Výchova Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Ryšavá knihomoľka milujúca fantasy, ktorá ale nepohrdne žiadnou skvelou knihou.
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje čtenářské kolekce
Moje aktivity
Ej do rici veverici, toto bolo čítaníčko! Autor nás berie tuto kúsok za hranice na Ukrajinu, kde sa sčista jasna, alebo vlastne ani nie zrovna takto, objavuje mŕtvola.
Neviem či existuje typická mŕtvola, no táto je rozhodne atypická. A okolo nej je, podotýkam v interiéri, atypicky hlina a soľ. Ak si myslíte, že asi z hliny vyliezali mravčeky, tak to dotyčný vyriešil soľou ako to riešili naše staré matere, pohodlne sa usaďte a nechajte si tento nezmysel vytĺcť z hlavy.
Veľmi musím pochváliť postavu Chmeľnyckého, upindaný príjemný ujo policajt oddaný svojmu remeslu, ktorý by mohol byť majster overthinkovania, lebo mu kolieska v hlave šrotujú nonstop, a ja dodávam, že vďakabohu, lebo síce na určitých miestach príbeh zvoľnil tempo ale potom ľudia moji, tak to bylo něco že fakt něco a ešte trošku navyše!
S pribúdajúcimi stranami pribúdajú aj otázky vo vašej hlave, a okrem tých otázok vám v hlave šrotuje aj "Kto ananás obýva na morskom dne? Spongebob áno on!" a ak sa teraz chcete ku všetkým tým otázkam čo máte navyše aj opýtať, či mi komplet kvapká na karbid, tak áno, preto som si zakladala bookstagram, ale nie sme tu kvôli tomuto priznaniu.
Sme tu kvôli pár mŕtvym ľuďom a Súdu matky hliny, a nemyslím ten súd hliny, ktoré zažilo moje oblečenie pri fotení fotiek k tejto recenzii, takže áno, zletela som z kopčeka.. ale kniha je v poriadku, nebojte sa!
Pomaly sa dostávame k poslednej tretine knihy kde som si veľmi želala, aby to, čo som prečítala bola úplná fikcia z autorovej hlavy, no žiaľ, kto má niečo načítané z obdobia Černobyľu a KGB tak vie, že to až taká fikcia nie je... a ako matku ma to aj zabolelo, aj nasralo, čo si budeme. O to viac som chcela kopnúť do rici tuto kapitána (nie toho nášho slovenského, tento si robí svoju robotu, nebozkáva výložky), aby nie že hneď, ale že HNeď našiel vinníka...
Prezradím vám, že v závere ho našiel a teda.. neviem sa na túto postavu hnevať. Dokonca ju viem pochopiť.
Hnevať sa budem na vás, ak túto knižku obídete.
"Ľahšia cesta neexistuje. Len si musíme vybrať, ktorej strate dáme prednosť."
Pri tejto knihe som sa dorevala viac než v pôrodnici, keď som prvýkrát uvidela svojho syna vo svojom náručí, a to už je fakt čo povedať.
Mňa zaujala svojím vizuálom a netajím sa tým, obálka je naozaj nádherná. Absolútne som ale nečakal takúto nálož emócií.
Lilian nemá rodinu, ale má Ryana. Toho Ryana, ktorý ušiel s mamou uprostred noci pred otcom alkoholikom. Ryana, ktorý je nežný, citlivý maliar, ktorý ju miluje. Toho Ryana, ktorému môže priznať všetko, aj to, že má syna, ktorému dala šancu na lepší život. Presne pri tomto priznaní som sa rozbila prvýkrát. Láska k môjmu synovi je tá najsilnejšia zo všetkých a nedokážem si to predstaviť..Lilan dostáva druhú šancu v podobe Geogette, familárne nazývanej Jet. Dieťa by malo priniesť do rodiny lásku, pokoj a zvláštnu súdržnosť, ktorú nemožno vysvetliť. Čo ak to tak ale nie je? Kto a kde urobil chybu?
