Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Na IG ma nájdete ako @mojkniznysvet ;)
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje odznaky
Moje aktivity
Nie často sa stáva, aby autor - muž napísal príbeh, kde hlavnou postavou a zároveň aj ja rozprávačom je žena, malá Čijo, neskôr gejša Sajuri.
My Európania a nielen my, máme často skreslené predstavy o japonských gejšiach alebo vieme o nich veľmi málo. Popravde, nikdy som neuvažovala nad tým, že čo vlastne je náplňou práce gejše, stačilo mi obdivovať ich vzhľad a uhladené vystupovanie.
Arthur Golden nás zavedie do sveta gejš, priblíži nám ako sa ňou možno stať, čo všetko toto “povolanie” obnáša. Miestami som bola fascinovaná.
Avšak Gejša nie je len o tom, čo všetko treba obetovať kým sa z dievčaťa stane plnohodnotná a úspešná gejša, je to aj príbeh o priateľstve, láske, nenávisti, splnených či nesplnených snoch, o pred- či povojnových útrapách.
Rozprávanie má celkovo viac ako dvadsať hodín, ale v podaní J. Hruškovej budete mať pocit, že kapitoly sa míňajú akosi rýchlo a dokonca i ja, osôbka, ktorá takýto žáner väčšinou nevyhľadáva, som knihu nevedela odložiť. Ak máte rešpekt z fyzickej knihy a obávate sa ďalšej nedočítanej knihy (v SK vyšla pod názvom: Pamäti Gejše) tak pokojne siahnite po audioknihe.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Dala som sa oklamať! Oklamala ma krásne vyzerajúca obálka, ktorá sľubovala všeličo - nebezpečenstvo, vášeň, hru na mačku a myš. Oklamalo ma varovanie v úvode knihy, ktoré hlása: “obchod s ľuďmi, obchod s deťmi, obetovanie detí, zmienky o smrti dieťaťa a explicitné sexuálne situácie. Nachádzajú sa tu aj sexuálne úchylky ako hra so zbraňou, somnofília (masturbácia nad spiacou osobou), bondáž a ponižovanie.” Nehovoriac o tom, že k varovaniu je zaradená aj informácia, že kniha končí cliffhangerom!
Ľudia, toto je prvá kniha, ktorú po ani neviem akej dlhej dobe som nedočítala!!! Stačilo mi 250 strán a povedala som si, že ak nechcem umrieť nudou, tak toto naozaj nemusím.
Obchod s ľuďmi či deťmi dnes nájdete v každej, keď nie tretej, tak určite štvrtej kriminálke! A určite to bude napínavejšie ako tieto suchopárne opisy, kde nájdu nejaké unesené ženy/dievčatá a len tak hopky cupky ich vyslobodí jeden alfa Z. Len tak mirnix dirnix.
Takže krimi zápletka veeeeľmi povrchná.
Explicitné sexuálne situácie, sexuálne úchylky sú v knihách dnes takmer celkom bežné. Mám pocit, že keď som svojho času čítala 50 odtieňov šedej, tak som sa červenala nielen za ušami! A tu som pri “sexuálnych” scénach zívala nudou! Teda, možno ma malo vzrušiť ako Zet “robí” Adeline strelnou zbraňou, ale popravde… Škoda reči.
Autorka sa snažila do deja vniesť aj trochu duchariny - akože predpoklady by boli: starý dom, krorý má svoju (temnú) históriu, okolnosti, ktoré prajú tejto dejovej linke. Hm. Opäť sa budem opakovať - opísané veľmi povrchne a teda žiadne zimomriavky sa nekonali, teda aspoň u mňa nie.
Hlavné postavy: Adeline - naivná, tvrdohlavá, pravdepodobne trpiaca štokholmským syndrómom (usudzujem z toho ako sa dej vyvíjal, ale nie som si 100% istá, nakoľko som knihu odložila v polovici). Miestami mi bola sympatická, miestami nie.
Daya - akože kamarátka Adeline. Na jednej strane sa snaží A. pomôcť, ale na druhej strane sa chová ako mrcha. Ďakujem za takúto kamošku!
Legendárny Zet - omg. Manipulatívny úchyl, ktorý akože zachraňuje bezbranné obete únosu a sexuálneho týrania. Nehovorím, že postavy musia byť iba čierne alebo biele, ale takýto typ schizofrénie je aj na mňa veľa! Ok, buď bad boy, ale nerob to, v čom chceš zabrániť iným! Easy!
