Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Poznáte Petra Wohllebena a jeho knihy o prírode? Zbožňujem, ako vo svojich knihách všetko vie prepojiť, ako vie vysvetliť, že všetko v prírode do seba zapadá a dáva zmysel. Je to talentovaný rozprávač - jeho knihy sme kedysi čítali s deťmi ako rozprávky na dobrú noc.
Čo vieme o lese je trochu iný Wohlleben, než sme zvyknutí. Nie je to Tajný život stromov ani Stromodeti - nie je to „príbeh o stromoch“, ktorý sa číta ako napínavý román, skôr veľký, komplexný pohľad na les ako fungujúci ekosystém a na náš vzťah k nemu.
Má cez 300 strán a nie je to žiadne oddychové čítanie. Je to veľká a poriadne nabitá kniha o tom, čo všetko sa odohráva medzi stromami pod zemou, v korunách, v pôde aj v mikroskopickom svete húb, baktérií a ďalších organizmov. Autori - Peter Wohlleben a biológ Pierre L. Ibisch - ukazujú les ako neuveriteľne prepojený systém, v ktorom nič nefunguje úplne samostatne.
Zaujímavé je, že kniha nejde iba do biológie. Rozpráva aj o tom, ako sme les v priebehu dejín využívali, menili a niekedy aj ničili, čo s ním robí klimatická zmena a aké rozhodnutia dnes ovplyvňujú jeho budúcnosť. Les nie je iba „príroda“, je súčasťou našej histórie, kultúry a vlastného prežitia.
Aj napriek množstvu informácií kniha nepôsobí ako učebnica. Wohlleben vždy vie vedecké poznatky podať pútavo a názorne, a opäť som neustále krútila hlavou a šomrala : „Toto som vôbec netušila.” Napriek tomu som nedokázala knihu čítať dlhšie, pretože som sa cítila presýtená kvantom informácií.
V skratke - skvelý doplnok knižnice pre všetkých, ktorí chcú lepšie porozumieť prírode. Aj pre tých, čo majú pocit, že už o lese vedia všetko. Trochu hutné, miestami až priveľa informácií, ale fascinujúce čítanie, ku ktorému sa dá opakovane vracať.
Po prečítaní vás to bude ťahať do lesa, aby ste mohli pozorovať, čo všetko sa tam deje, hoci to na prvý pohľad nevidíme.
4,5*
Augusty boli mojou bodkou za prečítaným letom a boli srdcervúce, smutné a trochu poburujúce.
8 augustov v živote mladej ženy, od jej 17 do 24 rokov. Augusty, ktoré sú pre ňu vždy obdobím modrín, zmĺknutia, obdobím, ktoré ju dusí a nedá jej dýchať. Augusty rozdeľujú jej život a ona vždy odpočítava dni do prvého septembra.
Je to príbeh o pravde. O tom, či je absolútna a iba jedna, alebo či závisí od perspektívy. Či ju dokážeme schovať pred svetom, ak ju dosť dlho ignorujeme. Je to príbeh o manipulácii, o kontrole, o vyrovnávaní sa s minulosťou. O tom, či vieme uzavrieť vlastnú bolesť bez toho, aby sme rozjatrili bolesť niekoho iného. Je to príbeh o tom, ako sa viete stať úplne neviditeľným.
Bolo to silné a miestami ma to neskutočne štvalo. Chvíľami boli kde-tu hluché miesta, ale inak som to zhltla.
MALÉ BEŠTIE sa vám zaryjú pod kožu a budú vás mučiť samými ťažkými otázkami. Nakoľko by sme mali bezpodmienečne veriť svojim deťom a byť presvedčení o tom, že by nič zlé nikdy neurobili? Keby vám učiteľka vášho dieťaťa povedala, že urobilo niečo nepredstaviteľné, stáli by ste na jeho strane bez štipky pochybností? Potrebuje každé dieťa iný druh lásky? A dokážeme to my rodičia najlepšie posúdiť? Čo viac formuje detskú osobnosť - výchova, alebo genetika? Čo ak máme naštudované všetko o láskavom, pozitívnom rodičovstve, ale naše skúsenosti z detstva nám nedovolia prekročiť svoj tieň?
