Čtenářské
profily
Založ si u nás profil
Chcete mít pohromadě všechny své recenze? Pochlubit se knihami, které jste četli a podělit se o svůj názor na ně? Vytvořte si u nás veřejný profil.
Založit si profil
Po Sto rokoch samoty som sa do tejto knihy púšťala trochu s obavami, ale musím povedať, že mi sadla výrazne viac. Je oveľa čitateľnejšia a príbeh Florentina a Ferminy ma dokázal zaujať napriek tomu, že nejde o knihu, ktorú by som zhltla za pár večerov.
Je to príbeh o láske, čakaní, starnutí, manželstve aj o tom, čo všetko si človek dokáže nahovoriť, keď niekoho považuje za svoju jedinú životnú lásku. Florentino je pritom veľmi kontroverzná postava miestami som k nemu cítila odpor, inokedy ľútosť, no rozhodne mi nebol ľahostajný. A to považujem za veľké plus.
Veľmi sa mi páčilo, že postavy nie sú idealizované. Sú chybné, miestami nesympatické a robia veci, ktoré sa nedajú jednoducho ospravedlniť. Napriek tomu pôsobia neuveriteľne ľudsky. Márquez navyše dokáže aj o starnutí a smrti písať tak, že to nie je len smutné, ale miestami aj prekvapivo vtipné.
Kniha sa mi čítala lepšie než Sto rokov samoty a ako absolventka španielskej filológie ju určite považujem za prístupnejšie dielo. Nie je to jednoduchá romantika, skôr zvláštna, miestami až morálne pochybná a trochu „zvrátene krásna“ predstava o celoživotnej láske.
Rory mi svojou historickou dôkladnosťou pripomína drahúšika Kena Folletta. Mníchov neprezentuje ako anonymné mesto dakde tam, kde je hákový kríž obľúbeným motívom spálňovej tapety, ale opisuje námiestia, ulice, miesta, kde si nacisti usporadúvali mecheche a aj tie, kde z ľudí páčili takzvanú pravdu. Hitler zostáva len temnou postavou, ťahajúcou z pozadia za zhnité nitky, rovnako Himmler a Heydrich sú mená, ktorými kdekto rád robí bububu, ale oni samotní sa do svetla reflektorov nedostanú. Potom tu však máme mená, ktoré síce nehviezdili v učebniciach dejepisu, ale reálne znečisťovali svojimi prdmi mníchovskú atmosféru - Christian Weber, papaláš, tu povýšený na Sebovho strýca, tlačový tajomník Putzi Hanfstaengl alebo Unity Mitford, ktorú by som nazvala dievčinou s mizerným vkusom na mužov, ale to sa hodí na niekoho, kto sa buchol do Mira Šmajdu, nie do Hitlera, takže...vytvorte si na ňu názor sami.
Seb je kompetentný, zásadový a dôsledný muž, vie si zrátať dve a dve, ale zároveň mu je jasné, že osoby, ktorým kalkulačka funguje na inom princípe, mu to tiež spočítajú, pokiaľ nebudú spokojní s výsledkom. Autor opisuje nacistický režim - režim, ktorý vás poverí úlohou, ale zároveň má presnú predstavu o výsledku a ak sa vám ju nepodarí naplniť, skončíte v koncentráku aj s celou rodinou, domácimi zvieratkami, susedmi a rodinnými fotkami. Rozuzlenie nie je prvoplánové, vidno, že autor si to premyslel, a ja som spoko. Aj historici budú. Aj okultisti. Romantici menej, lebo Sebastian má od začiatku stabilný vzťah a nehodlá ho zahodiť kvôli žiadnej fešnej nacistke.
Kniha má spád, dôkladné historické pozadie, premyslenú zápletku a správnu dávku napätia bez toho, aby vás autor preháňal ako povidlá v segedíne
Viem oceniť, že štýl písania je výnimočný a že ide o dielo, ktoré má v rámci svetovej aj hispanoamerickej literatúry obrovský význam. Napriek tomu som si k nemu nedokázala nájsť cestu.
Začiatok ma ešte zaujal bol bizarný, zvláštny a miestami aj vtipný. Neskôr sa však príbeh začal pre mňa čoraz viac vliecť. Neustále sa opakujúce mená, množstvo postáv a generácií, ktoré prichádzali a odchádzali, mi veľmi sťažovali orientáciu. Často som mala problém zapamätať si, ktorý Aureliano alebo José Arcadio je práve na scéne.
Najviac mi však prekážala celková atmosféra knihy. Celý rod bol odsúdený na samotu, nešťastie a opakovanie rovnakých chýb. Čakala som, že sa niekto z postáv konečne dočká skutočného šťastia alebo naplnenia, ale ten pocit nikdy neprišiel. A úprimne, pri takom množstve incestných vzťahov a sexuálnych motívov som si niekedy hovorila, či toho už nie je trochu priveľa.
Zaujímavé je, že som knihu čítala aj v španielčine a ako absolventka španielskej filológie som k nej pristupovala s veľkým rešpektom. O to viac ma mrzí, že som v nej nedokázala nájsť to, čo v nej vidia mnohí iní čitatelia. Rozumiem jej literárnej hodnote, no čitateľsky ma veľmi neoslovila.
