Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Na IG ma nájdete ako @mojkniznysvet ;)
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Poetický príbeh o detstve a starnutí, o živote a smrti.
-
Táto útla kniha sa vydala so mnou na ďalekú cestu. Mojím cieľom bola Sardínia a preto bol výber tejto knihy viac ako príhodný. Samotná autorka odtiaľ pochádza a do drsnej, no krásnej sardínskej krajiny zasadila aj samotný dej.
-
Pred prvým otvorením knihy som bola pravdupovediac viac ako skeptická - moje posledné stretnutie s literatúrou z edície Svetová próza od Slovartu nedopadlo najlepšie. Ale bola som milo prekvapená! Dostala som príbeh, skvelú hlavnú postavu, zaujímavé prostredie a poriadnu nálož emócií! Minimálne spolucestujúci v lietadle po mne divne pokukovali, keď som dočítala posledné strany knihy…
-
Dej knihy sa odohráva na sardínskom vidieku v polovici 50. rokov 20. storočia.
V jeho centre stojí vzťah Bonarie Urrai a jej “adoptívnej” dcéry Márie. Kým väčšinu našej pozornosti venujeme Márii, zvedavému dievčatku so sklonmi uchmatnúť si čokoľvek, čo práve dospelí nestrážia, vyrastá z nej mladá žena a popri tom sa odvíja aj príbeh tajomnej Bonarie Urrai, krajčírky - ako ju celé svoje dospievanie vnímala Mária. O čo väčší však bol šok, keď Mária zistila, že Tzia Bonaria je Accabadora“ - v sardínčine to znamená „tá, ktorá ukončuje“.
V určitej chvíli do príbehu vstupuje rodina Bastíovcov, ktorej osudy sa prepletajú s tým Máriiným a Urraiky ako popínavý brečtan.
-
Accabadora - ešte i teraz ma mrazí, keď sa vraciam k určitým pasážam knihy ale zároveň sa usmievam, keď si spomeniem na vylomeniny Márie, som smutná z určitého vývoja udalostí ale aj ma teší optimizmus záverečnej vízie.
Zabudnite na western a divoký západ! Hoci mená Tom Smith a Jerry Wesson znejú ako z nejakej kovbojky, ich revírom nie sú prašné cesty, ale hučiace Niagarské vodopády v roku 1902. (Aj kombinácia ich krstných mien vám určite niečo pripomína!)
Alessandro Baricco opäť dokazuje, že je majstrom neobyčajných osudov. Tentokrát nás berie do sveta dvoch bizarných postavičiek:
* Tom Smith vynálezca, ktorý predpovedá počasie podľa štatistík zo spomienok ľudí.
* Jerry Wesson "rybár", ktorý z hlbín vodopádov vyťahuje telá nešťastných samovrahov.
Ich stereotypný a tak trochu prázdny život naruší až mladá, ambiciózna novinárka Rachel Greenová. Tá má plán, ktorý znie buď ako cesta k sláve, alebo istá smrť: chce pokoriť vodopády a vytvoriť strhujúcu reportáž, ktorá jej pomôže splniť si sen opísaní.
Prečo si to prečítať? Baricco tentokrát stavil na divadelnú hru a vyšlo mu to. Dialógy sú: Svižné Jemne ironické Častokrát vtipné
Je to presne ten typ „jednohubky“, ktorú zhltnete na jedno posedenie, no v hlave vám bude rezonovať ešte dlho. Ak milujete Bariccov špecifický štýl, toto nesmiete vynechať. Pre mňa ďalšia srdcovka!
TEMNÉ ZÁKUTIA SRDCA - Françoise Saganová
“Tu v celej rodine vládla nekonečná nekomunikatívnosť, až jej z toho naskakovali zimomriavky. Cítila, že nikdy nedošlo k ozajstnému rozhovoru medzi svokrou a Marie-Laure, medzi manželkou a manželom, medzi otcom a synom. Každý si chránil svoje a nikto nikoho ani trochu nezaujímal. Tento nezáujem sa vznášal vo vzduchu ako dusno a len občas ho rozptýlil vidiecky vánok.”
V knihe Temné zákutia srdca ide o nedokončený rukopis, ktorý bol objavený až roky po autorkinej smrti a do finálnej podoby ho upravil a vydal jej syn Denis Westhoff.
Saganová sa v tejto útlej knihe zamerala na vzťahy v rodine, medzi manželmi, rodičmi a deťmi, súrodencami čimilencami… Kniha tiež ponúka pútavý pohľad do sveta bohatej francúzskej aristokracie a buržoázie, kde sa pod povrchom luxusu skrýva nudný život a povrchnosť.
