Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Bola raz jedna lovkyňa záhad, volala sa Jazmína a snívala o tom, že sa raz stane spisovateľkou. Zo všetkého najviac totiž rada číta. Čítanie je podľa nej jedno veľké dobrodružstvo - dostanete sa na mnohé miesta, veľa toho objavíte, no hlavne sa naučíte chápať význam slov a porozumieť veciam a ľuďom.
Jazmína žije v jednom malom mestečku so svojou mamčou a voľný čas trávi s kamoškami Lindou a Erikou v jednom úplne rozprávkovom tajnom domčeku na strome. Práve tam raz zbadajú záhadného pána celého zababraného od farieb - a zápletka Jazmíninho prvého príbehu, o kamennej zoo - je na svete!
Viac nebudem prezrádzať, ale je to jeden milý príbeh, ktorý zahreje pri srdci. Nájdete v ňom exotické zvieratá, ukecaného papagája, priateľstvo a ochotu nezištne pomáhať.
Kniha je vizuálne krásna a navyše zaujme striedaním štýlov písania - od denníkových zápiskov cez komiks až po výstrižky novinových článkov. Je vhodná pre čitateľov cca od 8 rokov.
Vedela som, že toto bude krásne čítanie, ale bolo to krásne čítanie s bonusom. Vychutnala som si ho do poslednej stránky.
Je to zbierka príbehov a básní o starších ľuďoch, od starších ľudí. Postrehy zo života, spomienky na životné udalosti, ľudí, múdrosti, ktoré prináša poznanie. Je tu veľa lásky v najrôznejších podobách, ale aj ľútosť, nostalgia, humor, strach. Toto všetko popretkávané trefnými postrehmi o starobe (“Ľudia si o mne myslia, že som odborník na starobu. Ale aj pre mňa je to úplne nová vec.”). A dychberúcimi ilustráciami Lisy Aisato.
No proste najväčší problém, ktorý budete mať s touto knihou bude, aby ste ju neprečítali príliš rýchlo a stihli si ju riadne vychutnať.
A ten bonus, ktorý som nečakala? Myslela som tak trochu, že kniha bude oslavou staroby, glorifikáciou starších ľudí, že bude hovoriť o ich všeobecnej múdrosti a vzbudzovať rešpekt u mladších čitateľov. Nebol by to vôbec problém - mnohé z príbehov naozaj prekypujú múdrosťou a láskavosťou. Ale knižka sa snaží starobu podať realisticky. A tak je tam aj ufrflaná, s ničím nespokojná Bergljot, ktorá nechápe, ako si jej geniálneho, dokonalého syna mohla uloviť úplne neschopná žena, a mať s ním nevychovanú, znudenú dcéru - tínedžerku, ktorá s ničím nepomôže a vôbec nejaví záujem o svoju babku. Alebo je tam príbeh starej zlostnej “čajky”, ktorá nenápadne vymetá kary všetkých svojich známych (ktorí ju v podstate nikdy nezaujímali a nevie o nich povedať nič dobré), aby sa dobre najedla a ešte si aj nabalí na cestu! Lebo starší ľudia, rovnako ako ľudia v strednom veku, mladí ľudia, tínedžeri, sú rôzni. A táto kniha je AJ oslava tejto rôznorodosti.
V origináli je táto kniha od nórskej autorky Linn Skber súčasťou série, a ja sa musím priznať, že by som si veľmi rada v slovenčine prečítala aj zvyšné “časti” o mladých a dospelých. Aj to je určite krásne čítanie.
Táto kniha bola o niečo viac temná a menej vtipná, ako som očakávala, no bolo to veľmi zaujímavé čítanie. Tón udala už prvá veta (milujem kvalitné prvé vety!): “Melissa to síce ešte nevie, ale o dvadsať minút sa z nej stane vrahyňa.”