"Vtedy som to nevidela - ako môže potreba zraňovať. Ako sa môže stať zápalnou zmesou."
Ak je pravda, že alkohol je metla ľudstva, Ryan je zametač milénia.
Úprimne? Chcela by som zažiť takú lásku, akú cítila Lilian k Ryanovi. Keď sa muž, ktorého miluješ mení na agresívneho alkoholika, ty a tvoje dieťa odídete. Ale kde zostane tvoje srdce? Pri ňom. Pretože ho vidí takého, aký vo svojej podstate je, nie ako trosku, čo sa z neho stala. A malá Jet chápe viac než si dospelí myslia, pretože deti vždy chápu viac.
Jej najlepšiemu kamarátovi Kendimu zostali po otcovi len fotky, ale jeho mama mu dáva všetko, tak ako Lilian Jet. Viete, nie je jednoduché zastávať funkciu oboch rodičov. Stále sa snažíte, aby tomu malému, neskôr väčšiemu, predpubertálnemu a trochu ufrfľanému pokladu nič nechýbalo. Kúpite mu fotoaparát, adoptujete si psa. S výchovou vám pomáha starká Nana. A sem tam, vo svetlých chvíľach sa zjaví aj pán zametač, ale to prázdno v hrudi nezaplnia žiadne darčeky a ani občasné návštevy otca.
A život nie je spravodlivý. Na chvíľku vám dá pocit, že všetko bude v poriadku, a potom začne brať. Myslela som si, že keď som neplakala do polovice knihy, už plakať nebudem. Keď sa Jet vyjadrila k strate tak, ako sa vyjadrila, moje vnútro sa rozbilo na milión kusov.
Keď sa pokúsila odstrihnúť zo života svojho najlepšieho priateľa, chcela som ju len silno objať a držať. Je to zvláštny paradox, že život berie tých najlepších ako prvých a tí, ktorí by nám nechýbali, tu napriek všetkému zostávajú. Keď je tvoj život spleťou chaosu, vesmír ti prihodí ďalší, a ak som si myslela že už je to na Jet naozaj príliš, autorka bola opačného názoru a ešte jej prihodila.
Nikdy som žiadnej postave nepriala tak veľmi otvoriť si srdce a nájsť lásku, ako práve Jet. Všetko sa deje pre niečo a niekedy sa dvaja ľudia, ktorí sú pre seba stvorení, stretnú v nesprávny čas. Ktorý čas je ale ten správny pre lásku? Podľa mňa každý jeden, pretože keď obe strany dostatočne chcú, nič ich nezastaví...
Možno so mnou nebudete súhlasiť, ale každý si zaslúži druhú šancu.
Ryan, bol si prvotriedny pako, čo zvysoka dlabal na rodinu a miesto objímania svojej dcéry si objímal fľašu. Rodičovstvo nie je prechádzka ružovou záhradou, a áno, zistíš to až keď sa rodičom staneš, a súdila som ťa preto celú knihu. V závere som ťa tak nejako zvláštne pochopila. A síce som ti takmer celú knihu priala fajný chilli burger bez možnosti zapitia colou, nakoniec si si u mňa urobil očko.
Ja viem, že teraz idú skôr romantasy, fantasy, darkromance a neviem ešte aké iné žánre, ale ak by ste si tento rok mali prečítať už len jednu jedinú knihu, dajte šancu tejto.
