Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Som knihomoľ a zberateľ kníh. Vždy sa teším, keď si môžem prečítať dobrú knihu a relaxovať pri nej. :) Obľubujem najmä detektívky, v poslednej dobe severské krimi, ale vzťah mám aj ku fantasy a iným knižkám. Dobrých kníh nie je nikdy dosť a každá si zaslúži našu pozornosť. :)
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Máte nejaký svoj obľúbený tajomný či mysteriózny príbeh? Taký, pri ktorom vám prebehne mráz po chrbte?
Kniha Tanec smrti od Petry Pavlíčkovej prináša zbierku tridsiatich príbehov z rôznych kútov Česka, kde sa miešajú historické fakty, legendy a ľudové rozprávania.
Deväť krížov, tajomstvo dolského mlyna, židovský cintorín v Josefove, mariánske zjavenie v Suchom dole, tajomné nápisy na Olšanských cintorínoch, údajní upíri či šumavské „umrličie dosky“ a ďalšie to všetko tvorí pestrú mozaiku miest s tragickou minulosťou a zvláštnou aurou. Autorka navyše často ponúka viacero možných vysvetlení udalostí a prepája minulosť so súčasnosťou, čo príbehom dodáva širší kontext.
Ide o príbehy nešťastnej lásky, násilia a tragických osudov, miestami pripomínajúce balady Karla Jaromíra Erbena. Nechýbajú pomsty zo záhrobia, legendy o nadprirodzených javoch ani svedectvá o zvláštnych fenoménoch, ktoré mali viacero očitých svedkov. Nie je vždy jednoduché nad nimi mávnuť rukou ako nad obyčajnými poverami.
Silnou stránkou knihy je aj to, že nejde len o mysteriózne historky, ale aj o pripomenutie skutočných ľudí, ktorí zomreli tragicky. Ich osudy majú reálny historický základ a zaslúžia si, aby sme na ne nezabúdali. Vďaka tomu je táto kniha viac než len zbierkou strašidelných legiend.
Text je pútavý a číta sa ľahko napriek temnej tematike. Každý príbeh dopĺňajú fotografie, ktoré ešte viac umocňujú atmosféru. Kniha zároveň slúži aj ako inšpirácia na výlety niektoré miesta som si poznačil, takže je možné, že sa niekedy objavím na niektorom zo spomínaných miest. Obzvlášť ma zaujali legendy zo Šumavy, aj keď aj príbehy z ostatných miest sú veľmi pútavé.
Tanec smrti osloví čitateľov, ktorí majú radi tajomno, históriu, legendy a ľudské osudy. Ponúka mrazivú, no zároveň fascinujúcu cestu po miestach, kde sa minulosť stále ozýva.
„... zločiny se děly a budou dít vždy, v každé době, za každého režimu. Všechno je totiž jen o lidech. A o tom, čeho jsme my lidé schopní... a bohužel jde často o naprosto příšerné věci.“
Za knihu ďakujem: Fortuna Libri (ČR).
3,5*
Martin Novák sa vracia do mestečka Černý Kostelec, aby na cintorín uložil urnu svojej zosnulej babičky. Nepredpokladal však, že tento návrat vyvolá totálnu explóziu spomienok na minulosť.
„... vzpomínky jsou to, na co si člověk chce vzpomenout. A na co si vzpomenout může, aniž by přišel o rozum. Pak jsou věci, které jsou zasuté někde v hlavě, v trezoru s nápisem Skladiště dynamitu. Kolem něj se musí motat po špičkách a pro jistotu zapomenout vstupní kód.“
V centre príbehu stojí tajomný Háj a jeho Ochrancovia, miesto plné vzácnych stromov a zákutí, ktoré ovplyvňuje životy postáv a postupne odhaľuje staré tajomstvá.
