Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Som knihomoľ a zberateľ kníh. Vždy sa teším, keď si môžem prečítať dobrú knihu a relaxovať pri nej. :) Obľubujem najmä detektívky, v poslednej dobe severské krimi, ale vzťah mám aj ku fantasy a iným knižkám. Dobrých kníh nie je nikdy dosť a každá si zaslúži našu pozornosť. :)
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Ben Harper je novinár, ktorý sa špecializuje na kriminálne prípady. Jeho šéfka Madeline sa ho však snaží presvedčiť, aby tentokrát napísal svoj vlastný príbeh. A nejde o hocijaký príbeh. Pred desiatimi rokmi Ben prišiel o matku, ktorá spáchala samovraždu. K tomuto hroznému činu ju priviedla dávnejšia tragédia, a to vražda Benovho brata a jeho spolužiaka. Páchateľkami boli dve mladé dievčatá so zlou povesťou, ktoré si už svoj trest odpykali. Čo ich viedlo k takým hrozným činom? Kde sa berie také zlo? A z čoho pramení?
Ako sa Ben ponára do prípadu, zisťuje, že tajomstvá z minulosti stále žijú a nie všetko je také, ako sa na prvý pohľad zdá. Príbeh sa rozvíja v niekoľkých líniách, pričom sledujeme nielen cestu hlavného hrdinu, ale aj osudy viacerých postáv z jeho okolia spolužiakov, rodinných známych či policajtov. Postavy sú dôkladne vykreslené, každá so svojím vlastným príbehom a starosťami.
Osobne som bol spočiatku mierne zmätený z množstva postáv, prepletených dejových línií, ako aj zo striedania časových rovín. Tieto faktory môžu brzdiť dynamiku príbehu, no s pribúdajúcimi stranami sa ukazuje, že každý detail má svoj význam. Gold sa nebojí šokujúcich zvratov a dotýka sa témy straty blízkej osoby, viny, tajomstiev a ich dopadu na život, čo dopĺňa viacero pekných citátov na zamyslenie. Zaujímavým faktom je, že kniha bola inšpirovaná skutočnou udalosťou, čo jej dodáva autenticitu.
Dvanáct tajemství je vhodnou voľbou pre fanúšikov detektívok so silným psychologickým podtónom. Ide o akúsi výpravu za pravdou a vyrovnaním sa s minulosťou. Aj keď niektoré časti môžu pôsobiť trochu prekombinovane a tempo je miestami pomalšie, autor dokáže čitateľa udržať v napätí a servíruje mu príbeh s emocionálnou hĺbkou. Určite siahnem aj po ďalších knihách Roberta Golda.
Myslíte si, že tajomstvá môžu byť nebezpečné?
Za knihu ďakujem: Nakladatelství Alpress.
„... ty nejjednodušší věci dokážou spůsobit největší rozdíl.“
„Ohlížením nazpátek nikdy nikdo nic nezíská.“
„Někdy se stane, že člověk přijde na to, co bylo opravdu důležité, až tehdy, když dlouho žije s pocitem viny.“
„Člověk si namlouvá spoustu spoustu různych pravd jenom proto, aby se pro něho stal život snesitelnějším.“
„Ať se sebevíc snažíš sám sebe přesvědčit, že když zreviduješ minulost, v současnosti se tím něco změní, nikdy se tak nestane. Co je pryč, je pryč.“
V ďalšej knihe od Terezy Kadečkovej sa vraciame do Argony, kde Rád vládne tvrdou rukou a spoločnosť sa podriaďuje Bohyni. Príbeh sleduje dve kňažky, Keevu z Víkrie a Iris z Ruusutu, ktoré sa hneď na začiatku príbehu dostávajú do problémov ohrozujúcich ich kariéru. Keď Iris dostane možnosť spolupracovať po boku Keevy, ich cesty sa pretnú.
Keeva, tvrdohlavá rebelka, ochotná ísť za svojím cieľom aj cez mŕtvoly je protikladom Iris, oddanej Bohyni a Rádu, ktorá sa striktne drží pravidiel. Spoločne sa vydávajú na cestu plnú nástrah, nebezpečenstiev, ale aj vzájomného ovplyvňovania sa. Ale ako môžu dve tak odlišné osoby s rôznym pohľadom na život a svet spolupracovať a dôverovať si v situáciách, v ktorých pôjde doslova o život?
