Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
"Čo ma vie dostať je kniha, ktorú keď dočítate, tak si želáte, aby jej autor bol vaším najlepším priateľom, ktorému môžete zavolať, keď by ste chceli." (J. D. Salinger)
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje odznaky
Moje aktivity
Autorka pre mňa nie je žiadna neznáma. Jej príbehy sú krásne, plné emócií a ja sa stále teším na nový príbeh. Všetky knihy od autorky odomňa dostali stále minimálne 4 hviezdičky a tento príbeh na tom bude rovnako.
Aj v tomto príbehu sa dotneme príbehu, ktorý ma niečo spoločné s 2. sv. vojnou. Ale ako to pri autorke býva zvykom, nepozeráme sa na krutý život, ktorý museli prežiť židia v koncentračných táboroch. Znova nám jemne a s citom rozpovie príbeh, zahalený tajomstvami a zabudnutím.
Hlavnou postavou tohto príbehu je Hope, cukrárka, ktorá vedie rodinnú cukráreň. Matka jej už zomrela, ale stále má dobrý vzťah so starou mamou, ktorá však trpí Alzhaimerovou chorobou a pomaly stráca spomienky. V jeden deň, ktorý bol pre starú mamu tým „svetlým“, stará mama podá papierik s menami Hope so slovami, že sa má vydať do Paríža a nájsť jej príbuzných.
A tak sa otvára nový príbeh, o ktorom Hope ani netušila. Nevedela, že jej stará mama žila v Paríži ani to, že bola židovka a z Európy pred vojnou utiekla. Hope sa do Paríža vydá a odhaľuje dávno zabudnuté spomienky a stretáva ľudí, o ktorých ani stará mama nevedela že prežili vojnu.
Príbeh bol naozaj krásne a citlivo napísaný. Veľmi som fandila celej ceste Hope, na ktorej hľadala minulosť. Neraz som mala slzy na kraji a koniec príbehu mi roztrhal srdce. Na jeden strane sa mi páčilo, ako príbeh skončil ale viem si predstaviť aj lepší koniec pre starú mamu.
Príbeh je plný spomínania a zabúdania, plný lásky a nádeje. Nesie si v sebe krásne posolstvo, ktoré sa často vypĺňa a to je, že to čo častokrát hľadáme, máme priamo pod nosom a ani o tom nevieme.
A aby som nezabudla, kniha je plná receptov na koláče, ktoré sa v cukrárni piekli a ja som si ich pár zapísala a chystám sa ich vyskúšať.
Na knihu vidím rozporuplné názory. Niektorí ju chvália, iným zasa veľmi nesadla. Ja sa radím k tej prvej skupine. V poslednej dobe čítam naozaj dobrú zmes žánrov a už dlhšie som mala chuť na nejaký oddychový YA príbeh. A tak som siahla po tejto knihe.
Mňa si kniha získala od prvej stránky. Príbeh je naozaj smutný a celý čas sa nesie akoby v sivých farbách. Hlavnou postavou je Julie, ktorej zomrie priateľ Sam. Všetci sa čudujú, že sa s ním neprišla rozlúčiť na pohreb, dokonca ani nenavštívila jeho hrob. Ale ja ju chápem. Každý smútok zvláda inak a iným spôsobom. Nikoho za rozhodnutie neodsudzujem ani Juliu.
Julia to odlúčenie ťažko zvláda a keď sa jej naskytne príležitosť ďalej komunikovať so Samom, cez telefonáty, pripúta ju to zasa k nemu a nevie, ako sa pohnúť ďalej a nechať Sama ísť. Celý príbeh je o smútku a o trúchlení, o sile priateľstva a lásky.
Veľmi sa mi páčili flashbacky kedy sme sa pozerali na spoločné spomienky Julie a Sama. Oceňujem ako autor ťažkú tému zvládol a s akou jemnosťou a citlivosťou nám tento príbeh podal. Počas príbehu sa mi tlačili slzy do očí a na konci príbehu mi ich pár stieklo po lícach a ostala som naozaj rozcítená.
