Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Som knihomoľ a zberateľ kníh. Vždy sa teším, keď si môžem prečítať dobrú knihu a relaxovať pri nej. :) Obľubujem najmä detektívky, v poslednej dobe severské krimi, ale vzťah mám aj ku fantasy a iným knižkám. Dobrých kníh nie je nikdy dosť a každá si zaslúži našu pozornosť. :)
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Máte radi búrky? Na ostrov Little Tall Island sa jedna práve valí a nie hocijaká. Meteorológovia varujú, že pôjde o búrku storočia. Sotva sa búrka začne, jedna z najstarších obyvateliek je zavraždená. Jej vrahom je Andre Linoge, cudzinec, ktorý pokojne sedí a vyčkáva.
Na knihe ma hneď zaujalo nielen nádherné grafické spracovanie od Jiřího Dvorského, ale aj fakt, že ide o pôvodný scenár. Je to zaujímavá forma, na ktorú som si musel chvíľu zvykať. Postupne však práve tento štýl ešte viac podnecoval moju predstavivosť. A napriek rozsahu kniha výborne odsýpa. Potešil ma aj úvod od samotného autora.
„Práce na filmu má v sobě někdy asi tolik lesku jako stavba kolotoče na vesnické pouti...“
Izolované prostredie ostrova, kde sa všetci poznajú, strach z toho, čo príde, a tiesnivá atmosféra sú vykreslené naozaj výborne. A to nielen vďaka desivej búrke, ktorá ničí všetko, čo jej stojí v ceste, ale aj vďaka vrahovi, od ktorého nevieme, čo ešte očakávať. Neustále opakuje, že ak mu dajú to, čo chce, odíde. Ale čo vlastne chce?
King ukazuje, ako dokážu strach a bezvýchodisková situácia zasiahnuť aj tú najuzavretejšiu komunitu. Linoge do života obyvateľov vstupuje poriadne razantným spôsobom a postupne narúša ich dovtedajšie fungovanie. Ľudia bojujú o svoje bezpečie, ukrývajú sa, no zároveň medzi nimi vznikajú nezhody a na povrch vychádzajú dlho skrývané tajomstvá. Neviete, či je horšia samotná búrka, alebo znepokojivý zločinec, ktorý je spolu s obyvateľmi ostrova uväznený v jej zovretí. Keď sa navyše dostanú pred rozhodnutie, ktoré nemá jednoduché riešenie, napätie ešte viac narastá.
„Když říkají, že bude konec světa, chtějí vám akorát prodat sladkosti. Když tvrdí, že nemáme panikařit, je to zlé.“
„Život na ostrově je jako telenovela, v níž znáte všechny postavy.“
A koniec? Smer, akým sa King rozhodol príbeh uzavrieť, ma absolútne dostal a prekvapil.
Ak chcete skúsiť trochu netradičnú formu spracovania, máte radi Kinga a príbehy z uzavretého prostredia, kde hlavnú úlohu zohráva strach, určite po knihe siahnite. Ja som už teraz zvedavý na filmové spracovanie.
Za knihu ďakujem: Beta-Dobrovský.
„Když je člověku moc zle, začína se ztrácet. Propadá šílenství z nadměrného utrpení. Šílenství? Šílenství je kraj utrpení, která už nemají kam jinam jít.“
Môže človek celý život niesť následky udalostí, o ktorých dokonca ani nevie? A ako veľmi nás dokáže ovplyvniť minulosť, ktorú sme sami nezažili? Práve o tom je kniha Šílení od belgického autora Antoina Wautersa, ktorá vyšla vo výbornej edícii Okraje od Nakladatelství Beta.
Ústrednou postavou príbehu je Josef, ktorého už od narodenia sprevádza séria dramatických udalostí, o ktorých však on sám nič netuší. Autor nás postupne sprevádza jeho osudom a životnou cestou, na ktorej sa minulosť nedá jednoducho nechať za sebou.
