Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
“Naše životy a životy tých, ktorých milujeme, sa prelínajú a vytvárajú rieku, ktorej prúd nás unáša od začiatku až po náš koniec. Keďže sme iba malou súčasťou celku, rieka spomienok je pre každého z nás iná a aj naše spomienky na minulosť majú mnoho verzií. Na každej je čosi pravdivé, ale aj prekrútené, pretože vo svojej nevinnosti si už skutočnosť nevieme vybaviť.”
RIEKA NAŠICH SPOMIENOK je kvalitná detektívka, ktorá sa začína telom nájdeným v rieke Alabaster, v malom americkom mestečku. Patrí Jimovi Quinnovi, jednému z najbohatších občanov, ktorého nikto nemá v láske a ktorého smrť je skôr úľavou pre väčšinu, vrátane jeho vlastnej rodiny.
Napriek tomu však táto udalosť rozpúta silné vášne - a tu sa na obyčajný detektívny príbeh nabaľujú ďalšie a ďalšie vrstvy, ktoré vykresľujú život v rurálnych oblastiach USA v 50tych rokoch minulého storočia, a dodávajú mu historický a spoločenský rozmer.
Rýchlo sa rozšíri, že za Jimovu smrť je zodpovedný Indián Noah Bluestone a jeho japonská manželka Kyoko. Pretože ak existuje nejaký spoločný nepriateľ, ktorý spája biele minesotské mestečko v tomto čase, sú to pôvodní obyvatelia Ameriky a prisťahovalci. “Červenokožci” sú považovaní za chudobnú zberbu, zlodejov, násilníkov, čo si vyberiete. (Až na to, že sú vlastne pôvodnými vlastníkmi pôdy, ktorú im bieli bez hanby zobrali a aby to nebolo málo, urobili si z nich lacnú pracovnú silu.) Noah sa navyše nebráni obvineniam a odmieta sa k celej záležitosti vyjadriť. Je naozaj vrahom? A ak áno, prečo? Alebo niekoho chráni? A koho?
Nebudem vám klamať, vôbec som netušila, ako to celé dopadne. Ale ja som detektív amatér takže hodnotenie tohto aspektu nechám na väčších odborníkov. Čo musím vyzdvihnúť sú postavy. Je ich tu veľa a prvých 100 strán som sa trochu strácala, ale potom som hltala všetky ich životné príbehy, vďaka ktorým ich správanie bolo úplne uveriteľné.
Nikdy som si napríklad neuvedomila, do akej miery aj američania boli ovplyvnení druhou svetovou vojnou. Tá sa sice odohrala geograficky ďaleko, a priamo sa na nej zúčastnili iba muži v produktívnom veku, no mnohí sa z nej vrátili fyzicky aj psychicky zdecimovaní, a mnohí sa nevrátili domov vôbec. A toto malo následky na celú spoločnosť.
Táto kniha sľubovala mnoho… a splnila všetko do poslednej bodky. Je to jeden nádherný epos o živote, láske, rodine aj neskutočných ľudských schopnostiach.
Na jednej strane je to príbeh obyčajných ľudí, žijúcich svoje životy v kolobehu práce, lásky, menších aj väčších radostí a trápení. Ľudí tak obyčajných, že niektorých autor ani nenazýva po mene. Meno hlavnej hrdinky sa napríklad dozvieme na strane 404!
Na druhej strane je tu príbeh medicíny, ktorá sice nie je všemohúca, ale rozhodne tvárou v tvár ľudovým liečiteľom a ich elixírom silná a vzbudzujúca neskutočnú úctu.
Tieto dva príbehy sa krásne, jemne, nenásilne prelínajú, až sa spoja do jedného úžasného dychberúceho záveru.
Popri tom všetkom kniha odkrýva bolestivý príbeh Indie pod nadvládou Britov a jej postupné oslobodzovanie sa od otrokárov. Príbeh, ktorý prežili desiatky kolonizovaných krajín na celom svete. Kde “civilizovaní” kolonizátori pod zámienkou konania dobra a prinášania pokroku vykorisťovali miestnych obyvateľov, oberali ich o prírodné bohatstvo a zneužívali ako lacnú pracovnú silu.