Ľudkovia, vôbec som sa nechystala napísať takúto tirádu ku knihe, ale bola to fakt šialená nuda! Ale zase raz sa potvrdilo: reklama a krásna obálka predá aj najväčšie ho…
Tým, ktorým som pokazila ilúzie o knihe sa vopred ospravedlňujem, ale verím, že mnohí ňou aj tak budú nadšení! Proti gustu žiaden dišputát!
Ale aby som nebola iba cynická a negativistická, tak som tam našla aj jednu peknú myšlienku a tú vám šupnem sem na záver:
“Ľudia si nemusia nanášať vrstvy krvavého make-upu a umelú krv,
aby boli desiví. Skutočne desivé je naše vnútro - temnota, ktorá sa skrýva pod povrchom.”
“jeder Mensch hat zwei Leben.
das zweite beginnt in dem Moment,
in dem man erkennt, dass man nur ein Leben hat.”
Fitzek a jeho psychotrilery! Buď ich milujete, alebo ich radšej obchádzate. Nepopieram, že nie vždy mi tento pán ulahodí svojou knihou, ale nalejme si čistého červeného.
POZVÁNKA
Vyzerá táto kniha na prvý pohľad pútavo? - Jednoznačne ÁNO.
Je to zaujímavé a elektrizujúce čítanie? - Rozhodne ÁNO.
Dočítala som ju dokonca napriek neustálemu posúvaniu vyleteného obočia späť na svoje miesto!? - Samozrejme že ÁNO.
Uverila som Marlinmu príbehu? - Vôbec NIE!!!
Napriek všetkému ma čítanie tejto knihy tešilo a knihu som zhltla a bavilo ma to aj navzdory všetkým situáciám, ktoré boli nielenže pritiahnuté za vlasy, ale vskutku excelentne prestrelené. Netvrdím, že to nemalo hlavu a pätu, že zápletky neboli premyslené a zdôvodnené, len celý príbeh bol tak šialený, že som ani na sekundu neverila, že by sa to všetko mohlo tak zomlieť ako to podal Herr Fitzek.
“Ihr habt etwas getan. Jemand hatte die Idee, jemand hat es umgesetzt, jemand hat geschwiegen. Ihr seid alle schuld.”
Na Fitzekových knihách mám okrem samotného príbehu samozrejme, rada aj jeho doslovy. Nie sú to iba tie klasické ďakovačky, kde má autor potrebu poďakovať tisícpäťsto ľuďom, bez ktorých by kniha nevznikla. Nie, Fitzek je v tomto ohľade veľmi špecifický autor a jeho doslovy sú väčšinou orientované na samotného čitateľa, častokrát velmi vtipné a niekedy aj poučné.
Tak teda, ak hľadáte niečo pútavé do nadchádzajúcej uhorkovej sezóny, alebo potrebujete zahnať nudu v práci a máte možnosť čítať niekde pod pultom alebo potrebujete na pláži vytesniť krik uvrieskaných detí a zároveň vyzerať nad vecou, tak určite si niekde zožeňte POZVÁNKU!
Príjemné čítanie a krásne leto vám želám!
Už dávno sa mi nedostala do rúk kniha, od ktorej by som sa nevedela od začiatku odtrhnúť a do ktorej som sa začítala hneď od prvej strany. Knižnice, knihy - teda pardón, grimoáre a mágia, to ja môžem. A hlavne ak je hlavná hrdinka tak trochu nešika a smoliar s potenciálom k veľkým činom, tak to už áno.
K obsahu veľa slov netreba, veď táto kniha svojho času rozbúrila vody IG a to na oboch koncoch názorového spektra - niektorí knihu velebia, iní nešetria kritikou.
Pre mňa bola táto kniha fajn, aj keď určité výhrady som predsa len mala, ale celkový dojem bol vynikajúci.
Postavy: Elisabeth - neuveríte, ale žrala som ju. Či už ako neskúsenú učnicu, neskôr ako väznenú zajatkyňu alebo nakoniec hrdinku, ktorej na pleciach leží záchrana ľudstva.
Nathaniel - v prvej časti knihy podal famózny výkon, potom akoby toho na neho autorka naložila veľa a pod ťarchou nevyhnutných činov sa mi Nathaniel scvrkával pred očami, hoci sa snažil a snažil, ale… Nestačilo.