Príbeh o tom, že stačí málo, aby sa najlepší priatelia rozkmotrili a sused začal vraždiť suseda. O tom, že keď vypukli boje medzi Hutuami a Tutsiami, nikto neriešil, či ste muž, žena, dieťa. Ak stojíte "na opačnom brehu", skrátka si zaslúžite mačetou do hlavy. Alebo niečo oveľa, oveľa horšie...Táto kniha mi ako matke zlomila srdce hneď niekoľkokrát. Milan má rwandskú matku, o ktorej minulosti nič nevie, pretože žijú vo Francúzsku, čo je od Rwandy poriadne ďaleko. Avšak nie tak ďaleko, aby sa raz na ich prahu neobjavil malý Claude, vyziabnutý chlapec s poriadnou ranou na hlave. Takže pomaly, ale isto sa Rwanda dostáva Milanovi nielen do života, ale hlavne do srdca. Milanov život by sme mohli rozdeliť na "pred Claudom" a "po Claudovi" a tieto dva životy sú diametrálne rozdielne. Keď sa dostane so svojou matkou, stále plnou tajomstiev, do jej rodnej krajiny, zisťuje, že je jedno, ako ďaleko od týchto masakrov bol. Nikdy nebol celkom mimo nich ...A síce matka stále zaryto mlčí a všetci jej známi sa tvária "ja nič, ja muzikant, nech ti sama povie", Milan sa nedáva odradiť a rozhodne sa študovať právo. A ako svoju záverečnú prácu si vyberie práve Rwandu a súdne procesy gacaca, ktoré mali slúžiť ako vyrovnanie po genocíde z roku 1994 (nie tak dávno, však moji zlatí? Stále budem tvrdiť, že pokoj a sloboda nie sú samozrejmosťou).Myslela som si, že knihu zhltnem na jeden nášup, pretože je útla. Nezhltla som ju na jeden nášup, pretože rozprávanie ľudí, ktorí toto obdobie prežili, mi opakovane vháňalo slzy do očí, nestíhala som žmurkať, aby som ich zahnala, a po pár stranách som sa nimi dusila.
A keď už som si myslela, že ten emočný masaker je za mnou, nastúpila úžasná, silná Stella a jej rozprávanie o Rosalie, prababičke, ktorá sa dožila cez sto rokov a zažila ako dobré, tak zlé časy, popravde asi viac tie zlé. Ako ma bolela celá kniha, tak toto rozprávanie ma bolelo úplne najviac.A poplakala som si aj v závere, pretože som celú knihu chcela na Milanovu matku nahulákať, že sa správa absolútne odporne voči vlastnému synovi a že je fajn mať múry, ale preboha, nemajú ťa chrániť pred vlastným deckom.Potom som pochopila. Všetko a ešte oveľa viac.Jakaranda je ťažké čítanie. Budete sa hnevať, budete zatínať päste, krútiť hlavou či potláčať slzy (premôžu vás, nesnažte sa). Budete chcieť objať Milana, povedať Claudovi, že je milovaný, povedať Stelle, že je v poriadku cítiť bolesť za niečím, čo bolo roky súčasťou jej života. Budete chcieť sedieť s Rosalie v izbe a nahrávať si jej nekonečné spomienky na kazety.A rozhodne patrí k príbehom, kde knihu síce po prečítaní odložíte do police, ale postavy s vami ešte chvíľu zostanú a pripomenú sa vám, keď to budete najmenej čakať.
Viete si predstaviť, že si len tak lažkátea necháte sa zmraziť,lebo ste sa rozhodli, že teda chcete skúsiť zistiť, aký bude svet o niekoľko desaťročí?Ja si to predstavujem niekoľkokrát do dňa, a podľa mňa aj ostatné matky, ktoré už nebaví na otázky "prečo" odpovedať "lebo som to povedala". Len tak sa zobudiť a zistiť že puberta vašich detí je preč, och bože, to je sen...
V každom prípade, Celeste mala na tento "pokus omyl experiment" trošku iné dôvody.
Prebúdza sa o niekoľko rokov, mierne dezorientovaná, nevediac, čo a prečo sa udialo (takže áno, ako niektorí z nás za mladi po diskotéke). Musí si zvykať na svet, ktorý sa celkom zmenil. Muži a ženy žijú oddelene, technický pokrok je ďalej, než sa kedy dostane náš štát pri tomto vedení, a Celeste si musí zvykať na špeciálne vznášadlá, neuroetické indikátory a humanoidov - ľudia, humanoid môže vyzerať, akokoľvek si len budete priať. Viete, koľko Momoov by mohlo behať po svete? Chcem svoj indikátor! Ale rozhodne nechcem svet, do ktorého sa Celeste prebudila.