V knihe nájdete tých vrážd a iných ohavných činov viac. Je v zásade o tom, čo sú tajomstvá, aké typy tajomstiev existujú, ako sa odlišujú od lží či zamlčiavania. O tom, čo robí tajomstvo s naším telom a mysľou alebo ako vplývajú na tajomstvá moderné technológie. Hovorí o špiónoch, psychopatoch, influenceroch, politikoch, masochistoch.
Najzaujímavejšia pre mňa bola kapitola o sektách a moderných kultoch, ako je scientológia či NXIVM (čítaj Nixiam). Tie podľa autora s témou knihy úzko súvisia, pretože svoju silu stavajú na hierarchii tajomstiev a svojich členov lákajú do svojich radov aj pomocou prísľubu ich postupného prezrádzania. Krúti sa mi hlava z toho, aké blbosti využívajú sekty, aby nalákali nových členov a som si na 110% istá, že mne by sa také niečo nikdy nestalo… ale to isté si o sebe možno myslelo 90% aktuálnych scientológov :)
V knihe sa dozviete inak mnoho fascinujúcich pikošiek, napríklad
- ako vám vie stará herná konzola poslúžiť ako detektor lži,
- ako to funguje na neslávne slávnej americkej základni Guantanamo, kde z väzňov USA dolujú informácie o terorizme,
- či vedia psychopati oklamať detektor lži,
- prečo by ste si mali dať dole fitness hodinky, ak plánujete niekoho zavraždiť,
- aké je prepojenie medzi sektami a multilevel marketingovými (pyramídovými) firmami,
- čo robí taký Spovedník z rakvy,
- kto bol prvý blogger a o čom blogoval…
A na konci zistíte niečo o najhoršom, najtemnejšom tajomstve na svete. Čo myslíte, aké to je?
Nebolo to najľahšie čítanie, ani úplný page-turner, ale ak vás zaujíma psychológia a prečo sa správame tak, ako sa správame, tu sa dozviete veľa fascinujúceho.
Milý príbeh, na prvý pohľad romantika, ale nie taká tá prvoplánová, riešia sa tu psychické problémy, terapia, postavy na sebe pracujú… Čítalo sa minto ľahko a rýchlo a aj keď niektoré vedľajšie postavy som na začiatku fakt nemusela, nakoniec som si ich celkom obľúbila. Autorka má na svojej stránke aj mini-pokračovanie zvané The Return Journeys, ak by niekoho zaujímalo, ako sa vzťah Addie a Dylana vyvíjal ďalej ;)
Hovorí vám niečo meno Lizzie Borden? Táto slečna koncom 19.storočia v USA údajne zabila svojho otca a macochu (pomerne brutálnym spôsobom) a sice jej vinu nikdy nedokázali, jej meno dodnes prežíva v ľudovej riekanke.
Touto skutočnou udalosťou sa voľne inšpiroval Riley Sager vo svojom trileri PREŽILA LEN JEDINÁ, ale celé to trochu viac vyšperkoval, zdramatizoval a zasadil do ponurého starého sídla na okraji útesu, ktorý pomaly podmýva oceán a spôsobuje jeho postupný zosun.
Sedemnásťročná Lenora údajne obesila svoju sestru a dobodala na smrť oboch rodičov - a tvrdila, že je nevinná, no prežila len ona, jediná. Aspoň tak tvrdí detská riekanka o strašidelných udalostiach, ktoré sa odohrali v honostnom sídle Hope’s End na útese v roku 1929. Teraz, o 54 rokov neskôr, tu prežíva Lenora zavretá medzi 4 stenami svojej dievčenskej izby, nemohúca a nemá, ovláda jedine svoju ľavú ruku a je odkázaná na zopár ľudí, ktorí ju držia pri živote.
Kit je profesionálna opatrovateľka a vracia sa do práce po pol roku nútenej pauzy, počas ktorej prebehlo vyšetrovanie, či zapríčinila smrť svojej poslednej klientky. Lenora jej takmer hneď ponúkne, že jej vyrozpráva celý svoj príbeh - tak, že ho postupne vyťuká na písacom stroji ľavou rukou.