Takisto hovorí o absurdnom fungovaní kást. O tom, ako pár vyvolených Brahmanov môže všetko a vlastní väčšinu pôdy “z vôle Božej”, a na opačnej strane spektra stoja “nedotknuteľní” pulajci či čérumáni, ktorí nemôžu vlastniť nič.
Na záver jeden citát, ktorý pobavil aj potešil. Hlavná hrdinka pri prvom stretnutí s knihou inou ako Biblia podozrievavo hovorí, že sa jej príbeh (Biela veľryba - Moby Dick) nezdá pravdivý a či si to vlastne len niekto nevymyslel. Dostáva odpoveď:
“Je to beletria! Beletria je veľké klamstvo, ktoré však pravdivo hovorí o svete!” Och, aká pravda!
PS Ešte malá poznámka k cene knihy, keďže som na viacerých miestach videla, že sa rieši. Áno, je vyššia, ale ide o 640-stranovú knihu, ktorá je nielen krásna vzhľadom, ale aj kvalitne a odborne preložená. A naozaj stojí za to. Inak klobúk dole pred prekladateľkou Mariannou Bachledovou, často som na ňu pri čítaní myslela, musel to byť mimoriadne náročný preklad.
Nová miniknižka od Almy Gross, zo série jemne motivačnej literatúry pre deti, je úplne rozkošná a plná povzbudení k pozitívnemu mysleniu na každý deň.
Na rozdiel od ostatných knižiek v sérii, toto nie je jeden súvislý príbeh. Skôr zbierka 30 kratučkých príbehov a afirmácií, ktoré pomáhajú malému čitateľovi dôverovať sám sebe, myslieť pozitívne a uvedomovať si svoju hodnotu.
Sú tu veľmi múdre posolstvá. Ako počúvať svoj vnútorný hlas. Ako byť trpezlivý a zachovať pokoj. Ako byť asertívny a vedieť povedať nie. Aké dôležité je dávať si výzvy a prekonávať sám seba, a neporovnávať sa s ostatnými. Že každý má nárok na svoj názor. Že je úplne v pohode byť citlivý.
Na obálke je sice dievča, ale v príbehoch v rovnakej miere vystupujú chlapci aj dievčatá. Knižka je vhodná od 5 rokov a vidím ju ako ideálne spoločné čítanie, jeden príbeh denne, nasledovaný spoločnou debatou
“Možno bola Georgia ako tie kanáriky v močiaroch, ktoré poletujú nad zátokou, cestujú po svete, ale vždy sa vrátia, aby si postavili hniezda v bútlavých stromoch. Keď sa vráti, možno mi porozpráva o svojich dobrodružstvách, ktoré zažila, keď letela výšinami ponad hnedozelené plátno, kde sme sa my ostatní dusili v bahne.”
VRÁŤ SA DOMOV je krásna, pútavá rodinná dráma z malého mestečka na juhu USA. Tri sestry sa tu stretávajú, aby spolu otvorili časovú schránku z ich detstva a spomínajú pri tom na štvrtú sestru Georgiu, ktorej zmiznutie navždy zmenilo ich životy. Jej dvojička Savanah stále dúfa, že ju raz nájdu, a preto aj zostala žiť v rodnom meste, kde pracuje ako servírka a žije s priateľom, ktorého by som ja poslala preč hneď, keď otvoril prvýkrát ústa. Dve staršie sestry sa z rodného mesta odsťahovali. Rayanne sa vydala do dobrej rodiny a žije naoko dokonalý, harmonický život manželky a matky dvoch malých detí. Sue Ellen odišla študovať na východné pobrežie.
Zmiznutie 4-ročného dieťaťa je nočná mora každého rodiča, a autorka v príbehu skúma, ako rôzne si túto traumu liečili v sebe jednotlivé postavy príbehu. Sestry, mama, babka, otec… ako sa dá s takýmto niečím vyrovnať, pohnúť ďalej? Niekto zostáva “na mieste činu” a stále čaká, dúfa. Niekto potrebuje utiecť čo najďalej, tam, kde mu stratenú osobu nebude nič pripomínať. Niekto nedokáže žiť s vinou, že tam v osudnej chvíli nebol. Niekto sa umára vinou preto, lebo tam bol a nezabránil tomu.