„... Háj, soubor cenných dřevin, vzácných bylin a ohrožených živočichů představuje hodnotu, kterou je nutno chránit, za níž je nutno bojovat!“
Martin sa ocitá v prostredí, kde ľudia okolo neho umierajú a kde jeho vlastné detstvo a rodina zanechali stopy. Otázka znie: rozsieva smrť? Je Háj a jeho Ochrancovia príčinou?
Kniha je miestami sarkastická, melancholická s výraznou, hutnou atmosférou. Autor postupne skladá mozaiku toho čo sa stalo a negatívne spomienky, ktoré by ste najradšej zatlačili niekde hlboko sú momentmi dodávajúcimi knihe váhu.
Príbeh sa občas vliekol a niektoré scény vyžadovali „predýchanie“. Tempo je občas chaotické, striedanie minulosti a prítomnosti môže pôsobiť mätúco, no zároveň umožňuje lepšie pochopiť motivácie postáv a temnú históriu mestečka. Čo sa týka postáv, neboli vždy sympatické a niektoré pôsobili skôr bláznivo.
Najzaujímavejšou linkou pre mňa bola retrospektíva do detstva. Pasáže, ktoré odkazujú na 80. roky, vyvolali nostalgiu a aj ja, ktorý som svoje detstvo prežil skôr v 90. rokoch, som sa dokázal stotožniť s niektorými zážitkami a spomienkami detí.
Autor pritom nezabúda ani na silné motívy priateľstva a snahy prísť na koreň záhadám a pekne je popísané kamarátstvo s Přemkom a jeho sestrou Kateřinou. Okrem melanchólie, depresie a temnoty, ktoré sú prítomné po celú dobu, sa však objavujú aj malé svetielka nádeje.
Mízožravci môžu byť pútavým zážitkom pre fanúšikov hororu s psychologickou hĺbkou, melancholickou a mysterióznou atmosférou a nostalgickými momentami.
Za knihu ďakujem: Golden Dog.
Máte radi knihy, pri ktorých si zaspomínate?
„Náhlá rozhodnutí mají svá úskalí. Jsou dílem okmažiku, výsledkem momentálního nápadu, mohou všechno zkazit, nebo všechno vyřešit. Málokdy něco mezi tím tedy pokud jde o řešení dostatečně razantní.“
„Když něco vypadá jako kachna, plave jako kachna a kváká jako kachna, bude to asi
kachna.“
Juhočeská obec Stroupnice je malé miesto, kde sa každý pozná. O to desivejšie je, keď sa objaví mŕtve telo mladej ženy a staré tajomstvá začnú vychádzať na povrch.
Príbeh sleduje viacero perspektív - Janu, ktorá sa chystá rodiť a žije s partnerom Honzom, Radku s manželom a synom Radimom, a nechýba ani pohľad vyšetrovateľov: skúseného policajta a jeho mladšieho kolegu.
Začiatok pre mňa nebol úplne jednoduchý. Striedanie časových rovín vzdialených len niekoľko dní pôsobilo spočiatku mätúco, hoci bolo jasne označené. Zlom nastal v jednej dejovej línii, po ktorom sa príbeh výrazne rozbehol.
Autor presvedčivo vykresľuje prostredie malej obce, kde sa ľudia navzájom poznajú a ich vzťahy sú prepletené viac, než by sa na prvý pohľad zdalo. Kniha je písaná s ľahkosťou a miestami mimoriadne sugestívne, pričom dokáže vtiahnuť čitateľa do vnútorného sveta hrdinov, čo považujem za jej veľkú prednosť.
Postavy sú realistické, riešia každodenné situácie, no zároveň sa dostávajú do vypätých morálnych konfliktov. Niektoré vyvolávajú emócie - osobne ma najviac iritovala nesamostatnosť Radima, ktorý očakáva, že všetko dostane „na striebornej tácke“.
Objavuje sa aj paralela so starším, nikdy neobjasneným zločinom, čo otvára otázky dôvery, viny a zodpovednosti.