Presne takýto príbeh som potrebovala. Jednoduchý, žiadny zložitý a prešpekulovaný príbeh. Len som si sadla a otáčala stránku za stránkou. Na to, že to bol autorov debut, bola kniha (podľa mňa) kvalitne napísaná.
4,5*5*
Do knihy som sa púšťala s radosťou, keďže som film videla a bola som nadšená keď som zistila, že je to podľa knižnej predlohy. A rovnako som nadšená aj po dočítaní knihy.
Mark zostal sám na Marse a jeho život je v ohrození. Kto videl film, vie o čo ide. Počas čítania som si všetky postavy vizualizovala podľa filmu a príbeh sa mi možno aj vďaka tomu čítal lepšie. Marka som mala kvôli jeho humoru rada aj vo filme, ale verte mi, v knihe je jeho humor 100x lepší. Niekedy som sa smiala nahlas a od srdca.
Jediná vec, ktorá mi na knihe prekážala, boli až dopodrobna opisované technické detaily. Niekto sa v tom môže vyžívať, ale mne to prišlo niekedy nudné. Veď načo sa mi v živote zíjde vedomosť o tom, ako fungujú oxigenerátory a zásobareň vody. Niektoré veci boli zaujímavé, to nemôžem poprieť, ale niektoré technické veci som preskakovala.
Vesmír ma už od malička lákal a rada som čítala o Marse, o jeho povrchu ale aj o iných misiách, ktoré boli v príbehu spomenuté. Viem že je to fikcia, ale ja som sa pri čítaní cítila, ako by bol príbeh reálny a ocitla som sa s Markom priamo na Marse.
Aj keď som vedela ako príbeh skončí, bavil ma. Skoro pri každej filmovej adaptácií knihy hľadám, čo bolo v knihe inak, čo bolo vynechané a čo zmenené a inak to nebolo ani pri tomto príbehu. Len tentokrát to bolo opačne.
Držala som celej misii prsty a pristihla som sa, že zadržiavam dych ak sa niečo pokazilo a neviedlo to k správnemu a hlavne k zdarnému koncu. Autor už má na konte ďalšie knihy a ja som sa hneď pustila do knihy Artemis a očakávam rovnako dobrý príbeh ako bol Marťan.
2,5*/5*
Táto recenzia sa mi nepíše práve najlepšie, keďže po dočítaní knihy mám zmiešané pocity. Trvalo mi, kým som celú knihu dočítala a viac krát som ju zložila z rúk, nechala ju odležať a neskôr sa do nej pustila znova. Niektoré veci sa mi na knihe páčili, iné už veľmi nie.
Autor sa s nami nehral a hodil nás rovno do vody, teda do deja a ja som sa sni nestihla pripraviť na príbeh. Začiatok, vlastne celá kniha mi prišla dosť unáhlená. Myslím, že sa mohol autor niektorým veciam povenovať troška dlhšie. Napríklad takým postavám. Nevravím, že sa mi postavy nepáčili, ale nemali nejaký silný charakter, nejakú silnú črtu.
Najviac sa mi asi páčila Thalia a jej humor, ktorý do príbehu doniesol oživenie. Romantická linka medzi postavami mi prišla len ako vsuvka, hoc koniec knihy a osudy hlavných postáv Maxa a Sage sa mi páčili.
Príbehu nechýbali akcie a zvraty. Ale bolo ich na mňa príliš. Nestihla som si v hlave uložiť čo sa stalo a hneď na mňa „vypadol“ ďalší zvrat. Celkovo všetko sa tam dialo nejako príliš rýchlo a autor veľmi rýchlo odhalil svoj zámer. Mám radšej, keď sa tajomstvá, zrady a situácie odkrývajú pomaly a ja mám čas si vymýšľať scenáre ako všetko dopadne.
