Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
"Čo ma vie dostať je kniha, ktorú keď dočítate, tak si želáte, aby jej autor bol vaším najlepším priateľom, ktorému môžete zavolať, keď by ste chceli." (J. D. Salinger)
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje odznaky
Moje aktivity
2,5*/5*
Väčšinou keď siahnem po YA knihe, očakávam príjemné, milé a oddychové čítanie. Pri tejto knihe to však žiaľ nebolo. S knihou som od začiatku bojovala a nevedela sa začítať. Väčšinou YA knihy prečítam na posedenie alebo za pár dní. Túto som však čítala niekoľko týždňov a pomedzi to, som stihla prečítať asi ďalšie 4 knihy a rozčítať asi 3.
Neviem či to bolo príbehom alebo postavami, ktoré ma veľmi neoslovili. Nika bola na jednej strane milá a nežná, ale na druhej mi prekážalo jej dosť detinské správanie. Chápem, že si neprežila pekný život, ale miestami som mala pocit že je to príbeh o 7 ročnom dievčati nie 17 ročnom.
Riegel bol troška zaujímavejší. Presný opak Niky. Temný, nepríjemný ba až krutý. Ale hneď som vedela, že to nie je jeho „pravá tvár“ ale že niečo skrýva a nie je to tak ako sa na prvý pohľad zdalo.
Čo ma na knihe najviac prekvapilo bola absencia fantasy. Čakala som nejaké príjemné fantasy spojené s nejakou romantickou linkou ale nedočkala som sa. Troška tej romantickej linky bolo a preto som zvedavá na pokračovanie ako sa táto časť príbehu bude ďalej vyvíjať.
Kniha má veľa priaznivcov a nikoho neodhováram od prečítania, len mne príbeh nejak extra nesadol. Pre mňa to bol taký priemer, ktorý ma veľmi neočaril, ale na druhej strane vo mne vzbudil zvedavosť ako sa všetko vyvinie. A možno v ďalšej časti dostanem aj fantasy, ktoré som čakal.
Toto je presne ten príbeh, ktorý chcete čítať v lete na dovolenke pri bazéne. Aj keď som ju nečítala pri bazéne, cítila som sa ako na dovolenke. Autorka vie skvelo opísať miesta, kde sa hlavné postavy príbehu nachádzajú a ja si živo predstavujem talianske uličky, počujem šum mora, dokonca mám pocit, že cítim vôňu dobrôt, ktoré sú v knihe spomínané.
Pri týchto útekoch dokážem dokonalo vypnúť a oddýchnuť si. Tento diel nie je mojim top favoritom, ale do prvej 5 by sa dostal. V Taliansku som ešte nebola, ale po dočítaní som mala chuť zbaliť kufre a vycestovať na dovolenku aspoň na pár dní.
Hlavnou postavou tohto príbehu je Lia, ktorá je textilná umelkyňa a do Talianska sa nevydala len kvôli inšpiráciám, ale zaviedol ju tam aj osud, ktorý jej nakázal nájsť jej biologického otca. Pribudnú nám tu postavy, ktoré nám tiež aspoň trocha rozpovedia svoj príbeh.
Romantická linka, ktorá na nás čaká bola príjemná, milá a nenútená. Bavil ma aj humor, ktorý autorka do príbehu vložila, najmä do tejto romantickej linky. Bavilo ma doberanie hlavných postáv a nie raz som sa nahlas zasmiala nad nejakou hláškou. Aj keď som už od začiatku vedela ako príbeh skončí, neodradilo ma to od čítania.
Ak teda letíte na dovolenku do Talianska, toto by mala byť knihy, ktorú si so sebou zoberiete.
3,5*/5*
Myslím, že táto kniha nie je pre každého a nie každému sadne. Sama som trocha na vážkach, aké hodnotenie si odo mňa kniha zaslúži. Samotný príbeh a námet sa mi veľmi páčil, ale našla som pár vecí, ktoré mi prekážali.
Pri Odeonkách som zvyknutá, že to nie je ľahké čítanie, ale pri tejto, filozofovanie v knihe bolo aj na mňa príliš. Nevravím, príbeh mal veľa krásnych myšlienok, ktoré vás nútia zamyslieť sa nad životom, ale autor tieto „filozofické vsuvky“ používal často, najmä v druhej polovici knihy, a mne to troška prerušovalo pokojne čítanie.
Hlavnou postavou je Gaustin, ktorý je svojský, tak trochu čudný, ale so skvelým nápadom založiť kliniku minulosti, ktorá môže pomôcť so spomienkami u ľudí s Alzheimerovou chorobou. Poukazuje na to, aké sú spomienky dôležité, ale že aj zabúdanie môže byť pre niektoré osoby a osudy dobré.