„Občas je třeba lidmi manipulovat, abychom dosáhli očekávaných výsledků.“
V kopřivách je predovšetkým románom o dôvere, tajomstvách a činoch, ktoré už nemožno vziať späť. Vyšetrovanie tu nehrá jedinú hlavnú rolu rovnako dôležité sú psychologické následky rozhodnutí jednotlivých postáv.
Pozitívne hodnotím aj grafické spracovanie knihy kapitoly na čiernych stranách sú nielen vizuálne zaujímavé, ale podčiarkujú aj temnú atmosféru príbehu.
Knihu odporúčam fanúšikom kvalitnej českej detektívky, ktorá nestojí len na samotnom vyšetrovaní, ale najmä na psychologickej hĺbke postáv a vidieckom prostredí. Pre niektorých môže byť dej predvídateľný, mne sa však páchateľa uhádnuť nepodarilo.
Za knihu ďakujem: dobre-knihy.cz
Radšej sledujete vyšetrovanie, alebo psychológiu postáv?
"Pokud se chceš naučit modlit, vyjeď na moře."
Jedného májového dňa more vyplaví na pláži tri mŕtvoly. Stali sa obeťami búrky, alebo je všetko inak? A o koho ide? Druhý prípad komisára Dupina sa presúva na súostrovie Glénan s krištáľovou vodou a plážami hodnými Karibiku.
„Tři oběti, které měly půl tuctu nepřátel, a čtyři přesvědčivé, byť zčásti poněkud exoticky znějící motivy, v nichž vězel dostatek dramatického potenciálu pro vraždu.“
Rovnako ako pri prvom diele, aj tu sa veľa dozvedáme o miestnom kolorite, histórii, jedlách a zvykoch. Atmosféra Bretónska a legendami opradené súostrovie Glénan na konci, alebo na začiatku sveta, ako aj popisy prostredia, miest a kultúry dodávajú príbehu cestopisný rozmer.
"Jako pravěká nestvůra natahuje Armorika svoji rozeklaknou hlavu jako drak z jehož tlamy šlehají plameny."
„To co se děje na ostrovech nikdy neodpovída skutečnosti tak jak jí známe.“
Počasie tu vystupuje prakticky ako ďalšia postava: vrtkavé, nepredvídateľné a miestami nebezpečné vytvára výrazné napätie a našim hrdinom občas pekne zavarí.
Na druhej strane, musím priznať, že samotná zápletka ma až tak neoslovila. Prípad sa rieši prevažne cez vypočúvania a rozhovory, bombastické zvraty alebo napätie tu nečakajte. Riešenie prípadu pôsobí trochu nedopečene a hoci zaujímavé cestopisné vsuvky občas rušia hlavný dej.
Knihu ocenia čitatelia, ktorí hľadajú tradičnú detektívku s atmosférou. Pre mňa je plusom najmä Dupinova svojrázna osobnosť, jeho vzťah k autoritám, irónia, trpký humor a vnútorné úvahy, ktoré robia príbeh živým aj tam, kde samotný prípad pôsobí menej napínavo. Vedľajšie postavy ale zostávajú povrchové a ich charakter nie je veľmi rozvinutý.
Audioknižné spracovanie od Jana Teplého ml. dodáva pomerne pokojnej a miestami pomalšej zápletke šmrnc. Celkovo je Bretaňský příboj ideálny pre fanúšikov detektívok, ktorí chcú nasávať atmosféru miesta a užiť si cestopisné detaily spolu s osobitou povahou hlavného hrdinu.
Máte radi, keď detektívky obsahujú viac popisov miest a atmosféry?
Za knihu ďakujem: Audiolibrix.
Tretí diel série Pomocníčka pre mňa predstavuje návrat k dobre známym postavám, no zároveň posun v ich životoch. Príbeh sa odohráva po niekoľkých rokoch Millie je vydatá, má rodinu a spolu s manželom a deťmi sa sťahuje do domu v pokojnej štvrti. Po všetkom, čím si v minulosti prešla, sa jej nový život javí ako splnený sen.