Mimochodom, otázočka do pléna, lebo neprišli ste sem predsa len tak bezducho čítať nejaké moje kecy - keby ste mali možnosť začať v inom svete "s čistým štítom" - chceli by ste nazad svoje spomienky?
Asi sa pýtate, čo sa stalo s Liamom, však? Ja by som sa skôr zaujímala, čo sa stalo s mačkou, no, poteším vás.
Mačka aj Liam stále žijú, a Liam vyšľachtil krásne karmínové hortenzie pre Celeste.
Poviete si, aké krásne, konečne im je priate, budú žiť spolu, romantika. Ehm, preplesk kvetináčom hortenzií po druhé!
Zabudli ste na Xavriela, čo neviem ako sa dá, lebo ten chlap, ach do riti (to je povzdych, nie pozvanie ani odkaz na dej z knižky).Nielen žedobre vyzerá, ale chová havrany, no ktorá žena by nechcela chlapa s viacerými nebezpečnými vtákmi (toto nemal byť dvojzmysel, ale asi bude)?
A tak, ako sú vzťahy napäté medzi Aurethiou a Draveonom, tak sú napäté vzťahy aj medzi Celeste a Xavrielom.Chalan to chce hrať na hrdinu, buď dobré dievča a budeš môcť hento, toto, tamto.Ako by bolo vám, keby ste sa museli prispôsobiť v novom svete novým okolnostiam, a ešte aj strácali tých, v ktorých ste mali oporu?
Celá táto druhá časť a ten korunovaný chlap z budúcnosti mi v pravidelných intervaloch dvíhali dekel. Je táto časť dark? No to by som teda povedala! Je táto časť spicy? Svetielka moje, prvá časť bola len lubricanthom, toto je tá skutočná ye-ba-tchka.Bože, koľko som ja minula vreckoviek pri tejto druhej časti, a ak by ste sa chceli opýtať - áno, strašne som plakala.
Táto časť je totiž plná strát, zmarených nádejí, zapálených plameňov sviečok, ktoré sú uhasené skôr, ako sa vôbec mohli rozhorieť.
Ja som prečítala kníh o láske už zopár stovák. Ale skutočná, tá ozajstná pravá láska v jej mnohých podobách nikde nebola opísaná krajšie, ako je práve v tejto knihe. O čom vlastne je? O trhaní srdca na kúsky, o dúfaní, o nádeji? O viere, že raz to bude presne také, aké si celým vnútrom prajeme? Áno. A tiež o tom, že keď tá pravá láska príde, je jedno, ako veľmi presviedčame samých seba, že to prejde. Je jedno, ako veľmi chceme tento cit z nášho srdca poslať na dlhú cestu do nenávratna. Niekedy je fajn, že napriek všetkému láska zostáva a čaká na svoju príležitosť.
Je tu niekto, kto na konci tejto knihy neplakal? Tých 500 strán padlo, ani neviem ako, a nie je to tým že som príbeh už poznala.Je to tým, že Monike je absolútne jedno, že ľudia musia jesť, spať, chodiť na záchod či do roboty, Monika proste zadelí takúto dystopickú petelicu a ty seď na zadku a ignoruj telesné aj iné potreby, lebo veď hádam nenecháš Celeste a Xavrielačakať!
Že Monika svoje ženské postavy v knihách trénuje tak, aby zvládli aj nezvládnuteľné, na to som si už tak prirodzene zvykla. Ale Celeste, ach bože.
Malé dievčatko, ktoré chcelo len kúsok lásky, a čoho sa jej dostalo? Nebudem vám tu hádzať spojlery, ale napíšem len toľko, že takým ako jej ujo prajem na orgán pásový opar a odseknuté ruky.
Každý potrebuje v živote v temnote aj kúsok dúhy, a pre Celeste to bola práve Rosie. Tu musím vyzdvihnúť, ako krásne Monika dáva dôraz na to, že nemusíte byť pokrvná rodina na to, aby ste si vytvorili krásne, silné puto. Prajem každému dieťaťu aby sa mu dostalo toľkoto podpory!
