Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Knihy od tohto autora a aj túto konkrétnu som mala na zozname už niekoľko rokov, no vždy potom prišli ďalšie a ďalšie knihy, ktoré dostali prednosť. Konečne som sa k nej ale dostala a veru, že to stálo za to čakanie.
V poslednej dobe ma nejako to severské krimi veľmi baví, až sa obávam, že po všetkých tých knihách už stratím chuť navštíviť Nórsko či Dánsko.
Štýl písania Bjorka samozrejme nemôžem ani porovnávať s Fitzekom (áno, viem že on nepíše severské krimi) či Yrsou, ktorý na to v knihách idú poriadne psychologicky, no aj tento autor vám počas vyšetrovania prípadu dokáže poriadne pomotať hlavu. Kapitoly v knihe sú krátke (čo osobne milujem) a striedajú sa z pohľadov rôznych postáv, ktoré vám najprv nebudú dávať zmysel.
Prípadu zavraždených dievčat sa chopí mrzút Holger a svojrázna Mia, ktorá nemá práve ružovú minulosť a jej život už prestáva dávať zmysel. Spoločne vytvoria tím podobných policajtov ale aj nepolicajtov, ktorí sa naplno pustia do vyšetrovania prípadu, v ktorom nič nedáva zmysel.
Najviac som si obľúbila kapitoly z pohľadu Mie aj celkovo pohľad do jej mysle. Tá je miestami trochu chaotická ale spôsob akým sa pozerá na celý prípad, ako si spája jednotlive kúsky je fascinujúci.
Kniha má chytila od prvej stránky a riešiť prípad s vyšetrovateľmi ma bavilo až po celkom posledný riadok. Už teraz sa teším na čítanie ďalších prípadov Holgera a Mie.
Po prvých kapitolách kedy som mala pocit akoby ma zasa pochytila čitateľská kríza, som si aj nadávala prečo som sa rozhodla zrecenzovaťfantasy, keď som viacobľúbenkyňouromantiky. Potom som si opäť prečítala anotáciu a utvrdila sa v tom, že je to príbeh, ktorý patrí do rúk každého milovníka kníh.
Prvé strany alebo teda prvá časť patrila akémusi zoznamovaniu sa s postavami a svetom, v ktorom knihy môžete nie len vidieť ale predovšetkým počuť. To bola časť kedy som sa do čítania musela nútiť. Neskôr som sa ale dostala do celého deja a s nadšením čakala, aké ďalšie tajomstvo vypláva na povrch.
Príbeh sledujeme z pohľadu troch postáv. Každá z nich vyrastala a žije v iných podmienkach, má iné vedomosti čo sa týka mágie, a predsamajú niečo čo ich spája. Až ich stretnutie prinesie veľké prekvapenie a odhalenie niekoľkých tajomstiev.
Napriek tomu, žesom sa na začiatku musela do čítania trochu nútiť, po jejdočítaními aj bolo ľúto, že je to koniec. Posledné kapitoly boli pre mňa úplne NAJ a postavy som si počas nich zamilovala viac, akopočas tých úvodných zoznamovacích.
Táto kniha bola jedna nespútaná a divoká jazda, z ktorej nedokážete vystúpiť ani keby ste chceli (a verte mi že vám to ani nenapadne). A ak ste fanúšikom hokeja, doslova si ju zamilujete.
Príťažlivosť medzi Pippou a Jemiem je cítiť už od ich prvého stretnutia a niektoré z ich spoločný scén sú ozaj extra a len 18+.
Pippa bola jednou z tých osôb, ktoré rozžiaria celú miestnosť len čo do nej vôjde, každý ju má rád a každému sa snaží pomôcť. Jamie pôsobí ako namyslený a egoistický hokejista, no v skutočnosti mu záleží na ľuďoch okolo a snaží sa tu byť pre ne.
Milujem tento grumpy & sunshine typ hrdinov aj to, ako sa počas príbehu navzájom ovplyvňujú a menia. Celkovo bol ich príbeh tak krásne spracovaný, až som tam túžila skočiť a vymeniť si miesto s Pippou.
Za bránkou je v jednom odlišný od iných príbehov, ktoré som doteraz čítala, a to tým, že v príbehu nenájdete klasického záporáka, ktorého autori/ky následne použijú aby vytvorili v príbehu zápletku pred konečným happyendom. Tým si ma autorka jednoznačne získala a bezpochyby si prečítam aj ďalšie knihy z tejto hokejovej série.
Pri tejto knihe mi trvalo trochu dlhšie než som sa do toho dostala a zorientovala sa v tom celom. Malinko ma rušilo preskakovanie medzi rozprávaním v prvej a v tretej osobe. Chápem prečo autorka zvolila takýto štýl, no kvôli tomu mi aj trvalo sa do toho dostať.