Fascinoval ma vývoj udalostí, bavil ma Saganovej britký humor, ironické poznámky protagonistov a kultivovanosť, s akou uchopila niektoré témy.
Hoci ide o prvú knihu od tejto autorky, ktorá sa mi dostala do rúk, určite siahnem aj po jej debute Dobrý deň, smútok.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Hľadáte napínavú jednohubku v štýle Agathy Christie, pri ktorej nebudete chcieť odlepiť oči zo stránok? Sager ma opäť dokázal zaujať a docielil, že som knihu takmer neodložila.
ČO SA MI NE/PÁČILO:
* Atmosféra Vraždy v Orient exprese: Uzavretý priestor luxusného vlaku, nočná jazda a vrah (vrahovia) na palube.
* Keďže sa dej odohráva vo vlaku, ktorý nezastavuje, príbeh nemá hluché miesta a ide si svojím tempom od začiatku do konca. Teda, v príbehu sa stále niečo dialo, ale občas som mala pocit, že sa trochu nudím.
* Motív pomsty: Hlavná hrdinka Anna prichádza s plánom na odplatu, no veci sa zvrtnú a z pomstiteľky sa zrazu stáva tá, ktorá sa musí obávať o vlastný život a musí svojich nepriateľov chrániť.
* Šťavnaté zvraty: V druhej polovici čakajte sériu nečakaných otočiek a dvojitých zrád. Čím viac sa blížil koniec, tým boli pre mňa plot twists menej uveriteľné - miestami som už rozmýšľala, či náhodou nedržím v rukách knihu od Fitzeka!
* Nesympatické postavy: Keďže ide o skupinu ľudí s temnou minulosťou, nie je úplne ľahké si k nim vytvoriť vzťah.
ZÁVER: Ak máte radi svižné detektívne trilery, klasický štýl "uväznení v jednej miestnosti" a príbehy o pomste, toto vás bude zaručene baviť.
Táto kniha ma prekvapila. Pozitívne. - Boli moje slová po prečítaní prvej časti. Teraz ma však kniha prekvapila tiež. Ale už menej. Menej pozitívne.
Popravde som sa miestami cítila ako mucha lapená v mede. Resp. dej mi občas pripomínal povestnú žuvačku na podrážke topánky.
Čo som čakala? - Pamätáte si spomínaných kostlivcov v skrini? Čakala som, že sa dozviem ich identitu a to vysvetlí, prečo sa Beast správal tak ako sa správal. Čakala som, nejaký pozitívny posun vpred. A áno, chcela som aj happy end.
A čo som dostala? - Príbeh, ktorý sa nechcel rozbehnúť, naťahoval sa, vliekol, zadrhával a obe hlavné postavy sa topili v priepasti svojich problémov, ktorá bola hlboká takmer ako Mariánska priekopa v Tichom oceáne.
Čo oceňujem? - Autorka nenapísala iba povrchnú lovestorku, ale venovala sa aj hlbším témam ako napr. duševné zdravie, depresie či kyberšikana. Hlavne tá posledná spimínaná je v dnešnom svete sociálnych sietí dosť palčivým problémom a riešenie kyberšikany je mnohokrát dosť ošemetné.
Napriek všetkým pomyselným mínusom, Rosie aj Adam prechádzajú obrovským osobným posunom. Páčilo sa mi najmä to, že ich vzťah sa nesnaží byť „magickým liekom“ na ich problémy, že napriek všetkému (sláve, peniazom) sú stále ľuďmi z mäsa a kostí.
Summa summarum: Osamelé srdce malo lepšiu dynamiku a vyššie nasadenie. Samotný záver a vyvrcholenie príbehu Krehké srdce neprinášajú žiadne veľké prekvapenie a idú po dosť šablónovitej cestičke žánru young adult. Kostlivcov sme síce odkryli a bol aj happy end na taký ten americký štýl, ale celkovo ma kniha nenadchla takým spôsobom ako jej predošlá časť.
Nie, nie a ešte raz NIE!
Takto to NEMÔŽE skončiť!
Mám neskutočnú chuť šmariť knihu o stenu!
Milá Julie, čím sme si to my, čitatelia, zaslúžili?! Napíšeš takýto príbeh a takto ukončíš knihu! A teraz máme čakať ešte takmer rok na rozuzlenie?! (V tomto ohľade poznám už len jedinú spisovateľku, ktorá je k svojim čitateľom nemilosrdnejšia. Vieš, že píšem o tebe, Iveta Pernišová, však?!)