Kniha pre mňa je zaujímavá aj tým, ako autorka neservíruje všetko jednoznačne, ale necháva niektoré veci otvorené interpretácii. Doteraz napríklad neviem, či vzťah rodičov dievčat nebol výrazne ovplyvnený postojom babky, ktorá zaťa od prvého dňa odmietala, alebo bol len naozaj nezrelý a odsúdený na zánik. Možno, keby otec dievčat dostal príležitosť niesť za svoje dcéry zodpovednosť…?
VRÁŤ SA DOMOV je už tretia (z troch) kníh vydvateľstva DOT, ktorú môžem odporučiť. Bavila ma do poslednej stránky, a veľmi sa mi páčilo, ako to celé dopadlo. Často človek predvída záver, a nie nevyhnutne je to zlé, ale vždy je extra príjemné, keď ma kniha prekvapí a do konca neviem, ako sa to celé vyvŕbi.
Toto bola ďalšia skvelá oddychovka od Julie Caplin. Páčilo sa mi asi všetko. Umelecky založená hlavná hrdinka, všetky tie talianske jedlá a nápoje, úžasná letná atmosféra južného Talianska, komplet s morom, plážou a luxusnou vilou s dokonalým výhľadom… Za mňa jeden z najlepších príbehov tejto série. Bolo to osviežujúce, vtipné, čítalo sa to samé. A všetky tie citrónové recepty - mňam!
Hlavný hrdina ma sice trochu štval s tou svojou nedôverčivosťou, ale tak, povedzme že mal na to svoje dôvody a nakoniec to nejak zachránil.
A už si autorka rovno vytvorila priestor na pokračovanie v Prahe, s mladším bratom hlavného hrdinu. Neviem sa dočkať, tieto romantické úteky od Julie sú moja guilty pleasure.
Odhliadnuc od toho, že sa mi to čítalo mimoriadne ťažko a často so stiahnutým hrdlom, to bolo veľmi zaujímavé čítanie. SPÚŠŤ, s podtitulom Príbehy o láske a nenávisti, hovorí o teroristickom útoku pred Teplárňou pred dvomi rokmi, a o živote LGBTI+ menšiny na Slovensku.
Autor Marek Hudec tu dáva priestor blízkym a známym Juraja a Matúša, aby sa podelili o svoje spomienky na nich, dokumentuje onen tragický deň a udalosti, ktoré po ňom nasledovali, a takisto čitateľa zoberie na výlet do minulosti, kde na príbehoch konkrétnych ľudí so zdesením čítate, čo všetko sa kvír ľuďom dialo v dejinách našej krajiny a čomu všetkému museli čeliť….
Dozviete sa mimochodom, ako a kedy vzniklo slovo INAKOSŤ. Príde mi dnes také nevyhnutné a prirodzené, že mám pocit, akoby tu bolo odjakživa, ale je to celkom novinka.
Posledné dni, pri čítaní Spúšte, som sa veľakrát v mysli vrátila k 12.októbru 2022. Pamätám si ten šok a hrôzu z toho, že by niekto dokázal spáchať niečo tak ohavné, aj veľkú vlnu solidarity, ktorá ku kvír komunite nasledovala… ale ako sa v knihe spomína, všetko to postupne vyprchalo a nič sa vlastne nezmenilo. LGBTI+ ľudia nie sú o nič bližšie k rovnoprávnosti s heterosexuálnou väčšinou, a aj naďalej sú predmetom primitívnych vtipov, narážok a rôznych menej aj viac násilných nenávistných prejavov.