Nathaniel + Elisabeth, hm, tak táto dejová linka je rozhodne najslabším článkom príbehu, keďže ten ich vzťah nevzťah bol fakt nemastný neslaný. Jednoducho chýbala tá správna chémia. Škoda.
Silas. Áááách. Tak pri tomto démonovi/ chlapovi alias bielej mačke som sa opäť cítila ako slečna v pubertálnom veku! Už mi len chýbalo papierové vrecko aby som nehyperventilovala! Fakt som ho žrala a kvôli tomuto týpkovi si určite kúpim aj druhú časť série!
Čo mnohí knihe vyčítajú je worldbuilding, teda opis sveta v ktorom sa dej odohráva. Za mňa to bolo v poriadku, nakoľko ak by sa autorka venovala každému detailu, tak by kniha nemala 440 strán ale dvojnásobok. To isté platí aj pre grimoáre - nechýbala mi ich história, ani to odkiaľ sa vzali (hoci pozorný čitateľ číta aj medzi riadkami), jednoducho som brala, to čo mi autorka ponúkla a bola som s tým OK.
Za čo má kniha u mňa bodík navyše je humor - nielenže si postavy uťahovali zo seba navzájom, ale i samotní protagonisti nešetrili sebairóniou.
Budem sa opakovať, ale za mňa to bola skvelá oddychovka, ktorá ma vcucla od samého počiatku do deja a túto jazdu som si naozaj neuveriteľne užívala.
“Knihy v tejto knižnici neboli obyčajné. Boli to vedomosti, ktoré dostali život. Múdrosť, ktorá dostala hlas. Keď cez okná prúdilo svetlo hviezd, spievali. Cítili bolesť a hlboký žiaľ. Niekedy boli hrozivé a bizarné - ale taký bol aj svet vonku. A napriek tomu stálo za to oň bojovať, pretože aj keď bola vo svete temnota, stále v ňom bolo aj veľa svetla.”
“Keď sa gangstri alebo rozzúrení blázni usmievajú, ťažko sa im kladie odpor.”
*
Hoci názov znie celkom neškodne, anotácia ku knihe dáva tušiť, že tých stoosem strán textu nebude jednoduchým čítaním.
Autor si zobral na mušku predvojnové roky a udalosti, ktoré priamo nesú zodpovednosť za spustenie vojnovej mašinérie. A čitateľa posadil priamo do prvého radu…
V knihe sa mihne množstvo historických postáv, niektoré známe, niektoré menej a niektoré pre mňa nové, úplne neznáme.
Vojna bola výnosná a mnohé dnes veľké a popredné nemecké koncerny zbohatli vďaka lacnej pracovnej sile z koncentračných táborov.
Kolko percent knihy je fikcia a koľko sú skutočné historické fakty neviem odhadnúť, ale zdá sa, že autor riadne načrel do historických prameňov. A (nielen) z tohto dôvodu mi chýba v knihe doslov, ktorý by objasnil pozadie vzniku knihy.
*
“Nikdy nespadnete dvakrát do rovnakej priepasti. Vždy však padáte rovnakým spôsobom, v akejsi zmesi zábavy a hrôzy. A keďže si tak veľmi želáte, aby ste už nikdy nespadli, podopierate sa, kričíte. Údermi podpätkov nám mliaždia prsty, kľuvaním zobákov nám lámu zuby, roz- hlodávajú nám oči. Priepasť lemujú vysoké honosné sídla. A História je tu…”
Celý príbeh je vyrozprávaný v dvoch časových úrovniach - minulosti a súčasnosti, obe dejové linky sa točia, vinú a skrúcajú, až vytvoria pomyselnú špirálu, ktorej konce sa nezadržateľne blížia k sebe, aby sa minulosť stretla s prítomnosťou a osudy žien rodu Breckenridgových i samotnej Helen sa spojili a odhalili tak fascinujúci príbeh plný výnimočných žien s tragickým koncom.
Autorka do príbehu vplietla viacgeneračnú rodinnú drámu, okorenenú mysterióznymi prvkami a opradenú tajomnom. Rozprávanie McMahon miestami pripomínalo detektívky A. Christie kde si už-už myslíte, že viete kto za tým všetkým stojí a zrazu zistíte, že ste úplne vedľa a veru žiaden detektív z vás nebude (zo mňa teda rozhodne nie). A rozuzlenie bola riadna pecka! “Šokujúce” asi najviac vystihuje moje pocity po dopočúvaní knihy.