Autorka vynikajúco vykresľuje kontrast medzi oboma kňažkami, ale aj medzi ich domovskými mestami, Víkria a Ruusut, ktoré sú tak odlišné. Opäť približuje filozofiu Rádu, politiku, mocenské intrigy, beštie, bytosti bez duše, ktoré slúžia ľuďom. Ponúka nám silný a pestrý príbeh plný zvratov, napätia a okamžitého vtiahnutia do deja s výraznými postavami, ktoré som si veľmi obľúbil, pričom spája prvky fantasy, dobrodružstva, detektívky a legendami opradeného pátrania. Kniha zároveň nesie určité posolstvo o inakosti, prekonávaní predsudkov, rozširovaní obzorov, otváraní očí a zmene postoja, či vnútornej premeny.
Kniha sa dá čítať samostatne, ja som ju ale čítal paralelne s predchádzajúcou knihou O dracích a lidech podľa časovej osi, ktorú poskytla autorka a oceňujem, ako presne sa obe knihy dopĺňajú a aký úžasný a prepracovaný svet a postavy autorka vytvorila.
Ak ste sa do kníh od autorky ešte nepustili, táto je určite na začiatok vhodnou voľbou. A ak ste už čítali O dracích a lidech, určite vás poteší návrat známych postáv a ešte širší pohľad na svet Argony. A nezabudnite: „Všechno je jak má být.“
Za knihu ďakujem autorke a Nakladatelství Golden Dog.
Čo máte radi na fantasy knihách vy? A ste skôr Keeva alebo Iris?
Myslíte si, že každý z nás v sebe ukrýva istú formu temnoty?
V siedmom pokračovaní série s Josie Quinnovou sú lese nájdené telá zavraždeného manželského páru. Všetko nasvedčuje tomu, že s nimi bola aj tretia osoba, ktorá mohla zmiznúť alebo sa stať ďalšou obeťou. Mohlo by ísť o vystrašenú ženu, ktorú Josie takmer zrazí po tom, čo vybehne z lesa alebo je prípad zamotanejší? A čo záhadný prívesok, ktorý sa nájde pri pitve?
Tím vedený Josie sa ocitá uprostred temného a komplikovaného prípadu, ktorý ich zavedie na izolovaný statok s príznačným názvom Útočisko, kde žijú ľudia mimo civilizácie, ale aj do spletitého systému podzemných jaskýň. A obete pribúdajú.
Postáv je viacero a ich prepojenia som si chcel chvíľami poznačiť na papier, našťastie som sa ale zorientoval. Po šiestom dieli Tichý plač ide opäť o prípad, ktorý sa netýka priamo rodiny a blízkych Josie, no napriek tomu ponúka veľký priestor jej súkromnému životu. Hoci Josie opäť dokazuje svoju húževnatosť, v tejto časti obzvlášť bojuje s démonmi minulosti a balansuje na hrane svojich síl, pričom sa musí pozrieť do vlastného vnútra a čeliť temnote. Minulosť ju dobieha, psychicky je na dne a vyšetrovanie jej rozhodne neprospieva. Občas som sa divil, ako je vôbec v tomto rozpoložení schopná udržať si takýto post a či sa jej podarí všetko úspešne zvládnuť.
Autorka opäť dokazuje, že vie vytvoriť poriadne zamotanú detektívnu sieť, prepojiť vyšetrovanie s osobným životom postáv, ktoré nie sú ploché. Tentokrát výrazne rozvíja tému vnútornej temnoty, ktorú možno každý z nás nosí v sebe a občas s ňou bojuje, ako aj Josie.
„Na svete neexistuje svetlo bez tmy... Nachádzate temnotu v sebe navzájom.“
„Temnota je v nás všetkých. Niektorí ľudia prichádzajú na svet zahalení temnotou. Páchajú príšerné skutky a je to pre nich veľmi ľahké. Ich svetlo je pochované tak hlboko, že väčšina ho vôbec nenájde.“
Opäť apelujem na postupné čítanie série, aby ste si neprezradili dôležité veci zo života hlavnej postavy. U mňa stále vedie Matkin hrob (3. diel) a Nečakané priznanie (4. diel). Vražednú temnotu by som zatiaľ zaradil na čestné tretie miesto. Uvidíme, čo prinesie ôsmy diel Preteky s časom, ktorý si určite nenechám ujsť.