Nápad kliniky bol skvelý a originálny. Každé poschodie bolo venované inému obdobia, kde sa klienti mohli zastaviť. Všetko bolo premyslené do posledného detailu. Od nábytku, farieb, hudby ba aj vône. A aj keď som v tom období nežila, vďaka opisu som si to veľmi reálne vedela predstaviť.
Detské knihy nečítam veľmi často, ale keď sa v nich ocitne psík, hneď viem, že to bude dobre čítanie. A inak tomu nebolo aj v tomto prípade.
Príbeh bol písaný z pohľadu Stely, psíka, čo bolo pre mňa na začiatku prekvapujúce a čakala som, ako sa s tým popasuje autorka. Ale zvládla to bravúrne. Stela je psík, ktorý trpí PTSD (posttraumatická stresová porucha), po tom, čo včas neodhalí výbušninu na letisku a príde o svojho „človeka“.
Dostane sa do novej rodiny a aj keď ju jej čuch „sklamal“, v tejto rodine sa jej zíde znova. Jej najlepšou kamarátkou sa stane Cloe, z ktorej niekedy cíti zvláštnu vôňu pre zvláštnymi záchvatmi. A je len na Stele, ako to dať najavo, aby si to všimli aj rodičia a nemysleli si, že Stela len panikári.
Kniha obsahovo nie je dlhá, je to útla a milá kniha, ktorú máte prečítanú naozaj rýchlo. Príbeh je plný lásky a nádeje a nesie v sebe veľa krásnych myšlienok a milé, krásne posolstvo. A to je o tom, že každý psík si zaslúži ďalšiu šancu. Ale vieme si to prehodiť aj do iného kontextu a to do toho, že každý si zaslúži ďalšiu šancu. Nebudem klamať, že mi pár krát padla slza, čo som pri tejto knihe absolútne nečakala.
Kniha je vhodná pre začínajúcich čitateľov, keďže je písaná jednoduchším štýlom, takým aký je pre detské knihy príhodný.
Veľmi zaujímavá kniha. Som zvyknutá sledovať v knihách postup času v mesiacoch a rokoch, ale v tejto knihe sa pozrieme len na 3 dni. Presnejšie na jeden deň v roku 5. apríl ale v 3 rôznych po sebe idúcich rokoch.
Sledujeme zmeny, ktoré nastávajú v rodine, ktorú sledujeme. Už od začiatku môžeme bádať nejaké nezrovnalosti, ktoré narúšajú rodinnú idylku. Príde to, čo sme aj my osobne zažili. Korona a s ňou aj izolácia. A tak sa z malého bytu stane väzenie, v ktorom musia spolu fungovať. Ale nebude to len tak ľahké.
Veľmi ma bavilo sledovať ten vývoj, ako sa za 3 roky nemenili len ľudia, situácie ale aj rodina ako celok. Príbeh je najmä o vzťahoch, láske ale aj stratách a bolestných chvíľ. Ale taký je život. Nie všetko ide podľa predstáv, ako sme si to „vysnili“. Aj v príbehu prišla situácia s ktorou nikto nepočítal a všetci sa museli prispôsobiť. Každý svojim spôsobom, ktorý nemusel byť pre iných ten najvhodnejší.
Od autora som čítala knihu Hodiny, ktorá ma taktiež zaujala a verím, že to nie je posledný príbeh z pera tohto autora.
4,5*/5*
Konečne som sa dostala aj ja k pokračovaniu k tejto skvelej slovenskej fantsy série. Počkala som si a dočkala sa znova skvelého čítania. Aj tento diel ma presvedčil o tom, že aj na slovensku máme skvelých autorov fantasy príbehov, ktoré by sa nestratili ani inde vo svete.
Majka túto sériu vyšperkovala skvelo a celý fantasy svet je úžasný, do posledného detailu. Postavy majú skvelé charatery, ktorých sa držia, aj keď sa niektoré postupom času vyvinuli. Stále mi je najviac blízka Maggie ale za ňou pokračujú Sky a Lia. A dočkáme sa aj nových postáv, ktoré príbeh oživia ešte viac. Nebudem klamať, jedna nová postava ma niekedy dosť vytáčala, ale tak nemôžu byť všetci úžasný.
Táto časť nie je len jeden príbeh. Kniha sa nám rozdelila akoby na 2 samostatné príbehy, ktoré aj tak vlastne spolu súvisia. V jednej časti sa pozeráme na Maggie a mesto Hrdlorezov a v druhom sledujeme Liu v Ametystovom lese. Už mi tu chýbal len príbeh z pohľadu Skya a bolo by to dokonalé.