Čo sa mi však na príbehu naozaj páčilo bol svet, v ktorom sa príbeh odohráva. Mágia, čarodejníci, rôzne bytosti a draci. Tomuto som prišla rýchlo na chuť.
Autor má celkom zaujímavý štýl písania a ak by popracoval na niektorých veciach, možno by som knihe dala niekoľko hviezdičiek navyše. Takto knihu hodnotím ako taký priemer. Nebola to kniha, ktorá by ma posadila na zadok, ale zasa neľutujem čas, ktorý som tejto knihe venovala.
Je to 3 kniha, ktorú som od autorky čítala. Čítala som jednu vianočnú, jednu letnú a obe sa mi páčila. Táto 3 je tiež letná, ale nenadchla ma až tak, ako predchádzajúce, čo však neznamená, že bola zlá. Niečo mi v nej chýbalo, niečo, čo by ma nútilo nezložiť knihu z rúk. Knihy čítam celkom rýchlo (aspoň si myslím) a túto som mala rozčítanú skoro 2 týždne.
Kniha ma naozaj krásnu obálku, ktorá v nás hneď vyvolá chuť po dovolenke niekde pri mori. Kniha mala naozaj skvelý začiatok, ale postupom času som sa troška začala nudiť. Ku koncu to znova nabralo dych a práve koniec bol asi najlepšia časť príbehu. Teda aspoň podľa mňa. Kniha nie je nejako extra dlhá, ale našla som časti, ktoré by som kľudne vynechala a príbehu by to neuškodilo. Akoby autorka len chcela vyplniť prázdne miesta.
Kniha rozpráva príbeh o 3 ženách. Matke a dcérach Adeline a Cassie. Adeline nemala s matkou veľmi dobré vzťahy, keďže ju nechala žiť s otcom. Troška lepšie na tom bola Cassie, ktorá s mamou vcelku dobre vychádzala. Ale vzťah medzi sestrami nebol najružovejší ale bol taký chladný. Všetky 3 sa stretnú na ostrove Corfu a pomaly si otvárajú dušu jedna pred druhou.
Príbeh je o vzťahoch, rodine, priateľstve a hľadania šťastia a lásky. Dej bol pre mňa dosť predvídateľný a dosť mi prekážali dlhé monológy osôb. Čo oceňujem bolo striedanie pohľadov ako matky tak aj od oboch dcér.
Aj keď to bola slabšia kniha od autorky, určite sa nebudem báť siahnuť po jej ďalšom príbehu.
Podľa môjho (ne)skromného názoru, je toto najlepšia kniha, ktorá vyšla z pera autorky. Pri tomto príbehu som sa smiala, plakala (a nie raz), pociťovala úzkosť ale aj radosť a lásku. Príbeh je silný a miestami drastický, trpký a bolestivý, taký aký je aj reálny život. Kniha ma naozaj emočne vyšťavila a to som vedela do čoho idem, keďže som už tento príbeh čítala.
Hlavnou postavou príbehu je Barborka. Ako to pri Miške býva, hlavná ženská postava je silná. O Barborke to platí 100 násobne. Zo začiatku je to ešte len dieťa, ale to čo musí prežívať a aké bremeno nesie na pleciach by možno neuniesol ani dospelý človek. Veľmi som sa hnevala na veci, ktoré sa jej diali a ak by som mohla, skočila by som do príbehu, pomohla jej a dala lásku ktorá jej chýbala.
Najdôležitejší boli pre ňu súrodenci a aj keď sa pred ňou rozprestieral pekný život, plný lásky a milujúcej (náhradnej) rodiny, obetovala svoje šťastie, len aby zachránila súrodencov. Chápem ju prečo to urobila, mala na to plné právo, hoc ja, ako dospelá osoba, som videla aj iné východisko. Ale ju poháňala sila ochrániť súrodencov a na nič iné nepozerala. Ani na seba.