Za knihu ďakujem: GRADA Slovakia.
Stephen King v knihe Čím temnější, tím lepší prináša dvanásť doteraz nepublikovaných poviedok, ktoré sa líšia dĺžkou či tematikou, ale všetky spája typická kingovská atmosféra. Do niektorých zakomponoval nedávnu pandémiu koronavírusu, iné siahajú hlbšie do minulosti. Výsledkom je pestrá zbierka, ktorá je pre fanúšikov Kinga povinnou jazdou, no určite zaujme aj tých, ktorí s jeho tvorbou nemajú až takú skúsenosť.
V poviedkach sa stretávame s otázkou talentu verzus osudu, alkoholikom, ktorého spoveď sa zvrhne nečakaným smerom, chlapcom fascinovaným rozprávaním svojho dedka, či mužom, ktorému sa snaha pomôcť a byť spravodlivý nie veľmi vyplatí. Zoznámime sa s mužom, ktorému sa smola lepí na päty, ocitneme sa na zdanlivo bežnom rodinnom výlete, ktorý sa zvrtne, zažijeme údajný zásah mimozemšťanov, záhadný let s netradičným pasažierom, zármutok premenený na nečakané priateľstvo, muža vyrovnávajúceho sa so stratou na ostrove, experiment, ktorý sa vymkne kontrole, či mladého právnika, ktorého osud možno zmení zvláštne stretnutie s mužom, ktorý odpovedá na každú otázku.
King má senzačnú schopnosť navodiť atmosféru aj jedinou vetou a viaceré poviedky vás privedú na pokraj šialenstva. Stačí úsmev s krivými zubami či zvuk vŕzgajúceho kočíka a zimomriavky sú zaručené. Mne osobne najviac sadli dlhšie poviedky, kde mal autor viac priestoru na rozvinutie psychológie postáv a príbehu. Niektoré kratšie poviedky mi prišli menej úderné alebo nerozvinuté, no ako celok si zbierka drží vysoký štandard a potvrdzuje, že King je stále vo forme.
Ak by som mal vybrať moju top 3, boli by to: Noční můra Dannyho Coughlina, ktorá by vyšla aj na samostatnú knihu, Chřestýši, pred ktorými odporúčam čítať knihu Cujo a Odpovídající, ktorú by som si vedel predstaviť aj dlhšiu. Práve táto poviedka knihu zakončila s gráciou. Bola by škoda, keby tieto texty zostali len tak v autorovej zásuvke.
Čítali ste? Ktoré poviedky sa vám páčili? A máte vo všeobecnosti radi zbierky poviedok?
Za knihu ďakujem: Beta Dobrovský.
„Svět je plný chřestýšů. Někdy na ně šlápnete, a oni vás nekousnou. Jindy je překročíte, a stejně vás uštknou.“
„Drby jsou radioaktivní odpad. Mají dlouhý a toxický poločas rozpadu.“
„Sny jsou jako cukrová vata. Prostě se rozplynou.“
„Žal může spát, ale nemůže zemřít. Aspoň dokud nezemře ten, kdo truchlí.“
„Čas je klíčová dírka... Občas se shýbneme a nakoukneme do ní. A závan, který při tom ucítíme na tváři závan větru, který tou klíčovou dírkou fouká -, je dech celého živého všehomíra.“
Závan klíčovou dírkou je akousi vsuvkou, či doplnkom ku Kingovej monumentálnej sérii Temná veža. Nadväzuje na koniec štvrtého dielu Čarodejník a sklo, aj keď ide o samostatnú knihu, ktorú môžete čítať aj nezávisle.