Tak začína napínavý príbeh, ktorý je na prvý pohľad celkom jednoduchý, no s koncom každej kapitoly sa o niečo viac zamotá a skomplikuje, pribudne nejaká ďalšia postava, až máte za sebou 300 strán a dobre sa zabávate na tom, ako to autor prešpekuloval.
Bol koniec trochu zbytočne prekombinovaný? Áno. Mohlo to byť ukončené menej okato? Áno. Ale hltala som knihu do poslednej stránky a v závere sa neubránila úsmevu? Jednoznačne!
PREŽILA LEN JEDINÁ je perfektná oddychovka, ktorá má pre vás prichystané prekvapenia od prvej strany po poslednú. Ja už mám v hlave zoznam príbuzných a známych, ktorým ju budem odporúčať.
Miniknižky od Almy Gross sú milé, ľahko motivačné príbehy, ktoré pomáhajú malým čitateľom pozitívne myslieť a pestovať si zdravé sebavedomie. Doteraz všetky boli skôr zamerané na dievčatá, a dlho sme čakali, či niečo podobné príde aj pre chlapcov.
ČO BY CHLAPCI MALI VEDIEŤ je ale trochu z iného súdka. Je to taký malý, rýchly manuál pre chlapcov, približne od 10 rokov, v ktorom si prečítajú, čo ich čaká v puberte a ako prebieha dospievanie.
Riešia sa tu fyzické zmeny (rast, pohlavné orgány, hlas…), pocity, vzťahy s dievčatami, starostlivosť o telo… Knižka je v zásade fajn. Synovi som ju dala prečítať a asi hlavne tým, aká je stručná, bol s ňou celkom skoro hotový a vraj sa dozvedel nejaké zaujímavé veci. No mňa úplne nenadchla a mám k nej zopár pripomienok.
Ako prvé musím spomenúť vizuál. Kým dievčatá potešia rozkošné jednoduché kresby, ku knihe o dospievaní pre chalanov pôsobia detinsky (navyše mi príde, že tu ide skôr o ilustrácie generované AI). A obávam sa, že takýto vizuál nepresvedčí žiadneho chlapca 10+, aby po knihe v kníhkupectve siahol, skôr sa jej oblúkom vyhne. Čo je škoda.
Potom je tu tá stručnosť. Tenké knihy sú pre chalanov fajn. Ale na mňa táto pôsobila miestami dosť odfláknuto a povrchne. V niektorých témach to stačilo, v niektorých to bolo príšerne skratkovité. Napríklad čo si má chlapec odniesť z tohto konštatovania? “Dievčatá sú úžasné. Chlapci tiež. Lenže nie sú rovnakí. Dievčatá si ukladajú tukové zásoby, chlapcom rastú svaly.” Nie je to ani úplne pravda, a rozhodne to nie je to podstatné, čo by si mal chlapec odniesť. Alebo toto: “Dnes je povinnosťou chlapca neprepadnúť drogám a alkoholu.” Prípadne dodatok v duchu “závislosti sú pre slabochov”. Huh?
No a nakoniec niektoré tie prezentované názory, ktoré mi prišli ako vytrhnuté z nejakej príručky pre dvorenie spred 100 rokov. “Dievčatá sa maľujú, lebo chcú byť pekné, chlapci zasa chcú byť silní.”
Týchto príkladov nie je veľa a sú tam aj dobré veci, len to trochu kĺže po povrchu a čakala som niečo iné. Keďže sme ale doteraz nemali takúto knihu pre chlapcov, som rada, že sa k synovi dostala.
“Byť veľkým čitateľom nemá nič spoločné s čítaním veľkých náročných kníh, ani s čítaním veľkých dlhých kníh, dokonca
ani s čítaním veľkého množstva kníh.
Byť veľkým čitateľom znamená pri čítaní niečo cítiť.”