Ďalšou postavou bol Matej, ktorého život bol diametrálne odlišný než ten Barborkin. Ale aj tak sa ich svety spojili do niečoho pekného, ale len na malú chvíľu. Ich cesty sa rozídu a nie v najlepšej forme. Keď sa však po niekoľkých rokoch znova stretnú stojí medzi nimi vysoký múr, ktorý treba prekonať. Na to však treba otvoriť staré rany a znova do nich nasypať soľ.
Miška perfektne popisuje situácie a dialógy, ktoré vymýšľa sú naozaj reálne, či už ide o dialóg medzi deťmi, či medzi dospelými. Stretávame sa aj so starými známymi postavami, ktoré skvelo dopĺňajú príbeh.
Kade chodím, tade túto knihu len a len odporúčam. Treba si pripraviť veľa vreckoviek na slzy a pevné nervy a myseľ, pretože aj mňa táto kniha dostala (2x aby mi málo nebolo) a roztrieštilo mi to srdce na milión častí. Epilóg mi zasa vystrelil mozog z hlavy a vôbec som ho nečakala.
Miške prajem ešte viac nápadov na knihy a samozrejme veľa čitateľov.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
4,5*/5*
Od autorky som už jednu knihu čítala (Želám si Vianoce každý deň) a keďže som od knihy odišla s dobrou skúsenosťou, neváhala som siahnuť aj po tejto knihe Opäť spolu. A nebol to vôbec zlý ťah. Autorka ma naozaj príjemný štýl písania, ktorý je čtivý a nútil ma rýchlo otáčať stránky a ponoriť sa ešte viac do príbehu.
Príbeh je o 3 sestrách, ktoré oddeľuje 7 ročný rozdiel. Každá je iná, má iný charakter, iné zmýšľanie a bolo skvelé ich sledovať ako sa postupne menia. Puto, ktoré na začiatku nebolo príliš silné, dokonca by som povedal, že tam žiadne nebolo sa postupom príbehu zosilňovalo a zosilňovalo. Každá sa z rodinného domu pobrala hneď ako to bolo možné, takže puto si vytvoriť nestihli. Znova ich spojila až matkina smrť a opäť sa streli v rodičovskom dome.
Spolu spomínajú na zážitky z detstva a vymieňajú si spomienky na matku a pomaly k sebe znova hľadajú cestu. A aj keď si myslia, že nič spoločné nemajú, opak je pravdou. Spomínajú, odkrývajú tajomstvá a rozprávajú svoj životný príbeh a my ich len v tichosti sledujeme.
Každá zo sestier mala v určitom období života nejakého muža, ktorý zatriasol ich životom a vytvoril na ich srdci vrásku. Ale aj na tieto „zranenia“ sestry nakoniec našli náplasť a tou bola sesterská láska. A aj keď sa na začiatku knihy skoro nepoznali, na konci knihy to boli spriaznené duše.
Touto časťou som aj ja úplne prepadla tejto sérií. Všetky časti sa mi páčili ale toto bola jedna veľká, časovaná bomba. Doslova.
K tejto knihe a sérií len jedno. Chcem viac. Viac častí, viac Aelin, viac Rowana, viac Chaola a dokonca aj viac Doriana, ktorého som nemala nejak veľmi v obľube. Ale najviac chcem viac Manon. U mňa je to dokonalá postava. Verím, že v ďalších častiach zohraje ešte veľkú úlohu.
K srdcu mi prirástla aj Elide, ktorá má určte ešte nejaké esá v rukáve a prekvapí ma. Celkovo som si tu obľúbila nové postavy alebo upevnila vzťah k tým „starým“. Nesmiem nespomenúť Lysandru, ktorá ma naozaj prekvapila, ale len v tom dobrom a Nesryn, ktorá aj keď nemala taký veľký priestor v knihe, ale postavy skvelo dopĺňala.
Ako aj v predchádzajúcich častiach tu nebola núdza o zvraty a prekvapivé momenty. Posledné strany som hltala jednu za druhou a zadržiavala dych, ako to všetko dopadne. A aj keď je to na dobre ceste (pevne dúfam), je predomnou ešte pár častí a už teraz som nedočkavá čo za zvraty ma čakajú.
