanentne aktualizovať. S umelou inteligenciou, deepfake či napodobňovaním hlasu a reči… No a tretia malá pripomienka - kniha je písaná pomerne malým fontom a s hustým riadkovaním. Keďže je to kniha, ktorá by určite dosť pomohla aj staršej generácii, mohol by byť ten text trochu vzdušnejší a s väčším písmom, aby sa lepšie čítal
Inak ale veľmi užitočná kniha, ktorú by si mali prečítať všetci od tínedžerov až po dôchodcov. Aby podvodníci, predátori, paraziti, mali trochu ťažšiu robotu a nedarilo sa im zneužívať ľudí.
Dve časové línie, dve silné ženy, jeden dom, ktorý prepája súčasnosť a minulosť. Dve časové línie, ktoré sa spočiatku zdajú vzdialené, ale po bližšom začítaní sa vlastne začínajú nápadne podobať.
V súčasnosti odíde Adrianna na pár mesiacov na sabatikal do tichého starého domu na vidieku. Chce si oddýchnuť od náročnej práce, no v dome začne nachádzať stopy minulosti, ktoré jej nedajú spávať a ona začne pátrať.
V roku 1646 žije pôrodná babica a bylinkárka Ursula nezávislá, slobodná, vzdelaná a preto nebezpečne viditeľná v dobe, keď sa takéto veci dali ľahko prekrútiť do obvinení z čarodejníctva.
Zaujímavé je, že stáročia od seba vlastne Adrianna aj Ursula riešia to isté - očakávania kladené na ženy, strach, neistotu, či sú dosť silné. Minulá časová línia mi naháňala strach Ursulin svet bol naozaj nebezpečným miestom pre nekonformné ženy. Porovnanie príbehov týchto žien núti čitateľa premýšľať, koľko (alebo ako málo) sa toho za 4 storočia zmenilo.
Páčilo sa mi, ako ich príbehy boli prepojené cez dom. Dodáva celej knihe trochu mystickú atmosféru. V jeho stenách sa ukrývajú tajomstvá, nečakané zvuky či vône. Zarastená záhrada ponúka navyše mierne detektívnu líniu.
DOM ČARODEJNICE u mňa “na papieri” spĺňa všetky kritériá na neodložiteľné čítanie. Historický román so silnou, nezávislou hrdinkou, obvinenia z čarodejníctva mužmi, ktorí sa ňou cítili ohrození, mystický dom na anglickom vidieku…
Na začiatku to aj vyzeralo nádejne, potom to ale celé tak nejak vyšumelo. Už asi od polovice som viacmenej vedela, ako sa to celé skončí. Postavy akoby boli čiernobiele a niektoré priam karikatúrne. (Adriannin priateľ v súčasnej línii mi liezol seriózne na nervy od prvej kapitoly a ku koncu som si už trhala vlasy a preskakovala pasáže s ním. Aj hlavná mužská postava v minulosti bol úplný des. Vlastne tam nebol asi ani jeden ako tak príčetne stvárnený muž.)
Na historický román mi to prišlo proste príliš rýchle a nenáročné čítanie. Taká oddychovka, ktorá ale mala potenciál ísť oveľa hlbšie.
Dobrá fantasy je taká, kde vám stačí trošku zmeniť uhol pohľadu a vidíte zrkadlo nášho skutočného sveta, spoločnosti, ľudskej povahy.
V Katénskej republike našli spôsob, ako môžu ľudia odovzdávať časť svojej VÔLE. Celá spoločnosť funguje v akejsi pyramídovej hierarchii. Na vrchole každej pyramídy stojí princeps, ktorému vôľu odovzdáva cez 40 tisíc ľudí. Spoločnosť tak stojí na systéme, kde sila elity priamo závisí od oslabenia všetkých pod ňou.
Myšlienka extrahovania vôle z ľudí mi prišla veľmi originálna. Je to ale zároveň desivá metafora mocenského systému nášho sveta. A úplne ma mrazí pri predstave, že by sa niečo také dalo reálne robiť.
Román Vôľa väčšiny má bezmála 700 strán a je iba prvým dielom v epickej fantasy sérii Hierarchia. Odráža sa to na komplexnosti príbehu a worldbuildingu, ktorý mi dal celkom zabrať (a to sme v tejto prvej časti v mnohých ohľadoch iba kĺzali po povrchu). Klobúk dole, ako to autor celé majstrovsky vymyslel. Je to zasadené do sveta pripomínajúceho staroveký Rím. Je tu geopolitika, všadeprítomný boj o moc a vplyv, strategické záujmy rôznych skupín, intrigy a manipulácia. Vôľa tu pritom funguje nielen ako prostriedok na zabezpečenie moci, ale aj ako energia, ktorá poháňa dopravné prostriedky, dodáva silu a magické schopnosti rôznym neživým predmetom.