Pokoj však narúšajú susedia, ktorí od začiatku vyvolávajú podozrenie. Najmä pohľad pomocníčky zo susedného domu v Millie prebúdza nepokojné otázky: čo na nej vlastne vidí? A prečo má pocit, že ich niekto sleduje?
Autorka postupne buduje atmosféru neistoty. Prvá časť knihy je rozprávaná z Milliiného pohľadu a má pomalšie tempo. Je priam nostalgické sledovať, ako sa z bývalej pomocníčky v domácnosti stáva ženou s vlastným domovom a rodinou. Sledujeme bežný rodinný život, každodenné radosti i drobné náznaky, že v tomto dome niečo nie je v poriadku. Ako čitateľ som si všímal jednotlivé detaily a vodítka, ktoré postupne skladajú obraz hroziaceho nebezpečenstva.
„V tomto dome niečo nie je v poriadku. Vnútri tohto domu. Niečo, čo odradilo všetkých, ktorí sa prišli na tento dom pozrieť.“
V druhej polovici príbehu sa tempo výrazne zrýchľuje a prichádzajú zvraty. Millie tentoraz vystupuje skôr ako pozorovateľka než ako aktívna hybná sila deja. Zaujímavé sú aj jej vnútorné monológy, v ktorých sa mieša humor s pochybnosťami, strachom a otázkami či bolo presťahovanie sa správnym rozhodnutím a kto pred kým skrýva tajomstvá.
Zápletka je zamotaná a ako to u Freidy býva a prekvapivá a krátke kapitoly robia z knihy čítanie, ktoré sa len ťažko odkladá. Keď som ako tak odhadol, kam dej smeruje, vyvolalo to vo mne hnev až zlosť.
Potešili ma aj nenápadné odkazy na predchádzajúce časti, ktoré sú zakomponované bez prezrádzania dôležitých momentov. Teoreticky sa dá kniha čítať aj samostatne, no pre plnohodnotný zážitok odporúčam začať od prvého dielu, ktorý pre mňa zostáva vrcholom série.
Pomocníčka ťa vidí určite zaujme fanúšikov psychologických trilerov, ktoré stavajú na atmosfére, postupnom odhaľovaní tajomstiev a silnej hlavnej postave. Hoci ide pre mňa o najslabší diel celej série, zároveň ho považujem za dôstojné ukončenie príbehu.
Čítali ste už sériu Pomocníčka? Ktorý diel je podľa vás najlepší?
„Když se pohybuješ kolem smrti, máš všechno černé na bílém a domluvené.“
Po pár prečítaných knihách od Terky Kadečkovej viem, že jej knihy sú stávka na istotu a Poslední pohled to len potvrdzuje.
Soňa a Valentína (Vája) sú dve nerozlučné kamarátky, ktoré spolu trávia čas pri káve a rozhovoroch o živote. Pri jednom takomto stretnutí začne Soňa nadšene rozprávať o svojom novom priateľovi Filipovi a postupne odhaľuje príbeh ich zoznámenia aj toho, čo nasledovalo.
Z obyčajného rozhovoru sa nenápadne stáva temný a znepokojivý príbeh. Autorka veľmi presne pracuje s psychológiou postáv Vája je rozvážnejšia, opatrná, Soňu pozná a vie, že sa už neraz popálila. Soňa naopak túži po láske za každú cenu a nevidí varovné signály. Ale čo ak ten pravý… nie je ten pravý?
Autorka zvolila striedanie pohľadov oboch žien v rámci kapitol, ktoré funguje výborne a ešte viac prehlbuje napätie. Každou kapitolou hustne atmosféra a postupne som cítil, že niečo nie je v poriadku.