Kniha je napísaná veľmi poetickým a filozofickým jazykom. Obdivujem, s akou ľahkosťou a bez zbytočných opisov a omáčok dokáže autor podať aj komplikované životné situácie. Často mu stačí len niekoľko viet, aby povedal naozaj veľa. A práve tento štýl písania ma na knihe zaujal asi najviac.
Zaujímavý je aj samotný spôsob rozprávania. Príbeh plynie v kratších úsekoch, autor preskakuje jednotlivé obdobia Josefovho života a nie všetko nám vysvetľuje do detailov. Niektoré súvislosti si tak musí čitateľ poskladať sám. Práve tu som sa ale občas trochu strácal a mal pocit, že mi niečo uniká.
Pod povrchom sa ukrýva pomerne ťaživý príbeh plný utrpenia, bolesti, smútku a depresie. Napriek svojmu krátkemu rozsahu dokáže otvoriť viacero tém, nad ktorými sa človek môže zamýšľať ešte aj po dočítaní. Hoci ma táto konkrétna kniha emocionálne až tak nezasiahla, edíciu Okraje mám rád práve preto, že mi neponúka iba oddychové čítanie, ale predovšetkým príbehy, ktoré nútia premýšľať.
Ak máte radi kratšie, filozofickejšie knihy, ktoré sa venujú hlbším témam, Šílení by mohli byť pre vás.
Za knihu ďakujem: Beta-Dobrovský.
Macka Pufa asi netreba predstavovať. Ale vedeli ste, že tento rok oslavuje už 100 rokov od vydania svojej prvej knižky príbehov? A ako vidíte, vek na ňom vôbec nie je poznať.
V tejto krásne ilustrovanej knižke nás Macko a jeho kamaráti prevedú od jari až do zimy naprieč všetkými ročnými obdobiami. Čakajú nás krátke príbehy plné dobrodružstiev, priateľstva a huncútstiev, ktoré k obyvateľom Stoakrového lesa jednoducho patria.
Macko Puf sa nikam zvlášť neponáhľa. Teda až na chvíle, keď sa chystá navštíviť kamarátov alebo keď mu cestu skríži roj včiel. Jeho nekonečné otázky, rôzne huncútstva a, samozrejme, veľká láska k medu dodávajú príbehom ich typické čaro. Pri čítaní preto odporúčam schovať všetok med, aby vám ho tento maškrtný medvedík nezjedol!
Spolu s kamarátmi sa pustíme do opravy obydlia, zažijeme večery, keď sa nikomu nechce ísť spať, budeme pozorovať hviezdy, búrku či svätojánske mušky a užijeme si aj poriadnu guľovačku. Každé ročné obdobie prináša nové zážitky a príležitosti na spoločné dobrodružstvá. A keďže v Stoakrovom lese nikdy nechýba dobrá nálada ani chuť pomáhať si, nuda tu rozhodne nemá miesto.
Knižka je určená deťom od štyroch rokov a prostredníctvom príbehov im približuje aj zmeny v prírode počas jednotlivých ročných období. Zaujímavým prvkom je, že niektoré vety nie sú dokončené a ich pokračovanie nám prezrádzajú samotné ilustrácie. Práve to môže urobiť spoločné čítanie s deťmi ešte zábavnejším a zapojiť ich do rozprávania o prírode, ročných obdobiach či priateľstve. Pripomína tiež, aké dôležité je mať okolo seba kamarátov, ktorí nám ochotne pomôžu, keď to potrebujeme.
Rozprávky zo Stoakrového lesa sú príjemnou a milou knižkou o partii kamarátov, ktorá ma preniesla späť do detských čias. Verím, že si ich pri spoločnom čítaní s deťmi užijete.
Za knižku ďakujem: Albatros Media.
Pamätáte si, kde ste boli 11. septembra 2001, keď svet obleteli správy o útokoch na Svetové obchodné centrum v New Yorku? Práve touto tragickou udalosťou sa začína príbeh od Catherine Airey.
