Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Na IG ma nájdete ako @mojkniznysvet ;)
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
“Dá se skutečně láskou omluvit cokoli?”
-
Pošťákova snoubenka patrí k tým smutno-krásnym príbehom, ktorých sú tisíce, pripomína vám stovky iných a predsa sa od ostatných líši v mnohých aspektoch.
-
Pošťákova snoubenka začína tam, kde končí Podivuhodný život osamelého pošťáka, vracia čitateľom postavy z prvej časti románu a dovoľuje im druhýkrát vstúpiť do sveta lyrickej prózy, japonských haiku…
Tanja je mladá servírka, ktorá sa už v prvej časti zaľúbila do Biloda a Pošťákova snoubenka je príbeh vyrozprávaný z jej pohľadu. Autor sa však neobmedzuje iba na udalosti z prvej knihy, rozvíja ich ďalej, občas zachádza do krajnosti, či ešte kúsok ďalej. Niektoré momenty sa môžu zdať pritiahnuté za vlasy, ale povedzme si na rovinu - nebýva niekedy láska sebecká ba až šialená?
V druhej časti tejto duológie sa haiku nachádza už v menšej miere ako v prvej časti, napriek tomu majú silnú výpovednú hodnotu. Hlavne záverečné haiku uchváti čitateľa svojou ponurosťou a nezvrátiteľnou jasnozrivosťou. A hoci by som pre tentokrát dopriala hlavným postavám happy end v americkom štýle, autor mal s nimi iné úmysly…
-
“Kolu šťasteny
které se věčne točí
nelze uniknout
Vířící jako voda
když potká kámen
čas jde ve smyčkách”
Gothikana sľubuje príbeh o tajomnej, morbídnej, strašidelnej a hlbokej láske, ktorá prekvitá na tých najnepravdepodobnejších miestach. Človek by si myslel, že je to kniha ako stvorená na obdobie Helloweenu: temná atmosféra, záhadne miznúci ľudia a študenti páchajúci nezmyselné samovraždy a do toho temný Vad Deverell, ktorý vyzerá ako zosobnenie dievčenských tajných snov.
Tu však prichádza moje ale…
Strašidelný faktor 10% vs. červená knižnica 90%.
Óóóó môj bože.
Ak už kniha dostane nálepku NA resp. pre dospelých, tak očakávam, že obsah ponúkne aj niečo viac ako len (vopred sa ospravedlňujem za neprístojný slovník) šukačku od začiatku po koniec! Autorka urobila z knihy brak typu Harlequin!
-
„Drž se ode mě dál, malá vráno," utrousil a bezmála ji svlékal pohledem. „Můžeš si myslet, že jsi siréna, která vábí námořníky do záhuby... ale já nejsem žádný obyčejný plavec. Jsem krvežíznivý pirát a ze všech sil se snažím tvé písni odolat. Pokud přistanu u tvého ostrova, nemilosrdně ho vyplením a připravím tě o vše, na čem ti záleží. Dobře se rozmysli, než se na mě znovu dlouze zadíváš."
-
Toto je jeden monológ z mnohých, kde sa Vad Deverell prezentuje ako nafúkaný alfa samec a pri ktorých ma obchádzala ľahká nevoľnosť. Do toho som sa musela pousmiať nad autorkinou nedôslednosťou - v kapitole č. 11 Vad tvrdí že je zdravý a podstúpil vazektómiu a o pár strán ďalej Vad naplnil Corvine ústa až po okraj svojim semenom!
*
Čo chválim je prepracovaná obálka a oriezka CZ verzie, ktorej dcéra dala prednosť pred SK verziou. Čo ma však celkom nemilo “prekvapilo” bol český preklad univerzity - “Nikdyvíce”! Asi nikdy nepochopím túto obsesiu a snahu českých prekladateľov prekladať akékoľvek názvy, či už zmysluplné alebo aj úplne nezmyselné do češtiny. Kniha by bola celkom fajn, keby autorka viac vybudovala temnú atmosféru, ktorá sa v knihe nachádzala len ako chabá kulisa a viac popracovala na mysterióznych prvkoch, ktoré mali svoj pôvod v histórii hradu. Myšlienka bola skvelá, len ako som už spomínala vyššie, tak príliš veľa sexuálnych scén knihu vážnym spôsobom degradovalo na úroveň brakovej literatúry.