Želala by som si, aby sa naša spoločnosť tak veľmi nebála nepoznaného, a aby ten strach nemaskovala za nenávisť a agresiu. Strach z neznámeho je prirodzený, ale prekonávať ho vieme aj tak, že sa budeme zaujímať, hľadať informácie a snažiť sa pochopiť a akceptovať to nové, iné. V tomto môže Spúsť pomôcť nám všetkým
Túto knihu rozhodne nečítajte, ak chcete ešte niekedy bez výčitiek vstúpiť do nejakého fast fashion obchodu, ktorých sú plné obchodné centrá. Rozpráva brutálny, krvavý príbeh toho, ako môžeme nakupovať napríklad detské tepláky za 5 Eur, či dámske šaty za dvacku.
V textilnej továrni v Bangladéši vypukne požiar. Keďže budova nemá žiadne protipožiarne opatrenia, polovica zamestnancov zomrie v ohni a dyme, alebo pri zúfalej snahe zachrániť sa vyskočením z okna. Do sveta unikne pár fotiek, ktoré továreň spájajú s jednou z veľkých amerických značiek, čo samozrejme môže výrazne zatriasť jej popularitou a hodnotou jej akcií na finančných trhoch. Ako je to ale možné, že táto továreň vyrábala oblečenie tejto značky? Veď oni majú sieť dodávateľov, ktorí spĺňajú prísne bezpečnostné a ľudskoprávne opatrenia, a tých pravidelne kontrolujú…
Postupne sa rozpletá príbeh plný nekalých taktík, prižmúrených očí, korupcie, absolútnej biedy, otroctva a nútenej práce. Keď však človek pochopí súvislosti, pochopí, že je to začarovaný kruh, z ktorého nie je vôbec jednoduché vystúpiť. Lebo konkurencia. Lebo zákazníci. Lebo my všetci vo vyspelom materiálnom svete založenom na extrémnom konzume.
Nesmierne silná a bolestivá kniha. Miestami sa v závere trochu moc snažil autor nasadiť ružové okuliare, ale inak už dávno kniha vo mne nezanechala tak hlboký pocit, že niečo treba robiť. A ideálne včera.
Tri krajiny , z každej desať autorov a desať ilustrátorov vytvorilo spolu túto krásnu, rozmanitú zbierku 30 poviedok pre mládež zvanú KOLOTOČ.
“Rodičia mi povedali, že sa už nemám hnevať a že si nemám všímať ich reči, ale ide mi to ťažko. Ich slová doslova bolia.”
Všetky poviedky sú písané z pohľadu mladých ľudí a rozoberajú pre tínedžerov nanajvýš aktuálne témy duševného zdravia, inakosti, tolerancie, telesného vzhľadu. Verne vystihujú vnútorný svet dospievajúcich, ich potrebu zatvárať sa vo svojom paralelnom svete, niekedy nepochopiteľné výbuchy hnevu a iritácie z rodičov, stresy a úzkosť z interakcií s rovesníkmi. Hovoria o nálepkovaní, generačných stretoch, aj o sile postaviť sa za svoj názor či proti šikane.
Nesmierne sa mi páči tá multikulturalita a ten cezhraničný rozmer, otváranie obzorov, uvedomenie si, že všetci sme trochu iní, máme rôzne mená, ale často riešime (najmä v tej puberte) úplne rovnaké veci. Niektoré poviedky sú viac realistické, niektoré viac poetické či priam úplne uletené. U nás doma najviac zaujali 13-ročnú, pre 11-ročných boli niektoré témy možno ešte trochu neprebádané, ale tiež ich kniha zaujala.
Ešte musím vyzdvihnúť ilustrácie, tiež od 3x10 umelcov, ktoré dokonale dotvárajú tú rozmanitosť. Jediné, čo by som vytkla knihe, je kriedový papier, ktorého ja osobne nie som vôbec fanúšičkou, ale to je len maličký detail.
Kniha vyšla vrámci európskeho projektu Time Together in the Middle of Europe a na jej vydaní sa podieľali tri vydavateľstvá - zo Slovenska to Zelený kocúr. Krásny počin!
Na tejto knihe ma zlákala lokalita, kde sa dej odohráva - malebné mestečko na západnom pobreží Francúzska, Saint-Malo, rovnako ako autorka, od ktorej som ešte nič nečítala. Rada čítam francúzskych autorov, často ma dokážu prekvapiť originálnym pohľadom na život a medziľudské vzťahy.