Jitka Ježková, ako som sa už mohla presvedčiť aj pri knihe ZIMNÍ LIDÉ, je úžasná rozprávačka. O jej kvalitách hovorí aj obrovské množstvo interpretácií, ktoré má na svojom konte (dosiaľ nahovorených neuveriteľných 111! kníh). A pre túto knihu je jej hlas ďalšou pridanou hodnotou. Priklincuje vás na mieste, vytesníte vonkajší svet a nebudete chcieť prestať počúvať, kým nerozlúsknete záhadnú minulosť žien Breckenridgeových!
“Keď sa gangstri alebo rozzúrení blázni usmievajú, ťažko sa im kladie odpor.”
*
Hoci názov znie celkom neškodne, anotácia ku knihe dáva tušiť, že tých stoosem strán textu nebude jednoduchým čítaním.
Autor si zobral na mušku predvojnové roky a udalosti, ktoré priamo nesú zodpovednosť za spustenie vojnovej mašinérie. A čitateľa posadil priamo do prvého radu…
V knihe sa mihne množstvo historických postáv, niektoré známe, niektoré menej a niektoré pre mňa nové, úplne neznáme.
Vojna bola výnosná a mnohé dnes veľké a popredné nemecké koncerny zbohatli vďaka lacnej pracovnej sile z koncentračných táborov.
Kolko percent knihy je fikcia a koľko sú skutočné historické fakty neviem odhadnúť, ale zdá sa, že autor riadne načrel do historických prameňov. A (nielen) z tohto dôvodu mi chýba v knihe doslov, ktorý by objasnil pozadie vzniku knihy.
*
“Nikdy nespadnete dvakrát do rovnakej priepasti. Vždy však padáte rovnakým spôsobom, v akejsi zmesi zábavy a hrôzy. A keďže si tak veľmi želáte, aby ste už nikdy nespadli, podopierate sa, kričíte. Údermi podpätkov nám mliaždia prsty, kľuvaním zobákov nám lámu zuby, roz- hlodávajú nám oči. Priepasť lemujú vysoké honosné sídla. A História je tu…”
Ani nie rok po dočítaní druhej časti som doslova chňapla po príležitosti prečítať si tretie pokračovanie knižnej série KATJA.
Takisto ako už i predchádzajúce dve časti čitateľa na prvý pohľad upúta knižná obálka, ktorá pochádza z dielne Laury Vaculovej. Je o niečo temnejšia ako tá predchádzajúca, ale dokonale vystihuje dej knihy.
-
> Katja. V knihe ZRODENÍ Z MÁGIE si obaja hlavní hrdinovia čo-to vytrpeli a hlavne Katja prešla prerodom z mladej rebelantskej princezničky v magickú bytosť, ktorá je predurčená vykonať veľké veci. V MAGICKÝCH RELIKVIÁCH je už pri plnej sile a skúša kam až jej schopnosti siahajú, čo všetko dokáže a neraz sa vrhá rovno po hlave do “šialeností”, nad ktorými jej priatelia často len nesúhlasne krútia hlavou.
> Argos. V prvej časti knihy si ho čitatelia veľmi neužijú a aj celkovo v tejto časti hrá len druhé husle, ale nájde sa i zopár scén kde mu autorka dovolila sa blysnúť, ba priam zažiariť ako blesk na búrkovom nebi.
V tejto knihe sa dostávajú na scénu aj nové postavy. Tak ako som si v predošlej časti zamilovala Aléta, tak tu si moje srdce ukradol > Dajkin (Ak niekde stretnete autorku a budete mať možnosť, tak sa jej spýtajte na pôvod tohto mena!). Tento mladík ma odrovnal svojou rozkošnou nemotornosťou, večne utáranými ústami a hlavne potenciálom, ktorému (veľmi dúfam) dá autorka patričný priestor v ďalšom pokračovaní.
Dajkinom to však nekončí. Na scénu vstupuje aj ďalšia nová postava, ktorá je však oveľa temnejšia ako sladký Dajkin a má toho za ušami oveľa viac ako si myslíme a žiaľ i viac ako nám bola ochotná Natali prezradiť v tejto časti - snáď nabudúce. Reč je o > Gadanovi, pavlkovi - v mojej fantázii bližsie k vlkovi ako k človeku, v knihe presne naopak.