Cora Bradyová je šestnásťročné dievča, ktorého otec je po útokoch nezvestný. Matku už nemá a cíti sa stratená a opustená. Jedného dňa však dostane ponuku začať nový život v Írsku. Ešte pred odchodom rozvešia po meste letáčiky s otcovou fotografiou a vydáva sa v ústrety novej životnej kapitole.
Príbeh sa odohráva na dvoch miestach, v New Yorku a v Írsku, pričom sa postupne odhaľujú rodinné vzťahy, tajomstvá a udalosti, ktoré ovplyvnili životy jednotlivých postáv.
Autorka zvolila zaujímavú a pútavú formu rozprávania. Príbeh nie je lineárny, skáče medzi rôznymi časovými obdobiami a striedajú sa v ňom perspektívy žien z rôznych generácií. Občas som sa musel zamyslieť nad tým, aký vzťah má daná postava k ostatným, no postupne sa dá vo všetkom zorientovať.
Veľmi dobre sa autorke podarilo vystihnúť pocity postáv, či už ide o Corinu bezmocnosť v New Yorku, alebo o celkovú atmosféru mesta zasiahnutého tragickými udalosťami. Zaujal ma aj samotný štýl rozprávania. Prevažuje prvá osoba, no v jednej časti sa stretneme aj s druhou osobou, s ktorou sa v knihách často nestretávam.
Zpovědi sú príbehom žien, ich radostí, starostí, problémov a neľahkých životných osudov. Sú o rodinných tajomstvách, ktoré môžu človeka pohltiť, o udalostiach, ktorých následky si so sebou nesieme aj dlhé roky, ale aj o tom, ako minulosť ovplyvňuje ďalšie generácie. Autorka zároveň otvára viaceré dôležité spoločenské témy.
Na knihe sa mi páčilo postupné odhaľovanie tajomstiev a súvislostí medzi jednotlivými postavami a generáciami. Niektoré súvislosti som si poskladal sám a pri ďalších časových skokoch som dúfal, že sa dozviem, ako sa určité situácie napokon vyvinuli.
Ak máte radi hlbšie príbehy o ľudských osudoch, ktoré dokážu chytiť za srdce a zostanú vám v mysli aj po dočítaní, Zpovědi by vás mohli zaujať.
Máte radi viacgeneračné romány, v ktorých sa postupne odhaľujú rodinné tajomstvá a osudy postáv?
Za knihu ďakujem: Beta-Dobrovský.
„Lidé potřebují odjet a najít se.“
„Člověk musí být sebecký, aby skutečně cítil, že je naživu. Jinak jen plýtváme časem a to nás užírá.“
„Nesejde na tom, kolik lidí člověk zná, nebo kam jde. Stejně zůstane sám.“
„Jsme jen tak zkažení jako naše tajemství.“
„... skutečný život vás nenechá vzít něco zpátky. Musíte něco pokazit a dál žít se svými chybami.“
Stalo sa vám už pri čítaní vašej obľúbenej knihy alebo série, že sa autor so svojimi postavami vybral smerom, ktorý sa vám nepáčil? Čo by ste v tej chvíli autorovi najradšej spravili? Práve takáto posadnutosť obľúbeným literárnym dielom stojí v centre druhého príbehu Stephena Kinga s Billom Hodgesom a jeho partiou.
Slávny spisovateľ John Rothstein príde o život rukou Morrisa Bellamyho. Ten mu ukradne nevydané rukopisy aj peniaze a ukryje ich v kufri. Na dlhé roky sa však dostane do väzenia za iný zločin. V súčasnosti nájde ukrytý kufor mladý Pete Saubers a tým sa rozbieha kolotoč udalostí a napínavých situácií, ktoré postupne naberajú na obrátkach.