Tak si to poďme rozobrať. Po prvej časti, Spriadačke vetra, boli moje očakávania pomerne vysoké. Nakoľko som bola zvedavá na pokračovanie, rovnako som mala aj trochu obavy, aby som nebola sklamaná ďalším vývojom príbehu.
Ako som predpokladala už pri prvej časti, vo Viazačovi vĺn (ako napovedá aj samotný názov) zohráva dôležitú úlohu Soren. Áno, presne ten Soren príťažlivý muž s kráľovskou gráciou, ktorého vzhľad nesie jasné črty spojené s jeho elementom (vodou) a magickým pôvodom. Je síce mierne arogantný a záhadný, no zároveň dokáže okamžite zhodiť masku chladného panovníka, usmievať sa či dokonca sa smiať so svojimi ľuďmi.
Ako ste sa už dovtípili, misky váh sa tentokrát mierne naklonili a Pendefyre ťahá vyslovene za kratší koniec. Soren si pre seba ukradol nielen podstatnú časť príbehu, ale jednoznačne si získal aj moje sympatie. Dokonca až tak, že na strane 348 som vyhlásila (citujem sama seba): „Prišla som k záveru, že Pendefyre je fakt debil!“ Ten chlap mi skutočne pil krv! Ani sa nedivím, že to dopadlo tak, ako to dopadlo…
Rhya: jej veterná mágia nereaguje len na príkazy, ale doslova zrkadlí jej nálady, hnev či neistotu. Keď je smutná, je zamračené, a keď je šťastná, svieti slnko. Magické nadanie je pre ňu spočiatku bremenom a nebezpečenstvom, no postupne sa stáva jej najväčšou zbraňou. Jej postava viditeľne dozrieva. Už to nie je len dievča na úteku zreje ako víno. I keď priestor na pochybnosti tu stále zostáva, má neoblomnú vôľu žiť a nevzdať sa.
Autorka neskutočne dobre vystavala komunikáciu medzi Sorenom a Rhyou. Ich neustále podpichovanie, doťahovanie sa a vzájomnú interakciu som si neskutočne užívala a skvelo sa na nej bavila. Neuveriteľne ma bavilo sledovať smerovanie príbehu, hoci som si nebola istá, kam až nechá autorka zájsť ich vzájomné puto a či naozaj budeme mať do činenia s magickým milostným trojuholníkom.
Dej: Ak bola Spriadačka vetra zbesilou jazdou, Viazača vĺn dáte na jeden nádych. Tempo je šialené, stále sa niečo deje a popri tom cestujete z jedného konca Anwyvnu na druhý. Tomu napomáhajú nielen portály, ale aj mapa, ktorú nájdete hneď v úvode knihy. Priznám sa, neraz som v nej pátrala, kde sa naši hrdinovia práve nachádzajú.
Ak milujete fantasy s poriadnou chémiou a šialeným tempom, toto musíte čítať!
Sú to časy zo všetkých najhoršie, vek šialenosti, čas temnoty, zima beznádeje.“
Tento mrazivý citát presne vystihuje atmosféru najnovšej novely Terpentín od slovenského autora Lukáša Cabalu (vydavateľstvo Artforum). Ak máte chuť na silný, temnejší príbeh plný hlbokých myšlienok, túto knihu v kníhkupectve určite neobídite. Mňa presvedčil už jej temný vizuál.
Čo vás v knihe čaká?
Svet na hrane: Hneď na začiatku sa čitateľ ocitá v totalitnej dystopii, kde sloboda nie je samozrejmosťou, nad hlavami lietajú ľuďom drony a ulice sú plné “zachvatčikov”, kaukazských zubrov.
Chlapec z podzemia: Hlavný hrdina Terp vyrastá najprv v detskom domove, neskôr v drsných industriálnych častiach mesta. Ako malý chlapec dokonca prežíva v podzemí starej fabriky. Jediné, po čom ale túži, je maľovať. Maľuje všetko čo okolo seba vidí, najprv voskovkami, neskôr farbami.
Priateľstvo a vzdor: Príbeh je silnou výpoveďou o pute s kamarátkou Avril, dievčati, o ktorom sa postupne dozvedáme, že je iné. Najprv prostredníctvom jej odlišne vystavaných viet, potom sa pridá farba pleti. Avril, dievča z minority, ktoré chce žiť, tak ako všetci. Slobodne, bez predsudkov.
Umenie, ktoré dýcha realitou: Fascinujúcim detailom je postava maliarky v jednej z kapitol. Jej predlohou sa stala skutočná slovenská umelkyňa Natalia Šimonova, známa tým, že vo svojej tvorbe experimentuje a maľuje hrdzou.