Ak vás zaujímajú témy rodičovstva, rodinných vzťahov, materskej lásky či generačnej traumy, túto knihu si musíte prečítať. Je to pecka.
“Niektoré knihy si nevyberáš. Ony si vyberajú teba.”
Aurora utiekla z osobných dôvodov z New Yorku do Londýna a tu už pár rokov úspešne pôsobí v jednom veľkom vydavateľstve. Má sľubne rozbehnutú kariéru, svoju prácu miluje a venuje jej všetku svoju energiu.
Jedného dňa v kníhkupectve nájde zvláštnu knihu, odporučí jej ju priamo kníhkupec. Keď si v nej doma listuje, zrazu jej v byte stojí Damien. A rýchlo zistí, že sa jej tam nevlámal - proste vyšiel z knihy, ktorá je jeho príbehom. Čo s ním? Ako ho do tej knihy naspäť napchať? A chce to vôbec?
Iste uznáte, že už toto je dokonalý setup - knihy, prostredie vydavateľstva, tajomný, tak trochu arogantný a sarkastický hrdina… K tomu si pridajte vtipné dialógy, ale aj postupné odhaľovanie životných príbehov Aurory a Damiena, ktorí si obaja prešli niečím, čo nemajú spracované a čo im do veľkej miery ovplyvňuje životy. A samozrejme chémia medzi nimi. A k tomu krásna myšlienka o paralelných svetoch, ktoré sa niekedy potrebujú preťať, aby sa stretli spriaznené duše…
(Trošku som nechápala, prečo boli od prvého stretnutia takí nepriatelia a Aurora ma otravovala ako neustále opakovala, že by ho najradšej zabila… ale potom ich to našťastie prešlo a veľmi som si to užila.)
PS Kniha má na Spotify playlist, čo ja milujem
Jeden z najsilnejších príbehov, ktorý som tento rok čítala.
Milan žije vo francúzskom Versailles. Jeho matka pochádza z Rwandy, o svojej minulosti však nikdy nehovorí. Genocídu v roku 1994 vníma okrajovo, cez správy v televízii. Potom sa však v jeho živote objaví Claude jeho rwandský bratranec, ktorý genocídu prežil. Milan postupne zisťuje, že história jeho rodiny je oveľa komplikovanejšia, než si dokázal predstaviť. Vydáva sa s mamou do Rwandy, a objavuje stratenú rodinu, aj krajinu, o ktorej nič nevedel.
JAKARANDA nie je tak úplne knihou o genocíde. Hovorí o nej cez pamäť preživších. Hovorí o vine, treste, odpustení. O tom, čo si prenášame z jednej generácie na druhú. A hlavne sa pýta, či je možné po takomto násilí znovu vybudovať spoločnosť, v ktorej budú vedľa seba žiť obete a páchatelia.
Autor Gaël Faye píše o Rwande veľmi osobne a autenticky, čo nie je náhoda je francúzsko-rwandského pôvodu a téma genocídy, pamäti a identity sa objavuje aj v jeho predchádzajúcom románe Malá krajina, ktorý som sice nečítala, ale po Jakarande ho mám na zozname. A vyzdvihnúť chcem aj krásny slovenský preklad.
Keď vám kniha sľubuje, že vám povie niečo, čo žiadna iná, moja automatická reakcia je skepsa. Naozaj? Táto kniha fakt iná je, je totiž napísaná “bývalým tínedžerom”. Mami, aj ty si bývalá tínedžerka, povedala mi na to hneď moja dcéra Tento autor má ale len niečo cez 20 rokov a teda argumentuje, že si prešiel pubertou v dobe mobilov a sociálnych médií a vie vám bližšie vysvetliť, čo prežívajú vaše dospievajúce deti.
Mimochodom, je autorom viacerých kníh pre deti, napísal napríklad zbierku Príbehy pre chlapcov, ktorí sa neboja byť výnimoční.
