Renáta Hatinová

35

Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?

Založit si profil
O mně

Na IG ma nájdete ako @mojkniznysvet ;)

Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři

Moje srdcovky

Moje odznaky

Moje aktivity

35
35

Renáta Hatinová napsala recenzi

31.01.2024 16:23

To čo na prvý pohľad vyzerá ako obyčajný trip niekoľkých teenagerov má v skutočnosti oveľa hlbší zmysel. Píše sa rok 1954 a Emmet práve zanechal za sebou brány nápravnovýchovného zariadenia pre mladistvých. So svojim mladším bratom Billym, inak mudrošom ako sa partrí, sa chce vydať do Kalifornie a začať nový život. A ako sa vraví: “Človek mieni, pán Boh mení!”, tak v tomto prípade za nekončiace zmeny plánov bol zodpovedný “mimoň Woolly s poděsem Vévodou”/ v SK verzii Duchessom. (Inak asi prvýkrát čo som sa viac stotožnila s českou ako slovenskou verziou, nakoľko prezývka “Vojvoda” podľa mňa oveľa viac vystihuje danú postavu a i samotný autor v priebehu knihy vysvetľuje ako Duchess/ Vojvoda k tejto prezývke prišiel.
Štyria chalani, štyri rôzne typy, každý jedinečný svojim spôsobom, jeden sympatický viac, druhý menej, ale všetkých som si tak nejak obľúbila, či to bol zodpovedný Emmet, vševedko Billy, veľké dieťa Wooly alebo rebel Vévoda.
Príbehom sa mihne ešte nespočet iných postáv, ktoré zotrvajú s našimi hrdinami iba chvíľu, alebo im robia spoločnosť dlhšie a zanechajú v čitateľovi stopu, alebo aj nepríjemnú pachuť čohosi nevítaného.
Záver bol prekvapivý! Niektoré dejové zvraty mi zobrali reč, pri niektorých som si povedala: kto druhému jamu kope…, ale celkovo som bola tak nejak spokojná s udalosťami ako sa stali, ako to sám Towles našim hrdinom naplánoval - netvrdím, že spravodlivo. Ale veď ani sám život nie je spravodlivý!

Číst víc

35
35

Renáta Hatinová napsala recenzi

28.01.2024 20:14

Príbeh o tom ako na posr*tého aj ha*zel padne, alebo: smerom nadol to ide rýchlejšie ako opačne!
-
Rozprávanie je rozdelené na dve časti: Príbeh Toma (možno samotného Tomáša Vereša) je od začiatku strastiplný a miestami som si povedala, že toto všetko sa nemôže udiať jednému človeku. Tom už ako dieťa a neskôr ako teenager zakúsi chudobu, zistí, čo znamená pykať za svoje zlé rozhodnutia a skončiť na úplnom dne spoločenského rebríčka.
Druhá časť rozprávania má charakter motivačnej literatúry a má čitateľa podnietiť s sebarozvoju a dosiahnutiu svojich snov, takpovediac uskutočniť si svoj “americký sen”, tak ako Tom.
Kým prvá polovica bola ešte celkom pútavá, i keď miestami nie veľmi uveriteľná, tak druhá polovica ma zväčša nudila, ale bude to tým, že nie som vhodným adeptom na tento druh literatúry a popravde by som sama od seba nesiahla po takejto knihe.
Čo ma však na knihe najviac iritovalo, nebol dej a dokonca ani tie motivačné bla bla, ale more, čo more, hotový oceán gramatických chýb, o katastrofálnom skloňovaní nehovoriac! Je až neuveriteľné, že autor, hoc i na vlastné náklady, vydá svoju knihu bez akejkoľvek korektúry! Pre mňa nepochopiteľný a neakceptovateľný krok a ako povedala jedna múdra sova: Počet slov v texte bol neadekvátne vysoký v pomere k obsahu zmysluplných myšlienok, ktoré sa v ňom vyskytli! (Vyložte si to ako chcete!)
Tým, ktorí sa Priania malého chlapca rozhodnú čítať, želám, aby boli slepí voči chybám a sústredili sa len na príbeh a autorovi by som chcela poďakovať za poskytnutie knihy na prečítanie a do budúcnosti by som mu chcela odporučiť využiť služby korektora, betareaderov, slovenčinárov, či kohokoľvek, kto ovláda spisovnú slovenčinu.