“Moc chrániť je tou najvznešenejšou zodpovednosťou. Keď je človeku zverená, jeho povinnosťou je chrániť všetkých, nielen ľudí, ktorých považuje za hodných ochrany.”
Hlavný hrdina Vis skrýva nebezpečné tajomstvo: je posledným dedičom kráľovstva, ktoré si Hierarchia násilne podmanila. Aby prežil a pomstil svoju rodinu, musí sa infiltrovať do najprestížnejšej akadémie na ostrove Solivagus, kde študujú tí najvplyvnejší ľudia z celej krajiny. Tam ho čakajú politické hry, brutálna rivalita medzi študentmi, neustála hrozba odhalenia a životne nebezpečná úloha zistiť, akú tajnú zbraň na ostrove ukrývajú.
Popri tom rieši zaujímavú dilemu, či je možné bojovať proti nespravodlivému systému bez toho, aby sa človek sám stal jeho súčasťou.
Nebudem prezrádzať záver, ale som nesmierne zvedavá, ako bude Visov príbeh pokračovať. Autor si naložil dosť veľké sústo, tak dúfam, že vie, čo robí Uvidíme v novembri!
Zoja je láska. Je to ten typ knihy, kde je taký pretlak krásnych, múdrych myšlienok, až som sa bála, že si nestihnem vychutnať jednu, kým príde ďalšia.
Možno je to tým, že sme so Zojou obe euroúradníčky a navyše približne v rovnakom veku, ale stále som mala pocit, že mi kradne myšlienky. Respektíve že presne toto by som si myslela ja, keby som sa vedela tak krásne poeticky vyjadrovať.
Miestami je to vtipné, miestami melancholické, ale na 100% empatické a múdre. Nie je to len Zojin príbeh, aj keď ona jediná rozpráva v prvej osobe. Je to aj príbeh jej otca Jara, ktorý sa rozhodne odísť na sklonku života od ženy. Je to príbeh jej mamy Irmy, ktorá po odchode manžela zazvoní dcére na dverách jej luxemburského bytu a nasťahuje sa k nej na dobu neurčitú. Príbeh Gabriela a jeho pojazdnej kaviarne.
Niekto má priestoru viac, niekto menej, ale bavili ma úplne všetci. Hneď by som Jarovi podpísala petíciu za záchranu 100-ročnej lipy, aj by som ho priviazala k nej tými kompresnými obväzmi. Chápala som rozhorčenie Irmy nad bylinkovými malinovkami, ktoré pripomínajú nedeľnú polievku. Kúpila by som si u Gabriela lungo a orechový koláč a povedala mu, nech dá Slovákom ešte šancu… (Len možno ten Husák ma až tak nebral )
Ak vás bavia súčasné spoločenské romány, medziľudské vzťahy naprieč generáciami, vzorce nášho správania a úvahy o vlastenectve, resp.našom vzťahu ku krajine, v ktorej sme vyrástli, Zoju si nenechajte ujsť. Je to krásne čítanie.
Aj na druhé prečítanie je toto moja obľúbená kniha od Colleen Hoover a jedna z najsilnejších kníh ever. Prečítala som ju (zase) asi za 5 hodín, s jednou prestávkou, a spotrebovala balenie vreckoviek.
Najviac ma samozrejme rozdrvila tá predstava matky, ktorá sa nemôže stretnúť so svojím dieťaťom… ktorej ho odobrali po pôrode a odvtedy ho ani len nevidela… Má vôbec niekto právo brániť matke byť s jej dieťaťom? Kto by mal mať takú právomoc robiť takéto závažné, životmeniace rozhodnutia?
Potom ma ničila predstava, ako jeden osudový okamih, kedy sa zachováte zle, dokáže zničiť celý váš život, ak nemáte okolo seba ľudí, ktorí by vám dokázali pomôcť a postaviť sa za vás. Lebo ak by Kenna mala milujúcich rodičov, súrodencov, iných príbuzných, jej život sa mohol odohrávať úplne inak aj po tej hroznej tragédii…
A do tretice kniha pre mňa bola tak akurátnou zmesou smútku, lásky a nádeje. Nebolo to extra patetické ani prvoplánové, ale uveriteľné a neodložiteľné. Teším sa na film.