STRATENÁ KNIŽNICA je jeden z tých milých detských príbehov, ktoré obsahujú tak akurát namiešanú zmes tajomstiev, priateľstva a dobrodružstva. A k tomu jedného láskavého kocúra (ktorý by myši ani chlp na tele neskrivil), zopár priateľských duchov a vôňu jablčných dezertov.
V rozprávaní sa po kapitolách striedajú kocúr, chlapec a duch. Toto bolo na začiatku trochu mätúce, ale zároveň nás to veľmi rýchlo vtiahlo do deja. Pre deti sú tu navyše zaujímavé témy, ako
strach zo zmeny - hlavný hrdina Evan končí základnú školu vo svojom (malom) meste a čaká ho prestup do väčšej školy, ktorá je vo väčšom susednom meste.
prehnane úzkostliví rodičia, ktorí svojho syna - a najlepšieho kamaráta Evana - strážia na každom kroku a nenechajú ho zakúsiť slobodu a zodpovednosť, po ktorých túži.
aké je ťažké byť dieťaťom, ktorému dospelí neveria…
Celý príbeh sa navyše točí okolo malej verejnej knižnice, ktorú predstavuje vlastne len pár poličiek s knihami uprostred parku. Je krásne sledovať, ako táto malá knižná búdka priťahuje rôznych ľudí, ako si v nej hľadajú knihy, ktoré ich lákajú, a ako tam na oplátku nosia tie svoje!
Nenechajte sa pomýliť milým príbehom o zvedavých myškách a odporúčaním od 5 rokov. Táto séria, to sú učebnice z fyziky! Ale také, ktoré deti zhltnú na jedno posedenie a potom sa rozplývajú, aký krásny príbeh čítali, netušiac, že sa učia rôzne fyzikálne zákony a poučky.
Kým Lindberg bol o lietaní a o tom, aký stroj si musí malý odvážny myšiak zostrojiť, aby s ním preletel Atlantik, tentokrát sa myšky potrebujú dostať k pokladu hlboko na dne oceána, v potopenej lodi. Vyzerá to jednoducho, ale potom sa pri prvom testovaní takmer utopia vo vani a tak ich čaká dlhá cesta študovania a pokusov, kým sa odhodlajú vyraziť na šíre more vo svojej ponorke.
No a ako s tým súvisí názov knihy? Prečítajte si!
Mimochodom, v príbehu je naznačený aj tretí diel série, ktorý dúfam tiež vyjde v slovenčine.
Knihy o knihách sú samostatnou - a veľmi populárnou - kategóriou a myslím, že iba za posledný rok ich vyšiel v slovenčine minimálne tucet. Táto má ale krásnu myšlienku, ktorá ma pripútala k príbehu od prvých strán.
Hlavná hrdinka Ashlyn má dar, vďaka ktorému pri dotyku vycíti emócie, ktoré pri čítaní cítil jej predošlý majiteľ. Nie nevyhnutne pritom tie emócie súvisia so samotnou knihou, sú skôr ozvenou prežívania jej posledného majiteľa.
S takýmto darom nie je prekvapujúce, že Ashlyn vlastní malý antikvariát a venuje sa reštaurovaniu starých kníh. Raz sa k nej dostanú dve zvláštne knihy, ktoré nemajú autora ani vydavateľstvo. Evidentne k sebe patria, cíti z nich zradu, beznádej, smútok. Keď sa do nich začíta, zistí, že sú to vlastne dve strany jednej mince - opisujú jeden ľúbostný príbeh z pohľadu dvoch jeho protagonistov.
Kniha má takto dve dejové línie - tú “súčasnú”, odohrávajúcu sa v 80.rokoch minulého storočia, kde Ashlyn hľadá pôvod záhadných kníh, a tú knižnú, ktorá sa odohráva približne 40 rokov skôr, kedy sa USA, či sa má zapojiť do 2.svetovej vojny. Na pozadí príbehu veľkej lásky sa tu odkrýva silný antisemitský sentiment, zjavný v určitých vrstvách americkej spoločnosti. Práve tieto historické súvislosti ma fascinovali asi viac než samotná ľúbostná zápletka, pri ktorej bolo od začiatku jasné, že skončí nejakým veľkým nedorozumením.