Ak ale odhliadnem od toho celého, príbeh bol pre mňa príjemným vytrhnutím z povinnosti bežných dní. Tento tróp (kamarát môjho brata) patrí medzi moje najobľúbenejšie a v kombinácií s milostným trojuholníkom tomu dodala ten správny šmrnc.
Hlavnej hrdinke som celkom závidela jej postavenie v skupine aj staršieho brata, po ktorom som vždy túžila, a ktorý ju ochraňoval (aj pred jeho vlastnými kamarátmi).
Okrem zaujímavého príbehu, pri ktorom sa rozhodne nebudete nudiť vás pohladí na duši aj prekrásna obálka, ktorá na mňa pôsobí priam nadpozemsky. Rovnako oceňujem aj názov knihy, ten totižto úplne trefne vystihuje celý príbeh aj vzťah medzi Eve a Sebastiánom.
A preto ak chcete knihu, ktorá vo vašej knižnici vynikne svojim vzhľadom a zároveň vás dostane príbehom, Čo sme nepovedali je presne to čo potrebujete.
Román napísaný mužom? A prečo nie.
Po začítaní sa do knihy som mala mierne pochybnosti pri zistení, že autor píše v tretej osobe (nie je to práve môj obľúbený štýl), no prekvapivo ma to vôbec nerušilo.
Chvíľami som sa nechala uniesť príbehom a premýšľala či je to všetko realita alebo nás autor napokon prekvapí záverom, v ktorom sa ukáže, že nič nie je tak, ako si myslíme.
Postavy v knihe ma občas extrémne vytáčali. Najmä hlavný hrdina, ktorý sa miestami správal veľmi toxicky a o chvíľu ako naivné dieťa, ktoré dokážete okradnúť aj o lízanku. Nakoniec si však uvedomíte, že je iba vyobrazením toho, že aj keď si myslíte aký máte dokonalý život, a ako sa vám darí, v priebehom momentu sa môže všetko pokašlať.
Celkovo knihu hodnotím ako príjemnú oddychovku ak si chcete odpočinúť od práce či povinnosti doma.
A je to tu! Finále dark romance, pri ktorej som sa zatiaľ nerozhodla či mám radšej Habibiho alebo Candyho.
Po prvých stranách som mala nutkanie vrátiť sa k predošlým knihám aby som si pripomenula kto je s kým a aké sú medzi nimi spory. Moja zvedavosť a dychtivosť po pokračovaní však bola silnejšia, a tak som sa rozhodla veriť svojej hlave, že si na jednotlivé momenty spomenie.
Musím vám povedať, že som od poslednej časti čakala čokoľvek ale toto mi ozaj ani nenapadlo. Väčšinu času som nevedela čomu alebo komu mám veriť a už keď sa zdalo, že som sa do toho dostala, autorka odistila rozbušku a pridala ďalšie odhalenie, pri ktorom som len zostala pozerať s otvorenými ústami.
Dark romance bola v tejto časti ešte viac dark a všetko okolo Harryho a Doriana sa zauzlilo aby to napokon vyvrcholilo do veľkolepých rozmerov. Pribudlo niekoľko nových postáv, ktoré príbehu dodali tú správnu atmosféru. A to ani nehovorím o konci, po ktorom som mala slzy na krajíčku a zároveň zalepila svoje zlomené srdce.
Teraz nám už len zostáva dúfať, že sa Harry či Dorian ešte niekedy objavia v niektorej z budúcich kníh, a že autorka im nedala navždy zbohom.
Každopádne som rada, že knihy mám doma a môžem si zájsť do LocalX kedykoľvek opäť za túžim vidieť Habibiho a Candyho.
Taktiež sa vám občas stáva, že odsúdite človeka na prvý pohľad, no keď ho napokon bližšie spoznáte, zistíte ako veľmi ste sa mýlili? A čo taký ľudia bez domova? Taktiež od nich odvraciate pohľad?
Ivica je za mňa rozhodne PANI spisovateľka, pretože zobrať tému, ktorá je vo väčšine prípadov tabu a postaviť na nej celý príbeh je neuveriteľné.
Po prečítaní Kráľa z ulice sa rozhodne budem na svet aj ľudí okolo pozerať iným pohľadom.
Eszter je postava, ktorá má (občas na vlastnú škodu) obrovské srdce a ak by mohla, rozdala by sa. Na druhú stranu tu máme Antonyho, ktorý musel dostať povestnú facku od života aby si uvedomil a vážil to čo má. Práve v tejto chvíli osud ich životy pretol a ako sa hovorí, protiklady sa priťahujú.
Celý príbeh je napísaný veľmi pútavo a okrem veľkého posolstva v nej nájdete niekoľko postáv, ktoré majú svoj vlastný príbeh aj zopár tajomstiev.
Maličká kabelková kniha, no tak bohatá obsahom a hodnotou toho čo nám ním autorka chcela povedať. Neskutočné. Nájdete v nej mnoho posolstiev a múdrosti, ktoré vás rozhodne prinútia zamyslieť sa nad vlastným konaním v živote.