Roland sa so svojím ka-tet ukryje pred smrtonosnou búrkou Smrtidech a počas nocľahu vyrozpráva hneď dva príbehy v jednom. Prvý s názvom Zvěrodlak sleduje mladého pištoľníka Rolanda, vyslaného na farmu prešetriť sériu záhadných úmrtí. Je to detektívne ladený príbeh s temnými prvkami. Do toho sa prepletá druhý príbeh, Závan klíčovou dírkou, ktorý kedysi Rolandovi rozprávala jeho matka pred spaním. Ten má skôr rozprávkový a magický charakter, aj keď miestami strašidelný a desivý.
V podstate čítame poviedku v poviedke, s posolstvom o povzbudení, odvahe, nádeji, pomste, prekonávaní seba samého, ale aj o sile detskej viery a odhodlania, a o tom, čo všetko sme schopní urobiť pre pravdu či spravodlivosť. Práve cez tieto príbehy môžeme ešte viac preniknúť do Rolandovho sveta a do jeho mladosti.
V knihe nájdeme pestrú zmes žánrov, napätie, fantasy, horor, akčné pasáže, či rozprávku. Niektoré momenty pôsobia až mrazivo, no stále sú ľudské a emocionálne silné.
Po štvrtom dieli, ktorý sám o sebe obsahuje rozsiahlu retrospektívu, je aj tento „diel 4 a pol“ návratom do minulosti. Je teda na vás, či si ho prečítate medzi štvrtým a piatym dielom, určite nie skôr, alebo si ho necháte ako čerešničku na torte po dočítaní celej série. Závan klíčovou dírkou je určite vydarený doplnok pre fanúšikov Temnej veže, ktorý nielen obohacuje, ale aj dopĺňa Kingov monumentálny svet a ponúka ďalší závan jeho výnimočného rozprávačstva. A možno má v rukáve ešte ďalšie, nevyrozprávané príbehy.
„Když je jeden užaslý a zdrcený, je obvykle nejlepší nic neříkat, protože v takovém stavu by každé slovo mohlo být špatně.“
Máte radi doplnkové diely v sériách? A aké sú vaše obľúbené?
Grace Wintersová nečakane zdedí dom na Ibize po dávnej kamarátke Christine. Sama si prešla veľkou stratou, cíti hlboký žiaľ, smútok a samotu. Rozhodne sa využiť túto nečakanú šancu a opustiť svoj osamelý život v Anglicku. Po príchode na ostrov začína odhaľovať rôzne vrstvy minulosti svojej kamarátky prostredníctvom susedov, priateľov a neznámych tvárí, ktorých tam stretáva. Jej smrť však zostáva zahalená tajomstvom a Grace sa čoraz viac ponára do hľadania odpovedí. Ibiza sa pre ňu stáva miestom nového začiatku, no aj konfrontácie s vlastnými démonmi.
„Člověk musí najít způsob, jak se posunout, aniž by vymazal, co bylo předtím. Zjistit, čeho se má držet a co pustit, aniž by sám sebe zničil.“
„Zármutek je jako povodeň, která tebou proudí a způsobí, že ostatní se od tebe odvrátí. Nebo alespoň kvapně ukončí rozhovor.“
Kniha začína listom, ktorý žiak adresuje svojej bývalej učiteľke. Tento list je pre Grace impulzom, aby rozpovedala svoj príbeh, a celá kniha je vlastne odpoveďou naň. Prvá tretina knihy je pomerne pútavá. Christine spoznávame z rôznych pohľadov, pomaly odkrývame tajomstvá, do toho je veľmi dobre vystihnutá atmosféra Ibizy. V tejto fáze som bol príbehom vtiahnutý. Postupne sa však dej začína posúvať do mystiky a mysteriózny prvok, ktorý autor neskôr do deja vkladá, mi už štýlovo až tak nesadol, aj keď zámeru autora rozumiem.
Haig v knihe rozoberá rôzne náročné témy, či už je to žiaľ, strata, nádej, nové začiatky, ekologické otázky, ale aj filozofické úvahy o živote a vesmíre. Hlavná hrdinka, učiteľka matematiky, do deja vnáša racionálne uvažovanie, no zároveň sa musí naučiť otvoriť srdce. Kapitoly sú krátke, miestami rozkúskované, čo občas narúšalo kontinuitu deja. Z postáv mi najviac utkvel v pamäti Albert, s ktorým Grace prežije niekoľko silných momentov. Ostatné postavy mi k srdcu až tak neprirástli.