Časť deja sa odohráva v prostredí márnice a je vykreslené veľmi sugestívne. Chlad, pach formaldehydu a blízkosť smrti cítiť z každej stránky. Príbeh je morbídny, desivý a miestami nepríjemný, presne tak, ako má správne zrnko temnoty pôsobiť.
Je to kniha o posadnutosti, o slepej zamilovanosti, o smrti a o snahe pomôcť niekomu, kto si pomoc možno ani nechce pripustiť. O citoch, ktoré sa rodia v blízkosti smrti a sú od začiatku nasiaknuté niečím chladným a znepokojujúcim. Záver vo mne ešte dlho doznieval a niektoré pasáže sa mi v hlave usadili na veľmi dlho.
Poslední pohled ocenia čitatelia, ktorí majú radi psychologický horor, pomalé budovanie napätia a príbehy postavené na atmosfére a práci s postavami. Pre mňa ide o ďalší veľmi vydarený titul zo série Zrnka temnoty, ktorý potvrdzuje, že táto edícia vie ponúknuť komorné, temné a myšlienkovo silné príbehy.
Za knihu ďakujem priamo autorke.
Čítate knihy, kde je témou smrť?
„Lidi, kterým je dobře ve vlastní kůži, se nikdy nemůžou ztratit.“
V drsnej Montane neďaleko Yellowstonského národného parku žijú odkázaní jeden na druhého dvaja bratia Thad a Hazen. Na živobytie si zarábajú rozvozom dreva, čo je pomerne ťažká fyzická práca. Finančné problémy, chátrajúci dom a dlhy ich však postupne privedú na menej čestné chodníčky. Keď dostanú nebezpečnú ponuku, Thad váha a Hazen by ju prijal bez rozmýšľania. Ale čo ak veci nepôjdu podľa plánu?
Postavy oboch bratov na mňa pôsobili veľmi silno a realisticky. Thad je rozvážnejší a premýšľajúci typ, zatiaľ čo Hazen je bezprostredný a impulzívny. Sú takmer rovnako starí, no ich rozdielne povahy, pevné rodinné puto a vzájomné porozumenie sa mi dostali pod kožu. Veľmi sa mi páčili aj autentické dialógy medzi bratmi.
Atmosféra Yellowstone je jednou z najsilnejších stránok knihy. Cítiť šum hôr, vodu, nebezpečenstvo divokých zvierat, grizzlyho či wapiti, ale aj ticho lesa. Veľkou výhodou je, že autor pochádza priamo z tohto prostredia, a na texte je to cítiť.
Čakal som možno viac dynamiky a zvratov, no kniha ma nútila zastaviť sa a premýšľať. Objavujú sa v nej hĺbavé pasáže o zmysle práce, vyčerpaní a o tom, čo znamená niesť zodpovednosť za seba i za druhého.
V knihe nejde len útek pred nástrahami divočiny, ale aj útek pred sebou samým. Je to román o vytrvalosti, odhodlaní a hľadaní zmyslu v drsných podmienkach krásnej prírody, ale aj o rozhodnutiach, ktoré nechceme robiť, no niekedy ich robíme v nádeji na lepší život.
„Někdy ten největší pracant, chlap, který je věčně „uštvaný“, může být i nejlínější, takový člověk postráda ochotu dobře se připravit a dělat věci pořádně.“
„... pracantovi, který svou námahou bezcílně plýtvá, žádné množství úsilí ovoce nepřinese.“
Nečakajte veľa akcie ani rýchle tempo a obálka môže mierne mýliť. Útěk z Yellowstonu je skôr príbeh plný krásnych opisov prírody, vnútorného nepokoja a postupného uvedomovania si vlastných hraníc dvoch bratov, ktorý si viem veľmi dobre predstaviť aj ako film.
„Ženskej element je v životě důležitej. Brání nám, abychom nesklouzli zpátky k barbarskýmu chování.“
Za knihu ďakujem: Beta-Dobrovský.