Musím vyzdvihnúť akčné scény, ktoré autorka naozaj dobre zvládla a boli to moje obľúbené scény v knihe. Všetko sa dialo rýchlo a ja som nestíhala tieto scény poriadne ani sledovať a čítala som to so zatajeným dychom.
Aj keď som mala na začiatku problém začítať sa, neskôr sa príbeh rozbehol a bolo to výborné čítanie. Aj keď je kniha vyše 500 stranová tehla, nenašla som v príbehu „hluché“ miesta, ktoré by som preskakovala. Dej plynul pomalšie ako v predchádzajúcich dieloch a nečakali nás zvraty na každej druhej strane, ale aj tak neľutujem, že som s knihou strávila nie jeden večer.
Neviem prečo som si myslela, že toto je posledný diel v sérií. Mne tak teraz neostáva nič iné, len počkať na pokračovanie a tipovať čo nové autorka do tohto sveta donesie a ako sa budú rozvíjať osudy a príbehy hlavných postáv.
Táto recenzia sa mi píše veľmi ťažko. Po dočítaní som si musela nechať prejsť hlavou, čo tu napíšem. Mám z knihy zmiešané pocity. Našla som tu niečo, čo sa mi páčilo, avšak našla som aj vecí, ktoré mi veľmi neulahodili.
Ale začnem pozitívami. Kniha sa číta naozaj ľahko. Autorka má veľmi príjemný a čtivý štýl písania a ja som príbeh Lii a Denisa prečítala doslova na jedno posedenie. Možno to bolo krátkymi kapitolami, ktoré v knihách obľubujem alebo nenúteným štýlom autorky.
Samotný nápad na príbeh sa mi páčil. Keďže nedávno skončili majstrovstvá, takže hokejový príbeh bol správne načasovaný. Aj keď na mňa tam bolo málo hokeja a vedela by som si predstaviť toho viac. Vzťah medzi postavami bol celkom zaujímavý a rada som sa pozerala, kam sa ich vzťah dostane. Aj keď som to už od začiatku vedela.
Ďalšia vec, ktorá sa mi páči boli dialógy, ktoré mi prišli naozaj reálne, ako by sa naozaj v reálnom živote rozprávali ľudia. Žiadne preumelkované vety, zložité súvetia alebo odborné výrazy či podobne.
A teraz k tým negatívnym veciam. Nebudem sa veľa rozpisovať, tak to zhrniem len do pár viet. Hlavné postavy mi celkom sadli, ale nevedela som si ich predstaviť. Nemali nejaké výrazné črty alebo charakter, akoby ich autorka len tak jemne popísala. Vytáčalo ma správanie hlavnej postavy Denisa, keďže si myslím, že ako športovec by niektoré situácie neriešil tak ako riešil. Napríklad ten alkohol.
Ďalšia z vecí bola tá erotická linka. Ak by sa pár krát nestalo troška viac než len bozkávanie, zaradila by som knihu k YA a nie k erotickej literatúre. Ale to je len môj pohľad.
Autorka ma určite potenciál na písanie príbehov a vôbec sa nebudem brániť jej ďalšej knihe.
Aj keď vlkolaci nie sú práve tie „potvory“ ktoré v knihách vyhľadávam, predchádzajúce knihy od autora sa mi páčili a preto som sa s radosťou pustila aj do tejto autorovej knihy. Síce sa mi predchádzajúce knihy páčili viac, ani tento fantasy príbeh nie je na zahodenie.
Ako to u autora býva, aj do tejto knihy zasadil qeer tému. Hlavnou postavou je Ox, ktorej život celú dobu sledujeme. Od nepekného detstva, cez ťažké dospievanie až po dospelosť, ktorá pre Oxa taktiež nebola veľmi ružová. Počas života sa mu do cesty pripletie Joe a poriadne zamáva jeho životom.
A tu u mňa nastal troška problém. Akonáhle sa nám tu pripletie Joe a neskôr aj odíde, prišlo mi, že sa autor stále dookola opakuje a nevenuje sa ničomu inému len tomu, že Joe odišiel. Miestami na to naozaj štvalo a už som si priala aby sa znova objavil a príbeh sa trocha posunul.
Postavy mi vcelku sadli ale myslím, že autor ich mohol opísať troška hlbšie a dať im silnejšie charaktery. Ox, ktorý bol nesmelý sa z ničoho nič „vodcom svorky“ a mne to prišlo dosť nereálne. Celkovo vzťah medzi hlavnými postavami bol taký nemastný, neslaný. Chýbala tomu iskra a skôr mi prišli len ako priatelia než pár.
