Čtenářské
profily
Založ si u nás profil
Chcete mít pohromadě všechny své recenze? Pochlubit se knihami, které jste četli a podělit se o svůj názor na ně? Vytvořte si u nás veřejný profil.
Založit si profilKočka ničeho nelitovala, ale já docela litovala, že jsem do čtení pustila. Třičtvrtě knihy mě nebavilo! A to vůbec nic, nějaký požitek z Francie? Nulový. Požitek z nějakého vyšetřování? Nulový. Hrdinka nesympatická. Tohle je kniha o kočkách, to se jinak nazvat nedá. Jedině snad kočkomila to bude bavit, ovšem jestli zároveň ten případný kočkomil má rád detektivky, co za něco stojí, tak ani toho to bavit nebude. Hodně, ale hodně slabé. Nezáživný děj, kde se řeší jen přítomnost koček, které zasahují do všeho. Ano, mohla jsem to dle názvu čekat. Jen jsem čekala, že hrdinka bude mít taky svůj život, a přitom i kočku. Ale, asi se to neodděluje. Ani kdyby se kočky změnili na psi (které miluju), by mě to ale nebavilo.
Táto knižka má krásne ilustrácie aj zvuky. Je už druhá z tejto edície, ktorú máme po Jungle Sounds a z môjho pohľadu aj krajšia. Čítame ich obe od roka. Už sme ju kúpili aj ako darček pre iné dieťa.
Tretí diel série Pomocníčka pre mňa predstavuje návrat k dobre známym postavám, no zároveň posun v ich životoch. Príbeh sa odohráva po niekoľkých rokoch Millie je vydatá, má rodinu a spolu s manželom a deťmi sa sťahuje do domu v pokojnej štvrti. Po všetkom, čím si v minulosti prešla, sa jej nový život javí ako splnený sen.
Pokoj však narúšajú susedia, ktorí od začiatku vyvolávajú podozrenie. Najmä pohľad pomocníčky zo susedného domu v Millie prebúdza nepokojné otázky: čo na nej vlastne vidí? A prečo má pocit, že ich niekto sleduje?
Autorka postupne buduje atmosféru neistoty. Prvá časť knihy je rozprávaná z Milliiného pohľadu a má pomalšie tempo. Je priam nostalgické sledovať, ako sa z bývalej pomocníčky v domácnosti stáva ženou s vlastným domovom a rodinou. Sledujeme bežný rodinný život, každodenné radosti i drobné náznaky, že v tomto dome niečo nie je v poriadku. Ako čitateľ som si všímal jednotlivé detaily a vodítka, ktoré postupne skladajú obraz hroziaceho nebezpečenstva.
„V tomto dome niečo nie je v poriadku. Vnútri tohto domu. Niečo, čo odradilo všetkých, ktorí sa prišli na tento dom pozrieť.“
V druhej polovici príbehu sa tempo výrazne zrýchľuje a prichádzajú zvraty. Millie tentoraz vystupuje skôr ako pozorovateľka než ako aktívna hybná sila deja. Zaujímavé sú aj jej vnútorné monológy, v ktorých sa mieša humor s pochybnosťami, strachom a otázkami či bolo presťahovanie sa správnym rozhodnutím a kto pred kým skrýva tajomstvá.
Zápletka je zamotaná a ako to u Freidy býva a prekvapivá a krátke kapitoly robia z knihy čítanie, ktoré sa len ťažko odkladá. Keď som ako tak odhadol, kam dej smeruje, vyvolalo to vo mne hnev až zlosť.
Potešili ma aj nenápadné odkazy na predchádzajúce časti, ktoré sú zakomponované bez prezrádzania dôležitých momentov. Teoreticky sa dá kniha čítať aj samostatne, no pre plnohodnotný zážitok odporúčam začať od prvého dielu, ktorý pre mňa zostáva vrcholom série.
Pomocníčka ťa vidí určite zaujme fanúšikov psychologických trilerov, ktoré stavajú na atmosfére, postupnom odhaľovaní tajomstiev a silnej hlavnej postave. Hoci ide pre mňa o najslabší diel celej série, zároveň ho považujem za dôstojné ukončenie príbehu.
Čítali ste už sériu Pomocníčka? Ktorý diel je podľa vás najlepší?
Ach. Veľmi ťažko sa mi píše táto recenzia. Reevesa zbožňujem ako herca, ale ako spisovateľ u mňa nezabodoval. Recenzia nebude ani veľmi dlhá, nech tu nešírim negativitu, ale....
Už samotný štýl písania mi príliš nesadol. Prišlo mi to neučesané, dej sa akoby zasekával a mala som problém začítať sa. Scifi príbehy mám veľmi rada, aj nápad s neporaziteľným bojovníkom bol zaujímavý ale nejako to nepadlo na úrodnú pôdu a ja som sa do čítania priam nútila.