Aké nádherné, Celeste bude konečne šťastná, poviete si.
Haha, plesk vám s kvetináčom plným hortenzií, vy naivné svetielka!
Húsenková dráha emócií pokračuje. Žiadne šťastie nemôže trvať príliš dlho.
Najprv veríš tomu nesprávnemu, a keď príde ten osudový, pri ktorom ti v hlave vybuchuje ohňostroj lásky a v srdci vyhráva sláčikové kvarteto odrhovačky plné vyznaní lásky... Celeste dostáva najväčšiu ranu.
Hovorí sa, že nič, čo sa v živote stane, nie je tak celkom náhoda.
Svet, v ktorom Celeste žije, je k ženám stále menej priateľský. Ak nechceš mať deti dobrovoľne, budeš ich mať nasilu.
Mala som zimomriavky, keď som túto dystópiu čítala. Ale položme si otázku, je to naozaj dystópia? Skúste sa pozrieť okolo seba. Vidíte čo sa deje? Prečítajte si prvý diel Hortenzií. Desivé, však?
Nechcela by som byť na mieste Celeste, aj keď stretnúť len tak na ulici nahého fešáka, no, ruku na to rozbúchané srdce, ženy, ktorá z vás by ho poslala obliecť sa? Myslela som si... A čo ak by ste sa pozreli do tváre tohto neznámeho naháča a uvedomili si, že sa dívate do známej tváre? Avšak, táto na pohľad známa tvár prichádza z budúcnosti...
Monika nám desivo ukazuje tvár sveta, ktorý nemusí byť až takým výplodom fantázie, ako by sme si možno mysleli a želali.
Napätie v príbehu rastie každou jednou kapitolou a vy ani neviete, aké máte šťastie, že nemusíte čakať na ďalšiu kapitolu, ale môžete čítať vkuse! Vďaka betareadingu oboch dielov som prešla na krátke nechty a začala som sledovať akcie na horkú čokoládu, lebo veď čo iné si dáš na nervy keď je v príbehu zvrat všetkých zvratov, kapitola končí a ďalšiu nemáš?
Priznám sa, že sa neviem rozhodnúť, či ma viac boleli kapitoly z minulosti našej hlavnej hrdinky, alebo z jej prítomnosti.
Čítanie kníh neodporúčam ľuďom s arytmiou srdca, ktorí nie sú medikovaní, lebo zlatí moji, no našupu vás odvezú nohami napred!
Takže veľa kvalitnej čokolády, uistiť sa, že lieky na tlak a na srdce doma máte, a šupito presto čítať!
"Ani kráľovná nemôže vládnuť sama."
Keďže tentokrát neviem, ako začať recenziu, začnem otázkou - A TOTO DOR*TI ČO BOLO?!
Na Seba Maxwella som sa mimoriadne tešila, pretože v ňom skrátka vidím viac než peknú tváričku, eňo ňuňo vymakané paprče a piercing v..no, veď si prečítajte.
A Claire? Tak tá by mohla mať osobnú hymnu pesničku Komplikovaná od Polemicu, ale zas aby som ju neurazila, je to hymna všetkých žien.
Claudi sa s tým nepára a od začiatku nám šupne akciu, aby sme ani nepomysleli na riad, čo treba umyť a opraté veci, čo treba vyvesiť. Keď nie je zodpovedná Claire, prečo by sme mali byť my, nie?
Čo si budeme, táto nebezpečná madam bola vždy opradená tajomstvami, a čím viac spoznávam jej rodinu, tým viac tomu úplne dokonalo rozumiem.
A asi tušíte, že keď to chúďa pred sebou musí tlačiť vlečku hnoja (metafora), jej maxwellovské rozptýlenie prestáva byť len rozptýlením, lebo veď vo dvojici sa aj tie vlečky tlačia ľahšie. Vlečky, ktoré by nemusela tlačiť, keby nebola Midaarová.
