Čtenářské
profily
Založ si u nás profil
Chcete mít pohromadě všechny své recenze? Pochlubit se knihami, které jste četli a podělit se o svůj názor na ně? Vytvořte si u nás veřejný profil.
Založit si profilPrečítal som už viac kníh zameraných na rozvoj vzťahov, sebapoznanie a budovanie vlastnej hodnoty. Táto sa mi páčila najviac. Na rozdiel od mnohých titulov, ktoré majú hierarchizovanú štruktúru a pripomínajú učebnice, je táto iná. Je napísaná formou osobného rozhovoru, ktorý plynie úplne prirodzene. Navyše nepoužíva technický jazyk a ak je použitý odbornejší termín, je vysvetlený hneď na mieste tak, aby nenarušil plynulý tok rozhovoru. Kniha je rozdelená na viacero ucelených tém, ktoré sa dajú čítať aj samostatne. Zároveň sú témy usporiadané logicky a prirodzene; postupne sa prehlbujú a nadväzujú na seba. Pri čítaní knihy sa mi mnohé z vlastného prežívania vyjasnilo. A zároveň viem, že sa ku knihe budem vracať. Rád si do kníh píšem a zvýrazňujem zaujímavé myšlienky. Ale do tejto som čarbať vôbec nemusel. Otázky vytlačené hrubým písmom a výber nosných myšlienok na celofarebných stranách, ktorými je kniha popretkávaná, mi takmer plne nahradili môj spôsob práce s textom. Vrelo odporúčam!
Príbeh je dynamický, svieži a veľmi dobre sa číta. Je písaný takmer denníkovým štýlom a zachytáva jedno leto strávené pri jazere. Práve tá atmosféra chatky pri jazere a horúceho leta sa mi na celej knihe páčila najviac. Tá letná pohoda, jazero, príroda a život na chate mali svoje čaro a pokojne by som si tam vedela predstaviť stráviť leto. V príbehu sa navyše nachádza aj niekoľko krásnych myšlienok.
S hlavnými postavami som však mala problém. Alice ma vytáčala od začiatku až do konca. Je posadnutá perfekcionizmom, v živote si už prešla mnohým a práve preto som od nej čakala oveľa viac. O to viac ma prekvapovalo ako naivne sa správala. A jej neustále doliezanie za Charliem? To už radšej ani nekomentujem. Charlie je presne ten typ hlavného hrdinu, pri ktorom sa mnohým dievčatám podlamujú kolená. Príťažlivý, sebavedomý a samozrejme aj sukničkár. Jedinou postavou, ktorú som si naozaj obľúbila bola Nan.
Do knihy som išla s očakávaním romantickej oddychovky v krásnom prostredí pri jazere. Lenže približne polovica knihy sa pre mňa niesla skôr v duchu erotického románu. Celá romantická linka mi miestami pripadala postavená najmä na telesnej príťažlivosti. Zo začiatku sa mi chémia medzi hlavnými postavami dokonca páčila, ale postupne mi ich vzťah začal pripadať menej prirodzený. Škoda, že im to stačilo, hoci sa autorka v závere snažila vniesť do ich vzťahu aj väčšiu hĺbku. Za mňa však prišla trochu neskoro. A potom prišiel záver… Ten bol pre mňa neuveriteľný. Autorka síce postupne všetko vysvetlila a snažila sa jednotlivé udalosti pospájať, ale napriek tomu som jej úplne neuverila.
Napriek všetkým výhradám som si návrat do Barry’s Bay užila. Atmosféra leta pri jazere bola krásna a práve tá ma držala v čítaní aj v momentoch, keď ma postavy privádzali do šialenstva. Bola som zvedavá ako dopadli Sam a Percy a zároveň ma potešilo, že sme napokon mohli spoznať aj Charlieho lepšiu stránku. Pretože pod všetkým tým sukničkárstvom sa predsa len ukrýva dobrák. Za mňa príjemná letná atmosféra, svižný príbeh a krásne prostredie, ale postavy a romantická linka mi tentoraz úplne nesadli.
S Rileym Sagerom som sa zoznámil len tento rok prostredníctvom knihy Keď prichádza tma. Už vtedy som vedel, že sa k jeho tvorbe určite vrátim. A po prečítaní Prežila len ona som sa v tom len utvrdil.
Táto kniha sa číta neuveriteľne dobre. Prakticky nemá hluché miesta. Pritom by si človek povedal, že príbeh odohrávajúci sa prevažne v jednom starom dome a s pomerne malým počtom postáv nemá veľa možností, ako udržať napätie. Opak je však pravdou. Dej je svižný, neustále vás núti otáčať ďalšie strany a autor veľmi šikovne dávkuje nové informácie.