2,5*/5*
Chcela som si prečítať niečo oddychové a tak som siahla po tejto YA knihe. A žiaľ, nesadla mi až tak, ako som očakávala. YA čítam veľmi rada, viem sa ešte stále (aj s 30 na krku) vžiť do situácií, ktoré trápia dospievajúcich, ale pri tejto som si nevedela vytvoriť vzťah k hlavným postavám. Často som nechápala ich myšlienkam, postojom, či to, ako dané situácie riešili.
Natalie bola milá ale miestami prehnane detinská až som si myslela, že to nie je dospievajúce dievča ale nejaké malé ufňukané dieťa. Autorka však skvelo poňala problém, ktoré veľmi často trápi dospievajúce dievčatá a tým bolo akné. V tejto knihe je to skvelo načrtnuté a popísané ako sa s tým vysporiadala hlavná postava. A ako to v teenegerskom veku býva, nie je to len jeden problém ktorý trápi dušu, ale pridá sa k nim niečo ďalšie a ďalšie až sa to nabalí ako snehová guľa.
Rozviedli sa jej rodičia a samozrejme prichádza na scénu aj láska. Ale len taká vlažná, teda u mňa zanechala taký pocit. Natalie a Alex boli dosť rozličný a celkovo som tú chémiu medzi nimi nevidela ani žiadne iskričky. Dialógy, ktoré boli medzi Alexom a Natalie mi prišli skôr ako výsluch, pre nespočet otázok, ktoré Alex kládol. Na druhej strane sa mi veľmi páčila dvojka Lucy a Zacha. O nich by som si rada prečítala aj samostatný príbeh.
Autorka sa však skvelo popasovala s problémami, ktoré museli postavy riešiť. Kniha je v tomto prípade (podľa mňa) naozaj vhodná pre mladšie ročníky. Ja ju hodnotím takou zlatou strednou cestou. Nebola úplne zlá, pretože som našla miesta ktoré sa mi v príbehu páčili, ale zas nebola taká skvelá aby som si z nej sadla na zadok.
. Hneď ako prvé musím povedať, že je na príbehu vidieť, že to nie je úplne z Miškinej hlavy. Nevravím že to nie je dobrý príbeh, ale ja osobne cítim/čítam, že to nie je čisto rukopis autorky. Na popud tejto knihy som si pozrela aj seriál ale aj tu sa mi páčila kniha viac než seriál.
Čo sa mi najviac páčilo bol humor, ktorý sa nesie celou knihou. Na niektorých hláškach som sa neskutočne pobavila a pár som si ich zapísala, snáď bude priestor aby som ich niekde použila. Mne ako „vychodňarke“ neprekážalo aj východoslovenské nárečie, dokonca si to samo pýtalo, keďže Iveta je z Trebišova. Pridalo to príbehu na reálnosti.
Striedanie pohľadov v knihách vítam a inak to nebolo aj tu. Aj keď by som sa viac pozrela do hlavy Števovi a najmä tomu ako sa správal, čo si myslel a ako sa cítil na konci príbehu. Ivetin sarkazmus a pohotové reakcie ma bavili. Aj keď to bola len „obyčajná“ Trebišovčanka, Miška jej dala troška hĺbky a zamerala aj na jej vnútorný svet, ktorý v knihe skvelo zachytila.
Ale nepáčili sa mi len hlavné postavy. Adrián bol skvelý, presne postava ktorá skvelo doplnila Ivetu. Ale ani taká Sandra či Linda neboli zlé. U nich sa mi páčil ten progres akým prešli počas príbehu, hoc nie každá z nich sa vykreslila v tom dobrom svetle.
Ak by nebola kniha, asi si seriál ani nepozriem. A vlastne ani som ho nemusela pozerať, keďže kniha pre mňa bola záživnejšia a lepšia. A ako stále hovorím, od Mišky by som čítala aj nákupný zoznam.