Kniha ponúka pekné posolstvá, krásne myšlienky a silné citáty. No forma a celkové prevedenie mi nesadli a niekedy menej je viac. Kniha s veľmi peknou oriezkou určite nájde svojich čitateľov, najmä medzi tými, ktorí obľubujú filozoficky a poeticky ladené príbehy so symbolikou, otázkami existencie a duchovna.
Za knihu ďakujem Knihy Dobrovský.
Máte radi mystické prvky v knihách?
„Ochrana je něco, co můžeme vždy poskytovat, ale ne pokaždé se nám jí dostane.“
„Všechno může být krásné, když máš ty správne oči a uši...“
„Pokud chceš navštívit nové světy, nepotřebuješ k tomu vesmírnou loď. Stačí, když změníš svou mysl.“
„Skoro všechno je skutečně zajímavé, pokud se do toho ponoříte dostatečně hluboko.“
„Když se nám daří špatně, potřebujeme klesnout úplně na dno, aby nastala změna. Někdy si musíme připadat jako v pasti, abychom našli cestu ven.“
V druhej knihe Lucie Kunešovej sa ocitáme sa v roku 1504. Vilém smúti nad stratou svojej manželky. Jeho žiaľ je hlboký, utápa sa v alkohole a rozhodne sa pomstiť Albrechtovi, mužovi, ktorého viní za jej smrť.
"Život ztratil svůj smysl, když mu sebrali jeho slunce. A ve tmě se žít nedá."
V snahe o odplatu unesie na svoj hrad Albrechtovu dcéru Marianu. Ale čo ak sa z pomsty zrodí niečo celkom iné? Môžu v hneve vzniknúť city, o ktorých ani netušil?
„Zapomenout je někdy lepší než se celý život trápit.“
V knihe sledujeme vnútorné boje postáv, ich pochybnosti, trápenia, ale aj túžby. Postupne odhaľujeme ich minulosť, súvislosti a dôvody konania. Príbeh je pomerne predvídateľný, miestami presladený a emocionálny, čo však určite ocenia najmä čitateľky romantických kníh. Okrem romantiky však v knihe nájdeme aj napätie, intrigy, zradu, akčnejšie a napínavé pasáže a zvraty, ktoré dej oživujú.
Štýl písania je plynulý a prehľadný, autorka vie vystihnúť dobovú atmosféru a súčasne udržať svižné tempo pomocou krátkych kapitol a striedania pohľadov viacerých postáv.
Hlavnými témami sú strata, pomsta, zmierenie a nečakané vzplanutia. Kniha kladie aj vážnejšie otázky. Dáva nám žiaľ právo ublížiť niekomu ďalšiemu a zničiť mu budúcnosť? Práve pomsta, ktorá má byť sladká, často prinesie len ďalší smútok a prázdnotu. Príbeh tak ponúka aj hlbšiu reflexiu o bolesti, odpustení a láske, ktorá si nachádza cestu aj v temných časoch.
„Lidské srdce nemůže zůstat prázdné. Zemřelo by.“
Kniha je určená skôr ženám, ktoré majú rady historickú romantiku, silné emócie a vzťahovú drámu. Akčnejšie a dramatickejšie prvky ma však zaujali a potvrdili, že aj z tohto žánru si viem niečo odniesť. Prvá kniha ma bavila trošku viac, ale od Lucie Kunešovej si určite rád prečítam aj jej ďalšie knižky. Je cítiť, že píše s láskou a do svojich príbehov vkladá srdce. Vyzdvihol by som ešte krásnu obálku, ktorá sa fakt vydarila.
Môže z pomsty môže vzniknúť láska? Alebo je to len romantická ilúzia?
Za knižku ďakujem: Fortuna Libri (ČR).
V štvrtom diele Roland a jeho ka-tet pokračujú v putovaní k Temnej veži. Po dramatických udalostiach sa ocitajú v alternatívnej verzii Kansasu, v krajine vyľudnenej smrtiacim vírusom superchrípky. Mŕtve mesto, ticho, hmlovina zvaná thinny a v diaľke záhadný Sklenený palác.