Ktorý aspekt divočiny vás najviac priťahuje sloboda, krása alebo nebezpečenstvo?
„Lož je toxická. Vždy všetko otrávi.“
Čo všetko môže skrytá lož zničiť? Natália sa po rokoch vracia do rodičovského domu, aby sa postarala o vážne chorú matku, s ktorou mala odjakživa komplikovaný a bolestivý vzťah. Keď však matka jedného dňa zmizne bez stopy, rozbieha sa pátranie plné otázok. Situáciu ešte viac zhoršuje Natáliin úraz, po ktorom prichádza o časť spomienok. Keď navyše doma zazrie matkin prízrak, začína pochybovať o tom, či jej matka vôbec žije.
Román je predovšetkým príbehom o lži, manipulácii a toxických rodinných vzťahoch. Prostredníctvom Natáliinho pohľadu postupne skladáme mozaiku jej života v súčasnosti sledujeme pátranie a snahu spomenúť si, čo sa vlastne stalo a v minulosti sa k jej detstvu vraciame prostredníctvom denníkových zápiskov. Silným prvkom knihy sú aj kapitoly z perspektívy matky, ktoré patria k najťažším na čítanie, najmä pre rodičov a citlivejších čitateľov.
Autorka vytvára intenzívnu, temnú a psychologicky napätú atmosféru. Kniha je miestami mysteriózna a temná a už samotný prológ s personifikovanou hmlou u mňa navodil veľmi znepokojujúcu náladu. Hoci úvod pôsobil mierne chaoticky a tempo sa rozbieha pomalšie, postupne sa príbeh rozvinie do silného a emocionálne náročného čítania.
Mamina lož je aj veľmi emotívnym románom o tom, ako nás minulosť formuje a ako hlboko sa môžu do človeka zapísať detské traumy. Niektoré momenty môžu pôsobiť prehnane alebo menej realisticky, no ako celok príbeh funguje presvedčivo a dokáže vtiahnuť do svojho sveta.
Záver patrí k najsilnejším momentom knihy. Je prekvapivý, znepokojujúci a prinútil ma spomaliť a premýšľať nad celým príbehom.
Knihu odporúčam čitateľom, ktorí majú radi psychologické romány s temnou atmosférou a témami rodinných vzťahov, manipulácie a traumy. Ide o knihu, ktorá nie je ľahká, ale zostáva v mysli ešte dlho po dočítaní.
Ide o moju prvú knihu od autorky a už sa teším na jej ďalšiu tvorbu. :)
Za knihu ďakujem: Naše vojsko.
Čítali ste niečo od autorky aj vy? A ktorý psychologický román vás naposledy dostal?
„Existují i jiné světy než tento. Smrtí to nekončí.“
Druhý diel série s Louise Blackwellovou nás opäť privádza do pokojného prímorského mestečka Weston-super-Mare, kam je Louise po problémoch v Bristole prevelená. Zdanlivo tam nie je do čoho pichnúť, až kým nezačnú pribúdať samovraždy mladých žien. Náhoda? Spojitosť? Skutočná samovražda?
Na druhej strane sledujeme charizmatického vodcu kultu a jeho zverenkyne, konkrétne cez pohľad jednej z nich. Autor podobne ako v prvom diele Krvavé stigma využíva štýl, kde sa striedajú kapitoly z pohľadu Louise a páchateľa. Práve toto striedanie pohľadov síce pripravuje o moment prekvapenia, keďže čitateľ vie kto za zločinmi stojí, na druhú stranu ale robí dej komplexnejší a zároveň umožňuje hlbšie nahliadnuť do mysle postáv.
Naša sympatická hlavná hrdinka okrem náročného prípadu bojuje aj so svojimi démonmi. Výrazná je aj osobná rovina príbehu. Jej brat zmizol aj s jeho dcérou a pri riešení prípadu jej nedá na nich nemyslieť. Takisto je tu aj frustrácia z preloženia, pričom sa opäť ukáže jej bývalý kolega, ktorý povýšenie dostal. Na neho proste nemá pekného slova. Ako teda dokáže viesť vyšetrovací tím, keď sa nevie postarať o vlastnú rodinu?