Číst víc

35
35

Renáta Hatinová napsala recenzi

19.01.2024 19:20

Kniha o Ars?novi Lupinovi zaujme na prvý pohľad - obálka v štýle art deco s luxusne pôsobiacou oriezkou je pastva pre oči a zaujme nielen milovníkov krimi príbehov. Ja som sa na ňu tešila o to viac, že príbehy o tomto lupičovi džentlmenovi pochádzajú presne z toho istého obdobia, kedy A. Christie písala svoje príbehy o Poirotovi či A. C. Doyle o S. Holmesovi.
Kniha o A. Lupinovi je zbierkou 16 poviedok. A ako to už pri zbierkach býva, kvalita poviedok je rôznorodá a preto niektoré zaujmú čitateľa viac a iné zase menej. Všetky však spája postava večne optimistického hrdinu, ktorý síce stojí na opačnej strane zákona ako už spomínaný H. Poirot či S. Holmes (ktorý sa vyskytne dokonca v dvoch poviedkach, v jednej ale so zmeneným menom), ale neskutočne si to užíva. Užíva si aj to, že svojimi lupičskými kúskami a nečakanými únikmi privádza mužov zákona do šialenstva. Tí, ktorí už knihu čítali, určite budú so mnou súhlasiť, že tohto (anti)hrdinu nie je možné neobľúbiť si - je šarmantný, dobrosrdečný, prekypuje dobrou náladou a jeho dobrodružstvá vám určite spríjemnia deň.
Poviedok, ktoré ma najviac oslovili bolo niekoľko, ale najviac sa mi asi páčila poviedka Snubný prsteň a Znamenie tieňa.
Ak máte radi Agathu Christie či A. C. Doyla, tak i táto kniha sa vám bude určite páčiť.

Číst víc

35
35

Renáta Hatinová napsala recenzi

01.01.2024 19:05

Tam, kde číha vlk (Relocation) je kniha, ktorá s určitosťou bude patriť do mojej TOP 10/ 2023!
Či už slovenský alebo anglický názov, oba presne vystihujú tému knihy - nebezpečenstvo, nielen to viditeľné, ale aj to skryté, číhajúce v podobe antisemitizmu, rasizmu či v “obyčajnej” šikane v škole.
-
„Myslela som, že šikanovanie smrdí," poznamenala som.
„Tak ako sedenie na záchode, drahá," povedal,, ,a predsa to všetci robíme."
-
A Lilach Schuster uprostred toho celého, matka, prisťahovalkyňa, židovka - doma ani v Amerike, ani vo svojej rodnej krajine, poznačená udalosťami odohrávajúcimi sa v jej blízkom okolí, v Adamovej škole, manželovými postojmi…
-
“Vzdychla si a povedala, že pracovať na láske k mužovi je náročné, vyčerpávajúce a neuspokojujúce zamestnanie. A pracovať na láske k dieťaťu môže byť dokonca nebezpečné.”
-
Poviem vám, nechcela by som byť v koži Lilach, deň čo deň sa nechať zhrýzať červíkom podozrenia a pochybností, deň čo deň žiť v neistote. Deň čo deň žiť v napätí a nedôvere vo svoj vlastný úsudok, vo svoje vlastné pocity, vo svoje vlastné dieťa.
Tam, kde číha vlk je kniha, ktorá prinúti pochybovať i vás, bude vás držať v neistote takmer až do samého konca a prinúti vás hltať riadok za riadkom. Priznám sa, že táto kniha ma fascinovala a držala v napätí viac, ako akýkoľvek triler, ktorý som v poslednej dobe čítala. Je to skvelá psychologická “hra” meniaca sa v detektívku a autorkin stýl písania vás prinúti veriť jej každé slovo, každú myšlienku matky, vlastne dvoch matiek - tej Adamovej ale i tej Džamálovej.
Naše deti, poznáme ich? Dali by sme za ne i ruku do ohňa. Oprávnene?