Keď na scénu prichádza Bill Hodges, Holly Gibneyová, ktorá sa už začína trošku socializovať a ich parťák Jerome, „traja pátrači“ alebo vyšetrovací tím je na svete. Pousmial som sa pri Billovom popise Holly: „Ještě, že tě mám rád, Holly, ..., jinak bych tě musel zabít.“
Morris Bellamy je výborná postava. Je fascinujúce sledovať kam ho zavedie jeho posadnutosť. A keď sa dostane z väzenia, rozhodne to nebude príjemné. Veď ruku na srdce, keby ste roky zúfalo čakali na niečo, po čom túžite, a potom zistili, že to tam už nie je, asi by ste neboli nadšení ani vy. A čo potom človek, ktorého posadnutosť dávno prekročila všetky hranice?
Páčilo sa mi aj prepojenie s predchádzajúcim dielom. King pripomína udalosti z Pána Mercedesa a ukazuje, ako ich následky naďalej zasahujú do životov jednotlivých postáv.
Autor prináša príbeh o zvrátenej posadnutosti a odhodlaní, ale aj o snahe pomôcť vlastnej rodine. Z tohto hľadiska sa mi páčil práve kontrast medzi Morrisovými sebeckými pohnútkami a Peteovou snahou pomôcť svojej rodine.
Záver je poriadne zbesilou jazdou! Hoci sa mi prvý diel páčil o kúsok viac a mal som pocit, že tentoraz dostali hlavné postavy trochu menej priestoru, nič to nemení na tom, že som si Právo nálezce parádne užil.
Za knihu ďakujem: Beta-Dobrovský.
„Nikdo nejezdí zadarmo a nakonec i ta nejlepší loď jde pod hladinu, glo, glo, glo. Jediná možnost, jak to vybalancovat, je vytěžit z každého dne na hladině co nejvíc.“
Máte občas pocit, že vás niekto sleduje? Zdravotná sestra Mary pracuje na jednotke intenzívnej starostlivosti a jej práca je sama osebe náročná. Okrem toho ju však prenasleduje nepríjemný pocit, že ju niekto pozoruje a neustále jej dýcha na krk. Keď sa v nemocnici zrazí s mladým mužom Vincentom, má pocit, že ho už niekde videla. Neskôr sa stretnú opäť a Mary sa postupne zamotáva do udalostí, ktoré sa netýkajú iba jej osobného života, ale aj diania v nemocnici.
Prvá časť knihy na mňa pôsobila tajomne až mysteriózne a bavila ma o niečo viac. Postupne sa odhaľujú nové súvislosti a príbeh naberá na napätí. V druhej polovici sa dej posúva akčnejším smerom a udalosti naberajú rýchlejšie tempo.
Autorka ma vopred upozornila aj na romantickú linku, no tá mi napokon vôbec neprekážala. Práve naopak, do príbehu mi dobre zapadla. Páčila sa mi najmä osobná rovina Mary a Vincenta, ktorá postupne odhaľuje ďalšie stránky ich životov. Mary mi bola sympatická svojou pracovitosťou, húževnatosťou a ochotou pomôcť druhým, zatiaľ čo Vincent ma zaujal svojou tajomnosťou. Príbeh navyše ponúka pohľady viacerých postáv, vďaka čomu sa na jednotlivé udalosti môžeme pozrieť z rôznych strán.
Keďže je kniha inšpirovaná skutočným prípadom, ktorý mi je známy, postupne som začal tušiť, kam príbeh smeruje. Z tohto hľadiska sa teda veľké prekvapenie nekonalo. Zaujímavejšie pre mňa bolo sledovať osobné príbehy postáv a odhaľovať, ako do seba jednotlivé súvislosti zapadajú. Príbeh ukazuje, ako ľahko môžu naše city ovplyvniť to, čomu veríme a ako vnímame ľudí okolo seba.