Táto knižka bola láska na prvý pohľad.
Hlavná hrdinka Aliz do Londýna uteká od pokazeného vzťahu. Keďže má problém s lietaním a zrovna vychytá let s príšernými turbulenciami (aké som ja asi klop klop ešte nezažila), snaží sa ho prežiť pomocou minifľaštičiek s alkoholom z letiskového duty free a konverzáciou so susedom - angličanom Gavinom, ktorý sa z Budapešti vracia domov po divokej rozlúčke so slobodou svojho kamaráta (viď na jeho čele). Let prežijú, no na letisku sa rozdelia bez toho, aby si vymenili kontakty.
Aliz predsa ale aj tak akurát ukončila dlhý vzťah, tak to predsa vôbec nevadí, no nie? Svoju dovolenku trávi v sestrinom byte, so sestriným psom, a s kartičkami, na ktoré jej sestra napísala názvy pamiatok a atrakcií, ktoré má navštíviť. Z nich si poslepiačky postupne vyberá, kam ju každý deň zavedú kroky.
(Spoiler: náhoda ju s Gavinom šťastne spojí vďaka kaviarni, kde vám na kávu zásadne píšu zle meno )
Bolo krásne putovať s Aliz po Londýne, pripomínať si známe miesta a niektoré si zaznačovať do pomyselného wishlistu na budúci výlet Bolo tu všetko, čo k Londýnu a dobrému príbehu patrí. Dážď, humor, metro, nové priateľstvá, fish and chips aj romantika
„Výzvy, ktorým Vietnamci čelili počas celej histórie ľudstva, sú vysoké ako tie najvyššie hory. Ak budeš stát príliš blízko, nedovidíš na ich vrcholky. Keď odstúpiš od prúdu života, naskytne sa ti dokonalý výhľad..."
HORY SPIEVAJÚ je kniha o Vietname v druhej polovici 20.storočia - napísaná zvnútra Vietnamu, Vietnamkou, ktorá sa do veľkej miery inšpirovala skúsenosťami a životom jej vlastnej rodiny.
Román sleduje osudy troch generácií rodiny Tran od pozemkovej reformy na severe, cez vojnu “severu proti juhu” až po obdobie po páde Saigonu. Je to príbeh dvoch žien starej mamy a vnučky ktoré nám rozprávajú históriu celej krajiny.
Hovoria o strate domova, hlade, chudobe, vine a odpustení, sile lásky a láskavosti, ktorú vieme nájsť v ľuďoch aj v tých najťažších časoch.
Hovoria o vojne, v ktorej každá strana má svoju pravdu. O ideológii, ktorá má silu rozdeliť rodiny.
Je to krásne precítené, bolestivé, dojemné, drsné a zároveň poetické. A zoberie vás to na úžasnú spoznávaciu jazdu vietnamskej kultúry, zvykov, spôsobu života. Navyše he celá kniha pretkaná vietnamskými prísloviami, čo ma veľmi bavilo. Toľko múdrosti na jednom mieste!
“…Stará mama mi zvykla hovorievať, že príslovia sú esenciou múdrosti našich predkov, ktorá sa ústne odovzdávala z generácie na generáciu ešte pred vznikom nášho spisovného jazyka.”
Tu je zopár mojich naj, ktoré som si vypísala:
Neporušené listy chránia tie roztrhané.
Vytrvalosť vybrúsi zo železa ihly.
Mäkký a vytrvalý dážd preniká do zeme lepšie ako búrka.
Šťastie sa ukrýva vnútri nešťastia.
Skúškou zlata je oheň, skúškou človeka zas nepriazeň osudu.
Viac takýchto kníh! Bolo to nádherné.
Táto kniha od prvej strany vo mne vyvolávala pocit, akoby som sedela pri malom stolíku v nejakej príjemnej voňavej pekárni plnej nadýchaného sladkého pečiva a sledovala, ako do nej prúdia zákazníci a vyberajú si z výkladov.
Je to historická rodinná sága, ktorá v Zürichu v 19. storočí sleduje rané roky rodiny Sprüngli. Je to príbeh Rudolfa Sprüngliho, ktorý od malička má ambíciu stať sa chocolatierom. Nebojí sa pre to riskovať, neustále sa učí a skúša niečo nové. Je to príbeh jeho otca Davida, ktorý celý život ťažko pracuje ako cukrár a bojí sa noviniek a rizika. Je to príbeh Rudiho ženy Kathariny, ktorá nie je len ženou v domácnosti, ale má aj vlastné nápady a ambície. Navyše vníma neférové zaobchádzanie veľkých továrnikov s robotníkmi, a nebojí sa o tom hovoriť.