Aj keď táto časť neprináša výrazný posun vsamotnej ceste za Vežou, posúva nás výrazne vpochopení Rolandovi. Takmer celá kniha je rozsiahla retrospektíva, vktorej Roland rozpráva svojím druhom ominulosti očase, keď mal len štrnásť rokov.
„Naša budúcnosť je Veža, a aby som k nej kráčal s celým srdcom, musím sa vyrovnať s minulosťou najlepšie, ako to dokážem. Je vylúčené, aby som vám povedal všetko v mojom svete je v pohybe aj minulosť a neraz sa významne preskupuje -, ale tento príbeh môže byť náhradou za všetky ostatné.“
V spomienkach sa ocitáme v meste Hambry, v prostredí s výraznou westernovou atmosférou, nasiaknutom podozreniami, intrigami, tajnými plánmi a politickými machináciami. Mladý Roland, už vtedy pištoľník, sem prichádza so svojimi dvoma druhmi na misiu. Tá sa však rýchlo komplikuje, keď do hry vstúpia gangy, podplatení úradníci, temné sily a najmä zakázaná, ale osudová láska medzi Rolandom a Susan.
Dej má pomalší rozbeh a spočiatku môže pôsobiť rozťahane. Postáv je mnoho, ale neskôr kniha naberie spád a finále retrospektívy je veľmi emocionálne. Záver patrí návratu do prítomnosti a k ďalšiemu pokračovaniu ich cesty.
Autor vknihe O písaní tvrdí, že pri rozprávaní príbehu je potrebné sústrediť sa na to, čo je skutočne zaujímavé anenechať sa unášať zvyškom. Keď takmer celý diel venoval retrospektíve, je jasné, že tento návrat do minulosti považuje za kľúčovú časť skladačky, bez ktorej by Rolandovo putovanie k Veži stratilo hĺbku.
Ja osobne som dostal silný príbeh, ktorý dáva sérii nový emocionálny rozmer a porozumenie hlavnej postave. King opäť dokazuje, že je majster atmosféry, psychológie postáv a rozprávania, ktoré sa vám zaryje pod kožu.
Tak čo, už ste sa pustili do Temnej veže? Ja v putovaní určite pokračujem ďalej.
A myslíte si, že retrospektíva je dôležitá pre pochopenie postáv v knihách?
„Sklamanie nie je niečo, po čom človek túži, má však úžasnú schopnosť vyčistiť myseľ.“
„... ka je ako víchrica. Zoberie si, čo chce, bez ohľadu na prosby mužov a žien. Nenásytné, staré ka!“
„Panika je veľmi nákazlivá, najmä v situácii, keď nič nie je známe a všetko sa mení.“
„Niektoré spomienky neodpočívajú v pokoji ani po smrti. Ich kosti kričia spod zeme.“
Rodina je základ života. Sú to ľudia, ktorých milujeme, s ktorými trávime voľný čas, zdieľame radosti aj starosti. Kealan Patrick Burke nám však vo svojej knihe predstavuje trochu inú „rodinku“. Sú to kanibali s bizarným presvedčením a zvláštnou vierou vo vlastné poslanie, ktorej podriaďujú celý svoj život.
„Lovíme a zabíjíme Lidi světa. Požíráme jejich maso, aby oni nesežrali nás. Zadržujem je a odoláváme jejich pokusům obrátit nás na cestu hříchu. Vzájemně se chráníme ve jménu všemohoucího Boha a trestáme ty, kdo se provinili, a ničíme ty, kdo by chtěli zničit nás.“
V úvode sa zoznamujeme s Claire, ktorá sa s partiou kamarátov vydáva na výlet. V mestečku Elkwood v Alabame sa však stane tragédia. Claire ako jediná prežije brutálny útok a ťažko zranená unikne z pazúrov sadistickej rodiny. Prežije, ale jazvy a trauma ostávajú. Nie je však jediná, kto cíti potrebu vrátiť sa a pomstiť sa.
„... je to město plný vystrašenejch lidí, který se cítí špatně kvůli tomu, co se tu děje, ale nechtěj se nechat zabít za to, že dělaj správnou věc.“
Postupne spoznávame ďalšie postavy, či už členov zvrátenej rodinky (na ich matku nezabudnem), obyvatelia Elkwoodu, či rodinu a okolie Claire. Charaktery sú veľmi dobre vykreslené, postavy uveriteľné a dej sa rozvíja cez viacero dejových línií, čo mám na knihách rád. Každá kapitola je nabitá napätím, akciou a neustálym pocitom, že sa čosi stane, a to vás núti čítať ďalej.