„City môžu meniť spôsob, ako vidíme pravdu. A niekedy nám ju bránia prijať.“
Muž v tieni je podľa mňa na prvotinu veľmi solídna kniha. Výhodou sú aj krátke kapitoly, ktoré podporujú svižné tempo čítania. Miestami by som privítal trochu väčšiu pestrosť v opise reakcií postáv, no celkovo ma príbeh dokázal zaujať, vtiahnuť a dočítal som ho takmer jedným dychom.
Knihu by som odporučil milovníkom napínavých a mysterióznych príbehov inšpirovaných skutočnými udalosťami, ktorí sa nebránia ani romantickej linke.
Za knihu ďakujem samotnej autorke.
4,5*
Máte knižnú sériu, pri ktorej ste s hlavnou postavou prežili toľko, že jej príbehy už vnímate trochu osobnejšie?
Ja to tak mám s Erikou Fosterovou. V deviatom dieli sa vraciame o desať rokov do minulosti, k tragédii, pri ktorej prišiel o život jej milovaný manžel Mark a spolu s ním aj ďalší policajti. Spadnutý strop, nájdené telo a stopy kokaínu nás zavedú k udalostiam, ktorých následky Erika pociťuje dodnes.
Už v prológu nám autor priblíži, ako k tejto tragédii došlo. Pre Eriku však nejde len o ďalší prípad. Čaká ju bolestivý návrat k minulosti a stretnutie s Jeromeom Goodmanom, mužom zodpovedným za zločiny, ktoré ju pred rokmi pripravili o manžela.
Erika je postava, ktorú mám rád, aj keď jej tvrdohlavosť, problémy s autoritami a odhodlanie ísť si za svojím nie vždy prinášajú tie najlepšie výsledky. Ani tentoraz to nemá jednoduché. Suspendovanie jej zväzuje ruky, a tak sa rozhodne pátrať na vlastnú päsť. Do popredia sa dostávajú staré rany, ktoré sa ani po desiatich rokoch úplne nezahojili. Našťastie má pri sebe aj ľudí, o ktorých sa môže oprieť, najmä Mossovú a Petersona.
Práve osobná rovina je podľa mňa najsilnejšou stránkou tejto knihy. Ak ste s Erikou prešli celú jej doterajšiu cestu, jej návrat k minulosti na vás môže zapôsobiť o to intenzívnejšie. Autor nám umožňuje lepšie pochopiť jej prežívanie a okolnosti, ktoré ju formovali. Zaujímavé sú aj návraty do minulosti ďalších postáv, ktoré postupne dopĺňajú obraz celého prípadu.
Samotná detektívna linka tentoraz trochu ustupuje do úzadia. Keďže Erika nemôže vyšetrovať tak, ako by potrebovala, prípad sa naplno rozvíja až v závere. Osobný príbeh tak miestami zatieni vyšetrovanie, no jednotlivé časti napokon pekne zapadnú do seba.
Mňa osobne Tiene minulosti emočne zasiahli. Je to presne ten prípad, keď si k postave vytvoríte vzťah a jej bolesť dokážete prežívať spolu s ňou. Bryndza píše s ľahkosťou, kapitoly rýchlo ubiehajú a kniha si dokáže udržať čitateľovu pozornosť. Fanúšikom série, ktorí Eriku poznajú už od prvého dielu, ju preto určite odporúčam.
Už teraz sa teším na ďalšie pokračovanie!
Za knihu ďakujem GRADA Slovakia.
4,5*
Už ste boli na Jamajke alebo sa tam chystáte? Neviem, či vás práve touto knihou navnadím na návštevu tohto tropického raja. Radoslav Kozák nás vo svojom Zrnku temnoty zavedie práve na tento karibský ostrov. Hudba, reggae, teplo, pláže, palmy, drinky, zábava... no a potom je tu ešte niečo, čo sa vynára z mora.
Je to len legenda miestnych? Jamajská povesť o monštre vynárajúcom sa z hlbín? Morská čarodejnica či striga? Keď sa však začnú zvláštne správať ľudia a následne miznúť, je jasné, že sa deje niečo viac. Po nájdení ostatkov na scénu prichádza aj miestna polícia.