Neubránila som sa konšpiračným teóriám a dúfaniu v happyend. Kapitoly nielen z pohľadu Claire, ale aj z pohľadu Seba mi to vôbec neuľahčovali. A keď už som si povedala že okej, idem teda na tú domácnosť, lebo veď už jednu celú kapitolu bol pokoj...bum.
Nastal taký zvrat, že mi sánka spadla na podlahu. Netušila som, že si viem vyhodiť hubu z pántov, ale viem. A tuším viem aj prestať dýchať, žmurkať, dokonca som na chvíľu onemela a to tu dámy a páni ešte nebolo... Vážne, tá kapitola tridsaťtri... wat de fuk?
Ak som si myslela že kniha bola nabitá akciou, tak táto kapitola poslala tie predošlé handry fajčiť a presne takto nejako si ja predstavujem gradáciu deja, hubenku som stále nedokázala zavrieť. Že Claudi je pani spisovateľka, to už sme zistili pri predošlých dvoch knihách ale toto čo bolo?
Seriózne, keby som nevedela, že Venupress sa stará o kvalitnú literatúru z domácej scény, myslela by som si, že čítam zahraničnú autorku. Toľko k tomu, že slovenskí autori a autorky nevedia písať, hej? Dovolím si tvrdiť, že čítam dosť veľa kníh, ale takto naservírovaný mix pocitov som ešte nikdy nedostala.
Očko mi trošku šklbalo pri jednej scéne pre dospelých, ale ja mám extrémnu averziu voči tomuto konkrétnemu slovníku, za to Claudi nemôže.
A čo sa týka záveru, ja si nedokážem predstaviť iný. Čo si ale dokážem predstaviť je veľká polica na knihy plná diel od tejto výnimočnej autorky.
Keď ti o tretej príde kniha a o pol piatej píšeš recenziu, to o niečom svedčí, že?
Ivka, som nasratá! Aj keď za to nemôžeš, teda, tak trochu môžeš, ty si nám ten príbeh priniesla, no...
Kto z nás ešte nikdy nebol na zoznamke, ruka hore.
Tiež ste zažili také to rande, kde ste nechápali, ako ten charizmatický človek sediaci oproti vám môže byť stále nezadaný? Veď má dobrú prácu, bývanie, stará sa nielen o seba ale aj o kocúra, no čo viac od muža chceme, že?
Agáta je normálna žena s normálnymi túžbami. A Karl bol predsa pre ňu určite stvorený! Jedine žeby nie...
Vždy sa prvé problémy ukážu pri spoločnom fungovaní v jednom priestore. Ale veď bez problémov to nejde, nie? Stále máme kamošky, čo nás povzbudia.
Strata blízkeho bolí, či už človeka alebo zvieratka. Je normálne, že telo zareaguje stresom, že na sebe pozorujeme nejaké tie zvláštne prejavy, nie? Možno áno... Ale nie v takejto miere! A keď už začneš strácať dlhoročné kamarátky moja pekná, to, čo bije ako splašené nie je tvoje zamilované srdiečko...
Pre mňa ťažké čítanie, veľmi ťažké.. zažili ste si život s manipulátorom? Ak nie, nemáte právo Agátu súdiť. Ak áno, tiež na to nemáte právo, každý chce byť predsa iba šťastný...no akú cenu ste ochotní by zaplatiť za vaše šťastie?
Doriti.
Boli momenty kedy som nechcela čítať ďalej, ale vlastne som aj chcela, lebo som potrebovala happyend. Nie preto, aby som si odfajkla s kľudom a pohodou prečítanú knihu, ale preto, že som potrebovala vedieť, že ona je v poriadku. Ona, Agáta. Tá svoja, možno nedokonalá, ale stále Agáta. Žiadna Freya. Chcem si dať vyrobiť odliatok tejto bohyne a narvať ho knižnému Karlovi do riti. Aj keď on asi nebude mentálne v poriadku, je mi to jedno, tu mám nulový spolusúcit.
Po dočítaní knihy som si prečítala list. Vtedy mi všetko naplno došlo a našupu ma zvalcovali emócie.