Kniha je písaná vcelku pútavo, je to 11 kapitol - “lekcií” pre rodičov súčasných tínedžerov - také tie klasické rodičovské témy, aj keď s veľkým dôrazom na digitálne technológie a online svet. Sociálne médiá, mentálne zdravie, drogy, alkohol a gambling, online vzťahy, sebapoškodzovanie…
A viete čo? Áno, veľa som už vedela, ale dozvedela som sa veľa nového a otvorilo mi to v niektorých témach oči!
Knihu určite odporúčam, pomôže vám pozrieť sa na svet vášho tínedžera z iného uhla pohľadu.
Every Parent Should Read This Book: Eleven lessons for raising a 21st-century teenager
- Ben Brooks
5,0
294 Kč
S pánom Chrobákom máme vrúcny vzťah najmä vďaka jeho Drakovi (ktorý pred pár rokmi vyšiel vo vydavateľstve Saga v tak krásnom šate, že som ho hneď musela mať), aj keď pár jeho kratších noviel si pamätám už z gymnaziálnych čias. Táto druhá knižka - zbierka 8 noviel, ktorú otvára práve tá o Kamarátovi Jaškovi, je v skutočnosti jeho prvotinou.
A je to také krásne čítanie! Možno aj rovnako dobré (a to už je čo povedať, lebo Drak je pre mňa ozaj výnimočné dielo). Možno trošku ľahšie uchopiteľné tým, že ide o nezávislé kratšie novely, takže si knižku viete rozkúskovať na menšie sústa.
Každá novela je o niečom úplne inom. Sú tu náročné témy, ako návrat z vojny, nechcené tehotenstvo, láska dávno stratená aj čerstvo nájdená, starecká nostalgia za aktívnym životom aj lúčenie sa… Ale všetky si musíte zaslúžiť pomalým premýšlaním nad každým slovom. Je tu toľko nádherných prirovnaní a metafor, že sa to číta miestami ako poézia.
“Celé nešťastie je v tom, že jej podoba, úsmev, tvár a oči boli vo mne dávno vytlačené, ako podoba mušle v kameni… Jej chôdza a všetky jej pohyby boli mi známe dávno predtým, ako som ju poznal… Vo zvlnení kopcov nášho chotára bolo zvlnenie jej bokov pri chôdzi. A v šepote ihličia v Tichej doline bol šepot jej úst, keď sa večer pred spaním modlila Otčenáš…”
Viac takýchto kníh, ktoré nás nútia v hlave omieľať si slovíčka, známe a predsa nie používané, a kochať sa slovnými spojeniami, ktoré v bežnej reči nenájdeme.
A ešte niečo. Niektoré autorove myšlienky a postrehy vám prídu tak aktuálne, akoby žil dnes a nie pred 80 rokmi. Tá o slimákovi, ktorý si ide za svojím a nenechá sa rozptýliť, na rozdiel od človeka, ktorý sa nesústredí a stále k niečomu odbiehame? Haló, nemá byť pozornosť problémom 21.storočia? Neuveriteľné!
Tu je zopár citátov z knihy, ktoré vám priblížia, aká je plná krásnych myšlienok:
“Jej drahé nové šaty priliehajú tesne všade tam, kde sa končí istota videného a začína dráždivosť tušeného.”
“Cudzincov úsmev bol neurčitý, ale z jeho očí, ktoré neboli už ako včera zastreté klobúkom, predieral sa kovovým leskom zorníc úzky lúč otcovskej láskavosti. Z celej
jeho opálenej a chudej tváre zierali ďaleké zeme, ktoré cudzinec poznal, a vo vráskach nad obočím sedela múdrosť a skúsenosť.“
“Slimák lezie po halúzke jahodového kra. Celý zmysel jeho života sústredený je teraz v tomto výkone. Prečo sa my nevieme sústrediť, prečo stále objímame život postranný? Slimák dostihne koniec halúzky a spokojne tam zotrvá do budúceho rána. Nás však omrzia veci skôr, než ich dostihneme. Dotyk našich prstov spôsobuje nákazu, ktorá sa volá všednosť.”