“Jen proto, že něčemu nerozumíme, nemůžeme to hned považovat za nadpřirozené.”
Práve kontrast sa mi na knihe páčil. Na jednej strane krásna Jamajka, slnko, more a turisti užívajúci si bezstarostnú dovolenku. Na druhej strane miestni, ktorí sa pretĺkajú, ako len môžu, zatiaľ čo z mora prichádza čoraz väčší strach.
Páčili sa mi aj postavy, predovšetkým kapitán Lester Jimarcus a vedec Andras Johanson. Každý z nich má svoju minulosť, ktorá sa nám postupne odhaľuje. Zaujímavý je aj kontrast medzi miestnymi legendami a snahou hľadať racionálne, vedecky podložené vysvetlenie toho, čo sa deje.
"Je to jen stará námořnická legenda, pohádka pro nevzdělance a důvěřivce."
„Očarovala ho čarodějnice. To ona dělá. Zaklíná muže, aby za ní šli a oddali se ji. A pak je sežere.“
Prokletý záliv je výborná jednohubka s tiesnivou atmosférou, naturalistickými a miestami poriadne nechutnými opismi. Je surová, násilná a postupne smeruje k nezvratnému záveru. Ten bol však pre mňa trochu urýchlený a podľa mňa by si zaslúžil viac priestoru. Napriek tomu som si čítanie užil a autorovi sa podarilo vytvoriť príbeh, ktorý má v sebe presne tú správnu dávku tajomna, napätia a hororu.
Za knihu ďakujem Golden Dog.
"Všechno je najednou jinak. Na Jamajce stále svítí slunce, hudba nikdy neutichá, večírky nikdy nekončí. A přesto najednou všade panuje neklid. Turisté jsou nervózní, místní taky. Lidé se bezcílně potulují, mizí a moře vyplavuje jen ohlodané zbytky. Ano, moře. To se změnilo nejvíc. Je temnější, nevyzpytatelnější. Vyvoláva strach.“
Akých máte kolegov? A máte radi korytnačky? V tejto knihe o nich bude zmienok až-až.
Dawn Shiffowá a Natalie Farrellová pracujú vo firme Vixed, ktorá sa zaoberá predajom výživových doplnkov. Dawn je taká čudáčka, je dochvíľna a v podstate by ste si podľa nej mohli nastaviť hodinky. Natalie je zase veľmi obľúbená v kolektíve a už niekoľko rokov je najúspešnejšou predajkyňou. Obe zdieľajú spoločnú kanceláriu. Natalie je šokovaná, keď jedného dňa príde do práce a Dawn nikde. Zmizla a neskôr sa zistí, že bola zavraždená. Kto mohol spáchať takýto zločin?
Príbeh sledujeme v súčasnosti z pohľadu Natalie a z minulosti, ktorá sa postupne približuje prítomnosti, z pohľadu Dawn. Jej časť je písaná formou e-mailov veľmi dobrej kamarátke. Táto pasáž ma veľmi bavila, pretože nám postupne odhaľovala Dawn, jej pocity, myšlienky a to, čo sa v nej odohráva. Navyše rozdielne povahy oboch hlavných postáv tak vytvárajú zaujímavý kontrast.
Kniha sa, podobne ako ostatné autorkine knihy, číta veľmi ľahko a rýchlo. Freida McFadden má jednoducho štýl písania, pri ktorom stránky ubúdajú takmer samy a človek si povie, že ešte jednu kapitolu a potom knihu odloží. A zrazu je o pár desiatok strán ďalej.