Postavy boli také nemastné-neslané, so slabými charaktermi. Len pár postáv bolo zaujímavých a ja som o nich rada čítala.
Niektoré časti boli písané až poeticky, čo sa mi páčilo. Našla som aj hlbšie myšlienky, niektoré až filozofické. Bolo to zaujímavé ale čakala som poriadne scifi ale dostala som (pre mňa) podpriemernú knihu.
Antické hry s časom sú dielom vedecko-popularizačnej literatúry, kde nejde o napínavý dej ani o psychologicky prepracované postavy, ale o rozširovanie obzorov a pochopenie sveta okolo nás. A práve v tom je táto kniha mimoriadne silná.
Michal Habaj, jeden z mojich najobľúbenejších autorov tohto žánru, nás berie na fascinujúcu cestu do dávnych čias do obdobia, keď pojem čas ešte nebol samozrejmosťou, ale postupne sa formoval podľa potrieb prvých civilizácií. Čitateľ sa dostáva do Egypta a na staroveký Blízky Východ, kde vznikali spoločnosti odkázané nielen na východ a západ slnka, ale aj na presnejšie určenie období sejby, žatvy, náboženských obradov či štátnej správy.
Autor veľmi zrozumiteľne vysvetľuje, ako sa práve Egypťania pravdepodobne ako prví priblížili k dnešnému kalendáru s 365 dňami. Zároveň však poukazuje na zaujímavý paradox hoci vedeli o potrebe prestupného dňa, z tradície ho odmietali zaviesť. Aj vďaka takýmto detailom si čitateľ uvedomí, že dejiny nie sú len o logike a výpočtoch, ale aj o zvykoch, viere a spoločenských konvenciách.
Veľký priestor je venovaný gréckym a rímskym kalendárom, ktoré boli neuveriteľne komplikované, no zároveň prekvapivo flexibilné. Fungovali na dvanástich mesačných cykloch, no namiesto prestupných dní pracovali s prestupnými mesiacmi a to v rôznych obdobiach a v rôznom počte. Výsledkom bol chaos, v ktorom sa často nevyznali ani samotní obyvatelia danej doby, nieto ešte dnešný čitateľ. Práve tento „kalendárny zmätok“ však robí knihu nesmierne zaujímavou.
Habaj sa ďalej venuje reforme, ktorú zaviedol Julius Cézar, jej následným úpravám a napokon aj zavedeniu gregoriánskeho kalendára, ktorým sa riadime dodnes. V závere autor nezabúda ani na iné staroveké civilizácie a ponúka stručný, no výstižný pohľad na to, ako vnímali čas mimo európskeho priestoru.
Veľkým plusom knihy je práca s antickými prameňmi. Text je pretkaný citátmi a názormi dobových autorov, ktorí sa často veľmi kriticky ba až posmešne vyjadrujú ku kalendárom svojej doby. Vďaka tomu máme informácie doslova „z prvej ruky“ a dejiny nepôsobia sucho ani odťažito.
Celkovo hodnotím Antické hry s časom veľmi pozitívne. Napísať knihu, ktorá je zároveň informačne bohatá, presná a pritom čitateľná, nie je jednoduché najmä pri téme, nad ktorou sa väčšina ľudí bežne nezamýšľa. Autorovi sa však na 168 stranách podarilo ponúknuť prehľadný a pútavý pohľad na vývoj určovania času a dátumu. Text sa číta ľahko, informácií je síce veľa, no sú podané tak, že čitateľa nezahlcujú ani neunavujú.
Príjemným doplnkom sú aj početné obrazové prílohy a ilustrácie spojené s vývojom kalendárov a meraním času, ktoré čítanie ešte viac spríjemňujú a vizuálne oživujú.
Hoci táto kniha pravdepodobne nebude patriť medzi masovo čítané tituly, pre milovníkov histórie, antiky a pre každého, kto si chce rozšíriť obzory a pochopiť, ako chaoticky a z dnešného pohľadu nelogicky fungovalo určovanie času v minulosti, je to výborná voľba. Ak vás baví objavovať zákulisie vecí, ktoré dnes považujeme za samozrejmé, Antické hry s časom rozhodne stoja za prečítanie.
Ako sa starať o srdiečka? Ako vložiť lekárom do rúk všetku svoju vieru a nádej v to, že sa po operácii zobudíte? A ako vnímajú lekári túto obrovskú zodpovednosť vo svojich rukách, navlečených v chirurgických rukaviciach?