“Nevyzná sa vo svojich pocitoch, ale ani sa o to nesnaží. Je príjemnejšie prežívať drobné radosti, než sa trápit snahou vysvetliť si ich. Odovzdane zaviera oči pred zmenou, ktorá
sa odohrala v ňom, a necháva sa kolísať v teplom náručí nečinnosti. Tápe v novom prostredí lásky ako slepec, ktorý hľadá kľučku na dverách. Podobá sa človeku, ktorý padol do vody a inštinktívne sa udržuje nemotornými pohybmi nad hladinou.”
Hugo a Lara sú späť a ich dobrodružstvo v Amalfi ma bavilo možno ešte o kúsok viac, ako na Capri. Tentokrát Hugo presedlal z turistu na šoféra malého autobusu a pomáha Lare zabávať švédsku rodinku, ktorá vlastní známu značku luxusných praliniek. (Takže popri všetkom tom skvelom talianskom jedle a nápojoch ešte čítate o orieškových krémoch a čokoláde! Prisahám, že som stále bola hladná pri čítaní!)
Ako aj na Capri, prvú polovicu knihy som čítala ako turistického sprievodcu o amalfitánskom pobreží. Googlila som si hotel v skale, kde náš zájazd bol ubytovaný (nádherný!), citrónovú farmu, mestá, ktoré navštívili či obdivovali z lode. V duchu som ochutnávala citrónový sorbet (z miestnych citrónov, ktoré sa jedia aj s kôrou), cestoviny s morskými plodmi či limoncello martini. A samozrejme pozerala letenky do Neapola
Potom sme odhalili identitu mŕtvoly (ktorá sa, podobne ako na Capri, objavila už na prvých stránkach), a mohli sme začať vyšetrovať. Rodinka Byhlénovcov je totiž v Amalfi na akomsi teambuildingu, a od začiatku je nám jasné, že ho intenzívne potrebujú. Je tu majiteľ a zakladateľ firmy s dvomi dospelými deťmi z prvého manželstva, druhou (ex-)manželkou a nevlastnou dcérou, treťou (súčasnou) manželkou a jedným verným zamestnancom. O potenciálne obete a motívy na vraždu rozhodne nie je núdza.
INTRIGY V AMALFI sú cosy detektívka, ktorá dýcha letom. Je to druhá kniha v sérii, ale pokojne čítajte, aj ak ste nečítali prvú, rýchlo sa zorientujete. Nečakajte žiadny napínavý thriller, skôr horúcu atmosféru južného Talianska v luxusnom prevedení. Určite ale budete otáčať stranu za stranou a tipovať, ako sa to celé skončí (Ja som netipla správne )
Som zvedavá, ako budú dobrodružstvá Lary a Huga pokračovať
Sú knihy, ktorým dám 5 preto, že si ma našli v správnom čase, že ma zabavili alebo pomohli mi vypnúť. A potom sú knihy, ktorým dám 5, pretože im nemôžem dať 6.
Sú to tie knihy, ktoré vás zoberú do viacerých časových alebo dejových línií, aby ich ku koncu majstrovsky prepojili. Sú to knihy, ktoré vám tak trochu zlomia srdce a vy si uvedomíte, že k záveru ste vlastne zbierali malé nitky v priebehu celého príbehu, len ste si to neuvedomili. Knihy, kde z celej sily držíte palce postave, ktorá je prezývaná kráľom stoky a žumpy. Knihy, kde si nemusíte overovať historické skutočnosti, pretože viete, že to autorka urobila dokonale za vás. Knihy, ktoré obsahujú toľko múdrych, krásnych, hlbokých myšlienok, že si miniete všetky lepiace papieriky modrej farby a aj tak si nepoznačíte zďaleka všetky.