“Vieš, kedysi som si myslel, že najväčšou záhadou v našom živote sú naši rodičia. Dnes si myslím, že najväčšou záhadou v živote človeka sú jeho deti."

Číst víc

35
35

Renáta Hatinová napsala recenzi

01.01.2024 15:21

“Robíme, čo musíme,” povedala Alex. “To je jedinou úlohou tých, ktorí prežijú.”
-
Brány pekla - druhé stretnutie s Galaxy “Alex” Sternovou.
Trvalo viac ako dva roky, kým som sa dostala k pokračovaniu Deviateho spolku a bola som zvedavá, či opätovné stretnutie s Alex prebehne hladšie ako naše zoznamovanie sa. K prvej časti som totiž mala svoje výhrady a trvalo mi veeeeľmi dlho, kým som sa do príbehu začítala. Tentokrát bolo vhupnutie do príbehu takmer okamžité, ale aj tak by som mnoho pasáží označila ako rozvláčne, ale nebolo to také utrpanie ako v jednotke.
Čo tentokrát kvitujem, tak to bola napr. postava Linusa Reitera - jasný záporák, ale napriek tomu sa mi páčilo, ako autorka zakomponovala túto postavu do príbehu.
A hoci v tomto príbehu šlo viac-menej o Darlingtona, tak teraz robil Alex väčšinu času iba “pasívneho” sekundanta. Sexi pasívneho sekundanta.
Ďalšia vec, ktorú musím vyzdvihnúť je fakt, že oproti jednotke sa dej zúžil na okruh postáv okolo Alex a dianie okolo nej a autorka sa už nerozpisovala o všetkých možných spolkoch a udalostiach, čo by čitateľa odvádzali od deja.
Rezumé: Brány pekla sa čítali pomerne dobre, no tak ako pri jednotke, tak ani dvojka mi “neodpálila dekel”, ale u takých násťročných to bude asi iné kafe. Jednoznačne si však prečítam aj trojku a to len z jedného jediného dôvodu - som zvedavá, čo autorka ešte naplánovala pre Alex a Darlingtona.
Všetkým, na ktorých táto kniha ešte len čaká na poličke, želám príjemné čítanie.
-
“Existujú miesta, na ktoré by sme nemali chodiť, aj keď na to máme prostriedky.”

Číst víc

35
35

Renáta Hatinová napsala recenzi

01.01.2024 15:17

Jedná sa o knižôčku v pravom slova zmysle, nakoľko toto “slim fit” vydanie má iba nejakých 30 strán, ktoré sú však plné samých skvostných myšlienok nielen o knihách a le aj napríklad o kníhkupectvách.
“Sú veci, o ktorých vieme, že ich vieme. Potom existujú známe neznáme. To sú veci, o ktorých vieme, že ich nevieme. Ale sú aj neznáme neznáme. Veci, o ktorých nevieme, že ich nevieme.”
“Najlepšie veci sú tie, o ktorých sme nevedeli, že po nich túžime, kým sme ich nezískali.”