Ako pozitívum vnímam rozuzlenie príbehu, ktoré som nečakala a kladne prekvapilo.
Necelé tri mesiace dozadu som od Fitziho čítala Pozvánku - vtedy ma jeho krkolomné zvraty neveľmi nadchli, ale odfajkla som si to ako oddychovku, ktorá sa číta takmer sama a ak čitateľ nemá potrebu vŕtať sa v deji ako v pohánkovej kaši, tak si príbeh relatívne aj užije.
Nuž a inak to nie je ani pri Darčeku, kde sa dej vyvíja sľubne.
Milan Berg stojac na semafore zahliadne vystrašené dievča v aute. Všetko nasvedčuje tomu, že sa jedná o únos. Avšak Milan nie je schopný si prečítať volanie o pomoc, ktoré dievčina pritláča na okno auta. Milan je totiž analfabet…
A v tomto bode začína šialený boj s časom a o život neznámeho dievčaťa. Fitzek buduje príbeh, kameň po kameni stavia, tvorí, ťahá múry veže. Táto sa však čoraz viac podobá tej šikmej veži v Pise, kde hrozí, že sa každú chvíľu zrúti. Nuž a inak to nie je ani s príbehom. Keď si poviete, že už teraz to musí prísť, že rozuzlenie trileru je na dosah ruky, tak autor nechá vežu spadnúť, vystavaný príbeh rozdrví na prach a kocky hodí znovu… To čo bolo biele je odrazu čierne a čo bolo čierne je odrazu šedé. Cca 50 strán pred koncom som sa cítila ako Alenka v ríši divov a nestíhala som oči otvárať. Všetko bolo inak. Len neviem či to bolo aj dobre.
S Fitzekom mám taký ten “love-hate relationship” - každú knihu začínam čítať s nadšením, ale v poslednej dobe sa mi stále zriedkavejšie stáva, že ju s rovnakým nadšením aj dočítam. Občas mám pocit, že Herr Fitzek má potrebu tromfnúť sám seba a v snahe ohúriť čitateľa zachádza do takej kombinatoriky, že aj matematickí savanti by sa zapotili pri jeho knižných zvratoch.
Ale aj napriek tomu, že pri každej ďalšej Fitzekovej knihe krútim hlavou ako sova a obočie mám permanentne vystrelené až pri korienkoch vlasov, tak aj napriek tomuto opätovne siaham po jeho knihách. Sú oddychom, aj keď teda čím ďalej uletenejším.
Obsahovo kniha nezaostáva za prvou časťou a dej odsýpa jedna radosť, teda až na menšie spomalenie pred grandióznym záverom, ale pri tom počte strán, ktoré kniha má, to bolo zanedbávajúce percento.
Tajne som však v kútiku duše dúfala, že tentokrát bude preklad knihy kvalitnejší, veď je to už druhá časť a teda prekladateľka Ivana Cingelová už nevstupovala do neprebádaných vôd príbehu. Opak bol však pravdou. Opäť často nelogická stavba viet, chýbajúce slová vo vetách, preklepy, dokonca hrúbky… Nuž a pri preklade Kylynninej prezývky mi obočie vystrelilo do výšav! Jediným ospravedlnením by mohol byť tlak zo strany vydavateľa na rýchly preklad, ale napriek tomu by sa toto profesionálovi stať nemalo.
Odhliadnuc od prekladových prešľapov som si príbeh celkom užila, aj keď ku koncu som už mala chuť zmeniť žáner - oba diely som totiž čítala jeden za druhým a trochu som už začínala byť týmto svetom presýtená.
Napriek všetkému negatívnemu je to prudko čitateľná kniha, vhodná pre všetkých, ktorí majú radi fantasy, draky, boje, taktiku a nečakané zvraty.
Tak ako McMahon, tak i Baricco patrí k spisovateľom od ktorých prečítam všetko, čo mi príde pod ruku. Tentokrát to bola kniha Trikrát na svitaní, ktorá síce celkom nenaplnila moje očakávania, ale napriek tomu som si ju užila.
Kto čítal Bariccovu knihu Pán Gwyn pre toho nie je táto kniha neznáma, hoci vtedy sa ešte jednalo o fiktívnu knihu, ktorú autor napísal až rok po vydaní Pána Gwyna.