Pútavé rozprávanie o neľahkom povolaní. Klobúk dole pred pánom doktorom.
Keď som sa začítala do série veterné mesto postava Ria mi prišla ako najmenej zaujímavá. Aj preto mi dlhšie trvalo kým som začala čítať knihu o ňom aj keď som ju už mala kúpenú doma. Nakoniec som si jeho príbeh zamilovala od prvých stránok a celú knihu som zhltla za jeden deň.
Nicol ma opäť prekvapila.
Jej debut "Táto kniha sa nedá zjesť" ma odpálil do inej galaxie s množstvom kvalitných emočných faciek, ale pri novele "TAM" sa stal presný opak. :(
Nedávam to za vinu nikomu.
Jednoducho mi táto tenučká neónka nesadla.
Jasné, že ma to mrzí, ale stáva sa.
Pritom štýl, ktorý si teraz autorka zvolila je viac než dobrý. Niekto mi bude oponovať, že nazývať ľudí NIE menami, ale napríklad farbou ich topánok alebo poradím, kedy sa narodili, je jedinečne a neotrepané, ale mne to strašne liezlo na nervy.
A veď nevadí. :)
Pokiaľ ide o samotnú tému, nečítala som, o čom to bude. Mám rada prekvapčo, ale "smrti blízkeho človeka" sa snažím vyhýbať. :/
Ani neviem, či preto, lebo sa nám v rodine už také udialo a bolo to dosť podobné, ako autorka opisovala, len v tom nebola staroba, ale hnusná choroba.
Možno som sa uzavrela natoľko, že o tom neviem už čítať, že to neviem (nechcem?) precítiť, že mi to vlastne vôbec nejde. Ostala som totálne neemočná a knihu zatvorila, akoby sa nechumelilo.
Preto prepáč Nicol, že teraz nechválim, ale verím, že iní budú a možno až až. ;)
Zatiaľ takto v skratke, páá a pusu, budem sa tešiť na ďalšie dielo a držím palce.
Čo vy a návštevy? Radi na ne chodíte, alebo ich radi prijímate? V tejto knihe však ide o návštevu, ktorú by nechcel zažiť asi nikto. Hlavná hrdinka sa uprostred noci ocitne vo vlastnom dome tvárou v tvár votrelcovi. Spolu so svojimi deťmi sa ukryje do tajného úkrytu a ostáva len čakať, čo sa bude diať.
Do deja sme okamžite vtiahnutí príchodom votrelca. Zaujímavosťou je, že v celej knihe nie je spomenuté jediné meno. Postavy sú označované len ako žena, deti, seržant, votrelec a podobne. Keďže postáv v knihe nie je veľa, veľmi rýchlo som si na tento spôsob rozprávania zvykol.
Prvá tretina knihy môže na niekoho pôsobiť pomalšie. Mňa však zaujala najmä atmosféra, ktorú autorka buduje v tajnom úkryte. Dej je popretkávaný útržkami z minulosti a Tracy Sierra venuje veľký priestor myšlienkam hlavnej hrdinky. To, čo by možno iný autor odbavil na niekoľkých stranách, Tracy Sierra rozvíja počas desiatok strán. Čitateľ si spolu s hlavnou hrdinkou kladie otázky, kto je tento muž, či ho pozná, prečo prišiel práve k nim a či sa jej podarí ochrániť deti pred votrelcom, ktorý sa pohybuje po celom dome.
Za mňa je práve atmosféra najväčším plusom celej knihy. Autorka nestavia na akčných scénach, ale na tichu starého domu, uzavretej miestnosti a nepriaznivom počasí v podobe snehovej fujavice. Neskôr sa tempo trochu zrýchli, no zároveň necháva čitateľa premýšľať, kde je vlastne pravda a či možno veriť tomu, čo sa odohráva pred jeho očami.
Práve pocit bezmocnosti, neistoty a otázka, či možno veriť vlastnej mysli, robia z knihy slušný psychologický triler. Priznám sa, že autorka dokázala atmosféru opísať tak sugestívne, že som sa miestami bál spolu s hlavnou postavou a sústredil som sa na každé vŕzganie podlahy v ich starom dome. Na druhej strane boli aj chvíle, keď na mňa niektoré pasáže pôsobili zdĺhavejšie.
Nočná návšteva nie je knihou, ktorá vás ohromí akciou. Je to psychologický triler s pomalším tempom, častými retrospektívami a dôrazom na atmosféru. Ak však máte radi knihy, ktoré budujú napätie postupne, stavajú na atmosfére a nútia vás premýšľať, kde je vlastne pravda, táto stojí za pozornosť.
Za knihu ďakujem: Citadella.