Atmosféra samotného sídla Hope's End mi síce prišla o niečo slabšia než v Keď prichádza tma, no stále funguje výborne. Starý dom na útese, plný tajomstiev, nedopovedaných príbehov a podivných obyvateľov vytvára presne takú kulisu, akú od gotického trileru očakávate.
Veľmi dobre fungujú aj postavy. Každá má svoju minulosť, vlastné motivácie a dôvod, prečo sa správa tak, ako sa správa. Pôsobia prirodzene a uveriteľne. Kit mi bola dokonca sympatickejšia než hlavná hrdinka v autorovej predchádzajúcej knihe. Aj keď priznávam, že aj tentoraz prišli chvíle, keď mi svojím správaním trochu liezla na nervy. Lenže práve to sa mi na Sagerových knihách páči. Jeho postavy nie sú dokonalé. Sú obyčajní ľudia, robia chyby, pochybujú a nie vždy sa rozhodujú správne. A práve preto im človek verí.
Najväčšou devízou knihy je však jej rozuzlenie. Počas čítania som si vytvoril niekoľko vlastných teórií a bol som presvedčený, že aspoň približne viem, kam príbeh smeruje. Mýlil som sa. Záver ma skutočne prekvapil. Jednotlivé súvislosti do seba zapadli spôsobom, ktorý som nečakal.
Ak by som predsa len mal niečo vytknúť, povedal by som, že autor možno až príliš tlačil na efekt. Jedno z odhalení a motivácia jednej z postáv mi už prišli trochu za hranou. Miestami som mal pocit, že menej by bolo viac. Na druhej strane ide skôr o drobnú výhradu, ktorá nijako zásadne nekazí celkový dojem.
Za mňa je Prežila len ona ďalším dôkazom, že Riley Sager vie písať napínavé trilery, ktoré vás prinútia pochybovať o každej postave a každej vyslovenej vete. Ak máte radi staré sídla plné tajomstiev, psychologické napätie a príbehy, pri ktorých si až do posledných strán nie ste ničím istí, túto knihu vám môžem s čistým svedomím odporučiť.
V tretej knihe plnej tínedžerských drám, školských problémov, priateľstiev, prvých lások a, samozrejme, bozkov sa autorka zamerala na Denisu dievča, ktorého povesť na škole rozhodne nie je závideniahodná.
Ja som si Denisu veľmi obľúbila a od ich prvého spoločného momentu som sa stala fanúšičkou číslo jeden tohto páru.
Dodnes netuším, ako to autorka dokázala, ale do hlavnej hrdinky som sa vcítila až neuveriteľne. Každú jej emóciu som prežívala spolu s ňou najmä žiarlivosť, bezmocnosť a hnev z nespravodlivosti.
Táto kniha sa čítala takmer sama, rovnako ako predchádzajúca časť. A ak, rovnako ako ja, milujete krátke kapitoly, pripravte sa na to, že sa od nej neodtrhnete, kým nedočítate epilóg.
Je to príjemné letné čítanie, ktoré vás prenesie späť do školských čias. Pripomenie vám obdobie, keď boli najväčšími starosťami lásky, kamaráti a drobné problémy, ktoré sa vtedy zdali ako koniec sveta.
Vrátiť sa do tých čias by som už síce nechcela, no takéto malé návraty prostredníctvom autorkiných príbehov plných bozkov si dám vždy rada.
Netajím sa tým, že knihy od Baji úplne milujem. O to viac som sa tešila na jej novinku a vedela som, že si ju jednoducho nemôžem nechať ujsť.
Už samotný názov napovedá, že tentoraz nás čaká príbeh o vzťahu, ktorý rozhodne nie je green flag. Lenže... srdcu nerozkážeš.
Spracovanie príbehu, postáv aj prostredia bolo opäť výborné. Autorka si dala záležať na každom detaile a práve vďaka tomu pôsobilo všetko prirodzene a uveriteľne.
Hlavná hrdinka akoby sa narodila priamo do booksta komunity. Možno aj preto sa mi do nej tak ľahko vcítilo. A hlavný hrdina? Dokonalo nedokonalý. Presne ten typ knižného chlapa, ktorého si zamilujete aj napriek všetkým jeho chybám.
Počas celého príbehu som hlavnej hrdinke držala palce a miestami som jej potichu závidela odvahu, s akou sa rozhodovala a bojovala za svoje šťastie. Bola to presne tá postava, z ktorej si človek dokáže niečo odniesť.
Tak ako sme pri Baji zvyknutí, ani tentoraz nechýbalo trochu napätie, dráma, romantika ani množstvo úsmevných momentov. A práve táto kombinácia je dôvod, prečo sa ku knihám tejto autorky vždy tak rada vraciam.