Zaujímavým prvkom je aj psychotropná rastlina ayahuasca, ktorá vás prenesie do iných sfér a ukáže, že „smrťou to nekončí“. Informácie o jej účinkoch ma fascinovali a prinútili zamyslieť sa nad tým, čo sa deje „po“. Niektoré momenty ma dokonca dojali a nútili zamyslieť sa nad ľuďmi, ktorí samovraždu spáchali, a nad tým, čo ich k tomu viedlo.
Celkovo ide o ponurý triler s temnou atmosférou, introspektívny čo sa týka hlavnej postavy, aj keď niekedy toho bolo možno viac. Privítal by som napríklad viac informácií zo života vodcu kultu, ktorý zostáva príliš tajomný. Napriek tomu ma kniha bavila a teším sa na ďalšie diely, lebo tieto ženské hrdinky v detektívkach mám jednoducho rád.
Za knihu ďakujem: Mystery Press.
Ktorá je vaša obľúbená ženská detektívna postava?
„... nikto nie je taký slepý ako ten, čo nechce vidieť.“
Mladá guvernantka prijíma miesto v letohrádku Olivera Skrušinského, kde sa má starať o jeho dcéru Agátu. Tajomné sídlo ukryté v lesoch na samote v sebe ale nesie viac otázok než odpovedí.
Román sa odohráva v období prvej republiky a veľmi ma oslovil spôsob, akým autorka pracuje s jazykom. Štýl písania je dobový, kultivovaný a presne vystihuje atmosféru daného obdobia. Guvernantka, ktorej meno sa nikdy nedozvieme, sa postupne zoznamuje nielen s obyvateľmi domu, ale aj so samotným domom, ktorý pôsobí ako živý organizmus so svojimi tajomstvami.
Autorka výborne vystihuje atmosféru domu, ktorú umocňuje zvláštny svet malej Agáty, nejasný bzukot, ktorý pridáva pocit nepokoja, či neprítomnosť pani Skrušinskej, oficiálne vysvetľovaná ako dovolenka. Čo sa v skutočnosti ukrýva za stenami letohrádku Guvernantka začína tušiť, že v tomto sídle sa kedysi odohralo niečo znepokojujúce:
„Čo som vlastne o tomto dome vedela? Bola som v ňom dva mesiace a netušila som, čo sa skrýva v pivnici či na povale, či sa tam nestala akási hrozná udalosť a nestraší v ňom.“
Hoci je kniha označovaná ako gotický horor, na začiatku by ste ho hľadali márne. Spočiatku ide skôr o tradičný román s dôrazom na každodennosť opis Vianoc, karnevalu, spoločenských zvyklostí i vnútorného prežívania a konfliktov hlavnej postavy. Guvernantka nepôsobí povrchne, autorka sa venuje jej pochybnostiam, obavám, strachu, ale aj narastajúcej náklonnosti k pánovi domu. Práve postupné budovanie napätia a pomalá premena atmosféry robia román účinným.
Kniha sa napokon prirodzene preklopí do gotického hororu a priznávam, že ma jej vyústenie prekvapilo. Imágo pôsobí originálne, pútavo a na autorkinu prvotinu veľmi presvedčivo.
Knihu odporúčam čitateľom, ktorí majú radi pomalšie tempo rozprávania a budovanie atmosféry, tajomné domy a psychologicky ladené príbehy s historickým pozadím. Poteší najmä milovníkov gotickej literatúry a príbehov, v ktorých napätie vzniká postupne, nie rýchlou akciou.
Za knihu ďakujem vydavateľstvu Ikar.
Máte radi príbehy odohrávajúce sa v starých sídlach a domoch s tajomstvom?