Kniha je však plná aj nádherných, atmosférických malieb od trenčianskeho umelca Juraja Tomana, takže ide o skutočný vizuálny aj literárny zážitok.
VLCI - Jana Pronská
Kniha Vlci ma rozplakala raz, potom ešte raz... a keď už som nechcela vyzerať ako kôpka nešťastia, tak som len poťahovala nosom a tvárila sa hrdinsky presne ako Magdaléna. Na chvíľu mi bola ako sestra. Prežívala som jej radosti, strach i hnev, tešila som sa zo stretnutí s Luciánom a naplno si užívala atmosféru celého príbehu.
Dej je zasadený do stredovekého Uhorska a nosnou udalosťou je vpád Batuchána do Európy. Autorka na základe reálnych historických faktov vytvorila fikciu, ktorá vás chytí za srdce. Jej vykreslenie kráľa Belu IV. a jeho manželky Márie Laskarisovej bolo také verné, akoby s nimi Pronská každý večer sadala k slávnostnému stolu a družne debatovala až do rána.
Hlavnými hrdinami sú však Magdaléna a Lucián Deneš Lošonci, deti Tekova. Sledujeme ich vyrastať, dospievať a nakoniec s nimi čelíme nástrahám vtedajšej krutej doby. A verte, že to neboli len Mongoli...
“Ibaže každý pohár jedného dňa pretečie.
Aj odvaha a pocit zodpovednosti sa minú, keď navôkol zúri smrť v tej najdesivejšej podobe. Zabíja ako hladná šelma, ničí ako netvor bez tváre, bez súcitu, bez zmilovania...”
Tento román v sebe spája silné emócie, verné priateľstvo a poriadnu dávku statočnosti. Dej má neskutočný spád a je taký nabitý akciou, že knihu doslova zhltnete.
Hneď prvých 14 strán bolo priam elektrizujúcich! To, ako Jana Pronská narába s jazykom, je pohladenie pre dušu. Je obdivuhodné, ako dokáže aj na menšom priestore vybudovať dokonalé napätie. Obrovským plusom je, že autorka nezdržiava čitateľa zbytočnými detailmi a drží si skvelú dynamiku od prvej po poslednú stranu.
Kniha ma nesmierne bavila od úvodu až po samotné finále.
Prekvapivo pohodové a zaujímavé čítanie.
Pri zháňaní nových kníh do školskej knižnice som vo výpredaji náhodou narazila na túto knihu. A keďže prázdniny ešte len začali a škola zíva prázdnotou, tak som si povedala, že do septembra kniha môže robiť spoločnosť mne…
Hriech minulosti je útla kniha s s viacvrstvovým dejom a zápletkou, ktorej rozuzlenie ma trochu prekvapilo, ale utvrdilo v tom, že všetko sa už raz stalo a história sa v menších obmenách iba opakuje.
Hlavná hrdinka, Sara, je na jednej strane ambiciózna a priebojná žena, na strane druhej ale nechá so sebou prekvapivo zametať. Keďže anotácia čitateľovi mnohé prezradí, môžem spomenúť, že Sara hrá iba druhé husle vo vzťahu so ženatým mužom, čo mi k jej profesnej dravosti vôbec nesedelo.
V priebehu deja sa začnú objavovať výhražné telefonáty, ktoré Sare značne znepríjemňujú život a nahlodávajú jej sebadôveru a pocit bezpečnosti. Myšlienka fajn, len ma trochu štvalo, že hlavnej hrdinke nenapadlo dané telefónne číslo si zablokovať a naďalej ho “veselo” zdvíhala… Kto by toto podstupoval dobrovoľne?
A ešte ma trochu hrýzla jedna vec: Láska v podobe instantnej kávy! Zaleješ a hotovo! Haló, žena ktorej stačí 2x vidieť chlapa a po hodení jedných psích očí s ním skočí do postele nemôže byť normálna! Toto bolo rýchlejšie ako reakcia sodíka s vodou! Ako ja chápem, chémia je sviňa, ale…
Záver: celkom uveriteľný. Tipovala som rôzne scenáre, ale tento mi nenapadol. I keď som sa s týmto typom rozuzlenia stretla už v rôznych iných krimiknihách.
Celkovo hodnotím knihu ako fajn oddychovku - neurazí, nenadchne a snáď sa bude páčiť aj našim gymnazistom.
Táto kniha sa ku mne dostala v rámci knižnej štafety. Opäť kniha, ktorá zaujala obálkou a anotáciu som klasicky nečítala. Veď čo môže byť na “romantike” zlé!?