Celkový koncept knihy sa mi páčil. Rada som sledovala posun Oxa (hoc bol niekedy zvláštny). Autor skvelo vykreslil silu priateľstva, rodiny a lojálnosti. Príbeh je plný emócií, zvratov, priateľstva, straty a rodiny.
Fantasy prvky sa mi páčili, dokonca sa tam objavili aj moji obľúbený čarodejníci. Je to len prvá kniha zo série, a verím, že pokračovanie bude o niečo zdarnejšie než táto časť. Nad autorom palicu nelámem, pretože Dom na azúrovom pobreží a Pod šepkajúcimi dverami ma naozaj očarili.
Autorka pre mňa nie je žiadna neznáma. Jej príbehy sú krásne, plné emócií a ja sa stále teším na nový príbeh. Všetky knihy od autorky odomňa dostali stále minimálne 4 hviezdičky a tento príbeh na tom bude rovnako.
Aj v tomto príbehu sa dotneme príbehu, ktorý ma niečo spoločné s 2. sv. vojnou. Ale ako to pri autorke býva zvykom, nepozeráme sa na krutý život, ktorý museli prežiť židia v koncentračných táboroch. Znova nám jemne a s citom rozpovie príbeh, zahalený tajomstvami a zabudnutím.
Hlavnou postavou tohto príbehu je Hope, cukrárka, ktorá vedie rodinnú cukráreň. Matka jej už zomrela, ale stále má dobrý vzťah so starou mamou, ktorá však trpí Alzhaimerovou chorobou a pomaly stráca spomienky. V jeden deň, ktorý bol pre starú mamu tým „svetlým“, stará mama podá papierik s menami Hope so slovami, že sa má vydať do Paríža a nájsť jej príbuzných.
A tak sa otvára nový príbeh, o ktorom Hope ani netušila. Nevedela, že jej stará mama žila v Paríži ani to, že bola židovka a z Európy pred vojnou utiekla. Hope sa do Paríža vydá a odhaľuje dávno zabudnuté spomienky a stretáva ľudí, o ktorých ani stará mama nevedela že prežili vojnu.
Príbeh bol naozaj krásne a citlivo napísaný. Veľmi som fandila celej ceste Hope, na ktorej hľadala minulosť. Neraz som mala slzy na kraji a koniec príbehu mi roztrhal srdce. Na jeden strane sa mi páčilo, ako príbeh skončil ale viem si predstaviť aj lepší koniec pre starú mamu.
Príbeh je plný spomínania a zabúdania, plný lásky a nádeje. Nesie si v sebe krásne posolstvo, ktoré sa často vypĺňa a to je, že to čo častokrát hľadáme, máme priamo pod nosom a ani o tom nevieme.
A aby som nezabudla, kniha je plná receptov na koláče, ktoré sa v cukrárni piekli a ja som si ich pár zapísala a chystám sa ich vyskúšať.
Na knihu vidím rozporuplné názory. Niektorí ju chvália, iným zasa veľmi nesadla. Ja sa radím k tej prvej skupine. V poslednej dobe čítam naozaj dobrú zmes žánrov a už dlhšie som mala chuť na nejaký oddychový YA príbeh. A tak som siahla po tejto knihe.
Mňa si kniha získala od prvej stránky. Príbeh je naozaj smutný a celý čas sa nesie akoby v sivých farbách. Hlavnou postavou je Julie, ktorej zomrie priateľ Sam. Všetci sa čudujú, že sa s ním neprišla rozlúčiť na pohreb, dokonca ani nenavštívila jeho hrob. Ale ja ju chápem. Každý smútok zvláda inak a iným spôsobom. Nikoho za rozhodnutie neodsudzujem ani Juliu.
Julia to odlúčenie ťažko zvláda a keď sa jej naskytne príležitosť ďalej komunikovať so Samom, cez telefonáty, pripúta ju to zasa k nemu a nevie, ako sa pohnúť ďalej a nechať Sama ísť. Celý príbeh je o smútku a o trúchlení, o sile priateľstva a lásky.
Veľmi sa mi páčili flashbacky kedy sme sa pozerali na spoločné spomienky Julie a Sama. Oceňujem ako autor ťažkú tému zvládol a s akou jemnosťou a citlivosťou nám tento príbeh podal. Počas príbehu sa mi tlačili slzy do očí a na konci príbehu mi ich pár stieklo po lícach a ostala som naozaj rozcítená.
Presne takýto príbeh som potrebovala. Jednoduchý, žiadny zložitý a prešpekulovaný príbeh. Len som si sadla a otáčala stránku za stránkou. Na to, že to bol autorov debut, bola kniha (podľa mňa) kvalitne napísaná.