-
Obsahovo by som knihu rozdelila na dve časti: prvá, kde autorka dáva postavám priestor na zotavenie sa z akčného záveru predošlej knihy a objasnenie niektorých skutočností - za mňa mohla byť táto časť trochu kratšia, lebo niekedy som mala už chuť na menšiu katastrofu, aby sa postavy rozhýbali, ale na druhej strane, keď sa prehryziete úvodnou stovkou, tak vám už nič nebude stáť v adrenalínovej jazde naprieč Gollskou púšťou či Grellovou tiesňavou.
Apropó, adrenalínová jazda. Písanie akčných scén má Natali v krvi a možno iba vyrastala na akčných rozprávkach ako Tom&Jerry alebo Ninja korytnačky - pri niektorých scénach mi fakt napadli tieto rozprávky! Živo som si vedela predstaviť naháňačku lesom s pavlkmi, či každý Briamov krkolomný premet vo vzduchu alebo životunebezpečný presun Grellovou tiesňavou, ktorý mimochodom končí veľmi napínavo. - Rozhodne sa máte na čo tešiť.
-
Na záver si dovolím už len malé konštatovanie - že tak ako dozrievajú Natalini hrdinovia, tak dozrieva i sama autorka. V každej časti je vidno posun a autorkin štýl je plynulejší, vycibrenejší a príbeh o Katji a jej priateľoch či nepriateľoch si získava čoraz viac sŕdc (nielen) mladých čitateľov naprieč našim malým Slovenskom. A že si nevymýšľam, tak o tom hovorí i samotný fakt, že Natali získala za druhú čast série KATJA - ZRODENÍ Z MÁGIE cenu Fantastická kniha roku 2023!
Pri tejto knihe som išla na istotu - Júlia a ospalý žralok sa mi páčila a vedela som, že ani tu to nebude inak. Hoci omylom som si objednala CZ verziu - komu by napadlo, že po slovensky to bude “modrastá” a nie modrá líška! Hlavné je, že vizuál aj rozmery sedia a či je obsah v češtine alebo v slovenčine je už úplne fuk (aj keď pri takom HP by som to asi netvrdila!)
Tak ako to bolo už i pri Júlii, tak i pri Leile sa môže čitateľ tešiť na úžasné ilustrácie, ktoré tematicky dopĺňajú nemenej zaujímavý text, ktorý samozrejme nesie aj svoje posolstvá.
Tentokrát sa príbeh odohráva na ďalekom severe a okrem prírody tu prídu na pretras i rodinné vzťahy, či emigrácia.
Tak isto ako v prvom prípade, je aj Leila vhodná pre čitateľa 12+ alebo aj pre dospelého, ktorý chce trochu vypnúť, užiť si milý príbeh a pokochať sa ilustráciami.
Ja túto knihu jednoznačne odporúčam.
Život Eurídice bol miestami naozaj neviditeľný, teda aspoň z jej pohľadu. Napriek tomu bola E. často pod drobnohľadom či už manžela alebo všetečnej susedy.
Eurídice, meno, ktoré si môj mozog zjednodušil a pretvoril na menej krkolomný tvar - Erudície (a tak som ho i počas celej knihy vnímala), bola zvláštna žena. Žena, ktorá mala svoje sny a občas sa i rozhodla ich zrealizovať a vtedy sa vyliala ako dravá rieka zo svojich brehov, žila, bola doslova živelná, dokonca viditeľná a jej nadšenie bolo priam hmatateľné.
Keď sa ju však jej manžel Antenor pokúšal zase vpratať do vychodených koľají a E. sa vzdávala takmer bez boja, normálne ma dvíhalo zo stoličky! Mala som chuť bojovať za jej sny, kričať na ňu, že to čo robí, má zmysel, nech sa nevzdáva! Ale bolo by to márne…
Eurídice hodila flintu do žita a upadla opäť do letargie.
Táto kniha nebola však len o E. Bola aj o jej rodičoch, sestre Guide, ktorá (tiež) nemala šťastie v manželstve, jej novom priateľovi, všetečných susedkách.
Bola o obyčajnom živote, ktorí mnohí z nás dôverne poznajú a mnohí z nás dôverne poznajú niekoho, kto takýto život dôverne pozná!
Miestami to nebolo jednoduché čítanie, lebo v dnešnej dobe ženskej emancipácie sa ťažko číta o tom ako by ženy mali byť len doplnkom muža alebo akousi funkčnou súčasťou domácnosti.