Číst víc

35
35

Renáta Hatinová napsala recenzi

01.01.2024 15:13

Týždeň, sedem dní v kuse som si užívala spoločnosť tejto knihy, tak trochu bizarnej, tak trochu absurdnej, ale pritom elektrizujúcej, kúzelnej a úžasne pútavej. Sedem dní s pánom Gwynom!
Povedzte mi, ako to ten Baricco robí!? Tisícdeväťsto, Hedvábí, Pán Gwyn - každá kniha úplne iná, každá svojím spôsobom magická, každú jednu mám rada. Zbožňujem štýl, akým Baricco píše, interakcie jeho postáv, tie rôzne záhady vpletené do príbehu. Začítate sa a ani sa nezbadáte a autor vás má v hrsti, drží vás, stíska, skúša.
Ach, pán Gwyn. Spisovateľ, ostýchavý čudák, čistá duša, tajomný tajnostkár. Bavila som sa na jeho občasnej pochabosti. Postupne ako som ho spoznávala, sa mi dostával pod kožu, rozpínal sa tam, cítil sa ako doma. Bolo úžasné sledovať postavy okolo neho, ich vzájomné pôsobenie. Či to bola žena z čakárne, energický Tom alebo oddaná Rebecca. Budú mi chýbať - a to som ešte len zatvorila poslednú stranu knihy.
Baricco sa stáva neoddeliteľnou súčasťou mojej knižnice. Každú jeho ďalšiu knihu budem vítať s otvorenou mysľou a náručou.
Baricco ma dostal. Dostal ma na lopatky svojimi knihami, svojimi príbehmi…

Číst víc

35
35

Renáta Hatinová napsala recenzi

30.11.2023 20:28

Rin alebo aj Fang Žu-nin je jednou z tých knižných hrdiniek, ktoré si len tak nedajú diktovať čo majú robiť a ešte s väčším odporom sa Rin stavia k tomu, čo by nemala robiť. Takže Rin je riadne tvrdá palica a čím viac jej chcú dokázať, že je iba dedinská “nicka” tým je odhodlanejšia dokázať opak. S vervou jej rovnou sa vrhla do štúdia, aby zložila skúšky kche-ťü a vyhrabala sa zo zapadákova menom provincia Kohúta.
To však ešte Rin netuší, že hoci si doteraz myslela, že jej život stojí za ho…, tak po odchode z “domova” sa môže dostať do ešte väčších problémov.
Kniha je rozdelená na tri časti - prvá časť ma asi bavila zo všetkých troch najviac, hoci ťažko povedať, že by tie ďalšie dve boli horšie alebo nudnejšie. Celá kniha je nabitá rôznymi akčnými scénami a verím, že mladšie ročníky pri čítaní možno zabudnú i dýchať.
Pre mňa však bola oveľa dôležitejšia interacia postáv, ktorých tu bolo naozaj neúrekom a mnohé z nich hrali nezanedbateľnú rolu v deji. Veľmi som si užívala spoločné scény Rin a Ne-ču, ako sa ich vzťah/ nevzťah vyvíjal. Asi jediná postava, ktorá mi pila krv bol Altan. Spočiatku to hral na tajomného, ale v poslednej časti sa vyfarbil a nemôžem povedať, že by som si ho nejako obľúbila. Viem, možno mu krivdím, mal dôvody na svoje konanie, napriek tomu nemôžem povedať, že by mi bol čo i len o chlp sympatickejší.
Dej tejto fantasy je vystavaný na rôznych udalostiach z ázijských dejín, ktoré autorka prerozprávala a upravila si tak, aby bol dej autentický a pritom nabitý bojovými scénami. Proste, o akciu tu nie je núdza a k tomu si ešte primyslite rôznych bohov, ktorí pomáhajú zamiešať karty v boji o moc a územie.
Takže moji milí, ak máte radi fantasy nabité bojmi, stratégiou, nie zrovna pozitívnymi postavami a obľubujete aj kvapku rôznych ohavností či rovno genocídu celého národa, tak hor sa do čítania!