“…minulosť nezmeníme. Nemôžeme sa za ňu hanbiť. Nech bola tá tvoja akákoľvek, nech si si prešiel čímkoľvek alebo zažil čokoľvek, dôležité je, kým si dnes, a nie to, kým si bol predtým.”
Tak poďme na to:
Hlavná hrdinka: Linda, vek: 21.
Sympatie: veľmi blízke nule, resp. ako kamarátstvo s paúhorom elektrickým.
Prečo? Emocionálne nestabilná osoba, ktorá vo svojom veku dokáže až nezdravo visieť na chlapovi a je značne povrchná. Dosť často som mala chuť jej jednu vylepiť. Síce by mohli mnohí argumentovať, že za jej nízke sebavedomie môže spackané detstvo, dovolím si nesúhlasiť - jej sestra a matka sú presný opak. A nadôvažok - neustále “kriví ústami”! Pri čítaní som mala pocit, že jej život je jedna nikdy sa nekončiaca grimasa. Ďalšie čo ma na nej neskutočne štvalo, bol jej vzťah k matke - drzá ako opica a neváhala sa na mamu osopiť, kedykoľvek si dovolila jej povedať niečo, čo nezapadalo do Lindinho scenára.
Sestra: Sára, vek: 17.
Častokrát som mala pocit, že sa chová ako vyspelá štyridsiatnička, nie ako teenager. Hoci si to autorka v texte relatívne vtipne zdôvodnila, napriek tomu mi to prišlo málo uveriteľné. Obdivovala som však jej húževnatosť ohľadne sestry - ja by som to už dávno vzdala a odpísala Lindu ako stratený prípad. Takisto mi nesedel jej vzťah s Dávidom, ale budiž. Ako neraz aj autorka povedala: láske nerozkážeš.
Andrej: Lindin frajer.
Ak poviem brrr, bude to stačiť?
Mačo, ktorý nemá problém si to s babou rozdať na treťom alebo štvrtom rande v aute (o Lindinej sebaúcte radšej pomlčím). A celkovo, pôsobí sympaticky ako exekučný príkaz v poštovej schránke. Je manipulatívny, podceňuje ženskú logiku a klamár najvyššieho razenia. Síce sa v závere dozvieme, prečo sa z neho stal notorický klamár, aj tak mu to sympatiách v mojich očiach nepridalo.
Ale medzi postavami som si niektoré aj obľúbila. Lindina mama preukázala anjelskú trpezlivosť a vidno, že si už čo-to preskákala. A Lindin šéf sa takisto ukázal ako chápavý chlap a nadriadený v jednom.
A čo ma okrem postáv na príbehu totálne vytáčalo? - Jazyková korektúra. Chápem, keď autorka vloží do textu množstvo čechizmov - žije v Česku, takže dôvod mi je jasný, ale čo robila preboha korektorka???
O gramatických a štylistických chybách radšej pomlčím (a to nie som ani slovenčinár!). Pre ilustráciu vypichnem zopár “chybičiek krásy”:
- Ako to vonia, keď sa povie: “oslňujúco rozvoniavala omamná vôňa”?
- Úplne TOP bola žiarlivá obloha a v príbehu všetci namiesto šepkania šomrú!
- Nehovoriac o jedálnom stole namiesto jedálenského a dorazilo ma “ťi” s mäkčeňom. A tých kiksov tam bolo neúrekom! Miestami som mala pocit akoby to korektúrou ani neprešlo!
Kniha obsahuje však aj veľa pekných a múdrych myšlienok, len škoda, že sú zasadené do príbehu s toľkými toxickými postavami. A aby som len “nešomrala”, tak musím uznať, že autorka dokáže skvele udržať pozornosť čitateľa. Síce ma množstvo vecí v príbehu iritovalo, ale musím uznať, že spisovateľka dokáže vybudovať napätie. To jedno Andrejovo najtajnejšie tajomstvo, ma držalo pri knihe až do konca! Bola som neuveriteľne zvedavá, čo sa tento svalnáč snaží ututlať! Či stálo to tajomstvo za to? To budete musieť zistiť už samy, drahé čitateľky. Ale pripravte si niekoľko boxov vreckoviek - Linda ich bude potrebovať!
PS: Ďakujem za možnosť prečítať si túto knihu a hoci mi tak úplne nesadla, určite sa nájde množstvo čitateliek, ktoré budú mať väčšie pochopenie pre hlavné postavy i pre samotný príbeh. Autorke želám mnoho predaných kníh a ak raz napíšete kriminálku, lebo viem si predstaviť, že by bola skvelá, tak si ju Barbora Lisová určite s radosťou prečítam.