Ja mám pre túto knihu iba jedno pomenovanie : Slzavé údolie.
Ešte žiadna kniha sa mi nečítala tak ťažko, ako táto. Každú kapitolu som preplakala a aj napriek prestávkam som nemohla čítať bez toho aby ma nerozcítila. Najsmutnejšie na tom celom je, že toto sa môže sa hocikomu. Ktokoľvek sa behom chvíle môže ocitnúť na mieste Julie.
Príbeh dvoch mladých ľudí, ktorí si plánovali spoločnú budúcnosť bez toho aby tušili, že jeden z nich sa toho nedožije.
Príbeh o poslednej šanci rozlúčiť sa a o vyrovnávaní sa so stratou.
Nápad je to veľmi dobrý, páči sa mi aj tá myšlienka s poslednou rozlúčkou vďaka telefonickému prepojeniu. Scén, ktoré vás rozcítia je viac než dosť. Ďalším plusom boli kapitoly kde sme sa v spomienkach vrátili do čias kedy Julie a Sam tvorili pár. Tieto časti boli za mňa nádherne romantické a úsmevné. Rovnako kladne hodnotím tú nádhernú obálku, ktorá je pohladením pre oko.
Jediné čo mi prekáža je dej, ktorý miestami stagnoval. Julie celý čas hovorila o tom, ako sa musí posunúť ďalej, no nič sa v priebehu času nemenilo. Rovnako mi trochu prekážalo, že dej sa odohrával viacmenej v jej izbe a v škole.
Prvá kniha od tejto slovenskej autorky, no rozhodne nie posledná.
Príbeh zranenej Maríny, ktorá mala detstvo aké si mnohé z nás nedokážeme ani predstaviť. Rozhodla sa ale nevzdať a bojovať aj za cenu, že stratí všetkých, a zostane celkom sama.
Teraz je však o niekoľko rokov staršia, posunula sa v živote a nikto o jej minulosti nič nevie. Až do chvíle keď sa v jej živote objavil malý záblesk minulosti.
Marcel ma na začiatku poriadne štval, no iba prvých pár strán. Potom som sa mu dostala do hlavy a pochopila jeho správanie.
Okrem Marcela a Maríny, ktorým rozhodne budete od prvej chvíle fandiť, som si v knihe obľúbila aj Marínine kamarátky/kolegyne. Každá žena potrebuje svoj kruh priateliek, s ktorými môže slobodne hovoriť o svojom súkromí či ohovárať a hodnotiť mužov vo svojom okolí. Ich dialógy som si užívala so všetkého najviac.
Naopak negatívne emócie vo mne vyvolali postavy z Maríninej minulosti, ktorí ju kruto odsudzovali a nepripúšťali možnosť, že sa zmenila.
Štýl písania tejto autorky rovnako ako téma, ktorej sa v knihe venuje len dokazuje, že slovenské knihy sa vyrovnajú tým zahraničným a spokojne im môžu konkurovať. Preto ak chcete staviť na istotu, rozhodne odporúčam knihu Zadrž dych.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Trochu mi prekážalo čítať tie isté vety dookola a v polovici knihy som si už myslela, že ja som tá čo zabúda keď to musím čítať každú piatu stranu. Chápem, že je to z pohľadu Flory a ona jednoducho takto žije/prežíva. No presne kvôli týmto vetám sa mi kniha čítala o niečo ťažšie a dlhšie.
Taktiež mi nedávalo zmysel správanie jej rodičov. Fajn, museli odísť ale nevrátiť sa a nedať jej vedieť je naozaj nezodpovedné. A rovnako nezodpovedné je nechať 17 ročnú dcéru, ktorá každú hodinu zabudne kde je, čo sa deje...proste všetko, s rovnako starou kamarátkou. To už ju radšej mohli zobrať so sebou. Čomu som tiež nepochopila prečo neurobili. Fajn, možno by ju to rozrušilo ale tak ju rozruší aj to keď vyjde na ulicu a zabudne čo tam robí.
Záver knihy bol riadne prekvapivý. Nečakala som, že celá kniha bola v podstate lož. No koniec sa mi páčil. Asi aj zo všetkého najviac. Počas celého čítania som pociťovala mierny zmätok a keďže bola hlavná hrdinka chorá, cítila som sa ako ona.
Jej rodičia mi po dočítaní boli ešte menej sympaticky, ako počas čítania. No naopak obraz niektorých postáv sa zmenil k lepšiemu.
Celkovo knihu hodnotím kladne. Nie je, ako ostatné príbehy ale je veľmi zaujímavá. Ak prehliadnete všetko čo vám na tom nebude dávať zmysel alebo vám bude prekážať tak po dočítaní budete cítiť, že vás kniha aspoň trochu obohatila. Mňa minimálne tým, že sa chcem ísť pozrieť na Špicbergy.
PS : A ak vám táto recenzia príde zvláštna alebo zmätočná, tak ste práve zdieľali moje pocity pri čítaní.