„Chceš vedieť, či je niekto pre teba ten pravý? Porozprávaj sa s ním tri minúty. Ak po troch minútach nemáš pocit, že ťa fascinuje, nie je to on.“
Ach, títo enemies to lovers. To je u mňa vždy stávka na istotu.
Priznám sa, že Formula 1 vôbec nie je môj šialok kávy a zo všetkých jazdcov by som bez rozmýšľania vedela pomenovať asi len Maxa Verstappena. Vďaka tejto knihe som si však tento svet obľúbila oveľa viac, než by som čakala.
Nina je hlavná hrdinka telom aj dušou. Milujem ženy, ktoré sa neboja ísť za svojimi snami, postaviť sa prekážkam a nevzdať sa pri prvom neúspechu. Obľúbila som si ju natoľko, že keby bola skutočná, okamžite by som ju prinútila stať sa mojou kamarátkou.
A čo ma prekvapilo ešte viac tentoraz som si zamilovala aj vedľajšie postavy. Každá z nich mala svoje miesto v príbehu a pridávala mu ďalší rozmer.
Celý príbeh je jazdou plnou ambícií, rivality, víťazstiev aj lásky. Nechýbajú ani pikantnejšie momenty, ktoré romantickej linke dodávajú iskru, no zároveň nezatieňujú všetko ostatné, čo príbeh ponúka.
Na túto knihu budem ešte dlho spomínať. Od autorky to bola moja prvá kniha, no rozhodne nie posledná. A úprimne dúfam, že sa jedného dňa rozhodne vrátiť k tomuto svetu a dopraje vlastný príbeh aj niektorým vedľajším postavám. Ja by som si ho určite nenechala ujsť.
Priznávam sa keď siaham po knihe od slovenskej autorky, robím to s mierne zdvihnutým obočím. O to viac ma potešilo, že Takmer dokonalá mi ho veľmi rýchlo vrátila na pôvodné miesto.
Výborne som sa bavila! Je to presne ten typ knihy, pri ktorom si poviete: „Ešte jednu kapitolu…“ a zrazu je polnoc. Vtipné situácie, uveriteľné postavy, prirodzené dialógy a príbeh, ktorý nikam zbytočne netlačí, ale príjemne plynie.
Ak hľadáte oddychovku, pri ktorej sa budete usmievať ako blázon do knihy (a okolie si bude myslieť, že vám preskočilo), ste na správnej adrese. Za mňa jednoznačne trefa do čierneho a dôkaz, že aj slovenské autorky vedia veľmi príjemne prekvapiť.
Čítať knihy Jane Austenovej je pre mňa ako nasadnúť do stroja času - keď čítam jej knihy, mám chuť nasadiť si klobúk alebo čepiec, nasadnúť do koča so štvorzáprahom a vydať sa do Bathu, alebo aspoň na dvojmesačnú návštevu príbuzných (to by sa určite potešili :) )... Jej knihy milujem, ale táto bola za mňa zo všetkých najslabšia. Rozum a cit, Pýcha a predsudok, Sídlo Mansfield, Emma, Opátstvo Northanger a Láska slečny Elliotovej. To je moje poradie jej kníh. Ale to, že je v mojom zozname posledná, neznamená, že je zlá. Zdala sa mi o dosť jednoduchšia ako jej ostatné romány, aj obsahom, aj postavami. Anne Elliotová kedysi odmietla muža, ktorého milovala, pretože bol chudobný. Teraz sa vrátil ako bohatý námorný kapitán a ich láska dostala druhú šancu. To je vlastne celý obsah knihy. Tak ako aj z jej ostatných kníh, aj z tejto je cítiť dobu, ktorú opisuje. Pre jej poznanie sú knihy Jane Austenovej lepšie ako hromada učebníc. Pre vtedajšie ženy bol spoločensky prijateľný vydaj jediným spôsobom, ako dosiahnuť sociálne istoty. Ďalšou možnosťou bolo obťažovať rodinu alebo stať sa guvernantkou. To si dnešné moderné ženy nevedia ani predstaviť. Spoločensky prijateľný vydaj znamenal muža, ktorý mal zhruba rovnaké postavenie v spoločnosti a hlavne bol finančne zabezpečený. Okolo toho sa točí dej všetkých jej kníh. Koľko má ročne? 2,000, 5,000 alebo dokonca 10,000 libier? Koľko mu vynesie fara ročne? Koľko peňazí mu / jej pripíšu rodičia? Bude im to stačiť na slušný život? Ak to nebolo dosť, o sobáši bolo nerozumné uvažovať. Námorný kapitán Wenthworth si vo vojne zarobil 25,000 libier ( toto ma teda dosť šokovalo, na vojnu sa tu pozerá ako na vcelku výnosný podnik), takže už nebol dôvod aby ho Anne Elliotová odmietla a predchádzajúce námietky boli zabudnuté. To, že sa predtým odmietla vydať za chudobného námorníka (na radu dobrej priateľky) aj keď ho ľúbila, je v knihe opisované ako rozumný, zodpovedný a úplne pochopiteľný krok. Žiadne - sme síce chudobní, ale nejako sa pretlčieme. Nie nie, čisto pragmatické hľadisko, nemáš dosť peňazí, zo svadby nebude nič.