MUŽ, KTORÝ ŠIEL PO KĽUKATÝCH CESTÁCH je príbehom dvoch mužov, ktorí sa stretnú náhodou na ostrove Réunion. Ivan má bar na pláži, Gary je potápač. V komunite, kde žijú, ľudia vedia o sebe len málo. Každý pred niečím uteká a žije len v prítomnosti.
Gary sa dlhé roky snažil mať deti, až kým ho žena neopustila a neotehotnela s niekým iným. Rozhodne sa vrátiť do rodného Francúzska, začať odznova a pospájať popretŕhané vzťahy s rodičmi a súrodencami. Keď sa Ivan dozvie, kam sa Gary chystá, poprosí ho o láskavosť. Prezradí mu, že má doma ženu a tri deti, ktorých roky nevidel, a chce, aby ich Gary išiel skontrolovať a dal mu vedieť, ako sa im darí.
Asi si viete predstaviť, čo nasleduje, no bolo to veľmi príjemné čítanie. Knihu niektorí hodnotia ako romantický feel-good príbeh, ale podľa mňa je to skôr hĺbavé rozprávanie o bolesti, láske, rodinných putách a nových začiatkoch. O tom, aké ťažké je vyrovnať sa s nemožnosťou mať deti, ako človek bojuje s pocitom, že v očiach rodičov zlyhal a nenaplnil ich predstavy. O tom, ako poznačí traumatické detstvo schopnosť človeka vychovávať vlastné deti a mať uspokojujúce vzťahy.
V istom momente bol dej dosť predvídateľný a tak trochu klišé, ale keďže mám šťastné konce rada, nesťažujem si
“Prvý deň v tábore Holly Springs je ako pretrepanie fľaše so sódou a následné otvorenie uzáveru: šumivá explózia sladkého, lahodného chaosu.”
Už prvá veta Lastovičieho leta ma naladila na pohodový letný príbeh a aj napriek nejakej tej dráme to bolo príjemné čítanie od prvej strany až po poslednú. Kniha by sa dala zaradiť medzi romantickú literatúru, ale to by nebolo vôbec výstižné. Je o sile priateľstva a rodiny, o tom, ako vedia byť hranice medzi týmito dvomi často úplne zmazané, o odpustení, odvahe a láske vo všetkých jej podobách.
Daphne, Lanier a Mary Stuart sa prvýkrát stretli v letnom tábore ako šesťročné. Teraz, viac ako 20 rokov neskôr, sú stále najlepšie kamarátky a musia spojiť sily, aby tábor získal dostatok financií na ďalšie fungovanie.
Romantické linky sú tu rovno dve. Daphne znovu stretne lásku svojho života, s ktorým sa rozišla pred x rokmi. Medzitým sa jej narodil syn a ona sa vysporiadala so závislosťou na alkohole. Dokážu tentokrát prekonať spolu tie prekážky, kvoli ktorým sa pred rokmi rozišli?
Lanier sa ide vydávať, no má pochybnosti, či jej snúbenec je ten pravý, a keď v tábore stretne svoju starú lásku (v súčasnosti majiteľa susedného chlapčenského tábora), celé sa to riadne zamotá.
Uhol pohľadu sa strieda v jednotlivých kapitolách medzi tromi postavami, a z prítomnosti sa rozprávanie často vracia k spomienkam, ako tri hrdinky vyrastali a dospievali.
Veľmi ma bavila celá kniha a všetky jej príbehy. Daphne bola moja obľúbená postava už len kvoli tomu, ako sa dokázala vysporiadať so všetkým, čo sa jej v živote udialo. Nerada čítam o závislosti na alkohole, ani o tej vyliečenej, lebo mám pocit, že hrdina vždy v zlomovom okamihu znova spadne na dno. A palec hore autorke, že vytvorila silnú postavu, pri ktorej nemala potrebu ísť touto otrepanou cestou.
Miestami mi prišli romantické scény trochu príliš “hollywoodske”, ale zase dobre sa to celé uzavrelo, rozmotalo a pekne do seba zapadlo.