„Trauma sa nekončí, keď sa vylieči zranenie.“
„Niektoré veci sa dajú nahradiť. Niektoré nie.“
„Život je neuspokojivý, keď ide o poznanie pravdy.“
„Ľahšie je uveriť, že žena klame, než že sa stali nejaké zlé veci. Ľahšie je uveriť, že jednoduchšia vec je vždy tá správna. A je jednoduchšie povedať, že žena je blázon.“
„V dome niekto bol.“
Po svojej prvotine Taliansko, láska (a)more prichádza autorka so svojou druhou knihou Talianske tajomstvo lásky. Musím povedať, že ja som si tento príbeh maximálne užila a nemám mu čo vytknúť, dokonca sa mi páčil ešte viac ako ten prvý. Čítal sa ľahko a rýchlo, takmer celý som ho zhltla na jedno posedenie.
Autorka nás opäť zobrala do Talianska. Navštívili sme rôzne zaujímavé a krásne miesta, ochutnali miestne špeciality, dozvedeli sa niečo z histórie a tradícií, no jednoducho to bolo ideálne letné/dovolenkové čítanie. Prostredie popísala detailne a autenticky, až som mala pocit, ako by som tam bola spoločne s našimi hrdinami.
Linda bola sympatická mladá žena so zaujímavou rodinnou históriou plnou tajomstiev. Počas detstva a dospievania si prešla náročným obdobím, s jej bývalým to tiež nebolo ideálne, dlhé roky sa prispôsobovala ostatným, aby si získala ich lásku, no bez úspechu a toto všetko sa značne podpísalo na jej sebavedomí. Zároveň však bola energická a dokázala sa tešiť aj z maličkostí.
Keby mi niekto na začiatku povedal, že sa úplne zamilujem do toho uhundraného a arogantného fotografa, ktorý ma (rovnako ako Lindu) svojím správaním neustále vytáčal, neverila by som mu. No čím viac sme Olivera spoznávali, tým viac si ma získaval. Bolo na ňom niečo (na jeho názoroch, postojoch, prístupu k životu), čomu sa len ťažko odolávalo.
Títo dvaja ma neskutočne bavili. Každý bol z iného cesta, a práve preto sa tak dobre dopĺňali. Na začiatku sa nedokázali dohodnúť absolútne na ničom, takže sme sa s nimi ani chvíľu nenudili. Ich vzťah sa vyvíjal pomaly a ja som si užívala nielen ich neustále doťahovačky, ale aj postupné spoznávanie, zbližovanie a vzájomnú chémiu, ktorá fungovala na jednotku.
Za mňa veľké odporúčanie a už teraz sa veľmi teším, akým príbehom nám autorka prekvapí nabudúce.
Ak hľadáte hlboký príbeh, prepracovaný fantasy svet a postavy, ktoré robia rozhodnutia pomocou mozgu... Tejto knihe sa radšej vyhnite oblúkom.
Dej je predvídateľný, plný klišé, budovanie sveta je slabé, dialógy postáv sú plytké. Niektoré dôležité udalosť nemajú dostatočný priestor na to, aby v čitateľovi zanechali hlbší dojem. Priestor dostávajú jedine tak sexuálne scény, ktoré slúžia jedine ako vata. Tú chémiu som postavám jednoducho neuverila.
Ak od fantasy čakáte niečo viac než len rýchlu romancu zabalenú do tmy a trblietok, ušetrite si čas. Ak ste nečítali ACOTAR, radšej venujte energiu tomu. ;)
Ďalší príbeh napísaný od úžasnej, talentovanej spisovateľky @bajadolceautor . Príbeh, ktorý vám ukáže, že vy ste tá najdôležitejšia osoba vo svojom živote. Príbeh, kde sa musíte o seba starať, milovať sa, veriť si a robiť to, čo vás naozaj robí šťastnou. Dať seba na prvé miesto a nebáť sa toho
Toto je príbeh, ako tu už bolo miliónkrát povedané, v ktorom sa nájde každá jedna z nás. Každá jedna z nás niekedy o sebe pochybuje. Príbeh, kde si uvedomíte, aká dôležitá je sebaláska. Aké dôležité je milovať samu seba. Toto som si naozaj potrebovala prečítať.
Príbeh, v ktorom je Diana a Marcus.
Ona, krásna žena s oranžovými vlasmi, ktorá miluje pečenie a knihy. Ona, ktorá má manžela, veľký dom, peknú záhradu.
On, potetovaný motorkár a umelec. On má motorku a maľby.
Ona ho nemohla milovať, on ju nedokázal nemilovať.
Ja som sa do toho príbehu zamilovala, zamilovala som sa do všetkých postáv. Alex mi zo začiatku robil problém, nechápala som jeho správanie, no ku koncu knihy sa môj názor na neho zmenil.
Už ani neviem, čo by som vám o knihe ešte napísala, len toľko, že si ju určite musíte prečítať, pretože táto kniha je určite pre každého.
Baji, ďakujem za ďalší skvost z tvojho pera. Milujem ten príbeh, poplakala som si, zasmiala som sa, oddýchla som si a s každou ďalšou stránkou som bola zvedavá, ako to dopadne. A ten koniec?
A ja s hrdosťou môžem povedať, že k môjmu milovanému Harrymu sa odteraz pridáva môj milovaný Marcus.