Prosím vás, prečítajte si knihu..aj s listom. Majte oči otvorené, lebo neviete, čo sa môže stať vám či vašim blízkym.
A celou svojou dušou verím, že každá Agáta nájde v sebe tú silu, ktorú našla táto...
Ach, Sarvenaz, prajem si, aby boli všetky ženy tak odvážne, ako si bola ty ...
Viete si predstaviť, že žijete život v krajine, kde je žena menej ako nič? V krajine, kde za ňu rozhodne otec, kedy sa vydá a koho si vezme. V krajine, kde pravidlá určujú muži a ženy sa skrátka podriaďujú, dobrovoľne či nasilu...
Nečudujem sa, že Sarvenaz našla v sebe silu a začala nový život vo Švajčiarsku...
Život ďaleko od rodnej vlasti, kde sa však otec všemožne snaží získať možnosť ovládať ju na diaľku a vzbudiť v nej výčitky...
Život, v ktorom síce nemá na ružiach ustlané, život, v ktorom maká ako fretka... A tento život jej pod nohy hodí sexi hasiča, ktorý vlastne hasič ani nie je...
A tak sa z nenápadnej, sivej myšky vďaka pseudohasičovi stáva tvár známych značiek, a vy máte možnosť nahliadnuť "za oponu" modelingu a uvedomiť si, že to nie sú automaticky milióny eur vyplatené za jeden úsmev...
Hovorí sa, že nič nie je náhoda. Koľkokrát vlastne musí Kevin Sarvenaz pomôcť, aby si sama v sebe priznala, čo cíti?
Kiežby mal každý toľko šťastia, koľko táto žena. Chcem viac nesebeckých Kevinov do tohto sveta, viac splnených prianí aj bez džinov ako od Disneyho. A chcem, aby títo Kevinovia vedeli, že sú dôležití a že na nich záleží. Aj keď akýkoľvek úspech nemusí automaticky znamenať dokonalé šťastie... verím, že Sarvenaz s Kevinom to svoje prežili.
Tento príbeh vo mne zanechal extrémnu zmes pocitov, od radosti cez miernu nasratosť až po ľútosť, lebo...
Lebo si prečítajte a budete vedieť.
Milujem Andrejkin štýl písania, je taký svoj, že by som ho spoznala kdekoľvek.
A ďakujem Andrejka za možnosť si knižku prečítať ešte skôr než uzrie svetlo sveta.
Milujem prepojenie príbehu s hudobnými vložkami, a tá Háfizova poézia, čože?! Odpálilo mi dekel. Ľudia vážne, ten úžasný jazyk si musíte vypočuť, takže pri čítaní neopovážte preskakovať QR kódy!
Hneď na úvod, na knihy tohto typu sa píšu recenzie fakt ťažko, pretože si z nej každý vezme niečo iné. Je to tým, že každý si v nej potrebuje nájsť niečo iné, a ja som si to svoje našla.Táto kniha nám dáva úplne nový pohľad na lásku, ale nielen tú partnerskú, aj keď je to najčastejšia forma a je jej venovaná značná časť knihy. Nechcem spojlerovať, ale nekonečne ma potešilo že je ešte niekto, kto si myslí, že to, že protiklady sa priťahujú nie je až taká pravda, ako nám bolo stáročia otĺkané o hlavu.
Aby ste si nemysleli, že budete v rukách držať štyristo strán čisto nudného textu, Bruno si pripravil pre čitateľov testíky a rôzne príjemné cvičenia, ktoré síce môžete preskočiť, ale nerobte to.Dozviete sa o sebe veľa zaujímavého, a vlastne, nielen o sebe, ale aj o okolí, pretože si často poviete "bože, toto ako on alebo ona", "hej, takýto vzťah mám v okolí", "do rici veverici, veď toto je celé o mne".
Priznám sa že osobne ma najviac zaujímala kapitola o nevere. Na jednej strane som sa nedozvedela nič nové, ale na strane druhej, Bruno nám ukazuje nový uhol pohľadu na vec, a teda je možné naďalej fungovať s niekým, kto vás podviedol. Ak máte dostatočne silný vzťah, naďalej mu môžete ráno rozklepkávať vajíčka na praženicu a nie je nevyhnutné mu rozklepkať hlavu lopatou (alebo iné vajíčka lopatou, no).