Ak máte chuť vydať sa 200 rokov do minulosti, vychutnať si pomalý svet anglickej vidieckej vyššej vrstvy, kde sa o zábavu nestará televízor, ani rádio, ale ľudia sa musia zabaviť sami knihami, večierkami, rozhovormi a návštevami, kde správanie a rozhovory majú presne určené pravidlá, ktoré sa neodporúča porušiť, kde ženy majú svoje presne určené miesto a možnosti, vydajte sa do sveta Jane Austenovej. Myslím, že nebudete ľutovať.
Toto bolo… zaujímavé.
Začnem tým, že aj po tejto knihe sa Ali zaraďuje medzi moje obľúbené autorky romantických kníh. A romantika v tejto knihe? Opäť úžasná. Najviac sa mi páčilo na Koenovi to, aký ochranársky bol. Vždy dával pozor na to, aby sa Serena cítila dobre a hlavne aby bola v bezpečí. Tento tróp budem hádam navždy milovať.
Rovnako som si zamilovala aj scénky, v ktorých sa vyskytovali Misery a Lowe z jednotky. Bola radosť vidieť, ako im napredujú životy, a hlavne priateľstvo medzi Serenou a Misery je jedným z mojich obľúbených prvkov z knihy, lebo ich scénky som si veľmi užila.
A náznak found family trópu?? Áno, prosím!!
Čo sa týka čítavosti, stred sa mi zdal trošku pomalší, ale na konci sa to všetko tak veľmi rozbehlo, že mi stránky lietali pod prstom! A nechýbala ani akcia.
Ale zároveň sa táto kniha odlišuje od autorkiných ostatných, lebo túto by som označila už za tú pravú vlkolačiu romantiku s vlkolačími vecami. V tejto knihe si človek môže formovať vlastný názor na tento podžáner, lebo samozrejme nebude pre každého. Ja si môžem pokojne povedať, že aktívne ich vyhľadávať nebudem, ale neľutujem, že práve od Ali som si takúto novinku vyskúšala, lebo, ako som už povedala, ona romantiku písať jednoducho vie ako kráľovná.
Zaujala vás kniha? Choďte do toho! Aj keď sa bojíte tej vlkolačej časti, už len Koen ako love interest stojí za to.
Odporúčam!
Poetický príbeh o detstve a starnutí, o živote a smrti.
-
Táto útla kniha sa vydala so mnou na ďalekú cestu. Mojím cieľom bola Sardínia a preto bol výber tejto knihy viac ako príhodný. Samotná autorka odtiaľ pochádza a do drsnej, no krásnej sardínskej krajiny zasadila aj samotný dej.
-
Pred prvým otvorením knihy som bola pravdupovediac viac ako skeptická - moje posledné stretnutie s literatúrou z edície Svetová próza od Slovartu nedopadlo najlepšie. Ale bola som milo prekvapená! Dostala som príbeh, skvelú hlavnú postavu, zaujímavé prostredie a poriadnu nálož emócií! Minimálne spolucestujúci v lietadle po mne divne pokukovali, keď som dočítala posledné strany knihy…
-
Dej knihy sa odohráva na sardínskom vidieku v polovici 50. rokov 20. storočia.
V jeho centre stojí vzťah Bonarie Urrai a jej “adoptívnej” dcéry Márie. Kým väčšinu našej pozornosti venujeme Márii, zvedavému dievčatku so sklonmi uchmatnúť si čokoľvek, čo práve dospelí nestrážia, vyrastá z nej mladá žena a popri tom sa odvíja aj príbeh tajomnej Bonarie Urrai, krajčírky - ako ju celé svoje dospievanie vnímala Mária. O čo väčší však bol šok, keď Mária zistila, že Tzia Bonaria je Accabadora“ - v sardínčine to znamená „tá, ktorá ukončuje“.
V určitej chvíli do príbehu vstupuje rodina Bastíovcov, ktorej osudy sa prepletajú s tým Máriiným a Urraiky ako popínavý brečtan.
-
Accabadora - ešte i teraz ma mrazí, keď sa vraciam k určitým pasážam knihy ale zároveň sa usmievam, keď si spomeniem na vylomeniny Márie, som smutná z určitého vývoja udalostí ale aj ma teší optimizmus záverečnej vízie.