A čo keď všetko skomplikuje fakt, že ste najlepší lekár vo svojom odbore, ale milovanej osobe nedokážete zachrániť život? Ako sa s tým vyrovnať? Cítiť sa, že ste zlyhali? Zabili? Ale vy ste sa snažili...
Iné, ako tieto otázky mi pri opise tejto nádhernej beletrie nenapadajú. Je nesmierne citlivá, nesmierne odborná a nesmierne precízna.
Na konci som plakala..vlastne nie len na konci.
Veľmi dobrá kniha...
„Odkladal som čítanie tohto diela kvôli tomu, že v recenziách sa píše, že sa jedná o zložité a náročné čítanie, ktoré vyžaduje veľké sústredenie. Napriek tomu som sa do toho pustil. Nakoniec som veľmi prekvapený, ako mi tento svet sadol. Vôbec som sa nestrácal v postavách ani v deji a kniha sa mi čítala dobre. Je pravda, že autor vás hodí do sveta, o ktorom nič neviete, a vôbec sa neunúva vám ho vopred vysvetliť prichádzate na to postupne. Je veľmi uspokojivé, keď udalosti, ktoré čítate, vám najprv nedávajú zmysel, ale po prečítaní x strán vám to všetko pekne zapadne. Pospájate si to sami, samozrejme, ak si budete pamätať, čo danej udalosti predchádzalo. Ide o epické a zaujímavé rozsiahle dielo, pri ktorom mi už ostatné fantasy knihy prídu ako detské čítanie.
Už len dúfam, že vydavateľstvo Planeta9 vydá všetkých desať dielov.“
Aj ked som nebola spokojna s knihou "z fitka do kuchyne 2" dala som sancu "z fitka do kuchyne 3" . Nemozem napisat, ze by mi chutil kazdy jeden recept z tejto knihy, ale bola to lepsia skusenost ako "z fitka do kuchyne 2" .
Nad kúpou knihy som kúsok váhala, ale neľutujem. Príjemná oddychová kniha, ktorá sa číta sama. Prvky fantasy nerušia a pekne sa prelínajú s realitou. V knihe je pár nečakaných zvratov, vďaka ktorým dej nie je úplne predvídateľný, čím sa kniha nezaradila medzi typické romantické klišé. Chémia medzi hlavnými postavami nechýba, vedľajšie postavy sú uveriteľné a nechýbajú ani vtipné momenty. Knihu odporúčam.
Do tejto knihy som išla s tým, že krásna obálka, young adultovka, takže to bude niečo presladené, lebo veď tínedžeri. Sama som ostala prekvapená, že to tak vôbec nebolo a že v tejto knihe bude tak veľa ťažkých tém. Sebapoškodzovanie, alkoholizmus, faloš, ponižovanie.
V prvom rade by som sa rada vyjadrila k citátom, ktorými začínala každá jedna kapitola. Boli tak krásne a každý citát sa krásne hodil k danej téme diania.
Karma je zdarma. Napriek tomu som mala pocit, že Mia svoje činy ľutuje. Aj mne jej bolo ľúto, keď sa karta obrátila, aj keď neskôr som chápala jej dôvody. Chcela chrániť seba. No tie jej akože priateľky falošné, to bol iný level. Mia ako influencerka zažila pocit vzostupu, ale neskôr aj pádu. Vôbec si neviem predstaviť taký život, kde každý si myslí, aký je jej život skvelý a pritom mali toho viac, ako ona. Jej chýbali obyčajné veci. Objatie, láska matky či schuti sa najesť alebo odísť z domu nenamaľovaná. Naopak Soňa mala brata, jeho najlepšieho priateľa a milujúcu rodinu.
Ale akosi Mia vo mne nezanechala až také dojmy ako Soňa. Na jej príbeh som sa vždy tešila akosi viac, keďže kapitoly boli rozdelené podľa postáv. Raz Mia, raz Soňa. Najlepšie priateľky, ktorým priateľstvo nevydržalo. Soňa a Artur boli veľmi zaujímaví, páčilo sa mi, ako sa ich vzťah pomaličky rozvíjal a keď sa Artur stále viac a viac ukazoval ako úžasný vyspelý mladý muž. Obetavý, citlivý, ochranársky a milujúci. Doslova som ho žrala.
Niekedy netreba v láske veľké gestá. Práve tie malé sú najvýraznejšie a najdôležitejšie. Artur bol toho presným príkladom.
Jedine, čo má mrzí, že to okolo Sama bolo také všelijaké, rada by som poznala aj jeho príbeh a rovnako aj pokračovanie Mie, Olivera, Sone a Artura. Ale ktovie, možno sa moje želanie raz splní.
Takže knihu odporúčam všetkými desiatimi, je poučná, krásna a veľmi ľahko sa číta. Veľmi mi sadol štýl písania autorky...