Autorka píše veľmi pútavo, bez zbytočného pátosu a drámy, a kniha ma bavila od prvej strany až po záver. Často som počas dňa blúdila v myšlienkach ku knihe a rozmýšlala nad postavami. Určite pozriem aj ďalšie knihy Barbary Davis.
“Cieľom novej medicíny - ktorú nazývam Medicína 3.0 - nie je lepiť rany a posielať pacientov preč, ani odstraňovať nádory a dúfať, že všetko dobre dopadne, ale skôr zabrániť tomu, aby sa nádory objavili a rozšírili. Alebo zabrániť prvému infarktu či vzniku Alzheimerovej choroby.”
Peter Attia verí, že so zdravím je to ako hovorí ten notoricky známy citát: musíme prestať topiacich sa ľudí ťahať z vody, ísť hore prúdom a v prvom rade zistiť, prečo do nej padajú.
Vo svojej knihe Dlhovekosť ponúka svoje rady na kvalitný dlhý život, teda dlhý źivot prežitý v zdraví. V dnešnej medicíne definuje dva zásadné problémy - že namiesto toho, aby chorobám predchádzala, rieši už len následky, a že človek je často len pasažierom na svojej lodi života miesto toho, aby bol kapitánom.
Autor sa snaží o akýsi balans medzi zrozumiteľnosťou a dôslednosťou - aby kniha bola odborná, ale predsa čitateľná pre laika. Väčšinou sa mu to darí, ale občas som sa strácala v príliš detailných opisoch fungovania ľudského tela a chemických procesov.
Kniha sa delí na dve zásadné časti - v prvej sa venuje štyrom “jazdcom apokalypsy”, teda chorobám, ktoré sú najčastejšie príčinou smrti modernej civilizácie. Sú to kardiovaskulárne choroby, rakovina, Alzheimer a metabolické poruchy/diabetes. Spomína tu najznámejšie mýty/skratky, ktorým mylne veríme. Zdá sa, že v rámci prevencie sledujeme napríklad rôzne parametre, ktoré nám v zásade nehovoria nič dôležité, napríklad cholesterol. Alebo prinášajú informáciu, že je niečo zle, až keď už je neskoro.
Druhá časť sa potom venuje tomu, čo robiť, aby sme žili dlho v zdraví.
“O cvičení, výžive, spánku alebo emocionálnom zdraví sme sa (počas štúdia na lekárskej fakulte) neučili takmer nič. Možno sa to pomaly mení, ale ak dnes niektorí lekári týmto veciam rozumejú a sú schopní vám skutočne pomôcť, je to pravdepodobne preto, že si tieto informácie sami vyhľadali.”
Kniha rozoberá tri dôležité dimenzie pohybu, ktoré sú pre zachovanie dobrej kondície vo vysokom veku nevyhnutné - kardio (aeróbna vytrvalosť a efektivita), silový tréning a tréning stability. Zdôrazňuje silu úchopu a celkovo schopnosť človeka nosiť veci - sme jeden z mála živočíšnych druhov, ktorý je vyslovene uspôsobený na chytanie a nosenie vecí.
Čo sa týka stravovania, kniha vysvetľuje tri základné stratégie: kalorickú reštrikciu, potravinovú reštrikciu a časovú reštrikciu. Do týchto sa zmestia v zásade všetky diéty, o ktorých ste kedy počuli. Autor však hovorí, že dôležitejšie je zaoberať sa výživovou biochémiou - teda pre každého človeka “ušiť na mieru” taký stravovací režim, ktorý jeho telu najviac vyhovuje. A rozoznáva štyri makroživiny, ktoré v tomto ohľade sleduje: alkohol, sacharidy, proteíny a tuky.
Miestami sa to čítalo pomalšie, ale celkovo je to veľmi zaujímavá kniha.
