Čtenářské
profily
Založ si u nás profil
Chcete mít pohromadě všechny své recenze? Pochlubit se knihami, které jste četli a podělit se o svůj názor na ně? Vytvořte si u nás veřejný profil.
Založit si profil
Aká krásna ňuňu ružová knižočka, poviete si. Bože, tam bude veľa romantiky, lásky, a žiadna bolesť, poviete si. Jaj vy humoristi! Jediné nežné na tejto knižke je obálka a oriezka, ale na to aby ste sa nad nimi rozplývali ma nepotrebujete, takže poďme k deju.
Všetci, ktorí ste si už prvý diel príbehu Tylera a Grace prečítali viete, že tuto pani autorka svetového formátu sa nesere a mafiána vykreslí ako zmrda, ktorého ale aj tak chcete. A aj on si zaslúži lásku, preto tu máme Grace. Jednu odvážnu silnú ženskú, ktorá si tohto hajzla neglorifikuje na svätého Petra, aj keď k nej sa správa ukážkovo.
Ak mi niekto napíše, že Grace je naivná, najprv sa ho opýtam, či skúsil žiť s takou bolesťou ako Grace, a potom ho drbnem touto kráskou ružovou kres papuľu.
A to budem stále mierna.. pretože, viete, že práve bolesť je na tomto príbehu najkrajšia? Ak sa pýtate, či mi drbe tak hej, už dlhodobo, ale toto myslím vážne.
Pretože nielen láska, ale aj bolesť dokáže dvoch ľudí spojiť.
Pretože keď sa ona rozpadne na molekuly, práve jeho objatie ju spojí dohromady. Keď sa on ako partner zožiera vinou, je to práve ona, ktorá je pri ňom. Niekedy je to presne to, čo potrebujeme. Nebyť na tie sračky sami... A samozrejme že tu máme aj Paola a Artura! Prišiel vám Arturo ako trochu podivný týpek opradený tajomstvom? Moji zlatí, toto vám zroluje ponožky k palcom na nohách.
Zdala sa vám prvá časť málo papričková? Dámy a páni, urobte si na zajedanie chlebík, lebo toto vás bude štípať. Máme tu Habanero v akcii! Tieto scény chválim až do nebies (do tých, kde si lietala Grace, a Tyler vlastne tiež ale veď u chlapa je to štandard). Páči sa mi že tu nebolo žiadne ručanie sťa jelene v ruji na pol New Yorku, žiadna vlhká kundička, ktorú by navštívil Alexander Veľký ... ale pri slove veľký ešte ostaneme, vlastne, nahradíme ho slovom kolosálny.
Záver tejto knihy je kolosálny. A viete, čo je smutné? Že ešte neviem, čo bude ďalej!
Takže nie, Hra osudu nie je dilógia.
A ja len dodám, že vďakabohu, inak by ma ten záver (opäť sme pri tomto slove) kolosálne nasral..
Čítanie tejto knihy vo mne vyvolávalo zmiešané pocity .. na jednej strane zvedavosť a napätie, na druhej občas mierny chaos v štýle rozprávania . Emócie postáv sú však silné a dokážu vtiahnuť, najmä ak máte radi romantiku s nádychom tajomna.
Ale inak príjemné a rýchle čítanie.
4,5*/5*
2. poviedková kniha od tohto autora za mnou a ja som sa len utvrdila v tom, že autorovi to píše naozaj dobre.
Tak ako aj pri prvej zbierke poviedok, aj pri tejto náš čaká niekoľko samostatných príbehov. Tentokrát, hoc je kniha obsiahlejšia nás ich čaká menej. Na jednej strane ich je menej ale na druhej strane majú viacej priestoru prerozprávať svoj príbeh.
Aj v tejto zbierke nájdete rôzne druhy príbehov. Smutné, veselé, o nádeji, o smútku, o láske a o mnoho iných veciach. Z každej si niečo zoberiete, čo vás zaujme alebo prinúti premýšľať nad tým, čo ste práve prečítali.
U mňa najviac bodovala poviedla Druhá šanca a Rybia chrípka. Ak teda chcete niečo na večerné čítanie, ktoré si viete dávkovať na niekoľko dní, toto je tá správna kniha.
Táto kniha mala rozporuplné recenzie. Keď som ju začala čítať, spočiatku ma nijako extrémne nenadchla. Avšak ako sa dej rozvíjal, zaujala ma a tešila som sa na každú novú zápletku. Musím povedať, že záver bol naozaj nečakaný a prekvapivý. Neľutujem, že som knihu prečítala.
Kristin Hannah má nesmierny dar písania. Jej knihy majú hĺbku a dokážu vás pohltiť a nepustiť. Jej príbehy nám ukazujú, aký ťažký dokáže byť život až tak, že nevidíte ani kúsok nádeje.
V tejto knihe sledujeme život Leni a jej rodičov. Otec sa vrátil z vojny vo Vietname a jeho povaha sa zmenila z milujúceho manžela a otca sa stal násilník. Mama svojho muža milovala tak veľmi, že ho nedokázala opustiť.
Skúsili to na Aljaške. Hovorí sa, že niekedy pomôže začať znova a od nuly, no tu to, bohužiaľ, neplatilo. Roky trápenia, bolesti a strachu a Lenina túžba utiecť no bez mamy nie, a bez svojej lásky, ktorú si tam našla, už vôbec nie.
Ako sa skončí jej život a či sa jej podarí uniknúť, či dokáže začať znova a od začiatku a aké životné rany ešte dostane, sa dočítate v knihe a ja ju veľmi odporúčam.