A je to samozrejme príbeh čokolády - ale spočiatku nie tej krémovej, lahodnej pochúťky, ktorú poznáme dnes. Skôr niečoho, čo chutí trochu ako prach a zanecháva v ústach zrnká piesku.
Malé varovanie - meno Lindt tam ešte myslím nepadlo ani raz (možno až s ním príde tá krémová mliečna čokoláda). Toto je prvý diel a spojenie Lindta a Sprüngliho evidentne príde až v pokračovaní. V príbehu to ale vôbec nechýbalo. Rudi Sprüngli, jeho rodičia, jeho žena a ich 5 detí sú veľmi sympatickými postavami a ich životné príbehy sa čítajú príjemne, bez veľkej drámy či napätia, ako keď sa zabalíte do jemnej deky a nechávate si v ústach rozplývať kúsky kvalitnej čokolády.
Čo ma bavilo:
bohato opísané historické prostredie Zurichu v 19.storočí
rodinná dynamika, rozhovory pri obedoch, rozhovory v dielni pri výrobe lístkového cesta či zmrzliny (stále som mala chuť na niečo sladké!)
príbehy o remeselnom spracovaní pečiva, o experimentovaní s čokoládou
časté zmeny rozprávačov - veľa bolo písané z pohľadu Rudiho a Kathariny, ale mihli sa tam aj vedľajšie postavy a ich príbehy.
Teším sa na pokračovanie príbehu, som zvedavá, ako sa rodina Sprüngli spojí s menom Lindt. A tiež už plánujem výlet do Švajčiarska a návštevu Lindt Home of Chocolate v Kilchbergu Sľubuje interaktívne exponáty, degustačné stanice a ikonickú obrovskú čokoládovú fontánu. Kniha v múzeu symbolicky začína predslovom, reálna návšteva by mohla byť dokonalou bodkou
Krásna romantika, ktorá sa nezakladá na veľkých gestách, ale na tichej prítomnosti a maličkostiach.
Toto je príbeh o dvoch ľuďoch, ktorí sú nedokonalí, a učia sa ukázať jeden druhému svoju zraniteľnosť. Ktorí komunikujú ako dospelí ľudia a počúvajú sa. (Áno, v romantických knihách je toto veľmi osviežujúce!) A ktorí si vyberajú jeden druhého vedome nie napriek fyzickému znevýhodneniu, ale ako prirodzenou súčasťou toho, kým sú.
Toto je oddychová romantika podľa môjho gusta, asi preto som ju nevedela odložiť a prečítala ju za menej ako 24 hodín. Toto láska, o ktorej chcem čítať. Každodenná, vyspelá, vedome prítomná.
Od Hannah Bonam-Young som na jeseň čítala People Watching. Tento príbeh je ale ešte osobnejší. Autorka sama žije s rovnakým fyzickým znevýhodnením, ako hlavná hrdinka Win, a v úvode knihy opisuje, s akými neistotami bojovala najmä keď otehotnela a čakala svoje prvé dieťa. Ako riešila, či sa bude vedieť oň postarať, ako sa jej dotýkali nevinné poznámky. Ľavou zadnou mi občas prišlo ako jej snaha uistiť ľudí s podobnou životnou situáciou, že to zvládnu.
Dievča, ktoré urobilo milión chýb, je tu zas a má tentokrát milión problémov. Poháda sa s bratom o plyšáka, potom o kocky, a to ani nehovoríme o jej školskom projekte, kde sa jej deje jedna katastrofa za druhou.
Mohla by sa hnevať, plakať, alebo prepadnúť zúfalstvu, a nečudovali by sme sa. Mila nám ale ukáže, ako zo všetkého vykorčuľuje s gráciou - a ešte aj získa cenu za najoriginálnejší projekt
(Moje úplne najobľúbenejšie je, keď potrebuje krabicu od papierových servítok, no tá je plná. Zoberie ju do školy a ponúkne servítky spolužiakom - práve je vraj sezóna alergií, ale my rodičia dobre vieme, že rovnako to môže byť nekonečná jesenno-zimno-jarná sezóna sopľov a kašľov )
Mila opäť nemá chybu. Je vtipná, pohotová a rozkošná. Na všetko nájde riešenie sama, od dospelých nielenže pomoc nepýta, naopak často sú oni ZDROJOM jej problémov Úprimne, veľmi nás baví a sme zvedaví, čo ju bude trápiť nabudúce.