A veľmi krásne je tu vysvetlený aj vzťah rodičia - deti. Ak už nie celú knihu, tak minimálne túto kapitolu by som odporučila každému jednému. Bruno v nej napísal nádherný list svojej dcérke, a to ma donútilo zamyslieť sa, či niekedy niektorý z mojich rodičov napísal list mne. No, otec mi na volant lepil papieriky "spojka - brzda - plyn" a mama zvykla nechávať"nakŕm mačku" lístočky, tak ja neviem, či sa to počíta. Ale po prečítaní knižky sa aj na tieto mini gestá pozerám inak, a celkovo to síce ešte bude chcieť čas, kým túto kapitolu úplne spracujem.Čo ale viem určite povedať hneď, že toto nie je obyčajná nudná klasická motivačná literatúra, ktorú zaklapnete a nedá vám nič. Túto knihu si nejaký čas ponesiete v sebe. Budete sa na veľmi veľa vecí pozerať inak, než ste sa pozerali doteraz. V rodine, v partnerstve, v priateľstve. Budete sa inak pozerať na seba, možno si zrazu uvedomíte, čo chcete, a možno to vôbec nebude zrazu. A to je v poriadku, lebo veľké zmeny vyžadujú čas. A vaše police vyžadujú Láskológiu.
Dá sa napísať recenzia na tento kontroverzný hororový počin nekontroverzne? No, to dnes nezistíme.
Lukáš a Rado zostavili zbierku, ktorá vás vezme tam, kam sa nikto iný neodváži. To si prečítate aj na obálke, a obálka veru neklame.
Vďaka poviedke od Kiky Ježovičovej si veľmi dobre rozmyslíte, či ešte niekedy pôjdete na nejakú besedu.
Ivan Kučera vás presvedčí o tom, že keď ide na výlet skupina žien, nemôže to dopadnúť inak než katastrofou, v tomto prípade masakrálnou.
Sám majster vo svojom fachu Rado vám predvedie, čo všetko môže spôsobiť panická porucha, Kika Slabáková vám rýchlo, stručne a jasne vysvetlí, že keď zabijete les, tak si po vás príde (po tejto poviedke ja nezabijem už ani muchu, dpč).
Michal Jedinák mi dokázal na pár stranách obrátiť žalúdok kompletne naruby,
Lenona prevzala štafetu po Michalovi. Spomínala som, že som chcela pri čítaní týchto poviedok obedovať špagety? Nakoniec som upustila aj od suchého rožka, a ako sa ukázalo, urobila som dobre.
Tóno nás vezme do pralesa, a nie, nebude to romantická prechádzka a nebudeme zachraňovať opičky.
Lukáš sa zasa postará o to, že si na portáli profesia dáte odfiltrovať ponuky do výroby na trojzmenku, lebo existuje firma, kde sa dejú ešte väčšie záhady než v slovenskom parlamente.
Peťo Gajdošík nás zasvätí do tajuplného zberateľstva (ešte stále cítim formaldehyd), Zuzka nám zasa krásne ukáže, že ženy sú pomstychtivé zvrátené mrchy.
Kufor mi však skutočne zdvihla až poviedka Majky Hanuskovej, a myslím že tento grcací poviedkový masterpiece z hlavy už v živote nedostanem, takže good job Majka.
A Honza Vojtíšek vám v závere tejto antológie prezradí, aká vysoká môže byť cena za rozkoš.
Považujem za nutné dodať, že kniha naozaj, ale naozaj nie je pre slabé povahy a naozaj, ale naozaj zvážte, či si ju prečítate.
Ak si myslíte, že Darkromance výcvik vám stačí, musím vás sklamať. Táto antológia odpálila hranice do vzdialených čiernych dier a varovanie na začiatku knižky nie je len tak for fun.