Na konci knihy som mala slzy na krajíčku vlastne som ich mala počas celého čítania.
Celú knihu a jej príbeh sledujeme z pohľadu Williama Dodda a jeho rodiny (do teraz presne neviem ako mám to priezvisko čítať).
Dej sa odohráva prevažne v uliciach Berlína v roku 1933. Teda presne v období vzostupu Hitlerovej moci. Sú pokryté roky 33-40. Teda až do smrti Williama vo februári 1940 na zápal pľúc. Kniha sa potom okrajovo venuje veciam, už prevažne z pohľadu jeho dcéry Marty, ktorá zomiera v Prahe roku 1990.
V rámci príbehu si prejdete osobnými stretnutiami s Hitlerom, Hermann Goering. Budete priamymi svedkami pogromov na židov a bytie Američanov. Detailné vylíčenia procesu s komunistami za vypálenie Reichstagu ako ja noci dlhých nožov či domnelého puču, ktorý Hitlerovi pomohol. Doslova dva dni pred smrťou prezidenta Hindengurga. Williamova dcéra Marta a jej pletky s vysokými dôstojníkmi Wermachtu a SS. Nakoniec aj veľvyslancom ešte stále oficiálne neuznaného Sovietskeho Zväzu a jej následný výlet do jeho útrob.
Toto je moja druhá skúsenosť s tvorbou Erika Larsona. Prvou bola kniha Hrdina a hriešnik, ktorá sa venuje prvému roku Winstona Churchilla v úrade premiera. Tým, že obdobie 2. svetovej vojny je moje obľúbené. Bola toto jasná voľba od začiatku. Zaujímalo ma zákulisie z Nemecku v týchto rokoch.
Celkovo dávam 4 hviezdičky. Prečo nie 5 je, že som nenarazil na slovenský preklad. Takže to nie je vyslovene problém knihy. Ak vás zaujíma biečo z vnútornej politiky Nemecka z roku 1933 choďte do toho.
Ariadna od Jennifer Saint ma prekvapila prepracovaným príbehom pomerne vedľajšej postavy zo sveta gréckej mytológie. Héra preto vo mne vyvolávala určité očakávania, najmä pre možnosť nahliadnuť priamo do epicentra Olympu.
Dej sleduje chronologický prierez dôležitými okamihmi spojenými s touto gréckou bohyňou. Na rozdiel od Ariadny, ktorá sa sústreďovala na jednu či dve kľúčové udalosti, tu autorka ponúka skôr prierez celým obdobím vlády Olympanov.
Héra je v knihe vykreslená ako kráľovná Olympanov, ktorá však svoj titul má iba „na papieri“. Autorka tak ukazuje bohyňu ako pomerne zraniteľnú a bezmocnú postavu, ktorá len ťažko dokáže čeliť jednotlivým prekážkam. Hoci sa pravdepodobne drží dochovaných mýtov o Hére, jej príbeh začne v určitom momente pôsobiť obyčajne. Práve istá pompéznosť mi v tejto knihe chýbala pritom v Ariadne bola zachytená veľmi pôsobivo.
Dej sa na môj vkus miestami vlečie a pôsobí cyklicky Héra a jej vzbura číslo jeden, dva, tri… Náznak výraznejšieho posunu prichádza až v samotnom závere. Práve ten podľa mňa toto dielo zachraňuje a (aspoň mne) ponúka odpoveď na otázku: „Čo sa stalo s gréckymi bohmi po skončení ich zlatej éry?“
Po tejto knihe som siahol na zaklade Martinus kniznej vyzvy. Rozhodol som sa to precitat pred pozretim filmu a musim povedat ze to rozhodne stalo za to. Vyborna kniha.
Štvrté krídlo je jazda na horskej dráhe, ktorá vás nenechá vydýchnuť. Je to povinné čítanie pre každého, kto miluje drakov, silné emócie a príbehy, kde ide o všetko. Ak ste ju ešte nečítali, pripravte sa na to, že po dočítaní už nebudete rovnakí.
Moje hodnotenie: (a ešte pol hviezdičky za Tairna!)
Pomerne priamočiary príbeh, ktorý mystifikuje kde sa len dá. To je do značnej miery aj jeho slabina aj jeho silná stránka. Silná stránka je v tom, že všetky tie prapodivné udalosti nemá autor potrebu vysvetľovať. Necháva sa unášať nejednoznačnosťou, tajomnom a tým, čo si za dané tiene doložíte vy. V tom tkvie silá príbehu a zároveň prináša vďaka tomu výrazne uspokojivé finále. Slabina je to v tom, že autor ( ako sám otvorene priznáva) sa daným textom snaží vysporiadať so smrťou otca. A to isté robí aj hlavná hrdinka Albra. K tejto téme a bolesti sa vráti niekoľkokrát a keďže jedna rovina príbehu hrala s divákom tajomnú hru, táto osobnostná rovina je priamočiara a bez prekvapení. Našťastie to nie je uťahané alebo nudné, ale ak by sme dokonca nevedeli s čím sa to vlastne Albra snaží vysporiadať vnímali by sme možno príbeh silnejšie. Ale chápem prečo sa išlo touto cestou, takže autorské rozhodnutie akceptujem. Inak sa jedná o milú jednohubku, ktorá ukazuje to v čom je Ivan Kučera najsilnejší. Jeho vykreslenie prostredia a tajomna je na jedničku. A prepojenie s jeho predchádzajúcou tvorbou poteší.