Trikrát na svitaní tvoria tri príbehy, každý z nich sa udeje na svitaní, v magickej hodinke, kedy svetlo víťazí nad tmou, deň nad nocou. Ďalšou spoločnou črtou všetkých troch príbehov je hotel - miesto, ktoré je takpovediac odrazovým mostíkom, kde sa každý príbeh započne, odvíja. Príbehy sú krátke, dejová linka jednoduchá, priamočiara, avšak prostredníctvom dialógov dodal Baricco príbehom hĺbku, ba až naliehavosť.
Toto dielko nie je to najlepšie čo Baricco napísal, ale za prečítanie rozhodne stojí. A to že túto jednohubku zhltnete za jeden večer niet pochýb!
Tak ako McMahon, tak i Baricco patrí k spisovateľom od ktorých prečítam všetko, čo mi príde pod ruku. Tentokrát to bola kniha Trikrát na svitaní, ktorá síce celkom nenaplnila moje očakávania, ale napriek tomu som si ju užila.
Kto čítal Bariccovu knihu Pán Gwyn pre toho nie je táto kniha neznáma, hoci vtedy sa ešte jednalo o fiktívnu knihu, ktorú autor napísal až rok po vydaní Pána Gwyna.
Trikrát na svitaní tvoria tri príbehy, každý z nich sa udeje na svitaní, v magickej hodinke, kedy svetlo víťazí nad tmou, deň nad nocou. Ďalšou spoločnou črtou všetkých troch príbehov je hotel - miesto, ktoré je takpovediac odrazovým mostíkom, kde sa každý príbeh započne, odvíja. Príbehy sú krátke, dejová linka jednoduchá, priamočiara, avšak prostredníctvom dialógov dodal Baricco príbehom hĺbku, ba až naliehavosť.
Toto dielko nie je to najlepšie čo Baricco napísal, ale za prečítanie rozhodne stojí. A to že túto jednohubku zhltnete za jeden večer niet pochýb!
Tento tak trochu svojrázny a samoľúby kocúr, vedie dosť nudný a zhýčkaný život, pokým sa k nim, Wernerovi - profesorovi fyziky a Winstonovi, nenasťahuje nová domáca a jedného dňa prinesie aj svoju dcéru Kiru!
A tu sa Winstonovi obráti život naruby.
Nuž a to je ešte len začiatok. Problémy pribúdajú astronomickou rýchlosťou a je na Kire a Winstonovi, aby všetko čo sa pobabralo, dali opäť do poriadku.
Frauke Scheunemann je nemecká spisovateľka píšuca predovšetkým pre deti a táto kniha bola z môjho pohľadu jednoducho skvelá - nechýbal humor, akčné scény, zápletke tiež nemám čo vytknúť. A hlavné postavy? Winston - kocúr, ktorý nielenže rozprával, ale bol presne taký ten typ (povedala by som človeka, lebo mu autorka prisúdila taký charakter), ktorý si čitateľ hneď obľúbi: na jednej strane ufrflaný, ale na strane druhej oddaný, vtipný, vynaliezavý. Kira tiež nie je len také hocijaké dievča, je to dcéra imigrantky, ktorá sa musí popasovať s nepriateľstvom spolužiačok a to je iba špička ľadovca problémov, ktoré Kira má.
Príbeh dotvárajú krásne ilustrácie Winstona, čierneho briťáka (doteraz som nevedela, že britky môžu byť aj čierne) a myslím, že túto knihu si zamilujú nielen deti. Priznám sa, ja som si hneď kúpila ďalšie dve časti!
Priznám sa, McMahon je jednou z tých autoriek, na ktorej knihy sa už vopred teším a pridanou hodnotou jej kníh je ich audiopodoba v podaní obľúbenej Jitky Ježkovej, ktorá svojim hlasom dokáže aj z priemernej knihy urobiť päť hviezdičkový zážitok. Nuž a inak to nebolo ani v prípade knihy Tajemství pramenů. Počas prvej hodiny 3x zimomriavky a do konca 11 hodinového posluchu ešte nespočetne veľakrát.
Príbeh je zaujímavý, miestami napínavý a elektrizujúci. Za tých 11 hodín som nenadobudla pocit, že by sa dej vliekol, práve naopak - vďaka prelínaniu sa minulosti s prítomnosťou sa udalosti sypali jedna za druhou.