Ale pozor. Kniha obsahuje veľmi explicitné scény násilia a nechutnosti. Slabšie povahy by si k čítaniu mali zobrať nejaké vedierko. A určite neodporúčam počas čítania jesť! :D Niektoré scény z mysle nedostanem asi do konca života. Priznávam, že niekoľkokrát som musel knihu privrieť a predýchať.
Napriek tomu sa mi ale kniha veľmi páčila (aj keď to možno znie šialene). Nejde o prvoplánový horor, autor sa v príbehu zamýšľa nad hlbšími témami ako vina, vojna, viera, či vyrovnávanie sa so životnými traumami. Rodinka je originálna mrazivá a pútavá kniha, ktorá by chcela pokračovanie.
Tak čo, nalákal som vás alebo naľakal? A čo pre vás znamená rodina?
Za knihu ďakujem: Golden Dog.
Únos dieťaťa je snáď najväčšou nočnou morou každého rodiča. A práve týmto motívom sa začína ďalší prípad detektívky Josie Quinnovej. Pokojné popoludnie v parku sa mení na drámu, keď z kolotoča zmizne sedemročná Lucy. Kam sa podela? Odišla dobrovoľne alebo ju niekto uniesol?
Josie a jej tím sa okamžite púšťa do pátrania, tentokrát za pomoci FBI. Prípad sa zdá byť komplikovanejší, než sa na prvý pohľad zdá a vyšetrovanie postupne odkrýva nečakané zvraty a odhaľovanie tajomstiev a nielen tých aktuálnych. Ako sa zoznamujeme s rodinou a okolím malej Lucy, vychádzajú na povrch rôzne podozrenia a správanie niektorých postáv začína byť znepokojujúce.
Dej sa spočiatku rozbieha pomalšie mám pocit, že asi tretinu knihy sme sa krútili na mieste a vyšetrovanie neposúvalo prípad výrazne dopredu. Osobne mi prekážalo najmä správanie matky uneseného dievčatka, ale viac prezrádzať nechcem. Ako však začali pribúdať ďalšie obete a nové stopy, príbeh nabral dynamiku a spád.
Pozitívom je, že tento prípad nesúvisí priamo so súkromím Josie, na čo čakám už niekoľko dielov. Autorka opäť prináša kombináciu detektívnej zápletky a osobného života hlavnej postavy. Príjemným spestrením sú aj záhadné kapitoly mimo hlavnej dejovej línie také, pri ktorých čitateľ premýšľa, ako súvisia so zvyškom príbehu.
Priznám sa, ale že predchádzajúce diely ma bavili o niečo viac. Téma únosu detí sa mi v poslednej dobe číta ťažšie a kniha ma nútila zamyslieť sa: Načúvame dostatočne svojim deťom? Vieme čo ich trápi a sme im oporou, keď to najviac potrebujú?
„Ako sa môžeme postarať o bezpečie svojich detí, keď nie sme schopní rozoznať, kto je zlý a chce ti zobrať dieťa, a kto taký nie je? Zlí ľudia sú všade okolo nás, Josie. Len sú prezlečení za dobrých. Za obyčajných ľudí.“
„Nemusíte byť rodič, aby ste si uvedomili, že puto medzi rodičom a dieťaťom patrí k najsilnejším na svete.“
Tichý plač je systematická detektívka s pomalším rozbehom, ale silným emocionálnym podtónom. Ak ste fanúšikmi série alebo príbehov, kde ide o viac než len vyriešenie prípadu, prečítajte si. Pre lepšie pochopenie súvislostí je však lepšie čítať sériu od prvého dielu.
A mňa už čaká siedmy diel - Vražedná temnota.
Za knihu ďakujem: GRADA Slovakia.
„Každý z nás prežíva dni, keď sa pozerá priamo na ľudí a veci, ale v skutočnosti ich nevníma.“
Čítate knihy o únosoch detí, alebo sa im radšej vyhýbate?