OBLOHA JE PRETKANÁ RIEKAMI je presne takouto majstrovskou knihou. Nie je to kniha, ktorú zhltnete za pár dní. To nie je autorkin štýl. Je to kniha, ktorá sa číta pomaly, každú vetu si vychutnáte a rozmýšlate nad jej zmyslom. Rozpráva o vode, epose o Gilgamešovi, zabudnutej bohyni Nisabe, mezopotámskych tabuľkách, riekach. Hovorí o chudobe, vysídlení, privilégiu a spolupatričnosti. O histórii, ale aj o zmene klímy.
Všetko prepája jedna kvapka. Kvapka, ktorá putuje časom aj priestorom, od kráľa Aššurbanipala v starovekom Ninive až po hydrologičku Zalejchu žijúcu na hausbóte na Temži v roku 2018. Voda tu symbolizuje pamäť - nesie príbehy a spája ľudí, ktorí sa nikdy nestretnú. Kniha ukazuje, že ľudia selektívne zabúdajú. Sme pominuteľní. Opakujeme svoje chyby. A našou pamäťou sú príbehy, ktoré sa zachovajú a možeme ich objavovať generácia za generáciou.
Toto je jedna z najkrajších kníh, ktoré som tento rok čítala.
Neviem, či poznám v knižnom svete niečo rozkošnejšie ako je táto young adult séria o dungeons&dragons.
D&dilema sa mi páčilo asi o kúsok menej ako prvá časť D&dráma, ale opäť to bol veľmi milý príbeh o stredoškolákoch, ktorý je aj vhodný pre (mladších) tínedžerov.
Quinn sa s rodičmi a bratom presťahuje bližšie k starkej, a tak musí uprostred školského roka začínať v novej škole. V tej starej mala nejaké problémy s kamarátmi a nový začiatok jej nevadí, ale aj tak je to náročné. Našťastie sa zoznámi so skupinkou, ktorá hrá Dungeons and Dragons a keďže im zrovna chýba jeden hráč, zoberú ju medzi seba. Žiaľ, jedným z jej spoluhráčov je aj Logan, ktorý sa jej páči, a -ešte raz- žiaľ! skupina má pravidlo, že nikto s nikým nechodí, aby nemuseli riešiť zbytočné konflikty a prípadné rozchody. A tak riešia dilemu - držať sa od seba a nepripúšťať si, ako je im spolu dobre… alebo ohroziť ich d&d kampaň a rozhádať sa s kamarátmi?
Zopár vecí sa mi mimoriadne páčilo:
- Partia hlavných hrdinov veľa hrá Dungeons&Dragons - a dokonca svoje hry streamuje v štýle Critical Role. Ich hry sú zaujímavé, napínavé a zase som o trošku lepšie pochopila, ako to celé funguje.
- Prvýkrát som v slovenskom preklade zachytila nebinárnu postavu. Slovenčina je v tomto o dosť komplikovanejšia (v používaní správnych zámen) ako angličtina, a veľmi oceňujem, ako sa s tým prekladateľka popasovala.
- Postava 75-ročnej starkej Quinn, ktorá si ide svoje a ukazuje vnukom, ako žiť život naplno každý deň. A všetky tie krásne interakcie medzi starkou a jej generáciou na jednej strane, a tínedžermi na strane druhej. Dokonalá ukážka dôležitosti medzigeneračného dialógu.
- Na rozdiel od mnohých YA kníh dnes, táto je naozaj vhodná pre mladých čitateľov. Nenájdete tu žiadne se*uálne scény, ale ani nadávky či extrémne vulgarizmy. Hlavný hrdina mal občas hlášku, ktorá by sa hodila skôr do knihy od Ali Hazelwood a nehodilo sa mi to do úst 17-ročného chalana, ale inak to bolo vcelku nevinné a cute.
Čo ma bavilo trochu menej, bola všetka tá dráma okolo v zásade nedramatických vecí, a tie nekonečné túžobné pohľady medzi Quinn a Loganom, keď si dokola opakovali, ako veľmi sa chcú, ale nemôžu spolu byť Ale presne takáto zbytočná dráma je príznačná pre pubertu, no nie? Takže som to len nevedela riadne precítiť