Nehovorím, že mi sadli všetky postavy v knihe, ale to určite nebol ani autorkin zámer. A záver? Ten ma fakt dostal! Miešali sa vo mne rôzne pocity, od prekvapenia a úžasu, akože: Ty vole!!! až po ľahký nesúhlas: Nieee, to takto skončiť nemohlo! Ale skončilo.
Knihu rozhodne odporúčam! Vonku je práve to najvhodnejšie počasie na takýto typ knihy!
“Dušan Dušek má záľubu v zberateľstve. Chodí si po svete len tak, akoby nič nerobil, a zbiera slová.” - dočítate sa na záložke prebalu. A verte, občas som naozaj mala pocit, že slová a vety tejto knihy sú náhodne pozbieranou zmesou myšlienok, úvah a všetkého možného, čo tomuto nevšednému spisovateľovi práve cinklo do nosa.
Leitmotívom tejto knihy bola prestavba domu, ktorá bola v spleti rôznych osôb, ich osudov či len tak náhodných situácií, záchytným bodom a kostrou príbehu.
Nie v každom okamihu sa mi kniha čítala ľahko, vyžadovala si sústredenie, ale bolo nanajvýš zaujímavé sa ponoriť do tohto nezvyčajného textu - plného ironického ale aj láskavého humoru, plného krásnych myšlienok o krásach ale aj smútkoch ľudského života.
#mojkniznysvet
Keď táto knižná kráska minulý rok uzrela svetlo sveta, tak som neotáľala a kúpila si ju rovno v predpredaji - moja vnútorná straka mala potrebu mať niečo pekné v knižnici! A pekná kniha to veru je. Neuchvátila ma len peknou obálkou a oriezkou (vďaka za tento, mala som na jazyku, vynález, ale oriezky tu boli dávno predtým ako sa teraz stali opäť modernými), ale kniha je skvostom aj vo vnútri a druhá časť dvakrát tak, ale o tej nabudúce.
*
Z obsahu som mala trochu strach, lebo veď recenzie boli všelijaké a tejto knihe sa opäť raz podarilo rozdeliť čitateľskú obec na dve polovice - na aké, to snáď ani nemusím spomínať. A tak som sa do nej pustila s malou dušičkou a hlavne po tom, čo som bola upozornená na nie zrovna vydarený preklad. Uznávam, tých prekladateľských kotrmelcov tam bolo niekoľko - mňa najviac vytáčalo slovné spojenie “so Xadenom” toto alebo tamto (ja viem, gramatika hovorí jedno, ale na druhej strane je to hotový jazykolam a teda lepšie by bolo použiť iba “s”) a napr. vetu: “Mesiac na oblohe je v splne a svieti mi na cestu, ale zároveň to znamená, že v plášti, pod ktorým sa skrývam, keby sa tu túlal po večierke aj niekto iný, sa na smrť potím.” som pochopila až potom, čo som si prečítala tú vetu v origináli.
*
Ale nechajme preklad prekladom a poďme na obsah. Viete čo, a mne sa to páčilo! Mať tak o dva-tri dni dlhšiu dovolenku, tak by som knihu zhltla raz-dva, takto mi to trvalo o čosi dlhšie, ale ja som si dej fakt užila! Kašlať na to, že farební draci boli už v Eragonovi, ktrorého som čítala takmer pred dvadsiatimi rokmi! Kašlať na to, že niečo ste už niekde čítali… Ja som to autorke zožrala aj s navijakom!
Obľúbila som si hlavnú hrdinku Violet, strašne sa mi páčila jej prezývka Violence alias Zúrivka - keby ma tak niekto nazval, tak by ma fakt strašne nasral!
Xaden - týchto bad boys za normálnych okolností nemusím, ale pri tomto chalanovi som vôbec nefrflala! Nieže by bol bez chyby, to vôbec nie, ale akosi tá jeho povaha pasovala do príbehu ako riť na šerbeľ.
Kto mi však od začiatku liezol na nervy bol Dain a neskôr sa aj ukázalo prečo je to tak.
*
K samotnému deju sa rozpisovať nebudem, veď od vydania knihy ste už určite čitali nejeden traktát o tom čo sa tam udialo. Ja som sa chcela s vami podeliť o príjemné chvíle, ktoré som strávila s touto knihou. A radosť je o to väčšia, že už dávno som nečítala fantasy, ktorá by ma tak bavila ako práve Štvrté krídlo.
Tak teda, nech už stojíte na akejkoľvek stane barikády, čítajte a hlavne to čo vás baví!