Postupne však začnú vyplávať na povrch ďalšie tajomstvá, nové súvislosti a ďalšie otázky. Autorka ma opäť vedela prekvapiť, aj keď tentoraz sa mi niektoré z mojich teórií potvrdili. Po ôsmich prečítaných knihách od autorky už navyše začínam jej spôsob rozprávania trochu poznávať a možno aj preto som tentoraz niektoré veci odhadol skôr. Pri Kolegyni som mal tiež prvýkrát silnejší pocit, že jej postavy sú trochu ako cez kopirák. Niektoré mi prišli podobné tým, ktoré som už stretol v jej predchádzajúcich knihách, a chýbalo mi trochu viac ich vlastnej osobitosti.
Suma sumárum, ide o slušný a svižný triler, ktorý ma bavil a opäť sa mi čítal takmer sám. Na konci som však čakal viac zvratov a prekvapení a v porovnaní s ostatnými knihami, ktoré som od autorky čítal, ju radím skôr k tým slabším. Aj napriek tomu som sa pri nej dobre bavil a ak máte autorku radi, myslím si, že ani touto knihou nič nepokazíte.
Za poskytnutie knihy ďakujem kníhkupectvu Littera.
Vitajte späť na ostrove Marsyas. Ak ste čítali Dom na azúrovom pobreží, táto kniha je jeho pokračovaním. Opäť sa stretávame s Arthurom Parnassiusom, majiteľom sirotinca a bývalým pracovníkom Oddelenia starostlivosti pre zázračnú mládež Linusom Bakerom. Do ich rodiny navyše pribudne nový člen, ktorý ešte viac zamieša dianím na ostrove Marsyas.
Arthur je tentoraz predvolaný pred vládny výbor, kde musí čeliť svojej minulosti a zároveň obhajovať nielen seba, ale aj deti, o ktoré sa spolu s Linusom starajú a ktoré chcú vychovávať podľa svojho presvedčenia.
Klune aj v tomto príbehu otvára viacero spoločenských tém. Nájdeme tu politiku, moc, predsudky, byrokraciu aj spôsob, akým systém dokáže rozhodovať o životoch ľudí, ktorí sa mu nehodia do predstavy „normálnosti“. Výraznou súčasťou príbehu sú aj LGBTI+ témy. Autor ich prostredníctvom postáv a situácií prezentuje pomerne otvorene a nie každý čitateľ sa s jeho pohľadom musí stotožniť. Niektoré témy preto môžu byť pre niektorých citlivé.
Zaujímavé však je, že mnohé z týchto problémov autor ukazuje prostredníctvom samotných postáv. Cez ich otázky, skúsenosti a situácie, do ktorých sa dostávajú, naznačuje problémy, ktorým musia „iní“ ľudia čeliť. Nie všetko je pritom povedané úplne priamo a niektoré veci zostávajú skôr v náznakoch či metaforách, takže priestor na vlastnú interpretáciu dostáva aj čitateľ.
Veľmi sa mi páčil kontrast medzi Marsyasom a svetom mimo ostrova. Kým Marsyas pôsobí bezpečne, teplo a takmer rozprávkovo, prostredie mimo neho je oveľa pochmúrnejšie a zviazané pravidlami. Práve čarovné bytosti, ktoré na ostrove žijú, túto atmosféru ešte viac umocňujú.
A potom je tu Arthur. Práve on patrí medzi postavy, ktoré podľa mňa držia celý príbeh pokope. Jeho vzťah k deťom, starostlivosť o ne a odhodlanie urobiť všetko pre to, aby ich ochránil, patria k najsilnejším stránkam knihy. Spoločne zažívajú množstvo situácií, pri ktorých som sa neraz zasmial. Zároveň je z Arthurovho vzťahu k nim cítiť veľkú lásku a snahu vytvoriť im domov, v ktorom sa budú cítiť prijaté.
Niekde za morom je kniha o rodine, prijatí, slobode, moci a o tom, kto by mal mať právo rozhodovať o životoch iných ľudí. Nie so všetkými témami a názormi, ktoré autor do príbehu vložil sa možno stotožníte, no niektoré určite budú rezonovať aj po dočítaní.
Za knihu ďakujem GRADA Slovakia.