Číst víc

35
35

Renáta Hatinová napsala recenzi

23.11.2023 07:04

Hrobník ma zaujal hneď ako prvý krát zvíril vody instagramu - vyzeralo to byť celkom zaujímavé čítanie, ale obálka slovenskej knihy vyzerá dosť netradične a preto som zaváhala. Keď som však narazila na túto knihu na Audiolibrixe, váhanie bolo preč ako šibnutím čarovného prútika a ja som sa už túlala ulicami Viedne.
Hrobník je vskutku vydarený mix klasickej detektívky premiešanej výňatkami z hrobárovho almanachu, ktorý koncom 19. storočia popri svojej práci na centrálnom cintoríne vo Viedni píše Augustin Rothmayer. Tento pán, podľa môjho názoru, zatienil i úspechy hlavnej postavy - Leopolda von Herzfeldta. Z Hrobárovho almanachu sa čitateľ/ poslucháč dozvie mnohé “lahôdky”, ktoré sprevádzajú toto povolanie a okrem mnohých nechutností, ktoré by som asi radšej ani nevedela, som sa dozvedela množstvo zaujímavých informácií. (Pohrebníctvo a patológia majú množstvo styčných bodov, ako som zistila! ????)
Leopold von Herzfeldt nie je až takou silnou osobnosťou ako by sa od hlavného hrdinu očakávalo, ale zase nie je ani úplný tĺk - má pozorovací talent, taktiež talent uraziť kade-koho a asi jedným z jeho najväčších talentov bolo, náhodne sa vyskytnúť tam, kde sa niečo deje. Nuž a nakoniec sa mu podarilo i vyriešiť prípad a dolapiť vraha.
Okrem hlavnej dejovej linky, ktorá sa venuje vraždám mladých žien, autor rozvíja viacero mikropríbehov - všetky sú zaujímavé a viac či menej majú do činenia s hlavným motívom. Takisto tu nájdeme aj ľahký závan romantiky, ktorý ale nepôsobí rušivým dojmom.
Kniha ako celok bola fajn, počúvanie som si užila a určite si doprajem aj druhú časť, na ktorú si však budem musieť ešte počkať, nakoľko ako audiokniha vyšla zatiaľ len jednotka. Kto si chce prečítať nielen jednotku, ale hneď aj dvojku, tak nech radšej siahne po tlačenej verzii.

Číst víc

35
35

Renáta Hatinová napsala recenzi

17.11.2023 20:25

Môže myť poviedka o hľadaní úniku pred nechceným tehotenstvom hororový nádych? Môže.
Môže rozpravánie o interrupcii spôsobiť, že sa začnete obávať o život rozprávačky? Môže.
.
“Praktická rola pani P.-R. sa tu končí. Dovŕšila svoju úlohu, spustila program na odstránenie nešťastia.”
.
Zimomriavky, hrôza, zhnusenie, ohromenie ….
.
Pochopenie.
.
Scéna bez mena, život a smrť zároveň.
.
Túto poviedku som čítala s veľmi znepokojivým ba až stiesneným pocitom. Slová, ktoré mi k tejto poviedke spontánne napadajú - drsné, surové, bezvýchodiskové, zúfalé, iba slabo vystihujú moje mentálne rozpoloženie počas čítania tejto poviedky, ktorej záver je síce prijateľný, ale i tak zanecháva pachuť bezradnosti hlavnej hrdinky. Poviedku som zhltla na jedno posedenie, ale rezonovať bude ešte dlho.
-
Hlavnou postavou druhej poviedky Mladý muž je tá istá rozprávačka z poviedky Udalosť. Tentokrát už ale nie je mladou slečnou, ktorá musí riešiť problém zvaný neželané tehotenstvo, ale potýka sa s iným “problémom”, na ktorý určitá časť populácie nazerá krivo: vzťah s oveľa mladším mužom.
Je zaujímavé, že ak si muž v zrelom veku (niekdy takmer až v dôchodkovom) “narazí” oveľa mladšiu ženu, tak je to v poriadku. Ale ak to zrazu urobí staršia žena, tak všetci moralisti majú plné ústa rečí.
.
“Oči všetkých, ktorí sedeli na betónovom múriku pozdĺž pláže, nás sledovali z jedného konca na druhý. A. ma upozornil, že sme neprijateľnejší ako homosexuálny pár.”
.
A čo povedať na záver? Že túto knihu odporúčam všetkým ženám, mladým či starým, jednoducho všetkým.

Číst víc

„Stačí dobré srdce, a budeš krásný, kdybys měl tvář třeba jako uhel černou. Zlé srdce zohyzdí sebekrásnější obličej ještě víc, než kdyby byl od přírody nehezký.“

Na Větrné hůrce - Emily Brontë, 2018
Na Větrné hůrce
Emily Brontë